Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Co-271-2016.pdf
PDF · 126.36 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/271/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členov senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Martina Holiča v právnej veci navrhovateľa: H. V., nar. XX. E. XXXX, bytom Y. H., W. ulica XXX/XX, proti výživou povinnej osobe: K. J., nar. XX. W. XXXX, bytom I., Q. č. XXX/ X, zastúpeného advokátom: Mgr. Patrik Gaal, Dunajská Streda, Alžbetínske námestie 1203, o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní výživou povinnej osoby proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 26. februára 2016 č. k. 5C/417/2015-92 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil povinnosť výživou povinnej osobe (otcovi navrhovateľa) platiť navrhovateľovi zvýšené výživné 250 eur, vždy do 20. dňa kalendárneho mesiaca vopred, od 11. augusta 2015, čím došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 15. marca 2010 č. k. 12C/163/2009-79. Zročné zvýšené výživné za obdobie od 11. augusta 2015 do 26. februára 2016 vo výške 1.066 eur, povolil výživou povinnej osobe splácať mesačnými splátkami vo výške 80 eur spolu s bežným výživným, do 20. dňa kalendárneho mesiaca, počnúc právoplatnosťou rozsudku. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 62, § 75, § 77 ods. 1, § 78 ZoR (zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov), § 142 ods. 1, § 151, § 160 ods. 1 O. s. p. (Občiansky súdny poriadok č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, účinný do 30. júna 2016). Vecne zdôvodnil preukázanou podstatnou zmenou pomerov od ostatného rozhodnutia o výživnom (rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda z 15. marca 2010, č. k. 12C/163/2009-79), ktorým bolo určené výživné vo výške 90 eur mesačne. Navrhovateľ bol v tom čase študentom gymnázia (mal nepravidelné výdavky na učebné pomôcky, kultúrne predstavenia organizované školou, užíval lieky a výživové doplnky z dôvodu pretrvávajúcich zdravotných problémov, priemerne 55 eur mesačne, mal predpísané okuliare a problémy so zníženou imunitou i kožným ochorením). Výživou povinná osoba v čase ostatného rozhodnutia o výživnom poberala čistý mesačný príjem 735,86 eur. Okrem navrhovateľa mala vyživovaciu povinnosť voči maloletému Y., nar. XX. R. XXXX. Navrhovateľ je však už študentom druhého ročníka magisterského štúdia Paneurópskej vysokej školy, na Právnickej fakulte (od školského roku 2011/2012). K zmene pomerov došlo už začatím vysokoškolského štúdia v roku 2011. Jeho odôvodnené potreby sa zvýšili predovšetkým o poplatok za štúdium 2.400 eur (po prepočítaní na obdobie 10 mesiacov mesačný výdavok činí 240 eur), o poplatok za ubytovanie, nájomné predstavuje 100 eur mesačne (na základe nájomnej zmluvy), cestovné, ako i výdavky so zdravotným stavom (spojené s bezlepkovou diétou preukázané lekárskou správou gastroenterológa), v roku 2014 zaplatil za okuliare 176,71 eur, má výdavky na mobilný telefón 25,98 eur. Navrhovateľ nadobudol darom od starého otca v roku 2012 motorové vozidlo, rok výroby 2011. Priemerný čistý mesačný príjem
výživou povinnej osoby sa zvýšil na sumu 1.242,62 eur. Jeho druhé manželstvo, z ktorého pochádza maloletý Y., bolo rozvedené rozsudkom súdu prvej inštancie z 15. mája 2014, maloletý bo zverený do osobnej starostlivosti matky a výživou povinná osoba bola zaviazaná na výživné sumou 120 eur mesačne. Súd prvej inštancie konštatoval, že z porovnania pomerov je zrejmé zvýšenie príjmu výživou povinnej osoby o 500 eur, pričom výška výživného by sa mala pohybovať v rozsahu 20 - 25% čistého mesačného príjmu. Navrhovateľ je pritom o desať rokov starší od svojho maloletého polorodého brata, ktorý navštevuje druhý stupeň základnej školy, z čoho vyplýva, že jeho odôvodnené potreby sú podstatne nižšie v porovnaní s navrhovateľom, pripravujúcim sa vysokoškolským štúdiom na budúce povolanie mimo bydliska. Bolo prihliadané aj na skutočnosť, že mladšiemu dieťaťu prispieva výživou povinná osoba tiež na náklady spojené s jeho športovou aktivitou (futbalom). Doposiaľ urečené výživné nie je spôsobilé pokryť nevyhnutné výdavky navrhovvateľa, ktoré sa zvýšili, už vzhľadom na vyššie životné náklady. Obidvaja rodičia navrhovateľa majú ďalšie vyživovacie povinnosti, voči deťom v rovnakom veku. Okrem zvýšenia príjmu povinnej osoby o viac ako 500 eur, táto nadobudla nehnuteľnosť do bezpodielového spoluvlastníctva s bývalou manželkou, v ktorej v súčasnosti býva a uhrádza náklady, pričom spoluvlastníctvo doposiaľ nebolo vyporiadané. Výdavky na bývanie zo strany výživou povinnej osoby boli však opodstatnené len vo výške polovice (všetky výdavky na bývanie zohľadniť nebolo možné). Zvýšené výdavky navrhovateľa súviseli i s jeho zdravotným stavom. Osobné motorové vozidlo nadobudol darom, nie z vlastného majetku. Súd prvej inštancie zdôraznil, že námietky výživou povinnej osoby k správaniu sa navrhovateľa, zmene priezviska po dovŕšení jeho plnoletosti, svedčia o vážnom a dlhodobo narušenom kontakte medzi otcom a synom, keďže rodič si nenašiel cestu k dospievajúcemu dieťaťu a pri možnom kontakte, iniciovanom navrhovateľom, bol navrhovateľ hrubo odmietnutý. Za rozpory z minulosti nie je možné pripisovať vinu navrhovateľovi a posudzovať jeho nárok na výživné. Zročné výživné bolo povolené výživou povinnej osobe splácať mesačnými splátkami. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil súd prvej inštancie ustanovením § 142 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého v zmysle zásady úspechu vznikol nárok na náhradu trov konania navrhovateľovi, ktorý uplatnené trovy konania nevyčíslil a zo spisu tieto nevyplývali. Náhrada trov konania preto navrhovateľovi nebola priznaná.
2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie výživou povinná osoba, navrhujúc jeho zmenu zamietnutím návrhu navrhovateľa, alternatívne jeho zrušením a vrátením veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil existenciou vád, ktorými sa výživou povinnej osobe odňala možnosť konať pred súdom, ako i existenciou vady, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Výživou povinná osoba predložila písomné vyčíslenie svojich nákladov vo výške 972,25 eur, avšak súd prvej inštancie bez bližšieho definovania nákladov považoval za opodstatnenú len ich polovičnú výšku. V tejto časti je napadnuté rozhodnutie prekvapivé. Výživou povinná osoba poukázala na ustanovenie § 118 ods. 2 O. s. p., v zmysle ktorej bolo povinnosťou sudcu uviesť účastníkom rozsah sporných a nesporných skutočností, ako i dokazovania, čím mala byť vytvorená možnosť predvídať rozhodnutie súdu. Výživou povinná osoba navrhla pripojiť súdne konania označením spisových značiek a súdnoznaleckých posudkov, preukazujúcich, že od prvých rokov navrhovateľa prejavovala vôľu starať sa o neho a tráviť s ním čas, plniť si k nemu rodičovské povinnosti. Problematická komunikácia bola zo strany matky navrhovateľa, s čím súviselo upieranie rodičovských práv. Výživou povinná osoba prihliadala na budúci vývoj navrhovateľa, aby pociťoval čo najmenej stresu, ktorý sprevádzal stretnutia s matkou navrhovateľa, pričom z obsahu znaleckých posudkov vyplývala potreba stretávania sa syna s otcom bez prítomnosti matky. Súčasne však bolo poukazované na škodlivosť vynucovania stretávania otca s dieťaťom. Navrhovateľ pred začatím konania, ako i v jeho priebehu, sa správal po morálnej stránke k výživou povinnej osobe neštandardným spôsobom (pred podaním návrhu ho nekontaktoval ohľadom potreby úpravy výšky výživného a v priebehu konania uvádzal bezzákladové tvrdenia, spochybňujúce osobu výživou povinnú). Došlo i k zmene priezviska navrhovateľa. Účastníci sa fakticky nepoznajú. Osobitný negatívny dôvod na zmenu priezviska nemohol byť preto daný. Za účelom zistenia dôvodov zmeny priezviska výživou povinná osoba navrhla zabezpečenie písomnej žiadosti navrhovateľa z 8. decembra 2010. Návrhy na vykonanie dôkazov sa týkali nákladov na nevyhnutné potreby a aktuálnych majetkových pomery navrhovateľa. Výživou povinná osoba namietala záver, že ako rodič si nenašiel cestu k dospievajúcemu dieťaťu, ako i to, že hrubo odmietol navrhovateľa, nenašiel správne riešenie rozporov a vracal sa do minulosti. Neboli dostatočne definované dôvody zvýšenia výživného v rozsahu 100%, s ohľadom na porovnanie priemerného čistého mesačného príjmu výživou povinnej osoby a
jeho mesačných nákladov vyčíslených vo výške 972,25 eur. Náklady musela znášať s prihliadnutím na potrebu zachovania bývania, úhrady réžií nehnuteľnosti, ako aj ďalších nevyhnutných mesačných potrieb. Určené výživné nekorešponduje s jej možnosťami, zodpovedajúcimi jej čistému mesačnému príjmu. Už porovnanie čistého mesačného príjmu a nevyhnutných výdavkov, je dôvodom prehodnotenia rozhodnutia o určenej výške zvýšeného výživného (výživné možnosti výživou povinnej osoby presahuje). Skutočnosť, že navrhovateľ bol zvyknutý na životnú úroveň, podľa ktorej boli vynakladané náklady na jeho potreby, sa odvíjala od životnej úrovne domácnosti, v ktorej žije (matka navrhovateľa a manžel jeho matky), nie od životnej úrovne výživou povinnej osoby, ktorá si nemohla dovoliť uprednostniť za účelom vysokoškolského štúdia navrhovateľa súkromnú a platenú školu práva s každoročným poplatkom. Je v rozpore s dobrými mravmi ak dospelý syn žaluje rodiča o zvýšenie výživného, pričom ho nekontaktuje pred podaním návrhu a nároky výživou povinná osoba zisťuje z obsahu podanej žaloby. Dieťa sa o otca nezaujíma a nepravdivé sú tvrdenia o neprejavovaní záujmu zo strany otca, ako aj o údajnom vyhrážaní sa.
3. Navrhovateľ navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Dokazovanie bolo vykonané v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie súdu a v súlade s ním sa súd prvej inštancie vysporiadal so skutkovými i právnymi otázkami danej kauzy. Matka navrhovateľa sa, na rozdiel od výživou povinnej osoby, o neho osobne stará a za pomoci svojho manžela mu poskytujú všestrannú pomoc. Vždy ho podporovali a viedli k tomu, aby si zvyšoval svoju odbornú kvalifikáciu, napomáhajúc mu v uvedenom smere. Výživou povinná osoba sa o neho nikdy nezaujímala, neinformovala sa o jeho živote a štúdiu, ako ani o zdravotnom stave. Výživné na dieťa má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Navrhovateľ priložil lekársku správu z 18. januára 2006 o chronickom ochorení, vyžadujúcom dodržiavanie bezlepkovej diéty, ktorá je finančne náročná. Pripojil aj svoju žiadosť o zmenu priezviska.
4. Výživou povinná osoba v písomnom vyjadrení z 31. mája 2016 zdôraznila neúplne zistený skutkový stav, ktorá skutočnosť sa potvrdila predložením listinných dôkazov zo strany navrhovateľa. Je preto potrebné dodržať relevantné ustanovenia O. s. p.. Navrhovateľ v auguste dovŕši 26 rokov veku, je mladým mužom s právnickým vzdelaním. Výživou povinnú osobu nekontaktuje. Väčšinu svojho života prežil v domácnosti svojej matky a jej manžela. Dôvody, pre ktoré bola výživou povinná osoba nútená uprednostniť zdravý vývoj a psychické zdravie syna pred neustálymi hádkami s matkou navrhovateľa, už uviedol. Výživou povinná osoba opätovne opakovala svoje výhrady voči správaniu navrhovateľa. Navrhovateľ dáva najavo, že s výživou povinnej osoby nechce mať nič spoločné a uvádza subjektívne okolnosti v rozpore so skutočným stavom. Ide o správanie v rozpore s dobrými mravmi podľa § 75 ods. 2 ZoR. Navrhovateľ tak považuje výživou povinnú osobu výlučne za poskytovateľa peňažných prostriedkov. Výška výživného nie je v súlade s § 62 ods. 2 ZoR, podľa ktorého obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, pretože výživné povinnej osoby, s prihliadnutím na jej ďalšie náklady, prevyšuje jej možnosti.
5. Odvolací súd podľa § 2 ods. 1 CMP (Civilný mimosporový poriadok zákon č. 161/2015 Z. z.) a § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
6. Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
7. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť CSP. Odvolací súd, pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP už podľa tohto zákona. Keďže odvolanie bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti a dôvodnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O. s. p.. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov konania, ktoré
začalo ale neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 177/2014 z 18. augusta 2016).
8. Podľa § 163 ods. 1 O. s. p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, kedy došlo k zmene pomerov.
9. Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
10. Podľa § 78 ods. 1 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
11. Ustanovenie § 159 ods. 3 O. s. p. (účinného do 30. júna 2016) určovalo, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. O. s. p. však umožňovalo zmenu rozsudku, odsudzujúceho na plnenie v budúcnosti zročných dávok (alebo na plnenie v splátkach), ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok (alebo splátok). Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci znova rozhodnúť je zmena pomerov. Znamená to, že okolnosti, z ktorých súd vychádzal v čase vyhlásenia posledného rozhodnutia sa zmenili v takej miere, že sa závažnejším spôsobom prejavujú v pomeroch účastníkov. Zmena pomerov môže byť odôvodnená okolnosťami na strane oprávnenej osoby alebo povinnej, pričom prejaviť sa môže aj objektívne vývojom životných nákladov. Zmena výšky výživného je možná najskôr od času, keď preukázateľne k zmene pomerov došlo.
12. Súd prvej inštancie, na základe vykonaného dokazovania, správne konštatoval preukázanú podstatnú zmenu pomerov, a to primárne na strane navrhovateľa, ktorý bol študentom gymnázia v čase posledného rozhodnutia o výživnom a následne pokračoval v príprave na budúce povolanie štúdiom na vysokej škole. V dôsledku toho došlo k výraznému nárastu výdavkov vynakladaných na základe existenčné potreby, pribudli výdavky spojené so štúdium, nepravidelné náklady na učebné pomôcky, platby za bývanie a cestovné. Navrhovateľ má tiež zvýšené náklady s nepriaznivým zdravotným stavom, trpí celiakiou, s čím je spojená prísna bezlepková diéta a má zrakovú vadu, nosí okuliare. Má výdavky i na mobilný telefón. Prijatie daru motorového vozidla od starého rodiča (v roku 2012), nemalo vplyv na príjmové pomery navrhovateľa.
13. K podstatnej zmene pomerov došlo i na strane výživou povinnej osoby, ktorá v čase posledného rozhodnutia o výživnom mala príjem 735,86 eur, ktorý sa zvýšil za uplynulú dobu o 506,76 eur (na sumu 1.242,62 eur). Správne preto súd prvej inštancie konštatoval adekvátnosť zvýšenia výživného o 160 eur mesačne, i s prihliadnutím na dĺžku doby, ktorá uplynula od posledného rozhodnutia o výživnom (takmer šesť rokov). Náležite vyhodnotil nepostačujúcu výšku doterajšieho výživného, ktoré by nepokrývalo úhradu nevyhnutných nákladov navrhovateľa, predovšetkým na štúdium, bývanie, stravu, i cestovné výdavky. Cieľom právnej úpravy vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti - deťom. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane dieťaťa, jednak na strane povinného rodiča. Základnými zákonnými kritériami pre posúdenie výšky výživného sú odôvodnené potreby dieťaťa a na druhej strane miera schopností, možností a majetkových pomerov rodiča. Navrhovateľ sa pripravuje na svoju budúcu profesiu vysokoškolským štúdiom v odbore právo, v ktorom úspešne napreduje (už ako študent druhého stupňa vysokoškolského štúdia), ktoré má potenciál rozšírenia pracovných možností na trhu práce a preto zvýšené výdavky spojené so štúdiom sú jednoznačne v prospech dieťaťa.
14. Určenie výšky zvýšeného výživného, s prihliadnutím na reálne spotrebované náklady dieťaťa, nie je bezhraničné a preto rozhodovacia prax odvolacieho súdu vymedzila hranice stanovením rozpätia, v rámci ktorého by sa výživné zamestnaného rodiča malo pohybovať, konkrétne od 20% do 30% jeho priemerného čistého mesačného príjmu. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o zvýšení výživného postupoval v súlade s touto ustálenou súdnou praxou, neprekročením hornej hranice vymedzeného
rozpätia. Prihliadajúc na ďalšiu vyživovaciu povinnosť výživou povinnej osoby, na ktorú bolo určené výživné vo výške 120 eur mesačne, celková suma platieb výživného na dve deti predstavovala 370 eur, pričom táto suma sa pohybuje v uvedenom rozpätí (29,78% z príjmu povinnej osoby).
15. Súd prvej inštancie správne zohľadnil rozdielnosť odôvodnených potrieb navrhovateľa ako plnoletého dieťaťa, študenta vysokej školy, ktorý má podstatne vyššie odôvodnené potreby v porovnaní s jeho mladším polorodým súrodencom, navštevujúcim druhý stupeň základnej školy a preto jeho potreby sú podstatne nižšie. Tomu zodpovedala výška určeného výživného na mladšie dieťa 120 eur mesačne, ktorému povinná osoba nepravidelne, podľa požiadaviek matky dieťaťa, prispieva i na športovú aktivitu. Na rozdiel od navrhovateľa, ktrému nad rámec určeného výživného nebolo prispievané a vo vzťahu k nemu nebola naplnená ani rodičovská úloha otca. Súd prvej inštancie poukázal i na skutočnosť, že k podstatnej zmene pomerov došlo už v roku 2011, nástupom na vysokoškolské štúdium navrhovateľa, ktoré zvýšené náklady boli hradené výlučne matkou navrhovateľa a jej manželom. Zvýšené výživné však bolo priznané až od augusta 2015 (kedy došlo k podaniu návrhu), teda vo finálnom období magisterského štúdia. S poukazom na uvedené zvýšené výživné je adekvátne zvýšeným odôvodneným potrebám navrhovateľa a v schopnostiach a možnostiach výživou povinnej osoby je platiť zvýšené výživné v určenej výške.
16. K odvolacej námietke výživou povinnej osoby, ktorou poukazovala na ňou vyčíslené náklady v celkovej výške 972,25 eur je potrebné uviesť, že každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa, až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie vlastných potrieb. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodiča a práve v dôsledku nespolužitia dieťaťa a rodiča ako povinnej osoby, má výživné kompenzovať životnú úroveň a stratu príjmu druhého rodiča. Podľa § 62 ods. 5 ZoR pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Mesačné náklady povinného rodiča preukazujú jeho potencionálnu životnú úroveň, súhrnne, ale aj vo vzťahu k jednotlivým položkám. Smerodajná je preto výška tých položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné a ktoré signalizujú prebytok finančných prostriedkov (platby za mobilný telefón, televíziu, internet, poistky, pohonné hmoty). Akceptovateľné boli preto pravidelné mesačné výdavky na elektrickú energiu, plyn, platba za vodu, komunálny odpad a odvoz odpadových vôd. K pravidelným výdavkom patrí aj splátka úveru na dom, ktorej výška preukazuje schopnosť výživou povinnej osoby preberať na seba záväzky v uvedenom rozsahu, čo nemôže byť v neprospech výživného pre dieťa. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na nadobudnutie nehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva výživou povinnej osoby (s bývalou manželkou), ktorú obýva sám a preto pokiaľ výdavky za bývanie nie sú adekvátne nákladom na bývanie pre jednu osobu, nie je možné zohľadňovať nadštandardnú výšku, hoci skutočne vynakladanú. Poukaz výživou povinnej osoby na nedostatočné odôvodnenie vyhodnotenia nákladov súdom prvej inštancie a prekvapivosť napadnutého rozhodnutia, nebol dôvodný. Súd prvej inštancie správne uviedol, že nebolo možné zohľadniť všetky vyčíslené výdavky so zabezpečením bývania (bezpodielové spoluvlastníctvo s bývalou manželkou nebolo vyporiadané, preto akceptoval len polovicu výdavkov). Ich vynakladanie teda nebolo spochybňované, avšak výška nebola adekvátna nákladom na bývanie pre jednu osobu. Záver súdu prvej inštancie predstavoval hodnotiaci úsudok v rámci vyhodnotenia vykonaného dokazovania. Preto odvolací argument výživou povinnej osoby, že postupom súdu bola odňatá tejto osobe možnosť konať pred súdom, nemohol obstáť. Právne úvahy súdu, obsiahnuté v súdnom rozhodnutí, je treba odlíšiť od informovania účastníkov konania o doterajších výsledkoch konania podľa § 118 ods. 2 O. s. p.. Argumentáciu súdu prvej inštancie je potrebné doplniť, že z hľadiska hodnotenia celkových vyčíslených nákladov výživou povinnej osoby, výdavok na fitness (35 eur mesačne) nepredstavuje nevyhnutný výdavok, pričom pravidelná výška mesačných výdavkov na stravu, ošatenie, obuv, hygienu, nebola kvantifikovaná ani u navrhovateľa a ich vynakladanie je nepochybné (došlo by k zvýšeniu odôvodnených potrieb aj u navrhovateľa). Je potrebné rozlíšiť tiež pravidelné a nepravidelné výdavky, ktoré vznikajú nielen u povinnej osoby (napr. náklady na údržbu a úpravy súvisiace s rodinným domom), ale aj u navrhovateľa ako výživou oprávnenej osoby. Požiadavku nevyhnutnosti spĺňajú primárne pravidelné mesačné výdavky, ktoré boli korigované s prihliadnutím na skutočnosť, že výživou povinná osoba obýva nehnuteľnosť sama (platba poistenia nehnuteľnosti, dane z nehnuteľnosti, sa týka obidvoch vlastníkov nehnuteľnosti). Pokiaľ aj súd prvej inštancie výslovne nepristúpil k aplikácii ustanovenia § 118 ods. 2 O. s. p., jeho procesný postup bol bez vplyvu na správnosť rozhodnutia vo veci samej.
17. Dôkazný návrh výživou povinnej osoby (obsiahnutý v bode 9 jej písomného podania z 29. decembra 2015) nebol dôvodný. Obdobne ako v prípade nevyhnutnosti výdavkov povinnej osoby, aj odôvodnené potreby oprávnenej osoby (dieťaťa) sú korigované požiadavkou primeranosti. Rozhodujúcimi odôvodnenými potrebami navrhovateľa boli jeho základné existenčné, pravidelne sa opakujúce, mesačné výdavky, vrátane nákladov na bývanie, výdavky spojené so zdravotným stavom, vysokoškolským štúdiom a vychádzajúc z týchto odôvodnených potrieb, špecifikovaných súdom prvej inštancie, ako aj odvolacím súdom, bola konštatovaná adekvátnosť výšky zvýšeného výživného vo vzťahu k týmto potrebám. K platbe za štúdium je potrebné uviesť, že ak pomery rodičov, teda aj výživou povinnej osoby, umožňujú financovanie študijných nákladov dieťaťa, takýto výdavok je treba zahrnúť medzi odôvodnené potreby dieťaťa, ku ktorým je povinná osoba výživou povinná. Z porovnania výšky výživného, platby za štúdium a pravidelných mesačných výdavkov navrhovateľa, je zrejmé že výživným sa uhrádza len časť prepočítaného mesačného poplatku za štúdium (aj to až na jeho druhom stupni), na ktorom sa preto nevyhnutne musí podieľať i matka ako druhý rodič. Pravidelný mesačný príjem výživou povinnej osoby schopnosť platiť určené výživné preukazuje. Nebol preto daný dôvod a nebolo ani účelné pokračovať vo vykonaní dokazovania, ohľadne rozsahu nákladov v zmysle označených dôkazných návrhov. Navrhovateľ o svojich majetkových pomeroch vypovedal na súdnom pojednávaní, s uvedením, že je nemajetný (nadobudol len dar od starej matky, motorové vozidlo pri príležitosti svojich okrúhlych narodenín). Vzhľadom na výpoveď navrhovateľa o svojej nemajetnosti, nebol daný dôvod na akékoľvek vyhlásenie ohľadom svojich pomerov, keďže dôkazným prostriedkom je výsluch účastníka konania, ktorým opisuje svoje majetkové pomery. Navrhovateľ taktiež neuviedol žiaden príjem, tvrdiac, že je nemajetný a má len študentský účet. Podľa správy Právnickej fakulty počas štúdia nepoberal navrhovateľ žiadne motivačné štúdium za dosahované výsledky. Na súdnom pojednávaní dňa 26. februára 2016 účastníci konania, teda ani výživou povinná osoba, napriek poučeniu v zmysle § 120 ods. 4 O. s. p., dôkazné návrhy nevzniesli.
18. Dôkazné návrhy výživou povinnej osoby, označením spisových značiek konaní i znaleckých posudkov, preukazujúcich jej výkon rodičovských povinností a práv v pozícii otca, vo vzťahu k navrhovateľovi ako synovi, boli bez právneho významu na predmet konania o zvýšenie výživného a nebol daný dôvod ich vykonať.
19. K tvrdenému nesúladu zvýšeného výživného s dobrými mravmi odvolací súd uvádza nasledovné. Narušené osobné vzťahy medzi navrhovateľom a výživou povinnou osobu (ako otcom a synom) sú dôsledkom vážnych nedostatkov v komunikácii medzi nimi, ako i oddeleného žitia a odchodu rodiča zo spoločnej domácnosti. Za uvedený stav nemôže niesť žiadnu zodpovednosť navrhovateľ, ako dieťa, už vôbec nie nepriznaním zvýšeného výživného. Absencia citovej väzby a osobného kontaktu oprávnenej a povinnej osoby vyplýva z dlhodobého vývoja ich vzájomného vzťahu, od narodenia dieťaťa po dobu dovŕšenia jeho plnoletosti, v ktorom období má rozhodujúcu úlohu rodič, ktorý nesie primárnu zodpovednosť za úroveň i rozvíjanie tohto vzťahu, ako plnoletá a zrelá osoba. Nepriznaním zvýšeného výživného nemožno sankcionovať dieťa, za nedostatky v tomto osobnom vzťahu, riešenie ktorých spočíva opäť v citlivom prístupe rodiča a prejavoch skutočného záujmu o dieťa. Narušený vzťah rodiča a dieťaťa, prejavujúci sa nedostatkom komunikácie a nezáujmom, nie je možné zamieňať s neúctivým prístupom dieťaťa k otcovi a hodnotiť ako konanie rozporné s dobrými mravmi. Odvolacia námietka výživou povinnej osoby v uvedenom smere nebola preto dôvodná a nebol daný ani postup súdu podľa § 75 ods. 2 ZoR, ktorý postupoval správne a neaplikoval uvedené ustanovenie ZoR.
20. Súd prvej inštancie odôvodnil rozhodnutie o zvýšení výživného s poukazom na podstatnú zmenu pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom, pričom konkretizoval túto zmenu vo vzťahu k odôvodneným potrebám navrhovateľa, ako plnoletého dieťaťa a vysokoškolského študenta, i výživou povinnej osoby, so zohľadnením jeho ďalšej vyživovacej povinnosti. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že výška zvýšeného výživného bola stanovená v rámci súdnou praxou ustáleného rozpätia výživného, pričom jeho horná hranica bola dôvodná, vzhľadom na dve vyživovacie povinnosti povinnej osoby, ich odôvodnené potreby, najmä zvýšené odôvodnené potreby navrhovateľa od posledného rozhodnutia o výživnom. Porovnávanie mesačného príjmu výživou povinnej osoby a jeho vyčíslených mesačných výdavkov nebolo dôvodné, pretože rozhodujúce bolo zvýšenie príjmu výživou povinnej osoby od posledného rozhodnutia o výživnom, a to o viac ako 500 eur (preto je v jeho schopnostiach a možnostiach platiť zvýšené výživné o 160 eur mesačne). Schopnosti a možnosti výživou povinnej osoby boli posudzované a vyhodnotené z hľadiska príjmových a výdavkových pomerov, s rozlíšením na výdavky nevyhnutné a tie ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak okrem nevyhnutných výdavkov je výživou povinná
osoba schopná uhrádzať aj ďalšie výdavky, nasvedčuje to vyššej úrovni jej majetkových pomerov, prednosť má však platba výživného. Preto poukaz výživou povinnej osoby na životnú úroveň domácnosti matky a jej manžela nebol dôvodný.
21. Výhrady výživou povinnej osoby, koncentrované v poslednom bode odvolania, vyplývajú z dlhodobo narušených osobných vzťahov medzi účastníkmi konania, ktorých dôsledkom sú potom nedostatky v komunikácií, aj v súvislosti s daným súdnym konaním, čo nemožno vyhodnotiť ako zodpovednosť dieťaťa, so sankciou v podobe odopretia zvýšeného výživného. Navrhovateľ svoju skúsenosť kontaktovania s otcom opísal a práve táto udalosť výrazne poznačila jeho vzťah k výživou povinnej osobe, vyústila do nekomunikácie a celkového postoja navrhovateľa, ktorý dospel k rozhodnutiu o potrebe zmeny priezviska (okolnosti týkajúce sa uvedenej právnej skutočnosti opäť boli bez právneho významu na právo dieťaťa na zvýšenie výživného).
22. Je potrebné poukázať na to, že výživou povinná osoba, ako plnoletý a zrelý človek, mala možnosť nadviazať a rozvíjať vzťah s dieťaťom, vrátane kontaktovania príslušných orgánov sociálnoprávnej kurately, využitia odborného poradenstva psychológov i úpravy styku prostredníctvom súdnej ochrany. Takáto aktivita a prirodzený záujem rodiča o svoje dieťa nespadá pod tzv. „vynucovanie“ stretávania otca so synom, na ktoré bolo poukazované v odvolaní. Dôsledkom nekontaktovania a nekomunikácie, ktorú mal a mohol iniciovať rodič maloletého dieťaťa, je potom vážne odcudzenie v ich vzájomných vzťahoch.
23. Lekárske potvrdenie preukazujúce diagnózu i diétu navrhovateľa bolo v konaní predložené aj do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej (č. l. 39).
24. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil právne závery, ktoré primerane vysvetlil. Do práva na spravodlivý proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (sp. zn. I. ÚS 50/04).
25. V súlade s ustanovením § 160 ods. 1 O. s. p. súd prvej inštancie povolil výživou povinnej osobe splácať dlh na zvýšenom výživnom za rozhodné obdobie, výška ktorého nebola v konaní namietaná, ako ani povolenie mesačných splátok.
26. Odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Týkalo sa to aj rozhodnutia o náhrade trov konania. Súd prvej inštancie správne aplikoval citované zákonné ustanovenie § 142 ods. 1 O. s. p., na základe ktorého vznikol navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania, voči neúspešnej výživou povinnej osobe. Z dôvodu nevyčíslenia náhrady trov konania navrhovateľom, ktoré zo spisu nevyplývali, náhrada trov konania navrhovateľovi nebola priznaná.
27. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP, keďže vo veciach upravených CMP zásadne platí, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Navrhovateľ náhradu trov konania ani nepožadoval, nebol preto daný dôvod na aplikáciu ustanovenia § 55 CMP, upravujúceho spravodlivé usporiadanie vzťahov medzi účastníkmi, s ohľadom na okolnosti prípadu. Odvolací súd preto rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
28. Rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ <..
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 <. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.