Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27P-192-2016.pdf
PDF · 91.55 KB
Case nature
Area
Subarea
27P/192/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave pred samosudkyňou JUDr. Michaelou Pacherovou, PhD., vo veci starostlivosti súdu o maloletého W. Š., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/a, Bratislava, dieťa rodičov: T. Š., B.. XX.XX.XXXX, bytom T.Č. XX, X. a N. T., B.. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, T. U. Y., o návrhu otca na zníženie výživného, takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným na súd dňa 28.10.2016 sa otec domáhal zníženia svojej vyživovacej povinnosti k mal. W. Š.Q., B.. XX.XX.XXXX, z pôvodne stanovenej výšky 50,- eur na 30,- eur mesačne. Návrh odôvodnil tým, že dňa 18.09.2016 bol prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, kde bol od 25.01.2011.Pred nástupom do výkonu mal určenú mesačnú platbu vyživovacej povinnosti na 50 eur plus 10,-eur splátka dlhu. Počas pobytu v ústave na výkon trestu odňatia slobody mu bola vyživovacia povinnosť strhnutá z pracovnej odmeny, z čoho mu vznikol dlh. Momentálne je evidovaný na úrade práce, nepoberá žiadne príspevky ani sociálne dávky.
2. Matka maloletého W. s navrhovaným znížením výživného nesúhlasila, nakoľko počas pobytu otca vo väzení podala na súd návrh o zvýšenie výživného, ktorý bol zamietnutý z dôvodu, že otec maloletého je vo väzbe a nemá tam možnosť vyššieho zárobku. Maloletý svojho otca nepozná a otec nikdy neprejavil záujem o stretnutie so synom. Matka uviedla, že je ochotná pristúpiť na úplné zrušenie výživného, pokiaľ jej otec uhradí dlžnú čiastku na výživnom, ktorá činí 3.217,- Eur. Dôvod na úhradu dlžnej sumy je podľa matky ten, že otec bol účastníkom dedičského konania na OS Trnava, kde mal zdediť značnú časť majetku. 3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov dieťaťa, kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s rodným listom maloletého dieťaťa, potvrdeniami o príjmoch rodičov, rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č.k. 28P/199/2009 -29, ako aj ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:
4. Otec v konaní pred súdom zotrval na návrhu na znížení výživného zo sumy 50,- Eur na 30,- Eur mesačne z dôvodu, bol v období od 25.1.2011 do 18.9.2016 vo výkone trestu odňatia slobody pre trestný čin ublíženia na zdraví. V roku 2008 - 2009 bol vo výkone trestu odňatia slobody v dĺžke 8 mesiacov za trestný čin sprenevery. Po prepustení na slobodu v septembri 2016 si nenašiel nové zamestnanie, je evidovaný ako nezamestnaný na Úrade práce v Senici. Príležitostne brigáduje, tento mesiac zarobil na brigádach 100,- Eur. Býva v T. U.O. Y. v 4-izb. rodinnom dome. V dome využíva jednu miestnosť. Elektriku, plyn a vodu ktorú spotrebuje zaplatí majiteľ domu a on si to u neho odrobí. Pomáha mu pri jeho podnikateľskej činnosti. Okrem W. iné vyživovacie povinnosti nemá. Pred nástupom do výkonu trestu tiež pomáhal tomu istému živnostníkovi a opravoval nábytok. Otec uviedol, že má ukončené stredoškolské vzdelanie bez maturity ako strojný zámočník. Je zdravý, na žiadne ochorenie sa nelieči. Nevlastní nehnuteľnosti ani hnuteľné veci väčšej hodnoty. Nemá finančné prostriedky v peňažných ústavoch. S W. žiaden kontakt nemá, nestretáva sa s ním. V súčasnosti je účastníkom dedičského konania po babke, predmetom dedenia sú nehnuteľnosti v k. ú Kostolište, v k. ú. Malacky, tiež lesné pozemky. Dedičské konanie nie je doposiaľ právoplatne skončené.
5. Matka mal. W. vo svojej výpovedi pred súdom nesúhlasila s návrhom so znížením výživného, nakoľko syn je druhák a okrem pravidelných výdajov spojených s návštevou školy chodí na plávanie kde platí 50,- Eur mesačne a na futbal 35,- Eur mesačne. K veci uviedla, že otec jej dobrovoľne výživné stanovené súdom neplatil. Od kedy je prepustený na slobodu, zaplatil 20,- Eur a ostané mesiace 30,- Eur. Keďže bol počas výkonu trestu zamestnaný, exekútor jej posielal sumu 30 až 40,- Eur mesačne, podľa toho koľko odrobil. Okrem W.Á. nemá iné vyživovacie povinnosti. Pracuje vo firme X. Slovensko a.s. ako zástupca vedúceho s príjmom 654,- Eur. Manželstvo neuzavrela, ale žije v spoločnej domácnosti s partnerom, ktorý je živnostníkom.
6. Kolízna opatrovníčka maloletého dieťaťa uviedla že maloletý W. býva s matkou a jej priateľom v prenajatom byte v Petržalke, kde má vlastnú izbu, priateľa svojej matky oslovuje tato, so svojim biologickým otcom nemá žiaden kontakt. Kolízny opatrovník so znížením výživného nesúhlasil.
7. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa. Podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa § 78 ods.2 Zákona o rodine, ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 8. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinných vzťahov - je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Jednotlivé druhy vyživovacej povinnosti sú dané kogentne a nemožno ich vykladať rozširujúco.
9. Systém vyživovacích povinností predstavuje mechanizmus, ktorý má v rámci blízkych príbuzenských vzťahov zabezpečiť, že žiadna osoba nezostane bez prostriedkov na výživu, pokiaľ je v možnostiach a schopnostiach blízkych príbuzných túto osobu živiť. Najdôležitejšími vyživovacími povinnosťami sú vyživovacia povinnosť rodičov k deťom. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom tak predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb spoločnosti - deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa - t. j. matka a otec.
10. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Kedy nastane takýto faktický stav, závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a podobne. 11. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne pre každého z nich. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosť je poskytovanie vecných plnení napríklad bývania (povinný poskytuje oprávnenému bývanie), alebo stravovania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhradzovanie potrieb dieťaťa.
12. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení (bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a podobne) a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodičia. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi. Môže ju preukazovať napr. výška mesačných nákladov rodiča, a to v súhrne, ale aj jednotlivé položky napr. nehnuteľnosti. Súd vychádza zo zásady nielen možností a schopností ale aj z majetkových pomerov toho- ktorého rodiča. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore a podobne).
13. Možnosti rodiča ovplyvňujú objektívne okolnosti (dopyt na trhu práce). Pre posúdenie možnosti a schopností povinného rodiča, teda nie sú rozhodujúce jeho skutočne zárobkové pomery, ale jeho reálne zárobkové (prípadne aj majetkové) možnosti, dané okrem iného jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom základných vedomostí, pracovných skúseností a podobne.
14. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb.
XX. W. Š. sa narodil dňa XX.XX.XXXX z mimomanželského vzťahu T. Š. H. N. T.. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č.k. 28P/199/2009 zo dňa 29.10.2009 bol mal. W. zverený do osobnej starostlivosti matke s tým, že otec je povinný prispievať na výživu maloletého 50,- eur mesačne od 01.01.2009. Súčasne súd povolil otcovi splácať zročné výživné vo výške 490,-eur v mesačných splátkach po 10,- eur spolu s bežným výživným.
16. Súd vykonal porovnanie pomerov dôležitých pre určovanie výživného tak v pôvodnom, ako i tomto konaní. V prejednávanom prípade otec požiadal o zníženie vyživovacej povinnosti na mal. W., ktorá bola naposledy upravená pred ôsmimi rokmi a to z výšky 50,-eur na 30,-eur. V čase pôvodného rozhodovania mal maloletý W. desať mesiacov. Otec bol nezamestnaný, nebol evidovaný na úrade práce, príležitostne brigádoval. Matka v čase pôvodného rozhodnutia bola na rodičovskej dovolenke s maloletým Kristiánom a poberala rodičovský príspevok a prídavok na dieťa. Za obdobie od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu sa okruh vyživovacích povinností u oboch rodičov nezmenil, osobnú starostlivosť o W. zabezpečuje výlučne matka, otec na jeho výživu neplatí riadne a včas, dlh na výživnom má v sume cez 3.000,- eur. V roku 2008 - 2009 a v období od 25.1.2011 do 18.9.2016 bol otec vo výkone trestu odňatia slobody pre trestný čin ublíženia na zdraví a spreneveru. Po prepustení z výkonu trestu je otec rovnako ako v čase určenia vyživovacej povinnosti pred 8 rokmi, nezamestnaný, kedy príjem si zabezpečuje príležitostnými brigádami. Náklady na maloletého W. sa za posledných osem rokov úmerne veku zvýšili, a to v každom smere. Je druhák na Základnej škole, okrem bežných nákladov, ktoré matka vynakladá, chodí na futbal a plávanie. 17. Súd mal v danom prípade jednoznačne za preukázané, že návrh otca nie je podaný dôvodne, preto ho zamietol. Otec si svoju vyživovaciu povinnosť k mal. W. neplní dlhodobo, keď mu dlh na výživnom vznikol v sume cca 3.217,- eur. Svojim postojom sa snaží prenášať svoju základnú vyživovaciu povinnosť na matku, pričom navrhované zníženie výživného na sumu 30,- eur mesačne by predstavoval príspevok z jeho strany na výživu synu v sume jedného eura na jeden deň, čo jednoznačne nie je v záujme maloletého dieťaťa. Povinnosťou každého rodiča je zadovážiť si taký príjem z pracovnej aktivity, aby na svoje nezaopatrené deti nielen prispieval, ale ich aj riadne uživil, a to aj na svoj vlastný úkor. Súd nemohol zohľadniť otcom uvádzanú skutočnosť, že bol vo výkone trestu odňatia slobody, kedy mu narastal dlh na výživnom , nakoľko podľa konštantnej judikatúry ak sa rodič úmyselným konaním pripravil o objektívnu možnosť platiť výživné, nemožno túto skutočnosť pričítať na ťarchu dieťaťa, ktoré podľa čl. 32 ods. 4 Listiny má základné právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Preto jeho vyživovacia povinnosť bude trvať aj keď je vo výkone trestu. V zmysle uvedeného to, že otec bol vo výkone trestu odňatia slobody nemôže byť na ujmu maloletého dieťaťa, nakoľko sa tam dostal vlastným zavinením. Súd musel zohľadniť tiež skutočnosť, že terajšia výška výživného je už neprimeraná odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, nakoľko za 8 rokov, ktoré uplynuli od poslednej úpravy výživného sa jeho potreby zvýšili podstatným spôsobom. Stanovené výživné vo výške 50,-eur, je v takej nízkej sume, že nepokrýva všetky náklady, ktoré matka vynakladá na starostlivosť o maloletého. Zdravotný stav otca mu nijakým spôsobom nesťažuje uplatnenie sa v pracovnom procese a ani mu účelovo neodčerpáva finančné prostriedky (napr. za lieky, diétne stravovanie a pod.). Otec je zdravý, nelieči sa na žiadne ochorenie (neuvádza žiadne ochorenie), je schopný riadne pracovať. Otec ako vyučený strojný zámočník, ktorý je v produktívnom veku je povinný zadovážiť si príjem z pracovnej aktivity v takom rozsahu, aby si mohol svoju vyživovaciu povinnosť riadne plniť a aby ju neprenášal výlučne na matku, ktorá zabezpečuje okrem iného aj osobnú starostlivosť o maloletého. Svoju vyživovaciu povinnosť si musí plniť hoc aj na vlastný úkor. V zmysle vyššie uvedeného, keď otec v priebehu konania nepreukázal skutočnosti osvedčujúce zmenu pomerov na jeho strane, súd návrh zamietol.
18. Podľa § 57 Civilného mimosporového poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. Súd postupujúc podľa § 57 nerozhodoval o trovách konania, nakoľko účastníci konania nenavrhovali o trovách konania rozhodnúť.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne, v troch vyhotoveniach.
27P/192/2016
-6-
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.