Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Co-89-2016.pdf
PDF · 81.78 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/89/2016
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Martinákovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej v právnej veci žalobcu H. zastúpeného advokátom X. proti žalovanému Q., o zaplatenie 964,64 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 20. novembra 2015, č.k. 6C/12/2015-56, takto
rozhodol:
Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Vychádzal zo zistenia, že dňa 14.12.2010 uzavrel pôvodný žalobca D. ako veriteľ so žalovaným zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku vo výške 1.820,48 Eur, ktorý sa ju zaviazal zaplatiť v 60 mesačných splátkach po 24,27 Eur. Žalovaný zaplatil veriteľovi na splatenie predmetnej pôžičky sumu 485,63 Eur, pričom sa dostal do omeškania s úhradou splátok odo dňa 20.10.2011. Listom zo dňa 25.01.2012 veriteľ vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok, t. j. vyhlásil splatnosť celého úveru ku dňu 25.01.2012 a vyzval žalovaného na úhradu celého predmetného dlhu do troch dní od doručenia tohto listu. Predmetný list bol žalovanému doručený dňa 31.01.2012 a právny predchodca žalobcu podal návrh na súd dňa 15.01.2015. Súd skúmal samotnú „Zmluvu o pôžičke“ zo dňa 14.12.2010, ktorá vytvára právny rámec vzťahu medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom a dospel k záveru, že tento právny vzťah je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve. Predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a zároveň aj zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 1 ods. 2, § 2 písm. d/ a § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Žalobcom uplatnený nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, a preto súd prvej inštancie prihliadol z úradnej moci na premlčanie (§5b zákona č. 250/2007 Z. z.). Keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu je potrebné na daný právny vzťah aplikovať aj ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl. OZ). To je rozdiel medzi aplikáciou Obchodného zákonníka o zmluve o úvere, ktorá je uzavretá ako absolútny obchod medzi dvoma podnikateľmi a zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ktorá je uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, kde nevyhnutne pristupuje aj aplikácia spotrebiteľských noriem. Uvedený názor bol vyjadrený aj v rozsudku KS Prešov sp. zn. 6Co 81/2012 z 14.02.2013, ktorý bol predmetom skúmania Ústavného súdu SR vo veci I.ÚS 402/2013 z 19.06.2013. S ohľadom na uvedené preto súd posudzoval premlčanie práva žalobcu v danej veci podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Splatnosť spotrebiteľského úveru nastala v celom rozsahu dňa 25.01.2012 v dôsledku toho, že bol žalovaný v omeškaní so zaplatením splátky splatnej v mesiaci október 2011 (20.10.2011) viac ako tri mesiace. Mimoriadnu splatnosť úveru vyhlásil žalobca listom zo dňa 25.01.2012, v ktorom vyzval žalovaného na okamžitú úhradu všetkých splátok jednorázovo v celkovej výške 1.347 Eur. Tento nárok žalobcu na zaplatenie celého zostatku úveru sa premlčuje podľa § 101 Občianskeho zákonníka vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe s tým, že v zmysle § 103 OZ začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
V danom prípade to znamená, že premlčacia doba začala plynúť dňa 20.10.2011, keďže v dôsledku nezaplatenia tejto splátky a jej omeškania sa stal celý predmetný úver splatný dňa 25.01.2012. Doba na riadne uplatnenie nároku žalobcom v premlčacej dobe tak uplynula dňa 20.10.2014. Žalobca si nárok na súde uplatnil až dňa 15.01.2015, teda po uplynutí premlčacej doby. Nárok žalobcu je preto z dôvodu premlčania nedôvodný. Vzhľadom k uvedenému súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú z dôvodu premlčania uplatneného nároku. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si trovy konania neuplatnil a ani mu nevznikli.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Dôvodil tým, že súd prvej inštancie nárok žalobcu nesprávne posúdil ako premlčaný podľa § 103 druhá veta Obč. zák., pričom počiatok behu premlčacej doby posúdil od splátky splatnej dňa 20.10.2011, t. j. splátky splatnej viac ako 3 mesiace pred splatnosťou splátky, pre ktorú došlo k predčasnému ukončeniu zmluvného vzťahu založeného úverovou zmluvou. Poukázal na to, že ich právny predchodca nepostupoval podľa § 565 Obč. zák. a z uvedeného dôvodu je argumentácia súdu ustanovením § 53 ods. 9 Obč. zák. a ust. § 103 druhá veta Obč. zák. nesprávna. V súlade s § 103 druhá veta Obč. zák. v spojení s § 565 Obč. zák. začala premlčacia doba na uplatnenie práva ohľadom celého zvyšku nezaplateného zosplatneného úveru plynúť po splatnosti 11. splátky splatnej dňa 20.01.2012, pre ktorú bola vyhlásená predčasná splatnosť úveru. Od 21.01.2012 je žalovaný s omeškaním so zaplatením dlžnej sumy a od tohto dátumu začala plynúť 3-ročná premlčacia doba na uplatnenie práva podľa § 101 Obč. zák. Súdne konanie bolo začaté 15.01.2015, preto uplatnená pohľadávka v čase začatia konania ešte nebola premlčaná. Jeho záver o počiatku plynutia premlčacej doby zostatku úveru najskôr dňom 21.01.2012 pri posúdení postupu právneho predchodcu ako postupu podľa § 565 Obč. zák. je podporený aj výkladom § 565 Obč. zák. , podľa ktorého k spoplatneniu dlhu nemôže dôjsť pred tým, ako bude výzva na zosplatnenie doručená dlžníkovi. Poukázal na rozhodnutia NS ČR sp. zn. 21 Cdo 456/2006 a sp. zn. 21 Cdo 426/2005. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379, § 380 Civilného sporového poriadku (zák. č. 160/2015 Z.z.), ďalej len CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že je potrebné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
5. Po podaní odvolania žalobcom došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.), platný v čase vydania napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v čase podania odvolania.
6. V danom prípade bolo odvolanie žalobcu podané dňa 18.12.2015. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Vychádzajúc z uvedených ustanovení, s prihliadnutím na základné princípy CSP uvedené v jeho čl. 2 ods. 1 a čl. 3 ods. 1, odvolací súd posudzoval dôvody odvolania žalobcu podľa právneho stavu účinného ku dňu podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p.
7. Súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutie na tom právnom názore, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a zároveň aj zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 1 ods. 2, § 2 písm. d/ a § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a nárok žalobcu je premlčaný s poukazom na § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Mal za to, že splatnosť spotrebiteľského úveru nastala v celom rozsahu dňa 25.01.2012 v dôsledku toho, že bol žalovaný v omeškaní so zaplatením splátky splatnej v mesiaci október 2011 (20.10.2011) viac ako tri mesiace. Mimoriadnu splatnosť úveru vyhlásil žalobca listom zo dňa 25.01.2012, v ktorom vyzval žalovaného na okamžitú úhradu všetkých splátok jednorázovo v celkovej výške 1.347 Eur. Tento nárok žalobcu na zaplatenie celého zostatku úveru sa premlčuje podľa § 101 Občianskeho zákonníka vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe s tým, že v zmysle § 103 OZ začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie
niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. V danom prípade to znamená, že premlčacia doba začala plynúť dňa 20.10.2011. Doba na riadne uplatnenie nároku žalobcom v premlčacej dobe tak uplynula dňa 20.10.2014. Žalobca si nárok na súde uplatnil až dňa 15.01.2015, teda po uplynutí premlčacej doby. Nárok žalobcu je preto z dôvodu premlčania nedôvodný.
8. Odvolací súd tento právny záver súdu prvej inštancie nepovažuje za správny z nasledovných dôvodov:
9. Z obsahu spisu okrem iného vyplýva aj to, že právny predchodca žalobcu spoločnosť D. doručil dňa 31.01.2012 žalovanému list zo dňa 25.01.2012 označený ako "predžalobná upomienka", v ktorom uviedol, že v súlade so Všeobecnými obchodnými podmienkami zmluvy vyzýva žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo. Žalobca žiadal vykonať úhradu dlhu v celkovej výške 1.347 Eur, a to najneskôr do 3 dní od doručenia tohto listu. Súd prvej inštancie posúdil tento list označený ako "predžalobná upomienka" ako vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, ktorého účinkom bola okamžitá úhrada všetkých splátok žalovaným.
10. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie s poukazom na ust. § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 14 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, ktorý bol účinný v čase doručenia predžalobnej upomienky, s poukazom na ust. § 565 Občianskeho zákonníka ju nepovažuje za mimoriadne vyhlásenie splatnosti úveru.
11. Súdom prvej inštancie vyslovený právny názor, že uvedenú predžalobnú upomienku treba považovať za mimoriadne vyhlásenie splatnosti úveru, tento názor odvolací súd nepovažuje za správny.
12. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
13. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stal zročný celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
14. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
15. Pri plnení dohodnutom v splátkach platí, že každá splátka predstavuje samostatné plnenie a preto pre každú splátku začína plynúť premlčacia doba podľa § 103 veta prvá Občianskeho zákonníka samostatne. Deň zročnosti jednotlivých splátok vyplýva z dohody strán o splátkach, ktorá je súčasťou zmluvy o pôžičke a od dohodou stanoveného dňa splatnosti jednotlivých splátok pôžičky začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok. Dohoda medzi veriteľom a dlžníkom o splnení pôžičky v splátkach umožňuje veriteľovi, aby od dlžníka požadoval vždy iba zaplatenie tej splátky, ktorá sa stala zročnou. Ust. § 565 Občianskeho zákonníka umožňuje veriteľovi a dlžníkovi dohodnúť, že ak dlžník nesplní niektorú splátku pôžičky, tak sa stane zročným celý dlh a veriteľ môže žiadať dlžníka o zaplatenie celého dlhu vzniknutého zo zmluvy o pôžičke. Bez dohody veriteľ nemá toto právo.
16. Z obsahu zmluvy o pôžičke uzavretej medzi stranami dňa 14.12.2010 ani zo Všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou tejto zmluvy, nevyplýva, že by si strany dohodli možnosť zaplatenia celej pohľadávky (t.j. zročnosť celého dlhu) pre nesplnenie niektorej splátky a tak možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti pôžičky. Preto právny záver súdu prvej inštancie, že žalobcom uplatnená pohľadávka je premlčaná v celom rozsahu nie je správny, nakoľko medzi stranami nebola dohoda o zročnosti celého dlhu pre nesplnenie niektorej splátky. Súd prvej inštancie mal preto posudzovať prípadne premlčanie pohľadávky žalobcu len podľa § 103 veta prvá Občianskeho zákonníka, podľa ktorého každá splátka predstavuje samostatné plnenie a preto pre každú splátku začína plynúť premlčacia doba odo dňa jej zročnosti. Zo zmluvy o poskytnutí pôžičky vyplýva, že výška mesačnej splátky bola medzi stranami dohodnutá vo výške 24,27 Eur, počet 60 a termín poslednej
splátky bol dohodnutý na február 2016. Keďže v danom prípade nenastala zročnosť celého dlhu pre nesplnenie splátky žalovaného, nesprávne súd prvej inštancie posúdil otázku premlčania.
17. Súd prvej inštancie z uvedených dôvodov nedostatočne zistil skutkový stav veci a nesprávne právne vec posudzoval z hľadiska premlčania.
18. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ a § 391 ods. 1 CSP.
19. Podľa § 391 ods. 3 CSP v ďalšom konaní súd prvej inštancie bude postupovať v zmysle hore vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu, t. j. doplní dokazovanie ohľadne splátok pôžičky a posúdi, či v zmysle hore uvedených dôvodov je nárok žalobcu (jednotlivé splátky) vôbec premlčaný.
20. Podľa § 391 ods. 2 CSP je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
21. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).