Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10CoE-19-2016.pdf
PDF · 78.34 KB
Case nature
Area
Subarea
10CoE/19/2016
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu JUDr. Petra Šama a JUDr. Romana Tótha v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: P. O., Z.. XX.X.XXXX, B. XXX XX Q. B., Q. XX, o vymoženie 3.098,55 eur s prísl., o odvolaní pôvodného oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. 4Er/262/2003-16 zo dňa 20.3.2015, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie.
Odvolanie voči výrokom o trovách exekúcie o d m i e t a .
Účastníkom nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Kežmarok vyššie označeným uznesením exekúciu zastavil. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. Taktiež rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. Vychádzal zo zistenia, že oprávnený podal dňa 18.8.2003 na Exekútorský úrad Mgr. Marcely Zummerovej návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie pohľadávky vo vyššie uvedenej výške priznanej právoplatnými a vykonateľnými platobnými výmermi vydanými Sociálnou poisťovňou, pobočka Poprad. Dňa 8.9.2003 súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie č. XXXX XXXXXX* na vykonanie exekúcie. Podaním doručeným súdu dňa 17.3.2015 podal súdny exekútor podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že bola zistená preklúzia v súvislosti s exekučnými titulmi
- rozhodnutiami Sociálnej poisťovne, keďže uplynula 10-ročná prekluzívna lehota, stali sa exekučné tituly neúčinnými v zmysle ust. § 148 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Z podania povereného súdneho exekútora je zrejmé, že právo priznané exekučnými titulmi už zaniklo z dôvodu uplynutia 10-ročnej prekluzívnej lehoty. Exekučným titulom v zmysle ust. § 41 ods. 1 Exekučného poriadku v tomto konaní je rozhodnutie vydané v správnom konaní na základe zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení zákona č. 242/2001 Z. z. a ustanovenia § 15 písm. a) osemnásty bod zákona Slovenskej národnej rady č. 543/1990Zb. o štátnej správe sociálneho zabezpečenia v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 195/1992 Zb., ich vykonateľnosť (ako lehota určená na splnenie) nastala dňa 11.8.2000, teda prekluzívna lehota uplynula dňa 11.8.2010. Predmetné rozhodnutia, ktoré sú exekučným titulom v tomto konaní síce normatívne aj kauzálne existujú ďalej, ale nevykonali sa v zákonom stanovenej lehote, v dôsledku čoho sa stali neúčinnými. Vzhľadom na skutkové okolnosti, ktoré boli preukázané vykonaným dokazovaním, dospel súd k záveru, že podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie pre zánik práva priznaného exekučným titulom je dôvodný. Súd mal za to, že boli splnené podmienky v zmysle ustanovení § 57 ods. 1 písm. b/ a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s § 148 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení o zastavení exekúcie, preto exekúciu zastavil. O trovách exekúcie rozhodol súd v zmysle ustanovení § 200 ods. 1, 2 a
§ 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku. Vzhľadom na skutočnosť, že súdny exekútor si trovy exekúcie nenárokoval, preto mu súd náhradu trov exekúcie nepriznal. O trovách exekúcie oprávneného a povinného rozhodol súd analogicky podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
3. Proti uzneseniu podal odvolanie pôvodný oprávnený - Sociálna poisťovňa. Uviedol, že rozhodnutia, ktoré sú vymáhané v tomto exekučnom konaní boli predpísané podľa ustanovení zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni, a nie podľa ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Ide o rozhodnutia platobný výmer č. XXX/XXXX, platobný výmer č. XXX/XXXX/a a platobný výmer č. XXX/XXXX/b, ktoré nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 11.8.2000. Na tieto rozhodnutia nie je možné aplikovať ust. § 148 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a tieto rozhodnutia v žiadnom prípade nie sú prekludované. Na základe uvedeného žiada o zrušenie uznesenia zo dňa 20.3.2015 č. k. 4Er/262/2003-16 v plnom rozsahu.
4. Uznesením č. k. 4Er/262/2003-27 z 18.9.2015 právoplatným dňom 21.10.2015, exekučný súd pripustil, aby na miesto pôvodného oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Poprad, so sídlom 1. Mája 4053/24, Poprad, IČO: 30 807 484, vstúpil nový oprávnený: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005.
5. Odvolací súd v zmysle § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku prejednal vec podľa Občianskeho súdneho poriadku. Podľa tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Civilný sporový poriadok nadobudol účinnosť 1.7.2016 a odvolanie pôvodného oprávneného bolo podané pred týmto dátumom. V prípade oprávneného ide teda o právo na prejednanie odvolania, ktoré mu vzniklo podľa doterajších právnych predpisov, a teda z hľadiska princípu legitímneho očakávania i právnej istoty je treba odvolanie prejednať podľa právnej úpravy účinnej v čase, kedy toto bolo podané. V podmienkach právneho a demokratického štátu majú právne normy pôsobiť zásadne do budúcnosti. Princíp právnej istoty je nepochybne neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného v čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Súčasťou princípu právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok je aj zákaz retroaktivity, t. j. zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov. Pokiaľ niekto konal a postupoval na základe dôvery v platný a účinný právny predpis, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný spätným pôsobením právneho predpisu, alebo niektorého jeho ustanovenia. Neskorší právny predpis nemôže ukladať povinnosti, resp. meniť právny status subjektu práva spätným pôsobením právneho predpisu, ktorý v čase jeho konania neexistoval a ktorého právnu úpravu nemohol poznať. Subjekt práva už nemôže ovplyvniť svoje práva a právne postavenie nadobudnuté v minulosti.
6. Odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Súd prvej inštancie v konečnom dôsledku vecne správne rozhodol, ak napadnutým uznesením exekúciu zastavil.
7. Z predloženého spisu vyplýva, že v prejednávanom prípade sa viedla exekúcia proti povinnému na podklade štyroch exekučných titulov, a to platobného výmeru č. XXX/XXXX zo dňa 19.6.2000, právoplatného a vykonateľného dňa 11.8.2000, platobného výmeru č. XXX/XXXX/a zo dňa 19.6.2000, právoplatného a vykonateľného dňa 11.8.2000, platobného výmeru č. XXX/XXXX/b zo dňa 23.6.2000, právoplatného a vykonateľného dňa 11.8.2000 a platobného výmeru č. XXXX/XXXX zo dňa 21.10.2002, právoplatného a vykonateľného dňa 8.11.2002.
8. Prvoinštančný súd zastavil exekúciu v celom rozsahu z dôvodu, že oprávnenému uplynula 10-ročná lehota na vymoženie pohľadávok z týchto platobných výmerov.
9. Odvolacia námietka oprávneného, že platobný výmer č. XXX/XXXX, platobný výmer č. XXX/XXXX/a a platobný výmer č. XXX/XXXX/b nie sú prekludované, nie je dôvodná.
10. Na uvedenú odvolaciu námietku, vo vzťahu k exekučným titulom - platobnému výmeru č. XXX/XXXX zo dňa 19.6.2000, platobnému výmeru č. XXX/XXXX/a zo dňa 19.6.2000 a platobnému výmeru č. XXX/ XXXX/b zo dňa 23.6.2000 odvolací súd uvádza:
11. V zmysle § 25 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni - právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, ktorým sa predpísalo poistné na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie, možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti; ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužijú.
12. Uvedená 10-ročná lehota je tzv. prekluzívna (prepadná) lehota, čo znamená, že po jej uplynutí právo na nútený výkon rozhodnutia zaniká; predmetné rozhodnutie (exekučný titul) po uplynutí tejto lehoty už nemôže byť spôsobilým podkladom pre exekúciu pre účely výkonu práva priznaného týmto rozhodnutím.
13. Odvolací súd ohľadne aplikácie príslušného právneho predpisu vo vzťahu k danej preklúzii uvádza, že hoci v čase nadobudnutia právoplatnosti predmetných exekučných titulov ešte nebola príslušným právnym predpisom (t. j. zákonom č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni) ustanovená 10-ročná prekluzívna lehota na vykonanie príslušného rozhodnutia (táto bola ustanovená až s účinnosťou od 01.07.2001, a to novelizujúcim zákonom č. 242/2001 Z. z.), tak vzhľadom k tomu, že sa jedná o oblasť práva verejného, je potrebné aplikovať neskoršiu zákonnú úpravu zakotvujúcu túto prekluzívnu lehotu, pretože táto úprava je pre adresáta danej verejnoprávnej normy (t. j. pre povinného) výhodnejšia. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na Stanovisko Správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Snj 84/02, z ktorého plynie rovnaký záver (konkrétne tie pasáže textu tohto Stanoviska vzťahujúce sa na problematiku retroaktivity právnych predpisov v oblasti verejnoprávnych vzťahov).
14. Exekučné tituly - platobný výmer č. XXX/XXXX zo dňa 19.6.2000, platobný výmer č. XXX/XXXX/ a zo dňa 19.6.2000 a platobný výmer č. XXX/XXXX/b zo dňa 23.6.2000, nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 11.8.2000. V zmysle citovaného § 25 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni, 10-ročná prekluzívna lehota, v ktorej bolo možné vykonať dané rozhodnutia, uplynula dňa 11.8.2010. V dôsledku toho sa uvedené rozhodnutia, ktoré boli podkladom na vykonanie exekúcie, stali neúčinnými v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty. Ak teda súd prvej inštancie zastavil exekúciu aj vo vzťahu k exekučným titulom - platobnému výmeru č. XXX/XXXX zo dňa 19.6.2000, platobnému výmeru č. XXX/XXXX/a zo dňa 19.6.2000 a platobnému výmeru č. XXX/XXXX/b zo dňa 23.6.2000, je jeho rozhodnutie v konečnom dôsledku správne.
15. Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie ako vecne správne.
16. Predchodca oprávneného podal odvolanie proti celému uzneseniu súdu prvej inštancie, teda aj proti výrokom o náhrade trov exekúcie.
17. V prejednávanej exekučnej veci prvoinštančný súd rozhodol o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku.
18. Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
19. Podľa § 202 ods. 2 O.s.p. odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.
20. V zmysle citovaných zákonných ustanovení proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní odvolanie zásadne nebolo prípustné, ak Exekučný poriadok neustanovoval inak. Z uvedeného vyplýva, že odvolanie bolo prípustné len v tom prípade, ak to Exekučný poriadok vo svojom ustanovení výslovne uvádzal.
21. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení do 30.6.2016, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.
22. Citované ustanovenie § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení do 30.6.2016 výslovne nestanovovalo, že proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku bolo odvolanie prípustné, a preto platilo, že odvolanie proti takémuto výroku nebolo prípustné.
23. Podľa § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
24. Z týchto dôvodov odvolací súd odvolanie predchodcu oprávneného voči výrokom o trovách exekúcie podľa § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p. odmietol.
25. Oprávnený v odvolacom konaní nebol úspešný a povinnému a súdnemu exekútorovi žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli, preto odvolací súd účastníkom nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
26. Rozhodnutie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).