Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

36C/277/2012

Uznesenie

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Alenou Mazúrovou v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 zastúpená Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o, so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, o náhradu škody

rozhodol:

I. Konanie zastavuje.

II. Žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca podanou žalobou sa domáhal: 1. Určenia, že žalovaný je zodpovedný za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Košice I, pretože tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 900400272 dlžníkom - povinným - S. N., nar. XX.X.XXXX (žiadal rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom), 2. Uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu z titulu majetkovej škody sumu 125 Eur a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 551,36 Eur. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že v pozícii oprávneného v exekučnom konaní navrhol písomným podaním zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX dlžníkom S. N., M.. XX.X.XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX 12148/2011. Súdny exekútor v snahe postupovať pri nútenom vymáhaní pohľadávky žalobcu efektívne a účinne, predložil návrh žalobcu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom Okresnému súd Košice I a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Príslušný exekučný súd žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie spísanú súdnym exekútorom prijal na ďalšie konanie, čím došlo k zákonnému založeniu jeho povinnosti zaoberať sa danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v rámci priznanej právomoci a to v zákonom ustanovenej dobe. Poukázal na § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného od 1.6.2011 a platného od 1.6.2010 do 31.5.2011. Uviedol, že v exekučnom konaní je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia tejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Opätovne poukázal na § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného od 1.2.2002 do 31.5.2010. Dodal, že exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 2.5.2012 a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 299 dní). Poukázal na to, že žalobca nedisponuje rovnopisom príslušného exekučného titulu a nedisponuje ani rovnopisom príslušného návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý by obsahoval vyznačený dátum doručenia súdu. Dodal, že postup exekučného súdu hodnotí ako nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Dodal, že v predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia a udelenia poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu žalobca si uplatnil náhradu majetkovej škody aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Poukázal na to, že vznikla mu majetková škoda, ktorá predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úvere. Uviedol, že uplatňuje si aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenie práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného článkom 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Uviedol, že nesprávny úradný postup okresného súdu je podľa jeho názoru dôsledkom jeho nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových práv žalobcu. Dodal, že pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal pre možnú analógiu z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťah vzťahuje satisfakcia vo výške 20.000,- Sk, t. j. cca 660 Eur. Poukázal na doterajšie rozhodnutia ústavného súdu vo veci porušovania práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdmi v civilnom konaní. Ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy si žalobca uplatnil za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu objektívnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaných zákonom, stratu dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky sumu 551,36 Eur. Uviedol, že uskutočnil výpočet nároku alikvotným pomerom 55 Eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu a to práve na základe aplikácie vyššie uvedenej doktríny ústavného súdu teda 660 Eur za rok : 12 mesiacov v roku = 55 Eur za mesiac.

2. Žalobca na preukázanie žalovaného nároku označil dôkaz: spis exekučného súdu - Okresného súdu Košice I vo veci oprávneného - žalobcu proti povinnému S. N., M.. XX.X.XXXX vo veci exekúcie pre vymoženie pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX..

3. Žalobca použil nasledovné prostriedky procesného útoku : skutkové tvrdenia uvedené v žalobe, návrhy na vykonanie vyššie citovaných dôkazov.

4. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok na priznanie náhrady škody v zmysle zákona 514/2003 Z. z. Tvrdil, že danom prípade ide zo strany žalobcu o predčasne uplatnený nárok na súde poukazujúc pritom na § 15 ods. 1, § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. dôvodiac, že žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 23.4.2012 boli žalovanému doručené 23.4.2012 a keďže žalobca už v mesiaci september 2012 doručil Okresnému súdu žalobu, je zrejmé, že žalobca ju nepodal po uplynutí 6 mesačnej lehoty, ale skôr. Uviedol, že má za to, že v danom prípade pri posudzovaní otázky nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v údajnom porušení povinnosti súdu vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, odkázal na ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení zákona č. 412/2012 Z.z., kde je explicitne uvedené, z čoho výlučne je možné vychádzať pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, pričom žalobca doposiaľ dôkazy potrebné pre posúdenie tejto otázky, predkladané týmto ustanovením, nepredložil. Zdôraznil, že prax ukázala už dávnejšie, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok, najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Taktiež právne argumentoval § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 1.6.2011 a účinného do 30.5.2011. Zdôraznil tú skutočnosť, že zo samotnej dikcie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota 15 sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o vydanie poverenia; 15 dňová lehota sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu. Ak ho súd nepoverí, 15 dňová lehota neplatí a ani sa logicky nedá predpokladať, že by to bol zámer zákonodarcu, keďže ide o zložitý proces posudzovania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu. V tejto súvislosti poukázal aj na uznesenia Ústavného súdu SR z 3.3.2011 IV.ÚS 60/2011, uznesenia Najvyššieho súdu SR z 13.10.2011 sp. zn. 3Cdo 146/2011, zo dňa 26.9.2011 sp. zn. 3Ncdo 11/2010, z 29.3.2011 sp. zn. 5Cdo 291/2010. Uviedol, že má zato, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Dodal, že zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä z ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcim režimu spotrebiteľských zmlúv. Dodal, že ak bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podaná na súd po 1.6.2011 je jednoznačné, že nárok je v tejto časti neopodstatnený. Žalovaný poukázal na § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. a uviedol, že súd konajúci o náhrade škody môže pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní len v prípade, ak tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaním, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaním. Taktiež vzniesol námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom lehota uplynula pred 23.4.2009, t. j. 3 roky predo dňom, kedy boli žalovanému doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. Dodal, že má za to, že žalobca nepreukázal vznik ani výšku škody. Taktiež nepreukázal ani v čom má spočívať náhrada nemajetkovej ujmy, majúc za to, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením, uvedené zo žaloby nevyplýva a z toho dôvodu žalovaný nemá za preukázaný vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, že by sa mala poskytovať náhrada v peniazoch. Žalovaný zhrnul, že z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., považuje žalobu za právne neopodstatnenú.

5. Žalovaný použil nasledovné prostriedky procesnej obrany : skutkové tvrdenia uvedené vo vyjadrení k žalobe.

6. V priebehu konania bolo súdom zistené, že na tunajšom súde prebieha konanie o náhradu škody, vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 36C/277/2012, a ktoré konanie nie je právoplatne ukončené, dňa 6.3.2017 bol vyhlásený rozsudok, ktorým súd žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žalovaný nemá nárok na ich náhradu. V predmetnom konaní sa žalobca domáha náhrady škody proti žalovanému, ktorá mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Košice I, pretože tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX dlžníkom - povinným - S. N., M.. XX.X.XXXX.

7. Podľa § 159 CSP, začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie. Ak na súde prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo neskôr.

8. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada nato, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť.

9. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

10. Predmetom konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 36C/277/2012 je náhrada škody uplatňovaná žalobcom proti žalovanému, ktorá mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Košice I, pretože tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX dlžníkom - povinným - S. N., nar. XX.X.XXXX.

11. O tom istom nároku môže na súde prebiehať vždy len jedno konanie. V danom prípade konaniu bráni neodstrániteľný nedostatok podmienok konania - prekážka litispendencie podľa § 159 CSP, v dôsledku skôr začatého konania vo veci vedenej pod sp. zn. 36C/277/2012, ktorej predmetom je ten istý nárok žalobcu proti žalovanému Prekážka litispendencie konania vyjadruje, že o tom istom predmete a medzi tými istými osobami nemôže byť konanie začaté na tom istom alebo inom súde. Ide o neodstrániteľnú vadu konania vo vzťahu k neskôr začatému konaniu a vedie vždy k zastaveniu konania a súd na ňu musí prihliadať v ktoromkoľvek štádiu konania.

12. Zhrnúc vyššie uvedené, súd konanie, s poukazom na citované ustanovenia, zastavil.

13. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

14. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

15. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

16. V tomto prípade žalobca procesne zavinil, že konanie súd musel zastaviť, a žalovaný tak má nárok na náhradu preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených trov konania v zmysle citovaného zákonného ustanovenia - § 256 ods. 1 CSP. Z dôvodu, že žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, súd rozhodol, že na ich náhradu nemajú nárok.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nestranným procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 .