Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SK-8C/224/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

R. súd Svidník sudcom JUDr. Matúšom Tarcalom v spore žalobcu: Quantum Credit a.s., so sídlom Ružová dolina 25, 821 09 Bratislava, IČO: 47 248 980, právne zastúpeného PERSPECTA Legal, s.r.o., so sídlom Ružová dolina 25, 821 09 Bratislava, IČO: 36 668 745, proti žalovanej: H. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Za X. 88X/XXX, XXX XX W., o zaplatenie 432,14 Eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 75,41 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 14,51 Eur od 26.09.2012 do zaplatenia, 8,75% ročne zo sumy 20,50 Eur od 26.10.2012 do zaplatenia, 8,75% ročne zo sumy 20,50 Eur od 26.11.2012 do zaplatenia, 8,75% ročne zo sumy 19,90 Eur od 26.12.2012 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaná má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 65,10%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 24.09.2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 432,14 Eur s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 14,51 Eur od 26.09.2012 do zaplatenia, 8,75% ročne zo sumy 25,49 Eur od 26.10.2012 do zaplatenia, 8,75% ročne zo sumy 20,50 Eur od 26.11.2012 do zaplatenia, 8,75% ročne zo sumy 39,70 Eur od 26.12.2012 do zaplatenia, 8,75% ročne zo sumy 331,94 Eur od 26.08.2013 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že uzavrel dňa 09.06.2014 zmluvu so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. o postúpení pohľadávok, v zmysle ktorej došlo k postúpeniu pohľadávky voči žalovanej zo spoločnosti Slovak Telekom, a.s. (ďalej aj „právny predchodca“) na žalobcu. Nárok uplatnený žalobou odôvodnil tým, že jeho právny predchodca uzavrel so žalovanou v zmysle § 44 zákona č. 351/2011Z.z. o elektronických komunikáciách dňa 24.04.2012 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, predmetom ktorej bolo poskytovanie mobilných hlasových služieb, program MI NEOB 2 a Dodatok k zmluve poskytovaní verejných služieb, predmetom ktorého bolo poskytnutie zľavy na využívanie služby alebo mobilné zariadenie/mobilný telefón LEADTEK USB MODEM NEW s lehotou viazanosti 24 mesiacov. Na základe zmluvy poskytol právny predchodca žalobcu žalovanej plnenie riadne a včas. Žalovaná faktúry do dnešného dňa neuhradila. Vzhľadom na to, že si žalovaná svoj zmluvný záväzok nesplnila tým, že nezaplatila faktúry, bola deaktivovaná. Vyúčtované boli faktúry č. 7209311828 splatná 25.09.2012 v sume 14,51 Eur, č. 7210360325 splatná 25.10.2012 v sume 25,49 Eur, č. 7211437978 splatná 25.11.2012 v sume 20,50 Eur, č. 7212503291 splatná 25.12.2012 v sume 39,70 Eur a č. 7308073904 splatná 25.08.2013 v sume 331,94 Eur. Vo vzťahu k zmluvnej pokute konštatoval, že ju nemožno

považovať za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti, pretože len samotný fakt uzavretia dohody o zmluvnej pokute nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Dôvodom neuznania nároku by tak mohlo byť jedine posúdenie, že platne dohodnutá zmluvná pokuta je s ohľadom na druh a povahu zabezpečovaného záväzku neprijateľné vysoká. Poukázal na to, že žalovaná bola oboznámená s možnosťou uplatnenia zmluvnej pokuty pri porušení zmluvných povinností a tieto povinnosti sú v zmluvnom dojednaní taxatívne vypočítané, čím je dojednanie o zmluvnej pokute určité a zrozumiteľné. Taktiež ide o zmluvný vzťah so synalagmatickým charakterom, avšak v danom prípade porušila zmluvné povinnosti len jedna zmluvná strana, čím druhej strane vzniklo právo na fakturáciu zmluvnej pokuty. Bolo na slobodnom rozhodnutí žalovanej, či zmluvné podmienky príjme alebo nie, do zmluvného vzťahu nebola nútená vstúpiť. Okrem týchto nárokov si žalobca uplatnil aj zákonný úrok z omeškania.

3. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila. Žaloba jej bola doručená do vlastných rúk dňa 12.01.2017.

Podľa § 297 písm. b/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) pojednávanie v spotrebiteľských sporoch nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

Podľa § 219 ods. 3 vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

4. Keďže v tomto prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 432,14 Eur, išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia a skutkové tvrdenia strán neboli sporné, súd na prejednanie sporu v súlade s § 177 ods. 2 písm. a/ nenariadil pojednávanie a v zmysle § 219 ods. 3 rozsudok verejne vyhlásil dňa 28.02.2017 o 10.30 hod.. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu od 20.02.2017 od 12.00 hod..

5. Strany sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili. Súd sa vo veci oboznámil so spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci:

6. Právny predchodca žalobcu (spoločnosť Slovak Telekom, a.s.) uzavrel so žalovanou dňa 24.04.2012 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb podľa § 44 a nasl. Zákona č. 351/2011Z.z. o elektronických komunikáciách, na základe ktorej jej bola zapožičaná SIM karta č. 04331111213274 s aktivovaný program služieb MI NEOB2. Právny predchodca žalobcu v ten istý deň so žalovanou uzavrel Dodatok k tejto zmluve, ktorým sa žalovaná ako účastník okrem iného zaviazala (bod 2 Dodatku), že počas doby viazanosti (24 mesiacov) nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky a že sa nedopustí takého konania a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by Podniku vzniklo právo zrušiť zmluvu o pripojení odstúpením od nej alebo právo vypovedať Zmluvu o pripojení z dôvodov porušenia povinností zo strany Účastníka. V tomto bode Dodatku sa účastníci ďalej dohodli, že za žiadosť o vypojenie SIM karty z prevádzky podľa tohto bodu Dodatku sa považuje až žiadosť Účastníka o prenesenie telefónneho čísla uvedeného v záhlaví tohto Dodatku od spoločnosti Slovak Telekom a.s. k inému podniku poskytujúcemu verejnú telefónnu službu v Slovenskej republike....Účastník zároveň berie na vedomie a súhlasí s tým, že v prípade porušenia dojednania uvedeného v predchádzajúcej vete je v súlade s týmto bodom Dodatku povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedené v tabuľke č. 1 tohto Dodatku.. Zmluvná pokuta v tabuľke č. 1 Dodatku bola dojednaná vo výške 331,94 Eur a doba viazanosti 24 mesiacov.

7. Právny predchodca žalobcu si voči žalovanej vyfakturoval faktúrou č. 7209311828 splatnou 25.09.2012 služby v sume 14,51 Eur, č. 7210360325 splatnou 25.10.2012 služby v sume 25,49 Eur, č. 7211437978 splatnou 25.11.2012 služby v sume 20,50 Eur, č. 7212503291 splatnou 25.12.2012 služby v sume 39,70 Eur a č. 7308073904 splatnou 25.08.2013 zmluvnú pokutu v sume 331,94 Eur.

Podľa § 524 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len "ZEK") v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa § 44 ods. 4 ZEK ak sa účastník, ktorým je fyzická osoba, zaviaže využívať určitú verejnú službu podniku počas určitého minimálneho obdobia, nesmie toto obdobie pri prvom uzavretí zmluvy o poskytovaní danej verejnej služby presiahnuť 24 mesiacov; podnik je zároveň povinný poskytnúť užívateľovi možnosť uzatvoriť zmluvu o poskytovaní verejných služieb, pri ktorej toto obdobie nepresiahne 12 mesiacov. Bez ohľadu na minimálne obdobie platnosti zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podnik je povinný zabezpečiť, aby zmluvné podmienky a postupy pri ukončení zmluvy neodrádzali účastníka od zmeny poskytovateľa služieb.

Podľa § 5 ods. 1 až 4 ZEK podnik na účely tohto zákona je každá osoba, ktorá poskytuje sieť alebo službu; poskytovanie siete alebo služby v oblasti elektronických komunikácií pre tretiu osobu je podnikaním. Užívateľ je osoba, ktorá používa alebo požaduje poskytovanie verejnej služby. Za užívateľa sa na účely tohto zákona považuje aj účastník a koncový užívateľ, ak sa ďalej neustanovuje inak. Koncový užívateľ je osoba, ktorá používa verejnú službu alebo požaduje jej poskytovanie a túto službu ďalej neposkytuje a ani prostredníctvom nej neposkytuje ďalšie služby. Koncovým užívateľom je spotrebiteľ, a ak ide o rozhlasové a televízne programové služby, aj poslucháč a divák. Účastník je koncový užívateľ, ktorý uzatvoril s podnikom poskytujúcim verejnú službu zmluvu o poskytovaní verejných služieb.

Podľa § 43 ods.1 písm. a) ZEK podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

Podľa § 43 ods. 12 ZEK účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.

Podľa § 544 ods. 1, 2 ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty, alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 52 ods. 1 až 4 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, a k tieto podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. Ak sa rozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky, dodávateľ je povinný splniť povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti.

Podľa článku 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa článku 7 ods. 1 tejto Smernice členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

8. Predmetná Zmluva o poskytovaní verejných služieb je zmluvou spotrebiteľskou podľa citovaného ustanovenia § 52 OZ, čo nebolo ani zmluvnými stranami namietané (právny predchodca žalobcu pri uzatváraní a plnení zmlúv konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná nie), kde právny predchodca žalobcu vystupoval v pozícii dodávateľa a žalovaná vystupovala v pozícii spotrebiteľa.

9. Súd tak mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bol založený záväzkový vzťah, a to Zmluvou o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej právny predchodca žalobcu zapožičal žalovanej SIM kartu s aktivovaným programom služieb MI NEOB2.

10. Právny predchodca si voči žalovanej faktúrami (špecifikovanými v odseku 7 tohto odôvodnenia) vyúčtoval poskytované služby, upomienku oneskorenej platby, poplatok za prerušenie služby pre neplatenie a za porušenie povinností žalovanej (nedodržanie doby viazanosti) si právny predchodca žalobcu uplatnil voči žalovanej aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 331,94 Eur.

11. Súd preskúmal dôvodnosť uplatneného nároku žalobcu a dospel k záveru, že nárok je dôvodný len v časti.

12. Súd považoval za dôvodný nárok vyúčtovaný faktúrami č. 7209311828 v celom rozsahu 14,51 Eur a č. 7211437978 v celom rozsahu 20,50 Eur. Nárok z faktúry č. 7210360325 súd považoval za dôvodný len v rozsahu 20,50 Eur (nedôvodný v rozsahu 4,99 Eur za upomienku oneskorenej platby) a z faktúry č. 7212503291 len v rozsahu 19,90 Eur (nedôvodný v rozsahu 19,80 Eur za poplatok za prerušenie služby pre neplatenie), teda spolu v sume 75,41 Eur (14,51 Eur + 20,50 Eur + 20,50 Eur + 19,90 Eur).

13. Súd považoval za nedôvodný nárok vyúčtovaný faktúrou č. 7212503291 v rozsahu 19,90 Eur v časti poplatku za prerušenie služby a faktúrou č. 7210360325 v rozsahu 4,99 Eur za upomienku oneskorenej platby. Pokiaľ ide o poplatok za prerušenie služby, tak žalobca jednak nepreukázal vykonanie tohto

úkonu, ktorý je spoplatňovaný, no navyše súd tento poplatok, ktorý nebol osobitne vyjednaný (bol len súčasťou jednostranne právnym predchodcom žalobcu určeného cenníka) považuje za neprijateľný, znevýhodňujúci žalovanú ako spotrebiteľa. Súd sa v tom smere plne stotožňuje s odôvodnení rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 03.02.2015, sp. zn. 9C/128/2014, ktorý uviedol: „Žalobca fakturuje žalovanému poplatok jednak za čiastočné obmedzenie poskytovaných služieb a zároveň v rovnakých faktúrach aj poplatok za odpojenie, čím dochádza k značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa, keďže predmetné úkony majú za následok obmedzený prístup účastníka k službám, teda účastník ako spotrebiteľ nemá možnosť využívať služby pôvodne mu poskytované žalobcom, teda žalovaný ako spotrebiteľ bol povinný platiť sankciu za to, že poskytovateľ služieb mu už nebude dodávať všetky služby, dokonca akoby sa jednalo o sankciu za to, že pre poskytovateľa už v rámci jeho obchodnej stratégie nie je zaujímavý a preto je potrebné ho ešte v čo najväčšej miere sankcionovať. V zmysle bodu 1.8 Všeobecných obchodných podmienok služba je elektronická komunikačná služba, ktorá spočíva úplne alebo prevažne v prenose signálov v sieťach, umožňujúca prenos hlasovej komunikácie, dátovej komunikácie alebo iných foriem komunikácie, služby poskytuje spoločnosť A. H. účastníkom v rozsahu a za podmienok upravených v zmluve, Cenníku a v týchto Všeobecných podmienkach, prípadne v osobitných dohodách, ktoré môžu byť medzi spoločnosťou Orange a účastníkom uzavreté rôznymi formami prístupnými podľa platných právnych predpisov. Zaplatením poplatku za čiastočné obmedzenie poskytovaných služieb žalovanému a poplatku za odpojenie spotrebiteľovi nebola poskytovaná žiadna služba, práve naopak bol mu znemožnený prístup k službám, preto má súd za to, že takéto dojednanie ohľadne poplatku za čiastočné obmedzenie poskytovaných služieb a poplatku za odpojenie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa ako ich predpokladá ust. § 53 ods. 1 OZ.“ Uvedené odôvodnenie sa týka výslovne právneho predchodcu žalobcu (poplatkov stanovených spoločnosťou Slovak Telekom, a.s.). Z rovnakého dôvodu súd nepriznal žalobcovi ani vyúčtovanú upomienku oneskorenej platby (4,99 Eur). Žalobca nepreukázal doručenie tejto upomienky a navyše upomienka jednostranne sankcionujú žalovanú ako spotrebiteľa za omeškanie s úhradou platieb, hoci v prípade omeškania je žalovaná povinná uhradiť dodávateľovi zákonné sankcie za omeškanie (úroky z omeškania), ktoré si žalobca taktiež uplatňuje v tomto konaní. Nakoniec podľa názoru súdu výška týchto poplatkov (aj za predpokladu, že by ich vykonanie žalobca reálne preukázal) nemôže odzrkadľovať skutočné výdavky právneho predchodcu žalobcu, ktoré mal na ich vykonanie, pretože prerušenie služby alebo zaslanie upomienky vo forme SMS, je vykonávané zrejme len elektronickou zmenou v systéme. Ak aj právny predchodca žalobcu prerušil žalovanej poskytovanie služby, takýto úkon nie je možné považovať za úkon v záujme žalovanej (spotrebiteľa) ale za úkon v záujme dodávateľa, a preto účtovanie poplatkov za tieto úkony spotrebiteľovi súd považuje za neprijateľné.

14. V bode 2 Dodatku k zmluve o pripojení sa žalovaná (ako účastník) zaviazala, že počas doby viazanosti nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky a že sa nedopustí takého konania a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by Podniku vzniklo právo zrušiť zmluvu o pripojení odstúpením od nej alebo právo vypovedať Zmluvu o pripojení z dôvodov porušenia povinností zo strany Účastníka. V tomto bode Dodatku sa účastníci ďalej dohodli, že za žiadosť o vypojenie SIM karty z prevádzky podľa tohto bodu Dodatku sa považuje až žiadosť Účastníka o prenesenie telefónneho čísla uvedeného v záhlaví tohto Dodatku od spoločnosti Slovak Telekom a.s. k inému podniku poskytujúcemu verejnú telefónnu službu v Slovenskej republike....Účastník zároveň berie na vedomie a súhlasí s tým, že v prípade porušenia dojednania uvedeného v predchádzajúcej vete je v súlade s týmto bodom Dodatku povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedené v tabuľke č. 1 tohto Dodatku.

15. Podľa bodu 2 Dodatku k zmluve o pripojení „v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1 písm. c), v bode 2 tohto Dodatku alebo čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c) Všeobecných podmienok, v dôsledku ktorej došlo k následnému vypojeniu SIM karty zo strany Podniku, je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 Tohto Dodatku.“

16. Zmluvná pokuta v tabuľke č. 1 Dodatku bola dojednaná vo výške 331,94 Eur a doba viazanosti 24 mesiacov.

17. Uvedené zmluvné ustanovenie o zmluvnej pokute jednostranne sankcionuje len Účastníka (spotrebiteľa). Jednou z povinnosti účastníka (spotrebiteľa) je napr. aj dodržanie doby viazanosti zmluvou. Zmluvné dojednanie upravujúce zmluvnú pokutu za nedodržanie doby viazanosti podľa názoru

súdu nezohľadňuje žiadnym spôsobom to, v ktorom období v priebehu viazanosti malo dôjsť k porušeniu zmluvných povinností žalovanou. Súd pritom poukazuje na viackrát judikovanú neprijateľnosť takto formulovaných dojednaní o zmluvných pokutách. Napr. v rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/113/2010 zo dňa 20.09.2011 krajský súd konštatoval, že „Žalobca uplatňuje od žalovaného sankciu v podobe zmluvnej pokuty za porušenie akejkoľvek zmluvnej povinnosti a vo výške, ktorá je nezmenená bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Môže teda nastať situácia, že spotrebiteľ zaplatí 23 paušálnych mesačných poplatkov, zostáva mu iba jeden poplatok a pre jeho nezaplatenie uplatní žalobca rovnakú zmluvnú pokutu, ako v prípade, keď sa dostane do omeškania spotrebiteľ na začiatku existencie zmluvného vzťahu. Podmienky, za akých žalobca dohaduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách poškodzujú spotrebiteľa. Neprimeranosť sankcie sa prejavuje osobitne v spojení s časovým aspektom, keďže spotrebiteľ je viazaný rovnakou výškou zmluvnej pokuty bez ohľadu na to, či dôjde k porušeniu zmluvnej povinnosti na začiatku alebo konci doby viazanosti. Odvolací súd nijako nepopiera význam zmluvnej pokuty. Uznáva jej osobitosti v porovnaní s úrokmi z omeškania, teda nepopiera popri sebe ani uplatňovanie úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty. Muselo by sa však jednať o zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci súdnej kontroly neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu. Pretože podmienky, za akých žalobca dohoduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách podľa názoru odvolacieho súdu poškodzujú spotrebiteľa“. V rozsudku sp. zn. 2Co/131/2010 zo dňa 29.06.2011 Krajský súd v Prešove konštatoval, že „Podstatným v tomto smere je, že takto dojednané zmluvné pokuty zaväzovali žalovanú k ich zaplateniu v prípade porušenia zmluvy počas celej doby viazanosti, teda 24 mesiacov a to aj v prípade, ak si účastník zmluvy plnil svoju povinnosť odoberať služby poskytované žalobcom, riadne platil ich úhradu až do doby krátko pred uplynutím doby viazanosti, pričom v prípade nezaplatenia poslednej úhrady mal povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu stále v plnej výške. V tomto smere žalobca nerozlišoval medzi prípadmi, kedy spotrebiteľ ukončí zmluvu jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti, alebo keď sa tak stane na začiatku doby viazanosti. V oboch týchto prípadoch je spotrebiteľ viazaný rovnakou výškou zmluvnej pokuty, čo je potrebné považovať za neprijateľné“. S uvedenými názormi sa súd stotožňuje, zmluvnú pokutu za nedodržanie doby viazanosti nezohľadňujúce dobu, v ktorej došlo k porušeniu povinnosti žalovaným, považuje za neprijateľnú a tým neplatnú (§ 53 ods. 5 . Z uvedených dôvodov uplatnená zmluvná pokuta nebola vyúčtovaná dôvodne.

18. Pokiaľ žalobca v žalobe odôvodňujúc oprávnenosť vyúčtovanej zmluvnej pokuty uviedol, že súd nemôže posúdiť neprijateľnosť zmluvnej pokuty, ale že sa môže zaoberať len prijateľnosťou jej výšky, tak s tým sa súd nestotožňuje. Ako je aj vyššie konštatované, obdobné zmluvné pokuty boli opakovane viacerými súdmi vyhodnotené ako neprijateľné zmluvné podmienky a to v celom ich rozsahu. V prípade zmluvnej pokuty ako neprijateľnej zmluvnej podmienky nie je možné využiť moderačné právo súdu, pretože absolútne neplatnú zmluvnú podmienku nemožno moderovať. Žalobca taktiež poukázal na to, že ide o synalagmatický zmluvný vzťah. Ani táto skutočnosť ale neznamená, že by zmluvná pokuta nemala byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Predmetná zmluva o poskytovaní verejných služieb síce obsahuje rozsah práv a povinností oboch zmluvných strán, zmluvná pokuta je ale formulovaná len jednostranne a to pre prípad porušenia zmluvných povinností zo strany žalovanej ako Účastníka. Neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by sankcionovalo právneho predchodcu žalobcu ako poskytovateľa služieb v prípade, že by svoje zmluvné povinnosti porušil on (napr. ak by v dôsledku prekážok na stráne poskytovateľa služieb nemohol spotrebiteľ využívať služby, na poskytovanie ktorých sa poskytovateľ služieb zmluvne zaviazal). Aj v tom je tak možné vidieť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (žalovanej).

Podľa § 517 ods.1, 2 dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení platnom ku dňu omeškania žalovanej výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom

trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.

19. Žaloba je tak dôvodná čo do istiny len v rozsahu zaplatenia 75,41 Eur (14,51 Eur + 20,50 Eur + 20,50 Eur + 19,90 Eur).

20. Žalovaná sa so splnením svojho záväzku dostala do omeškania, keď neuhradila cenu za poskytnuté služby v lehote splatnosti, a tak jej vznikla povinnosť okrem dlžnej sumy zaplatiť žalobcovi i úroky z omeškania v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z., t.j. v sadzbe o 8 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V čase vzniku omeškania so zaplatením dôvodne uplatnených nárokov bola základná úroková sadzba ECB vo výške 0,75%, teda výška úroku z omeškania činí v tomto prípade 8,75 % ročne. Žalovaná sa dostala do omeškania prvým dňom po lehote splatnosti jednotlivých faktúr.

21. V prevyšujúcej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

22. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 podľa pomeru úspechu strán konania. Žalobca bol úspešný v rozsahu 75,41 Eur z uplatnených 432,14 Eur a teda v rozsahu 17,45%. Žalovaná bola úspešná vo zvyšnom rozsahu 82,55%, čím úspech žalovanej prevýšil úspech žalobcu o 65,10%. Preto má žalovaná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 65,10%. O výške trov ale súd nebude rozhodovať, pretože žalovanej žiadne trovy v tomto konaní nevznikli (žalovaná nevykonala žiaden úkon).

Poučenie:

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Svidník, písomne v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov.