Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6CoPr-5-2016.pdf
PDF · 88.26 KB
Case nature
Subarea
6CoPr/5/2016
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a sudkýň JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: Emil Krajčík, s.r.o., so sídlom Senica, Dlhá 1424/47, IČO: 36 246 204, zast. Mgr. Milanom Sadloňom, advokátom v Senici, V. Paulínyho-Tótha 30, proti žalovanej: P. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom G., M. XX, o zaplatenie 190,64 eura, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 14. 10. 2015 č.k. 14Cpr/4/2011-617, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 190,64 eura do rúk jeho právneho zástupcu do 3 dní od jeho právoplatnosti.
2. Svoje rozhodnutie právne oprel o ust. § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1, 2 OSP. Konštatoval, že právoplatným rozsudkom č.k. 14Cpr/4/2011-588 bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 190,64 eura a tento rozsudok nadobudol právoplatnosť po tom, čo Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 31. 03. 2014 č.k. 25CoPr/3/2014-606 odvolanie žalovanej odmietol. Konštatoval, že trovy konania žalobcu pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 eura a trov právneho zastúpenia, pri výpočte ktorých postupoval podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Trovy právneho zastúpenia boli reprezentované odmenou advokáta za celkovo 10 úkonov právnej služby po 16,60 eura a 1 úkon právnej služby po 4,15 eura, t.j. spolu vo výške 170,15 eura, režijným paušálom v celkovej sume 85,24 eura a cestovným zo Senice do Nitry a späť na pojednávania pred súdom prvej inštancie pri vzdialenosti 180 km za 1 účasť na pojednávaní v sume 395,12 eura. Náhrada trov konania žalobcu takto predstavovala sumu 667,01 eura. Poukázal na to, že predmetom konania bolo zaplatenie sumy 190,64 eura a žalobca mal v konaní plný úspech oproti žalovanej, ktorá vo veci úspech nemala. Prezentoval názor, že sú tu však dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 190,64 eura, a teda čiastočnú náhradu trov konania, keď bral do úvahy osobitné okolnosti veci.
3. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, označiac ho za arbitrárne a nepreskúmateľné, a preto žiadal ho zrušiť a vec vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. Prioritne uviedol, že základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania, odôvodnenie rozhodnutia, pričom obsahom práva na spravodlivý súdny proces je i relevantné konanie súdov, medzi ktoré patrí i riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. V tomto smere svoje závery podoprel i poukazom na ním označené rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako i judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva. Dôvodil, že pokiaľ súd prvej inštancie nevyhovel návrhu priznať mu náhradu trov konania v celom rozsahu, bol povinný uviesť, z akých dôkazov vychádzal, akými úvahami
sa pri hodnotení riadil a svoje rozhodnutie presvedčivo odôvodniť. Súd prvej inštancie v odôvodnení len uviedol, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v okolnostiach danej veci a v okolnostiach na strane účastníkov. Uviedol, že nie sú mu zrejmé, aké výnimočné okolnosti sú v danej veci, keď aj zákon príkladmo uvádza, že ide o také postupy v priebehu konania, ktorými úspešná strana síce dosiahla plný úspech v spore, ale tieto postupy bez zavinenia neúspešnej strany viedli len k nárastu trov. Tvrdil, že nepriznanie trov právneho zastúpenia súd prvej inštancie odôvodnil iba v jednej položke a to náhrady trov za vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 08. 04. 2014, keď podľa jeho názoru vyjadrenie bolo podané až po rozhodnutí odvolacieho súdu. V tejto súvislosti argumentoval, že išlo o kvalifikované vyjadrenie vo veci samej v lehote určenej súdom a jeho zbytočnosť treba pripísať na ťarchu prvoinštančného súdu, ktorý ho neupozornil na to, že odvolanie žalovanou bolo podané po lehote a nečakajúc na doručenie jeho vyjadrenia odoslal spis odvolaciemu súdu. Žiadny iný dôvod hodný osobitného zreteľa v konaní neidentifikoval, pričom ak by aj boli niektoré úkony vyhodnotené ako nadbytočné, mohol odmenu krátiť primerane za tieto úkony. Zo spisu je však zrejmé, že to bola najmä žalovaná ako neúspešná strana v konaní, ktorá spor predlžovala svojimi návrhmi. Uzavrel, že pokiaľ prvoinštančný súd rozhodoval o trovách podľa § 150 OSP, dôvody, pre ktoré tak učinil, sú rozhodujúce pre právne posúdenie správnosti rozhodnutia, a preto i jeho odôvodnenie malo obsahovať špecifickú odpoveď práve na túto otázku a rovnako tak odpoveď, ako a prečo dospel k sume náhrad trov konania vo výške uvedenej v jeho výrokovej časti.
4. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázala na to, že nebola informovaná o zamietnutí jej odvolania voči rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej ani o jeho právoplatnosti. Uviedla, že nesúhlasí s rozsudkom, ktorým bola zaviazaná zaplatiť žalobcovi sumu 190,64 eura, pretože sa v tomto smere necíti zodpovedná a požiadala o oslobodenie od platenia súdnych trov žalobcovi poukazujúc na to, že od 01. 10. 2015 je evidovaná na úrade práce.
5. Prijatím zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) s účinnosťou od 01. 07. 2016 došlo k zrušeniu zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (§ 473 CSP). Podľa prechodného ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Znamená to, že nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, a teda sa použije na všetky konania a to i na konania začaté predo dňom účinnosti Civilného sporového poriadku s výnimkami z tohto základného pravidla ustanovenými v § 470 ods. 2 CSP.
6. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) po zistení, že odvolanie podala v stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
7. Predmetom tohto konania bola žaloba žalobcu, ktorou sa voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 190,64 eura z titulu schodku na zverených hodnotách. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 18. 02. 2014 č.k. 14Cpr/4/2011-588 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 31. 03. 2014 č.k. 25CoPr/3/2014-606 vo veci samej žalobe žalobcu vyhovel a vyslovil, že o náhrade trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Predmetom odvolacieho konania je napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým následne rozhodol o trovách konania tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi do rúk jeho advokáta náhradu trov konania v sume 190,64 eura do 3 dní od jeho právoplatnosti.
8. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní, v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
9. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
10. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
11. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že v sporovom konaní sa premieta zásada úspechu vo veci ako esenciálne kritérium priznania náhrady trov konania. Táto sa uplatňuje
tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré jej vznikli. Nejde však o náhradu všetkých trov, ktoré strana v konaní vynaložila, ale iba trov konania, ktoré sú preukázané, odôvodnené, účelne vynaložené, a ktoré vznikli v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Procesný úspech sa určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechom v spore, pričom plný úspech v spore sa zisťuje porovnávaním žalobnej žiadosti a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t. j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v celom rozsahu. Odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok sporu predstavuje i ust. § 257 CSP, kedy súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Dôvody hodné osobitného zreteľa sú tak generálnym dôvodom pre nepriznanie náhrady trov konania, pričom nové ust. § 257 CSP je formulované podstatne všeobecnejšie než § 150 ods. 1 a 2 OSP a vytvára väčší priestor na voľnú úvahu súdu. Keďže použitie tohto ustanovenia negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania, jeho aplikácia musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania preto vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti, ktoré však bližšie nešpecifikuje. Napriek tomu ho nemožno považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie a nemožno ho interpretovať tak, že je aplikovateľné kedykoľvek a teda bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Súd tak musí skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti náhrady trov konania výnimočne prihliadať, a to s ohľadom na okolnosti danej veci. Toto ustanovenie slúži na riešenie situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy, dostal náhradu trov, ktoré pri tejto činnosti účelne vynaložil, avšak neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami a jeho použitie neodôvodňuje ani fakt, že strana nie je solventná, alebo že zárobková, majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany. V princípe má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti a na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok. Existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa musí súd vo svojom rozhodnutí riadne a presvedčivo odôvodniť, pričom nie je prípustné odôvodnenie obsahujúce iba odkaz na výpoveď účastníkov konania bez toho, aby z neho bolo možné zistiť, z akých dôkazných prostriedkov súd čerpal svoje zistenia pre následný záver o odôvodnenosti aplikácie ust. § 257 CSP. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia aj v tomto prípade patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, ako to jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP.
12. Súd prvej inštancie v danej veci rozhodoval dňa 14. 10. 2015, a to za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, v ktorej dobe bolo občianskoprávne (sporové) konanie ovládané rovnako tak zásadou zodpovednosti za výsledok konania, podľa ktorej účastník, ktorý mal v sporovom konaní plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov konania vynaložených na účelné uplatnenie alebo bránenie svojho práva. Výnimku z práva na náhradu trov konania podľa pomeru úspešnosti reprezentovalo okrem iného i ust. § 150 OSP. Toto ustanovenie rozlišovalo dva prípady, kde zákonodarca ponechával na úvahe súdu, za splnenia zákonných podmienok, či v konaní úspešnému účastníkovi náhradu trov konania neprizná alebo túto primerane zníži. Takáto situácia nastala, pokiaľ súd zistil dôvody hodné osobitného zreteľa (ods. 1), alebo ak išlo o drobný spor a trovy konania boli neprimerané voči pohľadávke (ods. 2).
13. Právny poriadok platný a účinný v čase podania odvolania (15. 12. 2015) ukladal odvolaciemu súdu, aby aj ex offo posúdil, či v konaní nedošlo k niektorej zo závažných procesných vád vymenovaných v § 221 ods. 1 OSP účinného v čase podania odvolania. Žalobca namietal, že mu v konaní bola znemožnená realizácia jeho procesných oprávnení, teda odňatá možnosť pred súdom konať v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ OSP a k tejto vade malo podľa jeho názoru dôjsť v dôsledku nepreskúmateľnosti napadnutého uznesenia. Odvolací súd preto osobitne skúmal, či konanie v predmetnej veci takouto vadou netrpí a či v konaní (ne)došlo k odňatiu možnosti strán sporu konať pred súdom, pod ktorou treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Táto vada konania znamená porušenie základného práva strany sporu na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
14. Podľa právnej úpravy účinnej do 30. 06. 2016 muselo mať odôvodnenie rozhodnutia súdu náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 OSP. Výkladom tohto ustanovenia obdobne, ako i ust. § 220 ods. 2 teraz
platného CSP treba dospieť k záveru, že s tam uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení pri žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú a napokon tiež len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť vyvodené. Právo strany sporu a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia). Účelom odôvodnenia rozhodnutia je totiž preukázať jeho správnosť, logicky vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť myšlienkový postup súdu vedúci k rozhodnutiu i s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Súčasne je prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní súdnych rozhodnutí, ktoré preto musia byť preskúmateľné. V opačnom prípade sa strane sporu odníma možnosť konať pred súdom pre porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v súdnom konaní a teda i porušuje právo na spravodlivé súdne konanie.
15. V prejednávanej veci uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania tieto požiadavky nespĺňa. Súd prvej inštancie totiž síce správne konštatoval, že s ohľadom na plný úspech žalobcu v konaní mu vzniklo právo na náhradu trov konania v zmysle § 142 ods. 1 OSP, následne však využil svoje moderačné právo podľa § 150 ods. 1 OSP a majúc za to, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa náhradu trov konania žalobcu, ktorú ustálil podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vo výške 667,01 eura, túto priznal žalobcovi čiastočne zníženú a to vo výške 190,64 eura. V tomto smere len uviedol, že bral do úvahy osobitné okolnosti veci, ako i okolnosti na strane účastníkov konania, ktoré však žiadnym spôsobom bližšie nekonkretizoval. Takéto odôvodnenie rozhodnutia tak nespĺňa požiadavku, aby bolo vnútorne konzistentné, presvedčivé a jeho obsah umožňoval uskutočniť odvolací prieskum. Za danej situácie sa tak súd prvej inštancie dostal mimo limitov práva na spravodlivý proces, ktoré je chránené, ako už bolo vyššie uvedené, nielen čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru, v dôsledku čoho bola strane sporu odňatá možnosť konať pred súdom, čo žalobca vo svojom odvolaní dôvodne prvoinštančnému súdu vytýka.
16. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 b/ CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP). V ďalšom konaní súd prvej inštancie opätovne rozhodne o náhrade trov konania, pričom svoje rozhodnutie i náležitým spôsobom odôvodní, vyporiadajúc sa v ňom i so všetkými námietkami žalobcu uplatnenými v jeho odvolaní. Zároveň rozhodne i o náhrade trov konania odvolacieho (§ 396 ods. 3 CSP).
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).