Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-24Csp/11/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Adrianou Szaniszlovou vo veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, proti žalovanému: P. Š., O.. XX.X.XXXX, V. X. M., D. X, v konaní o zaplatenie 2.089,30 eur s prísl. takto

rozhodol:

Konanie v časti o zaplatenie 481,09 eur s prísl. zastavuje.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1.354,43 eur s 5 % úrokmi z omeškania ročne od 13.4.2016 do zaplatenia, to všetko v mesačných splátkach vo výške 20,- eur, splatných do posledného dňa každého mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku do zaplatenia, pod hrozbou straty výhody splátok.

V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

Žalobcovi priznáva náhradu trov konania v rozsahu 46 % preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených výdavkov vzniknutých v tomto konaní.

odôvodnenie:

1. Žalobca (pôvodne Všeobecná úverová banka, a.s.) žalobou doručenou Okresnému súdu Senica dňa 3.8.2015 žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.089,30 eur s 8,05 % úrokmi z omeškania ročne od 16.6.2015 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník dňa 8.1.2009 uzatvorili Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., na základe ktorej bol žalovanému schválený úverový rámec vo výške 1350,- eur s dohodnutým úrokom vo výške 19,20 %. Žalovaný bol povinný platiť žalobcovi štandardnú mesačnú splátku vo výške 45,- eur. Vzhľadom na to, že žalovaný si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a jeho platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch, žalobca vystavil ku dňu 10.6.2015 kumulatívny výpis z kreditnej platobnej karty s konečným stavom na úhradu vo výške 2.089,30 eur, ktorá predstavuje súhrn debetných položiek, a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovaného.

2. Okresný súd Senica uznesením č. 6C/362/2015 - 40 zo dňa 30.10.2015 pripustil, aby z konania vystúpil žalobca Všeobecná úverová banka, a.s. a na jeho miesto vstúpil žalobca Intrum Justitia Slovakia s.r.o.. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.12.2015.

3. Na pojednávanie nariadené na 14.2.2017 boli riadne a včas predvolaní žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu aj žalovaný. Právny zástupca žalobcu písomne ospravedlnil svoju neúčasť na

pojednávaní a zároveň oznámil, že súhlasí, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti. Preto súd podľa ust. § 180 C.s.p. pojednával a rozhodol v neprítomnosti žalobcu.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav: Právny predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaný ako dlžník dňa 8.1.2009 uzatvorili zmluvu o splátkovej karte Quatro, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úverový rámec vo výške 27.000,- Sk/896,24 eur pri štandardnej mesačnej splátke 900,- Sk/29,87 eur (č.l. 6). Právny predchodca žalobcu vystavil výpis zo splátkovej karty Quatro ku dňu 10.6.2015 za zúčtovacie obdobie od 8.1.2009 do 31.5.2015, podľa ktorého žalovanému bol poskytnutý úverový rámec vo výške 1.350,- eur pri štandardnej úrokovej sadzbe 19,20 % ročne, sankčnej úrokovej sadzbe 5,05 % ročne, štandardnej splátke 45,- eur a dlh žalovaného k 31.5.2015 bol vo výške 2.089,30 eur. Z prehľadu transakcií na uvedenom úverovom účte vyplýva, že právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému sankčné úroky a náklady na vymáhanie po vyhlásení okamžitej splatnosti v celkovej výške 554,87 eur. Žalovaný čerpal spolu 6.345,63 eur, z toho vrátil spolu 4.256,33 eur a jeho dlh bol vyčíslený vo výške 2.089,30 eur (č.l. 8-27). Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 2.8.2012 vyhlásil predčasnú splatnosť dlžného zostatku úveru vo výške 1.611,41 eur, bez narátania a požadovania úhrady denného sankčného úroku a zároveň vyzval žalovaného na zaplatenie tejto dlžnej sumy najneskôr do 10 dní odo dňa doručenia tohto listu (č.l. 71). Všeobecná úverová banka, a.s. ako postupca a Intrum Justitia Slovakia s.r.o. ako postupník dňa 1.8.2015 uzatvorili zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej postupca postúpil postupníkovi, okrem iných, aj pohľadávku s príslušenstvom, ktorá je predmetom tohto konania (č.l. 35, 38).

5. V spore súd vydal platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný včas odpor, ktorý odôvodnil tým, že v roku 2011 nie vlastnou vinou prišiel o prácu a postupne sa dostal do hlbokej platobnej neschopnosti. Čiastočne dokázal uhrádzať svoje dlhy až po priznaní dôchodku. Keď dostal výzvu na úhradu predmetnej pohľadávky od žalobcu, keďže nebol schopný uhradiť celú sumu naraz, dohodol sa na pravidelných splátkach vo výške 10,- eur mesačne až do chvíle, keď bude môcť splátku navýšiť, t.j. do októbra 2016. Namietal výšku zostatku dlhu 2.089,30 eur, nakoľko mal za to, že tam nie sú zarátané všetky splátky, ktoré doteraz zaplatil. Namietal platnosť celej zmluvy z dôvodu, že bola poistená pre prípad platobnej neschopnosti, ale plnenie mu po strate zamestnania bolo odopreté. Preto žiadal žalobu čiastočne zamietnuť (bez vymedzenia rozsahu, v akom má súd žalobu zamietnuť), vyhlásiť sankcie za neprimerané a povoliť dlh zaplatiť v primeraných splátkach (č.l. 48).

6. Žalobca vo svojom podaní doručenom súdu dňa 14.2.2017 (č.l. 66) uviedol, že žalovaný dňa 29.12.2008 vyplnil žiadosť o aktiváciu splátkovej karty Quatro, čím došlo k uzatvoreniu zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s.. Zo strany banky bola uvedená žiadosť schválená dňa 8.1.2009. Kreditná karta je forma revolvingového úveru, t.j. automaticky obnovovaného úveru, ktorý je čerpaný používaním tejto karty. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 1.350,- eur so zmluvným úrokom vo výške 19,20 % ročne, so štandardnou splátkou vo výške 45,- eur mesačne. Žalovaný začal čerpať úverový rámec od 8.1.2009. Právny predchodca žalobcu dňa 2.8.2012 vyhlásil okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku z dôvodu porušenia platobnej disciplíny žalovaného spočívajúcej v opakovanom neplatení povinných splátok v stanovenej výške. Žalovaná suma 2.089,30 eur pozostáva z istiny vo výške 1.282,09 eur, poplatkov vo výške 75,07 eur, štandardného úroku vo výške 506,12 eur a sankčného úroku vo výške 226,02 eur. Žalobca žalobu v časti o zaplatenie istiny vo výške 301,09 eur (poplatky 75,07 eur a sankčný úrok 226,02 eur) s prislúchajúcimi úrokmi z omeškania zobral späť a navrhol, aby súd konanie v tejto časti zastavil. Súdu oznámil, že žalovaný v období od 30.9.2015 do 23.1.2017 zaplatil žalobcovi časť svojho dlhu v celkovej výške 180,- eur, preto aj v tejto časti zobral žalobu späť, t.j. v časti istiny vo výške 180,- eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania a navrhol, aby súd v tejto časti konanie zastavil. Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.608,21 eur s 8,05 % úrokmi z omeškania ročne od 16.6.2015 do zaplatenia a priznal náhradu trov konania (č.l. 66).

7. Žalovaný na pojednávaní dňa 14.2.2017 uviedol, že na mesačných splátkach vo výške 10,- eur sa dohodol telefonicky so zamestnancom žalobcu a preto v zmysle tejto dohody aj splácal dlh. K poistke, ktorou poistil svoju platobnú neschopnosť podľa zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty uviedol, že poisťovňa mu odmietla plnenie s odôvodnením, že poistná zmluva sa na jeho prípad nevzťahuje, keďže u svojho zamestnávateľa skončil pracovný pomer dohodou. Žalovaný uviedol, že so svojim zamestnávateľom v skutočnosti pracovný pomer neskončil dohodou, ale dohodu o skončení pracovného

pomeru podpísal. Požiadal súd, aby povolil dlh zaplatiť v splátkach vo výške 20,- eur mesačne. Svoju žiadosť odôvodnil tým, že jeho jediným príjmom je dôchodok vo výške 389,- eur mesačne. Z dôchodku sú mu vykonávané zrážky vo výške 66,- eur mesačne. Má ďalšie dlhy z rôznych úverov a pôžičiek, ktoré spláca dobrovoľne podľa svojich možností, tak že Tatrabanke uhrádza 50,- eur, spol. Profi Credit uhrádza 81,99 eur, spol. Intrum Justitia Slovakia s.r.o. spláca tri úvery, jednu po 20,- eur mesačne, ďalšie dva vrátane uvedeného úveru po 10,- eur mesačne. Okrem toho má výdavky na telefón a internet vo výške okolo 20,- eur mesačne. Býva v spoločnej domácnosti so svojou družkou v prenajatom byte, za ktorý uhrádzajú 190,- eur mesačne, pričom jeho družka má dôchodok vo výške 280,- eur mesačne (č.l 76 - 83).

8. Podľa ust. § 144 C.s.p. žalobca môže vziať žalobu späť.

9. Podľa ust. § 145 ods. 2 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

10. Podľa ust. § 146 ods. 1 C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

11. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom v časti o zaplatenie 481,09 eur s prísl., súd v tejto časti konanie zastavil. 12. Podľa ust. § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty, t.j. k 8.1.2009), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa ust. § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

14. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 8.1.2009 uzatvorená zmluva o vydaní a používaní platobnej karty VÚB, a.s., na základe ktorej bol poskytnutý žalovanému úverový rámec vo výške 1.350,- eur pri dohodnutých úrokoch 19,20 % ročne, ktorý úver sa žalovaný zaviazal splácať mesačnými splátkami vo výške 45,- eur. Podľa výpisu zo splátkovej karty Quatro zo dňa 10.6.2015 vyhotoveného za obdobie od 8.1.2009 do 31.5.2015 žalovaný celkom čerpal za uvedené obdobie od právneho predchodcu žalobcu 6.345,63 eur, spolu vrátil 4.256,33 eur a takto právny predchodca žalobcu vyúčtoval dlh žalovaného v celkovej výške 2.089,30 eur, ktorý pozostáva z istiny 1.282,09 eur, poplatkov 75,07 eur, štandardného úroku 506,12 eur a sankčného úroku 226,02 eur. Keďže žalobca žalobu v časti o zaplatení istiny vo výške 180,- eur (z dôvodu, že žalovaný v období od 30.9.2015 do 23.1.2017 sumu 180,- eur zaplatil) a v časti o zaplatenie 301,09 eur (ide o poplatky vyčíslené vo výške 75,07 eur a sankčný úrok vyčíslený vo výške 226,02 eur), preto súd v tejto časti o zaplatenie 481,09 eur konanie zastavil. Žalobca zotrval na žalobe na zvyšku a žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.608,21 eur (2089,30 - 301,09 - 180,- eur). Podľa výpočtu súdu vychádzajúc z výpisu zo splátkovej karty Quatro za zúčtovacie obdobie od 8.1.2009 do 31.5.2015, právny predchodca žalobcu vyčíslil žalovanému sankčné úroky a náklady na vymáhanie po vyhlásení okamžitej splatnosti v celkovej výške 554,87 eur. V časti sankčných poplatkov a čiastočne v časti nákladov na vymáhanie žalobca zobral žalobu späť. Žalobca nepreukázal z čoho konkrétne pozostávajú náklady na vymáhanie pohľadávky, ktoré od 25.1.2012 zúčtoval žalovanému každý mesiac v rôznych výškach od 1,44 eur po 33,19 eur. Preto súd v tejto časti žalobu považoval za nedôvodnú a nárok žalobcu za nepreukázaný. Súd priznal žalobcovi istinu vo výške 1.354,43 eur po zohľadnení sumy 180,- eur, ktorú žalovaný aj podľa žalobcu dobrovoľne

zaplatil a po zohľadnení sumy 554,87 eur titulom všetkých sankčných úrokov a nákladov na vymáhanie (2089,30 - 554,87 - 180) a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

15. Podľa ust. § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

16. Podľa ust. § 3 ods. 1 a 2 nariadenia vl. SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 1.2.2013), výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

17. Žalobca žiadal úroky z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 16.6.2015 do zaplatenia. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný sa dostal do omeškania od 13.4.2016, keďže platobný rozkaz súdu aj s prílohami mu boli preukázateľné doručené prvýkrát 11.4.2016. Bol povinný plniť 12.4.2016 a keďže tak neurobil do omeškania sa dostal od 13.4.2016. Preto ho súd zaviazal na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania, ktoré v tom čase boli vo výške 5 % ročne od 13.4.2016 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania žalobu ako nedôvodnú zamietol.

18. Podľa ust. § 232 ods. 3 a 4 C.s.p., lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

19. Žalobca žiadal súd o povolenie zaplatiť dlh v splátkach vo výške 20,- eur mesačne. Súd s prihliadnutím na vyššie opísanú finančnú situáciu žalovaného tejto žiadosti vyhovel a povolil splatiť dlh v 20,- eurových mesačných splátkach.

20. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 C.s.p. podľa ktorého, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. V danom prípade žalobca pôvodne žiadal, po čiastočnom späťvzatí žaloby, zaplatenie 1.608,21 eur, pričom bol úspešný v časti istiny 1.354,43 eur, t.j. v 73 % a neúspešný v 27 %, rozdiel činí 46 %, preto súd uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 46 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody § 365 C.s.p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.