Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_29C-14-2021.pdf
PDF · 83.74 KB
Case nature
Area
Subarea
29C/14/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II sudcom Mgr. Petrom Králikom v právnej veci žalobcu: Súkromné gymnázium Trnavská cesta 3421/39, so sídlom Trnavská cesta 3421/39, Bratislava, IČO: 47 238 232, zast.: Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s. r. o., Dobšinského 12, Bratislava, proti žalovaným: 1.) T.. N. M. Á., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, K., 2.) M.. T.. O. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX, M., 3.) B. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, K., o zaplatenie 4.000 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná v 1. rade je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 4.000 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 4.000 Eur od 24.12.2019 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd vo zvyšku žalobu z a m i e t a .
III. Ž a l o b c a má voči žalovanej v 1. rade nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
IV. Žalovaným v 2. a 3. rade súd nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 31.01.2020, postúpenou tunajšiemu súdu dňa 10.02.2021 sa žalobca voči žalovaným domáhal zaplatenia 4.000 Eur s príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná v 3. rade, na základe dohody žalovaných v 2. a 3. rade, navštevovala súkromné gymnázium, v ktorom oprávnený vykonáva výchovu a vzdelávanie, a to počas celého školského roka 2018/2019. Uviedol, že žalovaným vystavoval faktúry na úhradu školného, ktorého výška zohľadňovala poskytnutú zľavu a zodpovedala sume, ktorú požadovala žalovaná v 1. rade. Žalovaní faktúry neuhradili ani v časti.
2. Dňa 18.06.2020 Okresný súd Banská Bystrica vydal platobný rozkaz, proti ktorému podal odpor žalovaný v 2. rade, na základe čoho bol platobný rozkaz zrušený a vec postúpená tunajšiemu súdu. Žalovaný v 2. rade v odpore uviedol, že so žalovanou v 1. rade sa rozviedol v roku 2016. Na základe rozsudku boli obaja rodičia oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, starostlivosť o dcéru bola zverená žalovanej v 1. rade. Žalovaná v 1. rade rozhodovala o všetkých záležitostiach týkajúcej sa návštevy školy žalovanou v 3. rade, s ním o tom nekomunikovala a o tom, ktorú školu žalovaná v 3. rade navštevovala sa dozvedel vždy s niekoľkomesačným oneskorením. Nesúhlasil so zmenou štátnej školy na súkromnú v prípade žalovanej v 3. rade a tento názor žalovanej v 1. rade aj opakovane prezentoval, pretože si návštevu súkromnej školy pre dcéru nemôže finančne dovoliť. Žalovaný v 2. rade mal vedomosť, že žalovaná navštevuje už tretiu súkromnú školu. Žalovaný v 2. rade uviedol, že náklady za školné so zástupcami príslušnej školy vždy dohadovala iba žalovaná v 1. rade, a ani žalobca nikdy nepožadoval jeho vyjadrenie, z e-mailovej komunikácie vyplýva, že o podmienkach
a pravidlách návštevy školy sa obracal výlučne na žalovanú v 1. rade. Uviedol tiež, že za žalovanú v 3. rade nikdy nič nepodpísal a ani b y s tým nesúhlasil. Zo strany žalobcu mu nikdy nebola zaslaná žiadna faktúra ani výzva na úhradu dlžného školného alebo poplatkov za návštevu školy. O nedoplatku na školnom voči žalobcovi sa dozvedel z doručeného platobného rozkazu.
3. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného v 3. rade poukázal na skutočnosť, že žalovaný v 2. rade počas celej dĺžky štúdia žalovanej v 3. rade nepodnikol žiadne relevantné kroky, ktoré by boli spôsobilé zvrátiť rozhodnutie žalovanej v 1. rade zapísať žalovanú v 3. rade do školy žalobcu. Napriek vedomosti o tom, že žalovaná v 1. rade mieni žalovanú v 3. rade zapísať na súkromnú školu, zostal ako rodič nečinný. Žalobca tiež uviedol, že žalovaný v 2. rade je tiež nositeľom určitých rodičovských práv a povinností, medzi ktoré patrí aj dôsledná starostlivosť o výchovu a všestranný vývin. K argumentácii žalovaného v 2. rade, že o výbere školy pre žalovanú v 3. rade nemal vedomosť, uviedol, že túto považuje za irelevantnú. To, že žalovaný v 2. rade sa žiadnym spôsobom nezaujímal o výber školy pre žalovanú v 3. rade, ho nezbavuje povinností plynúcich z výchovy žalovaného v 3. rade, na ktorých je v zmysle príslušných ustanovení zákona o rodine povinný sa podieľať. Ak mal žalovaný v 2. rade akékoľvek výhrady k výberu školy pre žalovanú v 3. rade, ktoré učinila žalovaná v 1. rade, mal prihliadajúc na svoje rodičovské práva a povinnosti využiť zákonom priznané inštitúty, ktoré však nevyužil.
4. Žalovaný v 2. rade vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrval na predchádzajúcom vyjadrení. Namietal uzatvorenie dohody so žalobcom, predmetom ktorej bolo uzatvorenie zmluvy o návšteve školy žalovanou v 3. rade. K žiadnej dohode nedošlo v písomnej ani ústnej forme.
5. Žalovaná v 1. rade a žalovaná v 3. rade boli v konaní pasívne.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise, najmä faktúrami, e-mailovou komunikáciou, rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č. k. 49P/86/2014-523 a s prihliadnutím na obsah celého spisu a všetky skutočnosti, ktoré v priebehu konania vyšili najavo, zistil nasledovný skutkový stav:
7. Faktúrou č. XXXXX vystavenou dňa 17.09.2018 žalobca fakturoval žalovanej v 1. rade a žalovanému v 2. rade sumu 1.250 Eur - "Školné B. M. 10/2018". Faktúrou č. XXXXX vystavenou dňa 05.10.2018 žalobca fakturoval žalovanej v 1. rade a žalovanému v 2. rade sumu 1.250 Eur - "Školné B. M. 11/2018". Faktúrou č. XXXXX vystavenou dňa 05.11.2018 žalobca fakturoval žalovanej v 1. rade a žalovanému v 2. rade sumu 1.250 Eur - "Školné B. M.Á. 12/2018". Faktúrou č. XXXXXX vystavenou dňa 12.03.2019 žalobca fakturoval žalovanej v 1. rade a žalovanému v 2. rade sumu 250 Eur - "Školné / School fees 2019". Z predloženej e-mailovej komunikácie vyplýva, že so žalobcom komunikovala žalovaná v 1. rade, to sa týka komunikácie v anglickom aj slovenskom jazyku. E-mailom zo dňa 03.09.2019 žalobca vyzval žalovanú v 1. rade na úhradu štyroch faktúr spolu vo výške 4.000 Eur. E-mail je síce adresovaný žalovaným v 1. aj v 2. rade, z predchádzajúcej správy je však zrejmé, že ide o adresu len žalovanej v 1. rade. Žalovaná v 1. rade v reakcii na predžalobnú výzvu uviedla, že medzi ňou a žalobcom nikdy nevznikla písomná zmluva ani ústna dohoda, na základe ktorej by mala platiť školné vo výške 4.000 Eur. Z predloženej prvej strany rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 49P/86/2014-523 vyplýva, že manželstvo žalovanej v 1. rade a žalovaného v 2. rade bolo rozvedené a maloleté deti, aj žalovaná v 3. rade, boli zverené do osobnej starostlivosti matky, žalovanej v 1. rade s tým, že obaja rodičia boli oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Rozsudok v časti výroku o rozvode manželstva, o zverení, spravovaní majetku a zastupovaní maloletých detí nadobudol právoplatnosť dňa 06.08.2016.
8. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len "Občiansky zákonník"), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
9. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ak aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
10. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
11. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
12. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka ,výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
13. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, avšak len voči žalovanej v 1. rade. Súd ustálil, že práve žalovaná v 1. rade, matka žalovanej v 3. rade, komunikovala so žalobcom ohľadom podmienok a výšky školného ústne a prostredníctvom e-mailov. Táto skutočnosť vyplynula okrem listinných dôkazov aj z výpovede svedka, konateľa zriaďovateľa súkromnej školy žalobcu, ktorý uviedol, že sa stretol so žalovanou v 1. rade a dohodli sa na výške školného pre žalovanú v 3. rade na sumu 400 Eur mesačne, teda 4.000 Eur na rok. Žalovanej v 1. rade tak vznikol voči žalobcovi záväzok. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaná v 1. rade mala vedomosť o svojom záväzku voči žalobcovi aj o jeho výške. Nesúhlas žalovanej v 1. rade s výškou školného a námietka, že so žalobcom žiadnu písomnú ani ústnu zmluvu neuzavrela, je v kontexte vykonaného dokazovania irelevantná, nepostačujúca na zvrátenie preukázaného skutkového stavu.
14. V konaní bolo preukázané, že žalobca nekomunikoval, nielen o výške školného, so žalovaným v 2. rade, otcom žalovanej v 3. rade, čo potvrdil aj svedok, konateľ zriaďovateľa súkromnej školy žalobcu, ktorý uviedol, že nebol v kontakte so žalovaným v 2. rade čo sa týka uzatvárania zmluvy, či dohadovania platobných podmienok. Zároveň nebolo preukázané, že žalovaný v 2. rade vôbec mal vedomosť o tom, ktorú školu jeho dcéra, žalovaná v 3. rade, navštevuje, kedy sa dozvedel o tom, že navštevuje práve školu žalobcu, resp. či sa to dozvedel skôr, ako mu bol doručený platobný rozkaz v tomto konaní.
15. Súd teda ustálil, že žalovaný v 2. rade nebol účastníkom žiadnej zmluvy so žalobcom ohľadom návštevy školy žalobcu žalovanou v 3. rade, ani dohadovania výšky školného či iných podmienok, a preto mu nevznikla povinnosť uhradiť žalobcovi školné. Rovnako, v školskom roku 2018/2019, ktorého sa nedoplatky na školnom týkajú, vtedy maloletá žalovaná v 3. rade, nerozhodovala o tom, ktorú školu bude navštevovať a ani o výške školného. Súd preto žalobu voči žalovanému v 2. rade a žalovanej v 3. rade, ktorá sa v priebehu konania stala plnoletou, zamietol.
16. Nakoľko žalovaná v 1. rade sa s plnením peňažného záväzku dostala do omeškania, zaviazal ju súd tiež na zaplatenie úroku z omeškania, ktorý si žalobca uplatnil v súlade so zákonom.
17. Čo sa týka námietky žalovaného, že žalovaný v 2. rade mal mať vedomosť o tom, ktorú školu navštevuje jeho maloletá dcéra a aké sú z toho plynúce záväzky, nakoľko jeho povinnosťou bolo informovať sa o týchto skutočnostiach, súd uvádza, že takáto povinnosť žalovanému v 2. rade z rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 49P/86/2014-523 nevyplýva. Z predmetného rozsudku vyplýva, že po rozvode bola maloletá žalovaná v 3. rade zverená do osobnej starostlivosti matky, žalovanej v 1. rade. Obaja rodičia, žalovaná v 1. rade aj žalovaný v 2. rade, boli oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Podľa ustanovenia § 35 Zákona o rodine, v prípade ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd. To však vyžaduje vedomosť oboch rodičov a zároveň nemožnosť dosiahnuť dohodu. V danom prípade však nemožno hovoriť o nemožnosti dosiahnuť dohodu, nakoľko nebolo preukázané, že žalovaný v 2. rade, otec maloletej, mal vôbec vedomosť o tom, ktorú školu jeho dcéra navštevuje, a preto ani nemohol iniciovať súdne konanie, či inak dosiahnuť zmenu školy.
18. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP. V konaní boli v plnom rozsahu úspešný žalobca voči žalovanej v 1. rade, a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Voči žalobcovi boli úspešní žalovaný v 2. rade a žalovaná v 3. rade, voči ktorým súd žalobu zamietol. Nárok na náhradu trov konania im však nepriznal, nakoľko im žiadne trovy nevznikli. O
výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní, odo dňa jeho doručenia, na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Podľa § 365 CSP (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).