Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20Co-373-2015.pdf
PDF · 74.44 KB
Case nature
Area
Subarea
20Co/373/2015
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Antónie Kandravej v právnej veci žalobkyne : Z. Z., nar.: XX.XX.XXXX, bytom M. XX/XX, XXX XX O., št. občan SR, právne zastúpená: JUDr. Milan Ficek, advokát, so sídlom Žilinská 14, 811 05 Bratislava, proti žalovanej : Z. T., rod. M., nar.: XX.XX.XXXX, bytom M. XX/XX, XXX XX O., zastúpená: JUDr. Emília Bujňaková, právne služby, so sídlom Dukelská 57/64, 087 01 Giraltovce, v konaní o zaplatenie 900,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Svidník č.k. 6C 175/2014-43 zo dňa 26.03.2015 jednohlasne takto
rozhodol:
Z r u š u j e sa uznesenie vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia sa vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že konanie zastavil a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke trovy konania vo výške 206,77 Eur na účet jej právneho zástupcu JUDr. Milana Ficeka do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Zároveň súd vrátil žalobkyni zaplatený súdny poplatok vo výške 47,30 Eur a žalovanej vrátil zaplatený súdny poplatok vo výške 47,30 Eur.
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že podaným návrhom zo dňa 28.07.2014 sa žalobkyňa domáhala, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť jej sumu 900,- Eur. Na pojednávaní dňa 26.03.2015 právny zástupca žalobkyne uviedol, že vzhľadom k tomu, že medzi žalobkyňou a žalovanou bola uzavretá mimosúdna dohoda o splácaní dlhu, z tohto dôvodu navrhuje súdu zastaviť konanie a priznať trovy konania. Súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § § 96 ods. 1, 2, 3 Občianskeho súdneho poriadku a v súlade s uvedenými skutočnosťami a citovanými ustanoveniami konanie zastavil. 3. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 146 ods. 2 O.s.p.. Tým, že medzi žalobkyňou a žalovanou bola uzavretá mimosúdna dohoda, má sa za to, že žaloba bola podaná dôvodne a k jej späťvzatiu došlo pre správanie žalovanej, ktorá je povinná uhradiť trovy konania. Nakoľko žalobkyňa bola vo veci zastúpená advokátom, ktorý si uplatnil trovy konania, tieto mu súd priznal vo výške 206,77 Eur.
4. Proti tomuto uzneseniu v časti jeho výroku o trovách konania podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná. Namietala, že podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporcu, obidve podmienky musia byť splnené kumulatívne. Podmienky § 146 ods. 2 O.s.p. neboli splnené, žalovaný a žalobca uzatvorili novú dohodu, pretože žalovaný nemohol splniť dohodu, ktorá bola predmetom žaloby, lebo ju nemal kto plniť. Žalobca zobral žalobu späť až 26.03.2015 a neurobil tak bez zbytočného odkladu, čím mu súd priznal aj účasť na pojednávaní dňa 26.03.2015. Zároveň poukázala na svoju nepriaznivú finančnú situáciu. Má za to, že trovy právneho zastúpenia boli priznané neprimerane v rozpore so zákonom. Jedná sa o účasť na
pojednávaní dňa 26.03.2015 v čiastke 51,45 Eur spolu s paušálnou náhradou, kde nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva, pojednávanie nebolo. Žiadal, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie o trovách konania, tak že trovy konania právneho zastupovania zníži o čiastku 51,45 Eur za účasť na pojednávaní dňa 26.03.2015 a ak isto paušálnu náhradu 8,39 Eur.
5. K podanému odvolaniu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá vo svojom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 21.09.2015 uviedla, že odvolanie odporkyne považuje za účelové s úmyslom oddialiť splnenie povinnosti uhradiť jej trovy súdneho konania v priznanej výške. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súd prvej inštancie potvrdil ako vecne správne a zaviazal žalovanú na náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní za vyjadrenie k odvolaniu vo výške 25,72 Eur + 8,39 Eur režijný paušál.
6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ďalej len „C.s.p.“) v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v jeho napadnutej časti vo výroku o trovách konania, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 C.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné a rozhodnutie v napadnutom výroku je potrebné zrušiť.
7. Podľa § 470 ods. 1 a 2 prvá veta C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
8. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd o odvolaní žalovanej voči rozsudku v jeho napadnutej časti rozhoduje po 01.07.2016, pri rozhodovaní postupuje s ohľadom na § 470 ods. 1, § 473, § 474 C.s.p už v režime C.s.p.. S ohľadom na potrebu rešpektovania zásady právnej istoty v zmysle § 470 ods. 2 C.s.p teda zostávajú zachované právne účinky úkonov, ku ktorým došlo pred nadobudnutím účinnosti C.s.p (t.j. pred 01.07.2016).
9. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
10. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane konania alebo strane, ktorej to priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom.
11. Zákon upravuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok konania a zodpovednosti za zavinenie pri rozhodovaní o náhrade trov konania, a to v podobe ust. § 257 C.s.p.. Civilný sporový poriadok vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa.
12. Vo vzťahu k predmetnej veci považuje odvolací za potrebné uviesť nasledovné. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní (§ 255 ods. 1 C. s. p.). Aplikácia citovaného ustanovenia § 257 C. s. p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery strán sporu, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa. Prípadné nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a
jedným z rozhodujúcich kritérií je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a aby neodporovalo dobrým mravom. 13. Ustanovenie § 257 C.s.p. nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie § 257 C.s.p. preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. 14. Odvolací súd v súvislosti s odvolacími námietkami žalovanej poznamenáva, že z obsahu rozhodnutia súdu prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania vyplýva, že tento sa nezaoberal aplikáciou výnimočného a vtedy účinného ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p., ktorého úpravu podľa jeho prvej vety preberá v súčasnosti ustanovenie § 257 C.s.p. účinného od 01.07.2016. V rozhodnutí absentuje odôvodnenie, pre ktorý by prichádzala, resp. neprichádzala do úvahy možnosť aplikácie § 150 O.s.p. vo vzťahu k trovám konania. Vzhľadom na charakter veci, majúc na zreteli aj úspech vo veci, bude úlohou súdu prvej inštancie zaoberať sa prípadnou aplikáciou § 257 C.s.p..
15. Na základe uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie v napadnutej časti vo výroku o trovách konania zrušil v súlade s ust. § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. a v spojení s ust. § 391 ods. 2 vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
16. Úlohou súdu prvej inštancie bude vyrovnať sa s aplikáciou ust. § 257 C.s.p. a opätovne rozhodnúť o náhrade trov konania vo vyššie naznačených intenciách, pričom sa musí vyporiadať so všetkými argumentmi strán konania a svoje rozhodnutie odôvodniť tak, aby jeho rozhodnutie pôsobilo presvedčivo. Javí sa, že žalovanou uvádzané skutočnosti by odôvodňovali aplikáciu výnimočného ust. § 257 ods. 1 C.s.p.. Zároveň rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).