Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Co-638-2015.pdf
PDF · 98.17 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/638/2015
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členov senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Martina Holiča v právnej veci žalobcov: 1/ JUDr. X. L., nar. XX. Y. XXXX, bytom X. B. O. XXX, 2/ MUDr. Q. P., nar. XX. H. XXXX, bytom X. B. O. XXX, 3/ MUDr. H. P., nar. X. K. XXXX, bytom X. B. O. XXX, všetky zastúpené: Michal Mrva - advokátska kancelária, s. r. o., Nevädzová 5, Bratislava, IČO: 50 145 860, proti žalovaným: 1/ Ing. G. O., nar. X. Y. XXXX, bytom X. B. O. XXX a 2/ Ing. H. O., nar. X. H. XXXX, bytom D. U. XXX/XX, O., zastúpená advokátom: JUDr. Roman Kerak, Tomášikova 4, Bratislava, o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, o odvolaní žalobkýň proti uzneseniu Okresného súdu Trnava z 30. júna 2015 č. k. 18C/13/2012-276 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaná 2/ má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil a vyslovil, že žalovaný 1/ nemá právo na náhradu trov konania. Žalobkyniam 1/, 2/ a 3/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanej 2/ náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.181,07 eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 96 ods. 1 a 2, § 146 ods. 2 O. s. p. (Občiansky súdny poriadok č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, účinný do 30. júna 2016), § 13 ods. 1 písm. c/, d/, § 13a ods. 4, § 14 ods. 1 písm. a/, b/, c/, ods. 5 písm. b/, § 15 písm. a/, b/, § 16 ods. 3 a 4, § 17 ods. 1 a § 20c vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, ďalej len „vyhláška“, ako i poukazom na opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 632/2008 Z. z. o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách. Vecne zdôvodnil tým, že konanie v danej veci bolo potrebné zastaviť, keďže žalobkyne vzali žalobu späť a žalovaní so zastavením konania súhlasili. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 146 ods. 2 O. s. p. tak, že žalovaný 1/ nemá právo na náhradu trov konania, pretože si výslovne neuplatnil žiadne trovy konania. Žalobkyniam 1/, 2/ a 3/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanej 2/ náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.181,07 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, keďže žalobkyne zavinili, že konanie sa muselo zastaviť. Trovy právneho zastúpenia pozostávali zo sumy 326,06 eur (odmena za 4 úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia 13. júna 2012, účasť na pojednávaní 12. novembra 2012, písomné vyjadrenie k žalobe, účasť na pojednávaní 16. januára 2013, 2x 7,63 eur režijný paušál, 2x 7,81 eur režijný paušál, náhrada za stratu času 50,84 eur za cestu zástupcu z Bratislavy do Trnavy a 50,84 eur za cestu späť), poskytovanú Barger Prekop s.r.o., Bratislava, Einsteinova 24, zo sumy 394,52 eur (odmena za účasť na pojednávaní 6. novembra 2013, 22. januára 2014, 26. marca 2014, 21. mája 2014, 12. novembra 2014, písomné vyjadrenie 21. marca 2014 a 16. júla 2014, režijný paušál 7,81 eur, 6x režijný paušál 8,04 eur) poskytovaná advokátom Miloš Chrenko, Trnava, Hlavná č. 25, zo sumy 460,49 eur (účasť na ohliadke 2. marca 2015, písomné vyjadrenie 2. apríla 2015, účasť na pojednávaní 11. mája 2015, písomné vyjadrenie 23. júna 2015, písomné vyjadrenie 23. júna 2015, 4x režijný paušál 8,39 eur),
cestovné z Bratislavy do X. B. O. a späť na ohliadku vo výške 30,75 eur, za cestu z Bratislavy do Trnavy a späť na pojednávanie 11. mája 2015 vo výške 26,18 eur, náhrada za stratu času vo výške 55,92 eur za čas strávený cestou z Bratislavy do X. B. O. a späť na ohliadku a vo výške 55,92 eur za čas cestou z Bratislavy do Trnavy a späť na pojednávanie 11. mája 2015, úkony poskytované advokátom Romanom Kerakom, Bratislava, Tomášikova 4.
2. Skutkovo vec odôvodnil tým, že žalobkyne sa žalobou domáhali, aby súd určil, že na pozemku parc. č. 679/24 nachádzajúcom sa v katastrálnom území X. B. O., obec X. B. O., okres Trnava, o výmere 6406 m2, druh pozemku - trvalé trávnaté porasty, parcela registra „C“, zapísanom na LV č. XXXX pre kat. úz. X. B. O. (ďalej len“ pozemok“) viazne ťarcha spočívajúca vo vecnom bremene spočívajúcom v práve prechodu pešo a prejazdu motorovými vozidlami, a to v rozsahu vymedzenom geometrickým plánom č. 64/2012, vypracovanom geodetom N. V. dňa 21. septembra 2012 (ďalej len „geometrický plán“), v prospech každodobého vlastníka stavby - skladu nachádzajúceho sa na parc. č. 679/9, v kat. úz. X. B. O., obec X. B. O., okres Trnava, je zapísaná na LV č. XXXX pre kat. úz. X. B. O. (ďalej len „sklad“); alternatívne, že súd zriaďuje na pozemku vecné bremeno spočívajúcom v práve prechodu pešo a prejazdu motorovými vozidlami, a to v rozsahu vymedzenom geometrickým plánom, v prospech každodobého vlastníka skladu, za náhradu určenú znaleckým posudkom. Dňa 2. júna 2015 žalobkyne doručili súdu späťvzatie žaloby v celom rozsahu z dôvodu, že v mesiaci máj 2015 spoločnosť TT-AGRO, s.r.o. vybudovala na svoje náklady cestu (miestnu komunikáciu) v trase označenej v zápisnici z ohliadky žltou farbou a žalobkyne sa s touto spoločnosťou dohodli, že na účely prístupu k svojej stavbe budú využívať túto cestu. Táto cesta predtým existovala ako poľná cesta, ktorú nebolo možné užívať po celý rok a jediná prístupová cesta viedla cez pozemky žalovaných. Žalovaní so zastavením konania súhlasili. Žalovaný 1/ na pojednávaní dňa 11. mája 2015 uviedol, že si neuplatňuje žiadne trovy konania. Žalovaná 2/ žiadala priznať náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.181,07 eur z dôvodu, že žaloba bola od začiatku nedôvodná a podaná účelovo, keďže k nehnuteľnosti existoval a je iný prístup, ktorý bol nájomcom skladu používaný. V čase podania žaloby si mohol (pôvodný) žalobca 1/ ako štatutárny orgán a spoločník spoločnosti TT-AGRO, s.r.o. zabezpečiť prístup ku skladu bez toho, aby bolo potrebné obmedzovať vlastnícke právo žalovaných, cez pozemky, ktoré sú vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve spoločnosti TT-AGRO, s.r.o. Po podaní žaloby postavila spoločnosť TT-AGRO, s.r.o. priamo pri sklade peletovaciu linku, pri využívaní ktorej, ako aj skladu, využíva cestu ako i prístup k skladu presne z opačnej strany ako požadovali zriadiť právo prechodu a prejazdu žalobkyne. Žalovaná 2/ poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo38/2005, podľa ktorého výhodnejší, resp. pohodlnejší prístup nie je v žiadnom prípade relevantný a nie je možné na neho prihliadať.
3. Proti tomuto uzneseniu podali včas odvolanie žalobkyne v časti výroku o uložení povinnosti zaplatiť žalovanej 2/ náhradu trov konania, s návrhom na zrušenie uznesenia v napadnutej časti a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (a nové rozhodnutie), alternatívne s návrhom na zmenu uznesenia v napadnutej časti nepriznaním náhrady trov konania žalovaným a uložením im povinnosti spoločne a nerozdielne zaplatiť náhradu trov konania žalobkyniam. Dôvodili predovšetkým nepreskúmateľnosťou napadnutého uznesenia a nesprávnym právnym posúdením veci zo strany súdu prvej inštancie, ktorý sa vôbec nevysporiadal s tým, že v zápisnici z ohliadky z 22. apríla 2015, ešte pred späťvzatím žaloby, konštatoval súd dôvodnosť žaloby. Žalobkyne vzali žalobu späť v dôsledku toho, že až v máji 2015 obchodná spoločnosť TT-AGRO, s.r.o., v ktorej nie sú ani jedna zo žalobkýň t. č. spoločníčkami a ani konateľkami, vybudovala na vlastné náklady cestu v trase označenej v zápisnici z ohliadky z 22. apríla 2015 žltou farbou, pričom dovtedy bola jedinou reálnou cestou k stavbe žalobkýň cesta cez pozemok žalovaných. Žaloba tak bola podaná dôvodne a súd prvej inštancie nemal priznať náhradu trov konania žalovaným s poukazom na § 150 ods. 1 O. s. p., resp. mal v zmysle § 147 ods. 1 O. s. p. uložiť žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť náhradu trov konania žalobkyniam, vo výške nimi vyčíslenej v späťvzatí žaloby.
4. Žalovaná 2/ navrhla napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Konanie bolo zastavené z dôvodu dispozitívneho úkonu žalobkýň, ktoré zobrali žalobu späť nie pre správanie žalovaných, žalobkyne tak zavinili zastavenie konania, a preto súd prvej inštancie správne v zmysle § 146 ods. 2 vety prvej O. s. p. uložil žalobkyniam povinnosť zaplatil žalovanej 2/ náhradu trov konania, ktoré si riadne uplatnila. Žalovaná 2/ poukázala na to, že otázka zavinenia sa hodnotí iba z procesného hľadiska a nie podľa hmotného práva, pretože v prípade opaku by šlo o posúdenie dôvodnosti návrhu vo veci samej. Žaloba bola pritom od počiatku nedôvodná, keďže ku skladu žalobkýň existovali už v čase podania žaloby, aj iné prístupové cesty. Na ohliadke dňa 2. marca 2015 strany bolo zrejmé,
že nájomca skladu (spoločnosť TT-AGRO, s.r.o.) užíva sklad z presne opačnej strany ako požadovali žalobkyne zriadenie práva prechodu a prejazdu. To preukazuje, že vybudovanie inej prístupovej cesty ku skladu bolo reálne možné a nebolo ani časovo ani finančne náročnejšie. Od začiatku konania preto neboli splnené podmienky na zriadenie vecného bremena. Okrem toho pôvodný žalobca 1/ bol v čase podania žaloby konateľom a spoločníkom obchodnej spoločnosti TT-AGRO, s.r.o., mohol o vybudovaní uvedenej cesty ako konateľ spoločnosti rozhodnúť. V priebehu konania bola žalobkyňa 1/ spoločným zástupcom spoločníkov obchodnej spoločnosti TT-AGRO, s.r.o. a žalobkyňa 2/ sa stala spoločníčkou tejto spoločnosti (4. decembra 2013 - 4. marca 2014). Vzhľadom na vyššie uvedené prepojenia, je neakceptovateľné, aby žalobkyne ako obchodný partner nájomcu o výstavbe cesty nemali vedomosť. Žalovaná 2/ zdôraznila, že ak by aj mal byť prístup ku skladu žalobkýň cez pozemok žalovaných na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu pre žalobkyne výhodnejší či pohodlnejší, nie je to dostatočným dôvodom na zriadenie vecného bremena súdnym rozhodnutím. Žalovaná 2/ v konaní bránila svoje ústavné vlastnícke právo, do ktorého sa žalobkyne v spolupráci so spoločnosťou TT-AGRO, s.r.o. pokúšali neakceptovateľne zasiahnuť, keď už v čase podania žaloby mali iné možnosti prístupu ku skladu, ktorý používajú na podnikateľskú činnosť.
5. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo prípustné odvolanie (§ 201 O. s. p., účinného do 30. júna 2016), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkýň nie je dôvodné.
6. Podľa § 470 ods. 1, 2 veta prvá CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
7. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť CSP. Odvolací súd, pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP už podľa tohto zákona. Keďže odvolanie bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti a dôvodnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O. s. p.. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov konania, ktoré začalo ale neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 177/2014 z 18. augusta 2016).
8. Odvolací sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý vecne správne rozhodol.
9. Všeobecne platí, že pokiaľ len jedna procesná strana zaviní zastavenie konania (preto o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté), vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strany trovy konania. Súd prvej inštancie správne posúdil zavinenie žalobkýň na zastavení konania, keďže vzali žalobu v celom rozsahu späť, pričom nebolo tvrdené ani preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené správaním žalovaných 1/, 2/. Žalobkyniam v dôsledku uvedeného vznikla povinnosť nahradiť žalovaným trovy konania. Zavinenie sa posudzuje z hľadiska procesného, preto argument žalobkýň o dôvodnom podaní žaloby bol bez právneho významu. Rozhodujúci bol ich procesný úkon, ktorým jednoznačne prejavili vôľu, aby spor medzi stranami neprebiehal, čím privodili zastavenie konania. Dôvody vedúce žalobkyne k späťvzatiu žaloby, spočívajúce v nimi tvrdenej inej prístupovej cesty k svojej stavbe treťou osobou (spoločnosťou TT-AGRO, s.r.o.), boli bez právneho významu na procesnú zodpovednosť žalobkýň za zastavenie konania a ich povinnosť nahradiť žalovaným 1/, 2/ trovy, ktoré im v tomto konaní vznikli.
10. Zmyslom a účelom náhrady trov konania v súdnom konaní je poskytnúť dotknutej strane konania náhradu tých trov, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela nepochybne zaplatiť (nestalo by sa tak, ak by tu nebolo predmetné konanie pred súdom).
11. S poukazom na vyššie uvedené žalobkyniam vznikla náhradová povinnosť z titulu účelne vynaložených trov konania úspešnou protistranou. Pre priznanie náhrady trov konania žalobkýň nebol žiaden zákonný podklad. Ustanovenie § 150 O. s. p. nedovoľovalo súdu, aby priznal trovy konania účastníkovi, ktorý zavinil zastavenie konania voči účastníkovi, vo vzťahu ku ktorému im vznikla povinnosť na náhradu trov (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cz 1/71).
12. Ustanovenie § 257 CSP (§ 150 ods. 1 O. s. p., účinného do 30. júna 2016) vo výnimočných prípadoch, z dôvodov hodných osobitného zreteľa, umožňuje strane, ktorá by mala inak právo na náhradu trov konania, túto náhradu nepriznať. Ide o prípady, kedy povinnosť nahradiť trovy konania sa javí ako neprimeraná tvrdosť. Preto posúdenie musí vždy vychádzať zo zohľadnenia individuálnych okolností prípadu. Takéto moderačné právo súdu vyžaduje charakter výnimočnosti, ktorý môže spočívať v okolnostiach danej veci, ako i na strane účastníkov konania (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 563/2011, sp. zn. IV. ÚS 226/2011). Skutočnosti takéhoto druhu musia byť v konaní bezpečne preukázané. Žalobkyne poukazovali na osobitosť danej veci, spočívajúcej v preukázaní skutočnosti, že jediná reálna cesta k stavbe žalobkýň viedla cez pozemok vo vlastníctve žalovaných 1/, 2/, ktorú skutočnosť malo preukazovať aj konštatovanie súdu prvej inštancie v zápisnici o ohliadke nehnuteľnosti z 2. marca 2015 (tento prístup k stavbe mal byť označený na načrtnutom pláne žltou farbou). V zápisnici o ohliadke sa síce uvádza, že prístup k stavbe označený na pláne žltou farbou nie je možný, pretože sa jedná o poľnú cestu, cez ktorú je prechod možný iba v obdobiach sucha. Uvedené konštatovanie však bolo vyvrátené potom tým, že po uvedenej trase (označenej v zápisnici o ohliadke žltou farbou) bola vybudovaná prístupová cesta, miestna komunikácia, a to v krátkom časovom odstupe od ohliadky (v máji 2015). V dôsledku uvedeného nielenže nebol preukázaný žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa, oprávňujúci žalovaným náhradu trov konania nepriznať, ale bola preukázaná obrana žalovanej strany, o reálnej možnosti inej prístupovej cesty k stavbe žalobkýň (konkrétne podmienky a varianty takéhoto riešenia by boli predmetom ďalšieho dokazovania vo veci samej). V kontexte uvedeného nemožno prehliadať ani obchodno-personálne prepojenie žalobkýň, ako i ich právneho predchodcu, s čím súvisí prirodzená vedomosť aj o existencii predmetnej prístupovej cesty a jej vybudovanie.
13. Súd prvej inštancie preto správne aplikoval ustanovenie § 146 ods. 2 veta prvá O. s. p., bez použitia ustanovenia § 150 ods. 1 O. s. p., na ktorý neboli dané dôvody hodné osobitného zreteľa.
14. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Odvolací súd sa preto nestotožnil s názorom žalobkýň, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti je nepreskúmateľné. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie stručne opísal skutkový stav a citoval právne predpisy, z ktorých vyvodil správne závery.
15. Odvolací argument žalobkýň o dôvode aplikácie ustanovenia § 147 ods. 1 O. s. p., na základe ktorého mala byť priznaná náhrada trov konania žalobkyniam, nebol dôvodný.
16. Zásada procesnej zodpovednosti podľa § 147 ods. 1 O. s. p. (účinného do 30. júna 2016) predstavuje zodpovednosť za trovy konania, ktoré účastník zbytočne zavinil svojim správaním, alebo ak vznikli náhodou, ktorá sa účastníkovi prihodila. Zavinenie spočíva v porušení procesných povinností vyplývajúcich zo zákona alebo uložených súdom v súlade so zákonom, pričom ide o trovy, ktoré by inak neboli v priebehu konania vznikli. Tieto trovy je potrebné oddeliť od ostatných trov konania, v rámci tzv. separácie trov konania. Ide o náhradovú povinnosť tzv. separátnych trov konania, ktoré nemožno zamieňať s rozhodovaním o celkovej náhrade trov konania v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Rozhodovanie o takejto náhrade trov konania v prípade zastavenia konania, je upravené v ustanovení § 146 ods. 1, 2 O. s. p., ktoré reguluje postup súdu prvej inštancie pri náhradovej povinnosti (primárne podľa zásady zavinenia na zastavení konania). V danom konaní však neboli tvrdenie žiadne skutočnosti, a to ani zo strany žalobkýň, ktoré by bolo možné podriadiť pod úpravu ustanovenia § 147 ods. 1 O. s. p., pretože nebolo tvrdené porušenie procesných povinností vyplývajúcich zo zákona alebo uložených súdom podľa zákona, ktoré by inak neboli v priebehu konania vznikli a ktoré účastník zbytočne zavinil svojím správaním alebo vznikli náhodou, ktorá sa účastníkovi prihodila.
17. Rozhodnutie o náhrade trov konania má byť zrejmým a logickým ukončením celého súdneho konania (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 2904/16, sp. zn. I. ÚS 257/05). V posudzovanej veci z hľadiska materiálne spravodlivosti žalovaným 1/, 2/ vznikol nárok na náhradu trov konania, v dôsledku procesnej zodpovednosti žalobkýň za zastavenie konania. Súd prvej inštancie preto správne rozhodol o uložení povinnosti žalobkyniam zaplatiť náhradu trov žalovanej 2/, ktorá si túto náhradu uplatnila. Vo vzťahu k výške náhrady trov konania neboli odvolacie námietky vznesené.
18. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
19. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej 2/ priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na jej úspech v odvolacom konaní.
20. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ <..
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 <. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.