Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-1P/85/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske v konaní pred samosudcom Mgr. Radoslavom Smatanom, PhD. vo veci starostlivosti súdu o mal. D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú Ú. A., Z.U. S. V. F. A. ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov - matky V. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A.Á., D.. Z. XXX/XX, t.č. A., P. XXX/XX a otca A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., D.. Z. XXX/XX, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas do rozvodu, takto

rozhodol:

Maloletá D. B., nar. XX.XX.XXXX sa na čas do rozvodu manželstva účastníkov konania zveruje do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.

Otec je povinný prispievať na výživu maloletej D. sumou 150 € mesačne s účinnosťou od 01.10.2016, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 20. dňa daného mesiaca vopred k rukám matky maloletej.

Zameškané výživné za obdobie od 01.10.2016 do 28.02.2017 v sume 750 € je otec povinný uhradiť do 90 dní od právoplatnosti rozhodnutia k rukám matky maloletej.

Súd styk otca s maloletým dieťaťom neupravuje.

odôvodnenie:

(1) Matka maloletej sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 06.10.2016 domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu. Návrh odôvodnila tým, že sa dňa 05.10.2016 po vzájomných nezhodách s otcom maloletej odsťahovala zo spoločnej domácnosti i s maloletou. Toho času žije spolu s maloletou v byte svojej mamy. Žiadala zveriť maloletú do svojej osobnej starostlivosti a otca zaviazať prispievať na jeho výživu sumou 200 € mesačne vopred k rukám matky s účinnosťou odo dňa podania návrhu vždy k 20 dňu v mesiaci.

(2) Otec sa k návrhu písomne nevyjadril.

(3) Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov maloletej, svedka N. B., umožnil vyjadriť svoj názor maloletej D., vyjadrením kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s podstatným obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:

(4) Matka uviedla, že starostlivosť o maloletú prevažne zabezpečovala ona, otec trávil väčšinu času mimo domu, aj v čase keď ona bola v práci, sa otec deťom nevenoval. Maloletá má vedomosť, že sú v rozvodovom konaní. Spoločnú domácnosť opustila až na podnet od maloletej, ktorá jej sama doporučila, aby tak urobila, a to dňa 05.10.2016, spolu s maloletou. Dôvodom boli nezhody s otcom maloletej. On v tom čase ani nebol doma. Následne keď otec zistil, že odišli, nesnažil sa ich zavolať späť. V súčasnosti

žije spolu s maloletou v byte svojej matky na adrese A., P. XXX/XX. Ide o 2- izbový, kde s nimi žije ešte plnoletá dcéra N., ktorá však väčšinu času trávi na priváte v D.. Na otázku súdu, či sa rodičia pokúsili svoju spornú situáciu aj riešiť po odchode matky zo spoločnej domácnosti uviedla, že už jeden návrh na rozvod podávala asi pred 5 rokmi avšak nič výrazné sa odvtedy nezmenilo. V súčasnosti si nevie predstaviť, že by s otcom maloletej obnovila spolužitie. Podľa jej vyjadrenia otec sa s maloletou od času, kedy opustili spoločnú domácnosť, stretáva pravidelne, má s ňou dobrý vzťah. V prípade, ak by súd zveril maloletú do jej osobnej starostlivosti, aj s ohľadom na vek maloletej, by jej nebránila, aby sa s otcom stretávala, preto ani nežiada upravovať styk otca s maloletou. Problém pre určenie striedavej osobnej starostlivosti o maloletú vidí v tom, že ona vždy bola tá prísna, otec sa jej dostatočne nevenoval, mohla si robiť čo chcela. Aj v čase kedy ešte spolu žili v jednej domácnosti sa otec moc svojim deťom nevenoval. Okrem maloletej má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére N.. V súčasnosti pracuje v N. D. N. na Ú. ako Z. A. D. G., kde dosahuje mesačný príjem cca 500 € netto. Taktiež poberá rodinné prídavky vo výške 47,04 € mesačne a začala si uplatňovať i daňový bonus na deti.

(5) Otec s návrhom matky nesúhlasil, navrhol, aby súd maloletú zveril do jeho osobnej starostlivosti, resp. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Potvrdil, že maloletá sa s ním pravidelne stretáva, raz mu matka v styku s maloletou bránila. V súčasnosti žije na adrese ich spoločného bydliska, ide o rodinný dom, kde žije sám. Pracuje v N. v spoločnosti N. ako pracovník Z., pričom do zamestnania cestuje každý deň a naspäť, býva stále v A.. Mesačne chodí do práce cca 12-15 krát, denné i nočné, pričom pracovnú dobu má 12 hodín. V prípade, ak by súd zveril maloletú do striedavej osobnej starostlivosti, je so zamestnávateľom dohodnutý tak, že by sa jeho pracovná doba upravila pre potreby zabezpečenia osobnej starostlivosti o maloletú. Z tohto zamestnania dosahuje príjem cca 600 € netto. Taktiež poberá výsluhový dôchodok vo výške cca 382 € mesačne. Momentálne iný príjem nemá. Pokiaľ ide o príjem, ktorý dosahuje z činnosti rozhodcu, tu ide len o pokrytie nákladov, ktoré má v súvislosti s touto činnosťou, keďže rozhodcu robí pre okresy A., A. a N. D. N.. Okrem maloletej má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k dcére N.. V prípade, že by súd zveril maloletú do starostlivosti matky, súhlasil by s výživným v sume 100 € mesačne. Pokiaľ ide o rodinný život uviedol, že pracoval ako policajt, kde mu pracovný čas neumožňoval vždy sa venovať deťom, avšak keď bol doma, tak sa venoval najmä maloletej D., napr. písal si s ňou diktáty. Taktiež cez víkendy väčšinou robil rozhodcu a teda rodinu zabezpečoval finančne, preto sa deťom prevažne venovala matka. K tejto situácii došlo po tom, ako matka nadviazala intímny pomer s iným XX ročným mužom. K tvrdeniu otca matka uviedla, že ide o XX ročného muža, ktorý je psychológ a ktorého táto vyhľadala, keď mala problémy psychického charakteru, pričom jej veľmi pomohol, aby si verila. Avšak nepovažuje ho za svojho priateľa, stretáva sa s ním, avšak len ako s kamarátom. Na otázku kolízneho opatrovníka v súvislosti so striedavou osobnou starostlivosťou, ako to otec myslel keď na súde uviedol, že by maloletú žiadal na jeden týždeň v mesiaci otec uviedol, že s tým nemá skúsenosť.

(6) Svedkyňa N. B. uviedla, že chod domácnosti mala na starosti mamina (varenie, pranie), najpodstatnejšie je však to, že sa starala o ňu i sestru D.. Zakaždým, keď bolo rodičovské združenie, alebo keď potrebovali ísť k doktorke, chodievala s nimi ona. Taktiež chod financií mala na starosti ona.

(7) Súd dal možnosť maloletej D., aby vyjadrila pred súdom svoj názor v zmysle § 38 CMP. Maloletá po zákonnom poučení zodpovedajúcom jej veku, v neprítomnosti svojich rodičov spontánne uviedla, že sa prikláňa k tomu, aby bola zverená do osobnej starostlivosti mamy, pričom by sa chcela s ocinom stretávať tak ako doteraz, teda každý víkend z piatka na sobotu a v prípade, keby bol ocino v práci, tak zo soboty na nedeľu.

(8) Kolízny opatrovník v záverečnom návrhu uviedol, že po prešetrení domácností oboch rodičov zistil, že obaja rodičia majú vhodné podmienky vytvorené pre starostlivosť o maloletú, nakoľko však úrad háji záujem maloletého dieťaťa, a keďže maloletá sa pri osobnom výsluchu vyjadrila, že radšej by bola v osobnej starostlivosti matky, súhlasí s tým, aby súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky. Keďže sa maloletá vyjadrila, že matka nebráni styku otca s maloletou, má za to, že nie je potrebné styk otca s maloletou upravovať. Výšku výživného ponecháva na zvážení súdu.

(9) Z rodného listu maloletej vyplýva, že táto je dieťaťom A. B. a V. B..

(10) Z výsluchu matky ako aj z predložených listín vyplynulo, že táto je zamestnaná na Ú. A., Z. S. V. F. A., pracovisko N. D. N., kde dosahuje príjem cca 485,31 € mesačne. Podľa jej vlastného vyjadrenia tiež poberá prídavok na dieťa vo výške 47,04 € mesačne a uplatňuje si aj daňový bonus.

(11) Otec maloletej je zamestnaný v spoločnosti N., Z..F..P.., z potvrdenia o príjme od zamestnávateľa vyplýva, že otec má mesačný príjem vo výške 657,57 € netto. Z oznámenia MV SR, sekcia personálnych a sociálnych činností a osobného úradu, odboru sociálneho zabezpečenia zo dňa 02.11.2016 vyplýva, že otec maloletej je poberateľom výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov od 01.09.2013 v aktuálnej výške 385,99 €. Zo správy P. T. R.R. A. vyplýva, že otec maloletej vykonáva funkciu futbalový rozhodca na základe Zmluvy o výkone rozhodcovskej funkcie v majstrovských stretnutiach P. T. R. A. uzatvorenej podľa § 51 OZ. V zmysle tejto zmluvy sú mu vyplácané náhrady za výkon funkcie rozhodcu, ktoré pozostávajú: a/ z paušálnych cestovných náhrad, ktorých výška je stanovená riadiacim orgánom OblFZ, b/ stravného, c/ poštovného, d/ ošatného. Za rok 2016 mu boli vyplatené náhrady za výkon funkcie rozhodcu nasledovne: marec vo výške 133 €, apríl vo výške 304 €, máj vo výške 298 €, jún vo výške 155 €, august vo výške 255 €, september vo výške 292 €, október vo výške 298 €, november vo výške 66 €.

(12) Zo správy ÚPSVaR Prievidza o šetrení pomerov súd okrem iného zistil, že matka sa po manželských nezhodách s oboma dcérami odsťahovala zo spoločnej domácnosti do bytu svojej matky. Byt bol v čase šetrenia zariadený štandardným nábytkom, hygiena a poriadok boli na veľmi dobrej úrovni. V byte okrem matky a maloletej býva i plnoletá dcéra N., ktorá študuje na vysokej škole v D., odbor učiteľstvo. Maloletá má v domácnosti matky zabezpečenú riadnu starostlivosť, matka má vytvorené vhodné podmienky a prostredie pre zdravý vývoj dieťaťa. Dňa 23.02.2017 bol realizovaný výkon terénnej sociálnej práce v rodinnom prostredí otca. Domácnosť pozostáva zo 4-izbového rodinného domu v osemdomovej zástavbe. Maloletá má vlastnú izbu, ktorá je primerane zariadená, je tam posteľ, skrinky, pohovka, stolík. Rodinný dom prešiel pred nedávnom komplexnou rekonštrukciou. Zariadenie domácnosti je nové a účelné. V domácnosti bol poriadok a hygiena na dobrej úrovni. Sú tu vytvorené dobré podmienky pre pobyt maloletej v domácnosti otca.

(13) Zo správy ÚPSVaR Prievidza o šetrení pomerov tiež vyplýva, že maloletá D. je žiačkou R. Š. F.. M., X ročník. Navštevuje spevácky a dramatický krúžok. Je po operácii krčných mandlí, odstraňovali jej kožné znamienka. Nosí okuliare, aktuálne má nové. Matka sa s ňou pripravuje na vyučovanie, zabezpečuje jej riadnu starostlivosť a napĺňanie základných potrieb. Zdravotné problémy neudáva, iba bežné ochorenia.

(14) Z vyjadrenia I. F. vyplýva, že táto je matkou navrhovateľky a je vlastníčkou nehnuteľnosti (bytu), v ktorom povolila bývať svojej dcére s deťmi. Zároveň čestne prehlásila, že jej dcéra hradí poplatky súvisiace s chodom domácnosti, a to nájom vo výške 120 € mesačne, elektrinu v sume 15 € mesačne, plyn v sume 10 € mesačne, TV v sume 4,99 € mesačne a SIPO v sume 4,64 € mesačne.

(15) Dňa 27.12.2016 doložila matka potvrdenia preukazujúce jej náklady, z ktorých súd zistil, že má náklady za služby pevnej siete 25,49 € mesačne, telefón v sume 28,97 € mesačne, náklady na štúdium maloletej na R. F.. M. (rodičovský príspevok 8 €, poistenie žiaka 1,50 €, exkurzia Bratislava 10 €, exkurzia Osvienčim 28 €), poplatky za štúdium maloletej na R. A. (14,80 € a 17,60 €), poistenie maloletej vo výške 20,81 € mesačne, poistenie plnoletej N. vo výške 14,50 € mesačne, poistenie komplet (matka 44,34 € mesačne, maloletá D. 6,07 € mesačne, plnoletá N. 6,77 € mesačne).

(16) Otec krátkou cestou na pojednávaní dňa 28.02.2017 doložil súdu písomné vyhotovenie nákladov na domácnosť, kde uvádza mesačné náklady na domácnosť, a to plyn vo výške 50 €, elektrina vo výške 48 €, voda vo výške 50 €, cestovné do práce 400 €, mobil vo výške 30 €, poistky vo výške 70 € a tiež uviedol jednorázové ročné náklady, a to nákup dreva do krbu vo výške 500 €, poistka OMV vo výške 130 €, poistka dom vo výške 198 €, komunálny odpad vo výške 120 €.

(17) Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákon o rodine") rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

(18) Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

(19) Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

(20) Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

(21) Podľa čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a/ úroveň starostlivosti o dieťa, b/ bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c/ ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d/ okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e/ ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f/ podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g/ názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h/ podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i/ využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

(22) Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

(23) Podľa § 65 ods. 1, ods. 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

(24) Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

(25) Po vyššie naznačenom vykonanom dokazovaní mal súd za preukázané, že návrh matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností je dôvodný. Obaja rodičia sú ešte v súčasnosti manželmi, avšak od 05.10.2016 už nežijú v spoločnej domácnosti, nakoľko matka tento deň spolu s maloletou opustila spoločnú domácnosť a odišli bývať do bytu, ktorý patrí jej matke. Zároveň podala na tunajšom súde návrh na úpravu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu, ako i návrh na rozvod manželstva (toto konanie ešte nie je skončené). Nakoľko rodičia už v súčasnosti spolu nežijú a zároveň sa nedohodli na

úprave rodičovských práv a povinností k maloletej, súd považoval za potrebné výkon rodičovských práv a povinností upraviť. Matka vo svojom návrhu žiadala maloletú zveriť do svojej osobnej starostlivosti, otec požadoval zverenie maloletej do svojej osobnej starostlivosti, prípadne maloletú zveriť do striedavej osobnej starostlivosti. Keďže sa rodičia nedokázali dohodnúť, súd umožnil maloletej v zmysle § 38 s ohľadom na jej vek (14 rokov a 3 mesiace) vyjadriť svoj názor, pričom maloletá uviedla, že by chcela byť zverená do osobnej starostlivosti matky a s ocinom by sa chcela stretávať tak, ako tomu bolo doteraz, teda každý víkend z piatka na sobotu a v prípade, keby bol ocino v práci, tak zo soboty na nedeľu. Zároveň súd z vykonaného dokazovania zistil, že obaja rodičia majú vytvorené dobré podmienky pre výchovu maloletej. S prihliadnutím na názor maloletého dieťaťa a zároveň sledujúc jeho najlepší záujem súd maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky, pričom (na rozdiel od požiadavky matky) určil, že obaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, nakoľko súd z vykonaného dokazovania nezistil taký dôvod, pre ktorý by mal niektorého z rodičov v tejto otázke obmedziť.

(26) Aj v otázke výživného sa rodičia nedokázali dohodnúť. Matka požadovala výživné 200 € mesačne, otec navrhol výživné vo výške 100 € mesačne. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že matka pracuje na Ú. A., pracovisko N. D. N., kde dosahuje príjem cca 485,31 € mesačne, tiež poberá prídavok na dieťa vo výške 47,04 € mesačne a uplatňuje si aj daňový bonus. Okrem maloletej má ešte jednu vyživovaciu povinnosť. Otec maloletej je zamestnaný v spoločnosti N., Z..F..P.. s mesačným príjmom vo výške 657,57 € netto, taktiež je poberateľom výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov od 01.09.2013 v aktuálnej výške 385,99 €. Tiež vykonáva funkciu futbalového rozhodcu v majstrovských stretnutiach P. T. R. A., kde sú mu vyplácané náhrady za výkon funkcie rozhodcu, ktoré pozostávajú z paušálnych cestovných náhrad, stravného, poštovného a ošatného. Za rok 2016 mu boli vyplatené náhrady za výkon funkcie rozhodcu v celkovej výške 1.801 € (priemerne 150 € na mesiac). Aj otec má ešte jednu vyživovaciu povinnosť. Maloletá D. má v súčasnosti XX rokov, je žiačkou X ročníka R. F.. M. S. A., jej zdravotný stav je dobrý. Na základe takto zisteného skutkového stavu určil súd otcovi vyživovaciu povinnosť vo výške 150 € mesačne, ktorú sumu výživného súd považoval za postačujúcu s ohľadom na vek maloletej, jej zdravotný stav a možnosti a schopnosti rodičov, najmä povinného, pričom otec je schopný plniť výživné v súdom stanovenej výške. Zároveň súd určil, že vyživovacia povinnosť otcovi v tejto výške vznikla od 01.10.2016, teda od mesiaca, v ktorom matka podala návrh na súd. Otec je povinný výživné plniť vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej.

(27) Z vykonaného dokazovania súd zistil, že otec si vyživovaciu povinnosť riadne neplnil, preto mu vznikol určením vyživovacej povinnosti dlh na výživnom za čas od 01.10.2016 do 28.02.2017 vo výške 750 € (150 € x 5), ku ktorého náhrade ho súd (s ohľadom na jeho zárobkové možnosti) zaviazal do 90 dní od právoplatnosti rozhodnutia k rukám matky maloletej.

(28) Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že matka otcovi v styku s maloletou nebráni a tiež maloletá pri svojom výsluchu uviedla, že s otcom sa pravidelne stretáva každý víkend z piatka na sobotu alebo zo soboty na nedeľu (podľa toho, či otec robí rozhodcu) a v tomto by chcela i naďalej pokračovať, preto súd styk otca s maloletou neupravoval, nakoľko táto otázka medzi rodičmi maloletej nie je sporná.

(29) V zmysle § 57 o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. Účastníci v konaní náhradu trov konania nepožadovali, preto súd o náhrade trov konania účastníkov nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie je podané včas, ak bolo podané na príslušnom odvolacom súde.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 125 ods. 1 až 3 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 . Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej

podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. (§ 125 ods. 1 až 3 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 .

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 .

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 .