Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-2P/92/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. dieťa: V. H.Á., J.. XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov: K. E., J.. XX.XX.XXXX, L.. XX.XX.XXXX M. V. H., J.. XX.XX.XXXX, G. Q. XX, XXX XX G., o návrhu navrhovateľky: Z. S., J.. XX.XX.XXXX, G. N. XX, XXX XX E., na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, takto

rozhodol:

Súd zvyšuje výživné otca k mal. V. zo sumy 22,60 eur na sumu 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa zákona číslo 601/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, a to mesačne s účinnosťou od 2.8.2016, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica.

Otec nemá nedoplatok na zročnom výžinom za obdobie od 2.8.2016 do 28.2.2017.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 02.08.2016 domáhala zvýšenia výživného na mal. V. zo sumy 22,60 eur (681,00 Sk) na sumu 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, s účinnosťou od právoplatnosti rozhodnutia.

2. Návrh odôvodnila tým, že otec prispieva na maloletého sumou 24,00 eur a maloletý navštevuje špeciálnu základnú školu a mesačné výdaje na neho sú približne 50,00 eur.

3. Navrhovateľka nebola na pojednávaní prítomná, svoju neúčasť neospravedlnila a nežiadala odročiť termín pojednávania, na podanom návrhu trvala. Otec maloletého bol na pojednávaní prítomný a s podaným návrhom súhlasil.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom otca maloletého, pripojeným spisom Okresného súdu Senica č. k. 4P/15/2004, správou kolízneho opatrovníka, potvrdeniami o príjme otca maloletého, rodnými listami mal. O. M. D. H., ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:

5. Naposledy bolo výživné na mal. V. upravené rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. 4P/15/2004 - 96 zo dňa 06.03.2007 (právoplatný dňa 15.03.2007). Nad maloletým V. bola nariadená ústavná starostlivosť a bol zverený do osobnej starostlivosti starej matky Z. S.. Rodičom bolo určené výživné vo výške 681,00 Sk, čo bolo vtedy minimálne výživné na jedno dieťa. Matka nepoberala sociálne dávky ani podporu v nezamestnanosti. Otec pracoval v období od 04/2004 do 10/2004 vo firme Glaverbel TRENGLAV, spol. s r.o. a jeho priemerná čistá mzda bola 10 058,00 Sk. Keďže otec pracoval v období od roku 1997 do

marca 2004 ako živnostník, tak podľa správy Daňového úradu Bratislava IV mal otec čistý príjem za rok 2004 vo výške 99 253,00 Sk a za rok 2005 vo výške 47 465,00 Sk. Otec mal ešte vyživovaciu povinnosť k štyrom maloletým deťom, ktoré pochádzali z manželstva N. E. H. v celkovej výške 4 000,00 Sk mesačne.

6. V súčasnom období otec maloletého nezmenil svoj osobný stav a nakoľko matka maloletého zomrela, tak vyživovaciu povinnosť k mal. V. má len otec. Otec maloletého ma ešte dve deti a to mal. D. H., J.. XX.XX.XXXX M. S.. O. H., J.. XX.XX.XXXX, na ktorých mesačne platí spolu 70,00 eur. Na sume sa dohodol s matkou deti, súd o výške nerozhodoval.

7. Navrhovateľka býva v spoločnej domácnosti s mal. V. v prenajatom dvojizbovom byte. Otec prispieva na maloletého v sume 24,00 eur mesačne. Súd vyzval navrhovateľku dňa 21.12.2016, ktorú si prevzala dňa 13.01.2017, aby predložila potvrdenie o priemernom mesačnom príjme, potvrdenie o nákladoch na domácnosť a na mal. deti, avšak navrhovateľka súdu požadované potvrdenia nedoručila.

8. Otec je zamestnaný, za rok 2016 mal netto mesačný príjem vo výške 337,47 eur. Iný príjem nemá. Býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou v 2 a pol izbovom byte. Mesačne prispieva na bývanie vo výške 150,00 eur. Na pojednávaní otec uviedol, že zvýšené výživné začal platiť od 08/2016, čo preukázal aj originálmi šekov na pojednávaní, z ktorých mal súd preukázané, že dňa 08.08.2016, 08.09.2016, 05.10.2016, 07.11.2016, 06.12.2016, 09.01.2017, 09.02.2017 zaplatil výživné vo výške 30,00 eur. 9. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica zo dňa 20.12.2016 mal súd preukázané, že navrhovateľka býva spolu s mal. V. M. S. Y. Y., J.. XX.XX.XXXX, ktorú má tiež v náhradnej osobnej starostlivosti v prenajatom dvojizbovom byte. V spoločnej domácnosti býva aj syn navrhovateľky Z. E., ktorý finančne prispieva na domácnosť. Mal. V. je žiakom 7. ročníka Špeciálnej základnej školy I. E.. Otec sa o maloletého veľmi nezaujíma, občas mu zatelefonuje, výživné platí pravidelne. Maloletý má navrhovateľku ako starú matku rád a chce aj naďalej zostať v jej osobnej starostlivosti.

10. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa § 2 ods. 2 CMP, na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

12. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

13. Zo zákona o rodine vyplýva, že vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka a nemajú možnosť ju zvyšovať - je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni, zákon totiž neustanovuje rodičom povinnosť zvyšovať životnú úroveň dieťaťa.

14. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

15. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

16. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

17. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

18. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

19. Podľa § 65 ods. 2 Zákona o rodine, súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, alebo jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

20. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

21. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine sa právo na výživné nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

22. Podľa § 78 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

23. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného od 02.01.2016, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm podľa písm. c) 90,42 eur mesačne, ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa.

24. Predmetom sporu je zvýšenie výživného na maloleté dieťa otcovi.

25. Pri skúmaní dôvodov navrhovateľky na zvýšenie výživného súd prihliadal na odôvodnené potreby oprávneného (dieťa) i na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného (otca). Pod odôvodnenými potrebami oprávneného, teda maloletého dieťaťa je nutné rozumieť potreby základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky, ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. Možnosti a schopnosti povinného, teda otca, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii. Zmenou pomerov môže byť subjektívna okolnosť na strane povinného, resp. okolnosť na strane oprávneného alebo objektívna, a to vývoj životných nákladov. Na strane povinného môže byť takouto zmenou strata zamestnania a súd musí obligatórne skúmať jej príčiny. Takisto ňou môže byť dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov, atď. Zmena výšky výživného alebo jeho úplne zrušenie je vo všeobecnosti možné najskôr od času, kedy došlo k zmene pomerov. Tieto všetky skutočnosti súd vzhľadom na dôvody návrhu zisťoval.

26. Vzhľadom na charakter návrhu súd vykonal porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho ako i nového rozhodovania na základe vykonaného dokazovania. Samotná zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená subjektívnymi okolnosťami na strane povinného, či oprávneného alebo objektívne, napr. vývojom životných nákladov. V zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78 ods. 3 Zákona o rodine už vývoj životných nákladov je objektívnou okolnosťou, ktorá sama osebe môže odôvodniť zmenu výšky výživného.

27. Súd skúmal zmenu pomerov, ktorá nastala za cca 10 rokov (t. j. od právoplatnosti rozsudku o nariadení ústavnej starostlivosti a zverení do osobnej starostlivosti do podania návrhu na súd), ktoré uplynuli od poslednej úpravy výživného na strane maloletého i na strane rodičov, lebo vtedy sa naposledy zisťovali pomery rodičov. Súd zistil, že u mal. V.a došlo k zmene pomerov v tom, že úmerne veku vyrástol, zvýšili sa výdavky na jeho ošatenie, hygienu.

28. Otec si plní vyživovaciu povinnosť riadne, ale nič naviac neposiela, s mal. V. sa nestretáva, občas sa opýta ako sa má alebo mu zatelefonuje. Otec nezmenil svoj osobný stav, matka maloletého zomrela.

29. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že u otca nedošlo k podstatnej zmene pomerov oproti roku 2007 (v r. 2007 nadobudol právoplatnosť rozsudok o nariadení ústavnej starostlivosti, zverení do osobnej starostlivosti a určení výživného), kedy sa naposledy rozhodovalo o výživnom na mal. V.,

avšak otcovi už v zmysle rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č. k. 20C/142/2003 - 37 zo dňa 27.04.2004 zanikla vyživovacia povinnosť H. Z. H., J.. XX.XX.XXXX M. O. H.Q., J..XX.XX.XXXX, M. J. S.. D. H., J.. XX.XX.XXXX M. S.. O. H., J.. XX.XX.XXXX platí stále celkovo 70,00 eur mesačne. Priemerný príjem otca za rok 2016 bol 337,47 eur mesačne.

30. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že otec v súčasnosti platí na mal. Romana 30,00 eur mesačne (od 08/2016), čo na pojednávaní preukázal originálmi šekov.

31. Na základe týchto skutočností súd dospel k záveru, že je tu objektívny dôvod na zvýšenie výživného otcovi, ale len na minimálne zákonné výživné. V ustálenej súdnej praxi ohľadom určovania výživného je zaužívané, že výživné sa určuje v rozmedzí cca 20 % z príjmu otca deleno počet detí. Súd postupoval na základe tejto zaužívanej praxe a zistil, že na mal. V. pripadá výživné približne v sume 67,00 eur (výpočet: 20 % z 337,47 = 67), čo je však viac ako minimálne zákonné výživné. Súd pri určovaní výživného pre otca zobral do úvahy aj to, že otec prispieva na domácnosť svojej matke a platí ešte výživné na dve maloleté deti. Na základe toho súd určil otcovi mal. V. výživné na sumu 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Súd určil zvýšené výživné v percentuálnom vyobrazení z dôvodu, že výška minimálneho výživného sa každoročne mení k 1.7. Takto určené výživné považuje nateraz za primerané reálnym možnostiam a schopnostiam otca. Navrhovateľka si musí uvedomiť, že dieťa má znášať životnú úroveň svojich rodičov a podľa toho súd určuje i výživné.

32. Súd zvýšil výživné otcovi od 02.08.2016, kedy bol doručený na súd návrh navrhovateľky. Nakoľko súd zvýšil výživné otca od 02.08.2016 a prihliadajúc na to, že otec preukázal platenie zvýšeného výživného v období od 08/2016 do 02/2017, určil, že v predmetnom období nemá nedoplatok na zročnom výživnom.

33. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

34. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 52 a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, vzhľadom k tomu, že účastníkom v konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.