Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoE/268/2016

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudcov JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti povinnému: F. L., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom X., K. XX, zomr. XX. XX. XXXX, o vymoženie sumy 1 075,45 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 18. decembra 2015, č. k. 27Er/149/2009-74, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Nitra (súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“ a ako exekučný súd v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov) uznesením zo dňa 18. 12. 2015, č. k. 27Er/149/2009-74 exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zároveň ju zastavil.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. g/, § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, § 35, § 45 ods. 1, 2 Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 25 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 2 písm. a/, b/, 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 5 a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

3. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že spísaním zápisnice o návrhu na vykonanie exekúcie pred súdnym exekútorom dňa 22. 02. 2009 oprávnený žiadal, aby súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie v neprospech povinného a vymožením pohľadávky vo výške 1 075,45 eura s príslušenstvom. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo Okresným súdom Nitra súdnemu exekútorovi udelené dňa 08. 04. 2009 pod číslom 5403 051617*. Okresný súd Nitra uznesením č. k. 27Er/149/2009-21 zo dňa 08. 01. 2014 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Proti predmetnému uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený. Krajský súd Nitra uznesením č. k. 5CoE/164/2014-64 zo dňa 22. 08. 2014 uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 27Er/149/2009-21 zo dňa 08. 01. 2014 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V priebehu konania súd po preskúmaní spisového materiálu zistil, že v predmetnom exekučnom konaní existujú dôvody na zastavenie exekúcie.

4. Exekučným titulom v danom konaní je Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s., sp. zn. SR 13096/08 zo dňa 10. 12. 2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22. 12. 2008 a vykonateľnosť dňa 29. 12. 2008. Exekučným titulom bola povinnému uložená povinnosť na zaplatenie sumy 1 228,18 eura (37 000,- Sk) spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 908,19 eura (27 360,- Sk) od 09. 09. 2008 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 276,34 eura (8 325,- S), a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy o úvere č.

4422003 zo dňa 04. 07. 2008. Keďže žalovaný si svoju povinnosť riadne nesplnil, stal sa dlh v zmysle dohodnutých podmienok splatný vcelku.

5. Súd pri preskúmaní spisového materiálu zistil, že oprávnený s povinným uzavreli dňa 04. 07. 2008 zmluvu o úvere č. 4422003, na základe ktorej poskytol oprávnený povinnému úver vo výške 464,71 eura (14 000,- Sk). Povinný sa zaviazal vrátiť uvedenú čiastku oprávnenému spolu s príslušným poplatkom vo výške 443,47 eura (13 360,- Sk) v 12-tich mesačných splátkach po 75,68 eura (2 280,- Sk) počnúc dňom 04. 08. 2008. Exekučný súd posúdil predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský a na právny vzťah medzi účastníkmi je nutné okrem ustanovení Všeobecných obchodných podmienok na ktoré sa odôvodnenie rozsudku odvoláva aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán.

6. Súd preskúmaním Všeobecných podmienok poskytnutia úveru Zmluvy o úvere zistil, že v bode 17 sa nachádza rozhodcovská doložka, v zmysle ktorej sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde.

7. Exekučný súd uviedol, že rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým Všeobecným podmienkam poskytnutia úveru, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Takto formulovaná rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka v štandardne formulovanej zmluve alebo vo všeobecných obchodných podmienkach, resp. obchodných podmienkach pre úver, inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojedná, a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní je neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 5 neplatná, a teda bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora.

8. Vzhľadom k uvedenému súd dospel k záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Podľa názoru súdu, už len tieto skutočnosti možno považovať za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi

9. Na základe uvedených skutočností súd konštatoval, že rozhodcovská doložka je neplatná, a teda nemohlo v rámci rozhodcovského konania dôjsť k vydaniu rozhodcovského rozsudku, ktorý zaväzuje na plnenie, ktoré bolo priznané v rozpore so zákonom, čím uvedený exekučný titul nemohol nadobudnúť materiálnu vykonateľnosť, ktorá je v zmysle § 41 ods. 2 písm. d) EP nevyhnutnou vlastnosťou exekučného titulu, na podklade ktorého sa môže vykonávať exekúcia. Záverom uviedol, že o náhrade trov exekúcie rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia, v prípade, ak ich súdny exekútor uplatní. S poukazom na uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti uznesenia.

10. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, žiadajúc odvolací súd, aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil. Namietal, že súd nesprávne vyhodnotil povinného ako spotrebiteľa. Poukázal na to, že dňa 04. 07. 2008 uzavrel s povinným zmluvu o úvere č. 4422003, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver na účel povolania. Povinný v zmluve o úvere uviedol a osobne podpísal, že peňažné prostriedky sú na tento účel, a preto treba chrániť dobrú vieru veriteľa, pretože v zmysle bodu 2 všeobecných podmienok povinný podpisom potvrdil, že informácie, ktoré poskytol oprávnenému sú pravdivé. Poukázal na zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z.,

neskôr č. 129/2010 Z. z. neustanovuje, že žiadateľ o úver v čase poskytnutia úveru na podnikanie, zamestnanie alebo povolanie, musí byť podnikateľom alebo zamestnaný. Preto pre právnu kvalifikáciu povahy poskytnutého úveru postačuje prejav vôle urobený v zmluve. Skutočnosť, na čo bol povinným poskytnutý úver využitý, oprávnený neskúma. Zmluvu o úvere nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, preto nie je možné vzťahovať na ňu výlučne ustanovenia Občianskeho zákonníka. Oprávnený trval na tom, že povinný nijako nepreukázal skutočnosť, že v čase podpisu zmluvy o úvere mu patrilo postavenie spotrebiteľa.

11. V súvislosti s rozhodcovskou doložkou uviedol, že je nepochybné, že rozhodcovská doložka v úverovej zmluve je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, pretože umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Rozhodcovská doložka nevyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Z textu uzavretej rozhodcovskej doložky v zmluve o úvere vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na tzv. alternatívne určenej právomoci súdu na riešenie sporov. V závislosti od druhu podanej žaloby prichádzalo do úvahy buď rozhodcovské konanie alebo konanie pred všeobecným súdom. Zdôraznil, že je nepochybné, že tzv. alternatívne rozhodcovské doložky sú právne prípustné, a to v zmysle vnútroštátneho ako aj európskeho práva. V zmysle Smernice č. 93/13/EHS sa neprípustnosť týka len rozhodcovského konania, ktoré nespadá pod príslušné právne predpisy. Ide teda o prípady rozhodcovských konaní ad hoc uskutočňovaných bez príslušného právneho podkladu. V danom prípade však rozhodcovské konanie prebiehalo podľa rozhodcovskej doložky plne v súlade a na základne Zákona o rozhodcovskom konaní.

12. Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného nebolo podané.

13. Vo veci rozhodla vyššia súdna úradníčka Okresného súdu Nitra. Zákonná sudkyňa predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu s vyjadrením, že odvolaniu nemieni vyhovieť.

14. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 , prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b/ v spojení s § 391 ods. 2 CPS zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

15. Exekučné konanie sa začalo spísaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie vo forme zápisnice zo dňa 22. 02. 2009 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu: Záhradnícka 60, Bratislava v neprospech povinného o vymoženie pohľadávky vo výške 1 075,45 eura s príslušenstvom. Exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s., Bratislava, Karloveské rameno 8, sp. zn. SR 13096/08 zo dňa 10. 12. 2008, právoplatný dňa 22. 12. 2008 a vykonateľný dňa 29. 12. 2008. Exekučným titulom bola povinnému (žalovanému) uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 37 000,- Sk (1 228,18 eura), úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 27 360,- Sk (908,19 eura) od 09. 09. 2008 do zaplatenia a náhradu trov rozhodcovského konania vo výške 8 325,- Sk 276,34 eura), a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. vo zvyšnej časti rozhodcovský súd návrh zamietol.

16. Odvolací súd ďalej preskúmaním spisového materiálu predloženého mu na rozhodnutie o podanom odvolaní zistil, že povinný F. L., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom P. XXXX/X, X., zomrel dňa XX. XX. XXXX. Z Osvedčenia o dedičstve č. k. 31D/217/2015-85, zo dňa 17. 09. 2015, právoplatné dňa 03. 10. 2015, po zomrelom povinnom, ktoré bolo doložené do predmetného exekučného spisu je zrejmé, že dedičské konanie bolo právoplatne ukončené uzavretím dedičskej dohody, pričom celý predmet dedičstva nadobudla dedička C. L., rod. L., nar. XX. XX. XXXX., bytom J., X.. Odvolací súd konštatuje, že povinný zomrel skôr, t. j. 09. 03. 2015, ako rozhodoval súd prvej inštancie o zastavení exekúcie, t. j. 18. 12. 2015. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd poznamenáva, že súd prvej inštancie vo veci konal s účastníkom - povinným, ktorý už nebol spôsobilým byť účastníkom konania.

17. Podľa § 389 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak a) neboli splnené procesné podmienky;

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

Podľa § 391 ods. 2 CSP, Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa § 103 OSP účinného do 30. 06. 2016, kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Podľa § 107 ods. 1 OSP účinného do 30. 06. 2016, ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať. Podľa § 107 ods. 2 OSP účinného do 30. 06. 2016, konanie súd zastaví najmä vtedy, ak zomrie manžel pred právoplatným skončením konania o rozvod, o neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, pokiaľ Zákon o rodine nedovoľuje, aby sa v konaní pokračovalo. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa § 161 ods. 3 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa § 61 CSP, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

Podľa § 62 CSP, Ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

Podľa § 63 ods. 1 - 3 CSP, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať. V konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve. Ak to povaha sporu pripúšťa, môže sa v konaní pokračovať aj pred skončením konania o dedičstve.

Podľa § 7 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Podľa § 7 ods. 2 Občianskeho zákonníka smrťou táto spôsobilosť zanikne. Ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jeho smrť inak. Za mŕtveho súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije. 18. Ustanovenie § 161 ods. 1 (pozn. predtým § 103 OSP) ukladá súdu povinnosť kedykoľvek za konania prihliadať na to, či sú splnené zákonom stanovené podmienky konania, aby súdne konanie mohlo prebehnúť a aby súd mohol vydať rozhodnutie. Medzi základné procesné podmienky okrem iných, ktoré má súd skúmať po celý čas aj bez návrhu je splnenie podmienky - spôsobilosť byť účastníkom konania. Spôsobilosť byť účastníkom konania znamená mať procesné práva a povinnosti podľa hmotného práva. Hmotno-právna spôsobilosť mať práva a povinnosti vzniká u fyzických osôb narodením, ak sa dieťa narodí živé a zaniká smrťou fyzickej osoby, prípadne jej vyhlásením za mŕtveho. U právnických osôb možno hovoriť o strate spôsobilosti byť účastníkom konania.

19. Spôsobilosťou byť účastníkom konania (tzv. procesná subjektivita) sa rozumie spôsobilosť byť nositeľom práv a povinností, ktoré mu zákon priznáva, prípadne ukladá účastníkom. Ide o spôsobilosť byť subjektom procesnoprávneho vzťahu, ako jedného zo základných predpokladov pre vznik procesnoprávneho vzťahu v zahájenom občianskom súdnom konaní. Spôsobilosť byť účastníkom konania zásadne ten, kto má podľa hmotného práva spôsobilosť mať práva a povinnosti. Procesná subjektivita tak splýva so subjektivitou hmotnoprávnou.

20. Vzhľadom k tomu, že spôsobilosť byť účastníkom konania je nevyhnutnou podmienkou na to, aby niekto mohol byť účastníkom konania, k nedostatku procesnoprávnej subjektivity preto prihliada súd aj bez návrhu v každom štádiu konania. Ak v priebehu konania súd zistí, že účastník konania stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, teda ak fyzická osoba zomrie alebo právnická osoba zanikne, súd podľa povahy veci posúdi, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať. V prípade, ak fyzická osoba, ktorá je účastníkom konania, v priebehu konania zomrie, t. j. stratí spôsobilosti byť účastníkom konania, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom. Keď niet právneho nástupcu, nemôže súd v konaní ďalej pokračovať, pretože v spojitosti s nedostatkom spôsobilosti byť účastníkom konania ide o neodstrániteľnú vadu konania vedúcu obligatórne k zastaveniu konania.

21. Keďže procesná subjektivita je jednou z podmienok konania, súd v priebehu celého konania z úradnej moci skúma, či fyzická osoba označená ako účastník konania má spôsobilosť byť účastníkom konania. V tomto smere odvolací súd konštatuje, že z obsahu spisu je zrejmé, že povinný zomrel, pričom súd prvej inštancie túto skutočnosť zistil až pri doručovaní napadnutého uznesenia. Z Osvedčenia o dedičstve č. k. 31D/217/2015-85, zo dňa 17. 09. 2015, právoplatné dňa 03. 10. 2015, vyplýva, že dedička C. L., nar. XX. XX., XXXX., uzavretím dedičskej dohody vstúpila do postavenia povinného titulom univerzálnej sukcesie. Vzhľadom k uvedenému je potrebné, aby s ňou súd prvej inštancie konal ako s účastníčkou exekučného konania a taktiež aby jej boli doručované všetky súdne zásielky tak, akoby boli doručované povinnému. Súd prvej inštancie musí vziať uvedené skutočnosti na zreteľ a zohľadniť ich vo svojom novom rozhodnutí.

22. Vzhľadom k vyššie uvedeným dôvodom odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 389 ods. 1 písm. a/ a b/ v spojení s § 391 ods. 1 .V ďalšom konaní súd prvej inštancie odstráni vyššie uvedené nedostatky vytknuté odvolacím súdom a v nadväznosti na zistené skutočnosti vo veci rozhodne.

23. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 , to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .