Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-69-2013.pdf
PDF · 131.92 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-8C/69/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca samosudkyňou JUDr. Miroslavou Kvetkovou v právnej veci žalobkyne: L. C., G.. XX.XX.XXXX, K. P., V. Č.. XXXX/X proti žalovanému: M.. T. M., K. P., K.. G. Č.. XXXX/X, zast. JUDr. Jánom Dorkinom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Rožňave, Námestie baníkov č. 17/33, za účasti intervenienta: Alianz - Slovenská poisťovňa, a.s., IČO: 00 151 700, sídlom Bratislava, Dostojevského rad č. 4 o zaplatenie bolestného vo výške 893,- Eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni bolestné vo výške 893,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 893,- Eur od 27.04.2013 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .
III. Žalobkyňa m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
IV. Žalobkyňa m á voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
V. Žalobkyňa j e p o v i n n á vyčísliť si trovy konania a trovy odvolacieho konania, ktorých náhradu si uplatňuje, do 10 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
VI. Slovenská republika m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 21.02.2013 sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému náhrady škody na zdraví - bolestného a náhrady nemajetkovej ujmy. Žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že jej žalovaný neposkytol správne zdravotnú starostlivosť, v dôsledku čoho došlo u nej k poškodeniu zdravia - odobratiu ľavého vajcovodu, pričom druhý reprodukčný orgán je síce funkčný, ale bez ďalších zásahov by nebol. Ak by žalobkyňa nevyhľadala zdravotnú pomoc v Liptovskom Mikuláši, mohlo by to viesť k otrave krvi. Náhrady bolestného sa domáhala pôvodne vo výške 2.000,- €, neskôr vo výške určenej znaleckým posudkom 893,- €. Zároveň sa žalobkyňa domáhala i zaplatenia úrokov z omeškania zo sumy 893,- € od 21.02.2013 do zaplatenia.
2. Súd vo vedci pôvodne rozhodol rozsudkom č. k. 8C/69/2013-165 zo dňa 26.05.2015, ktorým bola žaloba v časti o zaplatenie bolestného i v časti o zaplatenie nemajetkovej ujmy zamietnutá. Proti výroku ohľadne nemajetkovej ujmy nepodala žiadna zo strán odvolanie, v tejto časti nadobudol rozsudok právoplatnosť. Proti výroku o náhrade bolestného podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, pričom rozsudok bol v tejto časti uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie je v danej veci viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Podľa odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu okresný súd napriek tomu, že v konaní mal preukázané, že postup žalovaného pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti bol non lege artis (znaleckým posudkom, záverom Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou), nezaoberal sa právom žalobkyne na náhradu škody z tohto dôvodu, ale zameral sa len na zisťovanie príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaného a škodou na zdraví žalobkyne. Právna zodpovednosť v medicíne sa vyznačuje niektorými špecifikami, pričom samotná právna úprava zodpovednosti je obsiahnutá v ustanoveniach Občianskeho zákonníka. Pri poskytnutí nesprávnej zdravotnej starostlivosti prichádza do úvahy aplikácia § 420 Občianskeho zákonníka. V prípade zodpovednosti podľa § 420 Občianskeho zákonníka ide o všeobecnú zodpovednosť. Predpokladom tejto zodpovednosti je porušenie právnej povinnosti, za ktoré je pri medicínskej zodpovednosti vo všeobecnosti treba považovať porušenie § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy. Z uvedeného vyplýva, že ide o zodpovednosť za zavinenie. Nakoľko pri všeobecnej zodpovednosti sa zavinenie predpokladá, stačí, ak poškodený preukáže, že škoda bola spôsobená pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, pri ktorej došlo k porušeniu citovaného ustanovenia, a to, že mu vznikla škoda, ktorá je v príčinnej súvislosti s poskytnutím zdravotnej starostlivosti. Nie je pri tom významné, či ide o poskytovanie zdravotnej starostlivosti vyplývajúcej zo zákona alebo zmluvnej zdravotníckej starostlivosti. Zodpovednosť poskytovateľa zdravotníckej starostlivosti za škodu na zdraví spôsobenú pacientovi sa posudzuje podľa § 420 Občianskeho zákonníka nielen v prípade, ak práve chybný spôsob prevedenia zdravotníckeho zákroku, či pri poskytovaní zdravotníckej starostlivosti bol vyvolávajúcim činiteľom (príčinou) poškodenia zdravia pacienta, ale aj v prípade, ak škoda na zdraví spočíva v zhoršení zdravotného stavu poškodeného, ako aj prípadnej strate jeho očakávaného zlepšenia, spôsobenej chybami postupu poskytovateľa zdravotnej služby. Žalobkyňa v žalobe poukázala na to, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu jeho povinnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť správne, a že liečebný postup zvolený žalovaným bol nesprávny a nezodpovedal súčasným dostupným poznatkom lekárskej vedy (non lege artis). Uviedla, že žalovaný nevykonal všetky zdravotné výkony potrebné k správnemu diagnostikovaniu choroby a nezabezpečil včasnú a účinnú liečbu, čím sa dopustil závažných pochybení. Aj keď žalobkyňa v žalobe uviedla aj to, že v dôsledku tohto neposkytnutia správnej zdravotnej starostlivosti došlo u žalobkyne k poškodeniu zdravia s trvalými následkami - odobratie ľavého vajcovodu, ktoré je nereparovateľnou ujmou, bolo práve povinnosťou okresného súdu rozlíšiť, v akom rozsahu je žalovaný zodpovedný za nesprávne poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Okresný súd sa zjednodušene zaoberal len škodou na zdraví žalobkyne spočívajúcou v odstránení ľavého vajíčkovodu a príčinnou súvislosťou medzi porušením právnej povinnosti na strane žalovaného a touto škodou, ale okresnému súdu unikla podstata žaloby, že za škodu na zdraví v prípade žalobkyne je potrebné považovať následné zhoršovanie zdravotného stavu žalobkyne, ako aj stratu jeho očakávaného zlepšenia, spôsobenú chybami postupu žalovaného ako poskytovateľa zdravotnej služby 25.02.2011, kedy žalobkyňa mala byť žalovaným gynekologicky vyšetrená. Okresný súd preto nesprávne vyhodnotil predpoklady pre vznik všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Porušenie právnej povinnosti na strane žalovaného spočíva v nesprávnom poskytnutí zdravotnej starostlivosti (v rozpore s § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z. z.), ustálené a konštatované jednak znaleckým posudkom, ako aj záverom Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, vznikom škody, kedy škodu na zdraví na strane žalobkyne je potrebné chápať aj ako následné zhoršovanie jej zdravotného stavu a ako aj stratu očakávaného zlepšenia zdravotného stavu spôsobenú chybami postupu poskytovateľa zdravotnej služby a v nadväznosti na to existenciu príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody.
3. Súd po prečítaní žaloby a písomných vyjadrení strán a intervenienta vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a žalovaného, výsluchom svedka M. E., bytom Revúcka Lehota 125, prečítaním znaleckého posudku súdom ustanoveného znalca M.. B. O. č. 18/2014 a doplnku znaleckého posudku č. 03/2017, ako aj prečítaním predložených listinných dôkazov - lekárskej správy M.. V. U. zo dňa 02.08.2011, operačných protokolov LNsP M.. T. A. Liptovský Mikuláš zo dňa 02.08.2011 a 08.03.2011, oznámenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zo dňa 14.03.2012, potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca zo dňa 06.05.2013, výpisu zo zdravotnej dokumentácie
žalobkyne, spisu Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou PO 1917/2011 nad správnym poskytovaním zdravotnej starostlivosti žalobkyni žalovaným, ako aj oboznámením sa s celým obsahom spisu. Vykonanie iných dôkazov nebolo navrhnuté. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:
4. Žalobkyňa dňa 25.02.2011 navštívila žalovaného ako nová pacientka, žalovaný ju ako novú pacientku prijal, urobil s ňou pohovor. K vyšetreniu žalobkyne žalovaným nedošlo, boli jej predpísané lieky na liečbu výtokov a lieky proti bolesti. Dňa 01.04.2011 žalobkyňu gynekologicky vyšetril primár gynekologického oddelenia v Liptovskom Mikuláši, odobral jej krv, urobil ultrazvuk a stanovil liečbu. Po dvoch dňoch sa jej stav zhoršil, dňa 04.03.2011 bola žalobkyňa hospitalizovaná v nemocnici v Liptovskom Mikuláši, podrobila sa laparoskópii, ktorou bolo zistené nezvratné poškodenie ľavého vajíčkovodu, prítomnosť hnisového obsahu a zrastov v malej panve a bol jej odstránený ľavý vajíčkovod a zrasty. Po operácii mala žalobkyňa ordinovanú liečbu, opakované odbery krvi signalizovali zlepšenie jej stavu. Prepustená bola do domácej liečby dňa 08.03.2011. Bola jej odporúčaná kontrolná laparoskópia, ktorej sa podrobila 06.10.2011.
5. Správnosť poskytnutia zdravotnej starostlivosti žalobkyni žalovaným bola na podnet žalobkyne prešetrovaná Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Po prešetrení bolo úradom konštatované, že žalobkyni nebola zdravotná starostlivosť poskytnutá správne, žalovaný nepostupoval v súlade so zákonom, keď pri udávaných ťažkostiach žalobkyňu nevyšetril. Žalovanému bola uložená pokuta vo výške 1.660,- Eur.
6. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že navštívila žalovaného 1. krát ako nová pacientka, vyhľadala žalovaného, pretože sa chcela stať jeho pacientkou a preto, že mala zdravotné ťažkosti. Na preventívne prehliadky nechodievala, nakoľko nemala zdravotné problémy. V minulosti trpela mykózami, mávala slabé výtoky, nešlo o vážne ťažkosti. Zhruba 3 týždne mala vtedy výtok, ale išlo o bežný výtok, biely až priesvitný, neskôr sa stával hustejším a v čase, keď sa rozhodla navštíviť žalovaného, už bol zelenší a hrudkovitejší. U žalovaného sa vopred neobjednávala, prišla do jeho ordinácie doobeda a popísala mu svoje zdravotné ťažkosti. Uviedla žalovanému, že približne 4 - 5 dní mala hrudkovitý výtok, mala nafúknuté brucho a bolesti brucha. Potom jej žalovaný vysvetlil, čo prepláca poisťovňa. Pokiaľ išlo o jej ťažkosti uviedol, že rakovinu krčku maternice mávajú ženy staršieho veku, takže u nej by nemalo ísť o túto diagnózu a dal jej leták. Ďalej uviedol, že pokiaľ ide o jej výtok, nemalo by to byť nič vážne. Nevyšetril ju, dohodli sa, že približne o týždeň má prísť a vykoná u nej vstupnú prehliadku, pretože ju nechce stresovať. Predpísal jej lieky. Táto návšteva u žalovaného bola v piatok, cez víkend brala lieky, mala ale stále bolesti a tie sa ešte zhoršovali. V utorok išla k primárovi na gynekológii v Liptovskom Mikuláši, odobrali jej krv, keď boli výsledky krvi, podrobila sa gynekologickému vyšetreniu z dôvodu, že v krvi sa našiel zápal. Primár ju vyšetril, prehliadol ju a vykonal vyšetrenie sonom. Predpísal jej antibiotiká a niečo proti bolesti. Dohodli sa, že sa 08.03.2011 podrobí laparoskópii. Po dvoch dňoch začala krvácať, bolesti boli neznesiteľné, nevedela sedieť, chodiť ani ležať. Oznámili to primárovi, ktorý ju predtým vyšetroval, ten jej určil nový termín zákroku hneď na druhý deň. Na druhý deň jej boli urobené predoperačné vyšetrenia a bola operovaná. Keď sa prebrala z narkózy, primár jej povedal, že jej musel byť odobratý ľavý vajcovod, ktorý sa nedal už zachrániť, bol plný hnisu, ktorý z neho vytekal do brucha. Druhý vajcovod bol tiež zasiahnutý, ten ale neodstránili a nastavenou liečbou by mal byť zachránený. Po operácii bola hospitalizovaná 4 - 5 dní, jej stav po operácii bol strašný, predovšetkým po psychickej stránke. Keď bola prepustená z nemocnice, boli jej predpísané lieky a bol dohodnutý termín kontroly. Doktor jej navrhol, aby po preliečení bola vykonaná 2. laparoskópia za účelom zistenia, či je druhý vajcovod funkčný a priechodný. Jej zdravotný stav po operácii bol taký, že aj keď nešlo o veľmi zložitú operáciu, predsa pre jej telo to bol zásah a pociťovala bolesti, bola na PN. Po PN už nemala bolesti. Tak ako jej bolo doporučené, podstúpila 2. laparoskópiu, boli zistené zrasty, tieto boli odstránené a bol vykonaný zákrok - prefúknutie vajcovodov. Po operácii jej bolo oznámené, že 2. vajcovod je funkčný a priechodný. Podľa odporučenia primára by mala otehotnieť čo najskôr, ak chce mať dieťa, pretože v tom čase bola najväčšia šanca, bolo jasné, že vajcovod je priechodný. S partnerom sa teda pokúsili o otehotnenie a hneď sa to aj podarilo, 07.07.2012 sa im narodila dcéra.
7. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že žalobkyňu predtým ako prišla do jeho ambulancie nepoznal. Žalobkyňa k nemu prišla dňa 25.02.2011 a to okolo 15.00 h poobede. Pamätá si to, nakoľko piatky zvykne slúžiť v nemocnici a žalobkyňa k nemu prišla predtým, ako išiel na službu. Povedala mu, že chce byť jeho
pacientkou, s čím on súhlasil a to aj napriek tomu, že nemala trvalý pobyt v jeho obvode. Spísali spolu dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a on jej vysvetlil, že nemusí chodiť ku bývalej doktorke po zdravotnú dokumentáciu, on si ju vyžiada. Vysvetlil žalobkyni, ako to uňho chodí, ktoré úkony sú zadarmo a čo platí pacient. Ďalej jej uviedol, že jej odporúča preventívnu prehliadku. Opýtal sa jej, kedy mala preventívnu prehliadku. Po vybavení administratívnych záležitostí mu žalobkyňa popísala svoje ťažkosti, konkrétne uviedla, že má mierne bolesti v podbrušku a opakovaný výtok z pošvy. Nespomína si, že by žalobkyňa uvádzala nejaké iné ťažkosti, nespomína si, že by uvádzala nafúknuté brucho, veľké bolesti, zelený hrudkovitý výtok alebo krvácanie. Na základe uvádzaných ťažkostí, t. j. opakovaný výtok a mierne bolesti bruška jej predpísal lieky, ktoré sa používajú na liečbu výtokov a má s nimi dobré skúsenosti. Žalobkyni pred odchodom uviedol, že keby jej bolo horšie, tak ju vyšetrí, pričom to vyšetrenie bude preventívnou prehliadkou. Ak by mu žalobkyňa v deň vyšetrenia uviedla také príznaky, ako ich popisuje v žalobe a vo svojej výpovedi, postupoval by inak, vyšetril by ju, vykonal by dostupné vyšetrenia, odobral by jej krv a vykonal ster z pošvy, potom by ju poslal na najbližšie gynekologické oddelenie, kde by ju liečili. Výsledky by mal do 2 týždňov. Jeho postup v prípade novej pacientky záleží od konkrétnej pacientky, vždy odporučí preventívnu prehliadku. Keď bola napr. preventívna prehliadka pred 1 mesiacom, tak ju zdravotná poisťovňa nepreplatí, preto ak nie sú vážnejšie problémy, je vhodné počkať do 7 dní, kým predchádzajúci lekár zašle zdravotnú dokumentáciu. Bývalá gynekologička žalobkyne mu na základe jeho listu zaslala výpis zo zdravotnej dokumentácie, v ktorom neboli uvedené žiadne preventívne prehliadky žalobkyne, boli tam záznamy o výtokoch a vyšetreniach.
8. Intervenient (pôvodne vedľajší účastník) na pojednávaní a v písomnom vyjadrení uviedol, že v čase škodnej udalosti, na základe ktorej si žalobkyňa uplatňuje nárok na náhradu škody na zdraví, bol žalovaný poistený u intervenienta, mal uzavretú zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Voči výsledkom znaleckého dokazovania nemá žiadne výhrady. Pokiaľ ide o uplatnené úroky z omeškania, žalovaný sa nemohol dostať do omeškania k 21.02.2013. V čase podania žaloby bola výška bolestného uvedená sumou určenou odhadom, žalovaný v tom čase nepoznal presnú výšku škody a nemal ani možnosť ju zistiť, keďže na znalecké dokazovanie je potrebná súčinnosť žalobkyne.
9. Z výpovede svedka M. E., K. P. L. XXX (druha žalobkyne) súd zistil, že žalobkyňu pozná približne od novembra 2010, boli spolu asi 3 mesiace a žalobkyňa vo februári začala mať zdravotné problémy, bolesti brucha a výtoky, tento stav trval asi 2 týždne. Postupne sa jej zdravotné problémy zhoršili, preto išla k žalovanému. Mala nafúknuté brucho a výtoky, ktoré v tom čase boli podľa žalobkyne hrudkavé až zelené. K žalovanému prišli pred obedom okolo 11.00 h.. Keď prišli, čakáreň bola prázdna. Žalovaná bola vo vnútri približne 20 minút a on počul z ordinácie rozhovor. Keď vyšla, povedala mu, že ju žalovaný nevyšetril, len jej povedal, na čo má nárok, za čo sa platí a za čo nie. Povedala mu, že žalovanému povedala, že má výtoky, nafúknuté brucho a bolesti a žalovaný jej povedal, že je ešte mladá, takže nejde u nej o vážnejšie problémy, a keďže ju nechce stresovať, tak ju nevyšetrí. On na ňu naliehal, aby sa vrátila a nechala sa vyšetriť. Ona mu uviedla, že sa nevráti, že doktor vie, čo robí. Počas víkendu sa jej zdravotný stav zhoršoval, preto kontaktoval známu v Liptovskom Mikuláši a dohodol, že v pondelok prídu a primár sa na ňu pozrie. Na druhý deň na gynekológii v Liptovskom Mikuláši žalobkyni vzali krv, v krvi jej našli zápal, vyšetrili ju a objednali na laparoskópiu. Potom odišli domov. Vo štvrtok sa žalobkyni zhoršil zdravotný stav, začala krvácať, preto opätovne volal známej a tá dohodla s primárom, aby prišli hneď na druhý deň, že ju budú operovať. On išiel s ňou, čakal na ňu na nemocničnej izbe, potom prišiel doktor, ktorý ho oboznámil s tým, čo bolo zistené. Žalobkyňa bola v nemocnici asi 5 dní, potom bola prepustená, liečila sa, ako jej predpísali. Postupne sa jej stav zlepšoval, bolesti postupne ustupovali, len brucho mala ešte napuchnuté. V súčasnosti už zdravotné problémy nemá. Navštívili potom i žalovaného, povedali mu, čo sa stalo. Žalovaný sa neustále pozeral do prepúšťacej správy a uvádzal, že nemohol tušiť, že je to také vážne. V septembri žalobkyňa absolvovala druhú operáciu na zistenie priechodnosti druhého vajcovodu, bolo zistené, že ten je priechodný.
10. Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie a zo znaleckého posudku M.. B. O., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie gynekológia a pôrodníctvo č. 18/2014 a jeho doplnku č. 03/2017 vyplýva, že zdravotné ťažkosti žalobkyne v minulosti (pred návštevou žalovaného) podľa výpisu zo zdravotnej dokumentácie nevykazovali anatomické alebo funkčné zmeny, boli liečené, nevyžadovali
u žalobkyne PN, nevplývali na bežné životné podmienky žalobkyne pri uspokojovaní jej spoločenských potrieb. Žalobkyňa sa nepodrobovala gynekologickým preventívnym prehliadkam pravidelne, raz ročne, ako sa všeobecne odporúča, kde by sa jej ochorenie diagnostikovalo v čase, kedy by sa dalo predísť odstráneniu ľavého vajíčkovodu. V čase návštevy u žalovaného dňa 25.02.2011 uvádzala žalobkyňa nasledovné zdravotné ťažkosti - vaginálnu mykózu, neskôr sa výtok stal hrudkovitý, mala nafúknuté brucho a bolesti brucha. Príčinou týchto gynekologických zdravotných problémov žalobkyne bol dlhodobo prebiehajúci zápal v dutine brušnej, malej panve, ktorý vyústil do nezvratného poškodenia ľavého vajíčkovodu, vytvorenia hnisavého ložiska v ňom, infekcia prestupovala z ľavého vajíčkovodu na pobrušnicu a spôsobila žalobkyni náhlu príhodu brušnú, v dôsledku čoho musel byť vykonaný operačný zákrok. Žalobkyňa nebola žalovaným ambulantne gynekologicky vyšetrená, nebola jej zo strany žalovaného poskytnutá zdravotná starostlivosť správne v súlade s lege artis. Žalovaný mal v čase návštevy žalobkyne u žalovaného postupovať nasledovne: vyšetriť žalobkyňu gynekologicky vaginálne bimanuálne, vyšetriť žalobkyňu a stav jej pohlavných orgánov a pomerov v malej panve pomocou ultrazvuku, odobrať krv a výter z pošvy za účelom vyšetrenia zameraného na prítomnosť zápalových markerov. Týmito vyšetreniami mohol zistiť, že sa jedná o zápalové ochorenie v tele žalobkyne, lokalizované do oblasti ľavého vajíčkovodu a vaječníka, ale týmito vyšetreniami nebolo možné jednoznačne zistiť v akom rozsahu je poškodený vajíčkovod alebo vaječník, či sa jedná o zvratné alebo nezvratné poškodenie. Na základe výsledkov týchto vyšetrení mala byť žalobkyni poskytnutá protizápalová liečby antibiotikami. V prípade nezlepšovania stavu pacientky aj v prípade správne poskytnutej liečby mala byť pacientka odoslaná do lôžkového zariadenia na hospitalizáciu. Aj v prípade, ak by žalovaný poskytol zdravotnú starostlivosť správne, vajíčkovod žalobkyne už nebolo možné zachrániť, pretože nie je možné, aby bol vajíčkovod nezvratne poškodený zápalovým procesom za tak krátky čas a to od dňa 25.02.2011 do dňa 04.03.2011, vrátane ďalšieho nálezu a to zrastov v malej panve. V čase návštevy žalobkyne u žalovaného už nebolo možné zabrániť následkom - odstráneniu ľavého vajíčkovodu, ak by však žalovaný poskytol správnu zdravotnú starostlivosť, mohol prispieť k skoršiemu určeniu definitívnej diagnózy a liečby. Poškodenie zdravia (zápal) sa nevyvinul v čase návštevy ani v čase po návšteve u žalovaného, zápal sa vyvíjal dlhodobo (týždne, mesiace) a nevyhnutne si vyžadoval operačný zákrok - odstránenie nezvratne poškodeného vajíčkovodu zápalom v štádiu dutiny vyplnenej hnisom. Diagnostika však je problematická, ako sa uvádza v odbornej literatúre, definitívnu diagnózu je možné zistiť až operačne laparoskópicky alebo laparotomicky (otvorením dutiny brušnej rezom pomocou skalpela). Ak by nebol takto poškodený vajíčkovod odstránený, bol by zdrojom šírenia infekcie krvou do celého tela vznikom sepsy (otravy krvi mikroorganizmami a ich jedovatými produktmi). Žalovaný nemá žiadny podiel na vzniknutých následkoch u žalobkyne - na odstránení ľavého vajíčkovodu. Poskytnutie zdravotnej starostlivosti žalobkyni v Liptovskej nemocnici s poliklinikou bolo správne a zvolený postup bol jediný možný. Vzhľadom na operačný nález zo dňa 07.03.2011, charakter a pocit bolestivosti, aký udávala žalobkyňa v období po 25.02.2011, by znalec prirovnal k tzv. škále bolestivosti podľa Melzacka, k bodovému ohodnoteniu 7, kde bodové ohodnotenie 1 znamená ľahkú bolestivosť a bodové ohodnotenia 10 znamená najväčšiu bolestivosť, akú si vieme predstaviť. Vzhľadom na skutočnosť, že v zákone č. 437/2004 Z. z. sa menovite neuvádza položka ochorenia, na ktoré poškodená trpela a pociťovala bolesť, je možné prirovnať jej ťažkosti k najvyššie hodnotenému šoku ťažkého stupňa, ktorý býva pri hnisavom zápale podbrušnice, a to položkou č. 264c s počtom 60 bodov. Cena bodu - 14,89 Eur je určená podľa § 5 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z., podľa opatrenia z 20.05.2010 č. 13134/2010-OL. V danom prípade dosahuje výška odškodnenia za bolesť pri 60 bodoch sumu 893,- Eur.
11. Na pojednávaní znalec uviedol, že žalovaný, za ktorým bola pacientka 25.02.2011, neprijal správne postupy, neošetril pacientku lege artis, pretože pacientku napriek jej udávaným ťažkostiam nevyšetril. Ak príde za lekárom pacientka a udáva bolesti v podbruší, lekár musí prijať tzv. diferenciálnu diagnostiku, teda musí zistiť odkiaľ tie bolesti pochádzajú, pričom príčiny, ktoré spôsobujú bolesti v podbruší, môžu byť rôzneho charakteru a môžu vychádzať z rôznych orgánov. Bolo potrebné vyšetriť pacientku a to bimanuálne pomocou dvoch rúk a vykonať ultrazvukové vyšetrenie. Výsledky týchto vyšetrení potom vedú lekára k tomu, že sa môže jednať o zápalový proces v malej panve, na základe toho je treba pacientku vyšetriť aj laboratórne, odobrať je krv na zápalové ukazovatele, odobrať výter z pošvy a to v ten deň nebolo urobené. Vzhľadom na operačný nález zo dňa 04.03.2011, kde bolo zistené, že vajíčkovod žalobkyne je nezvratne poškodený zápalovým procesom a boli zistené rozsiahle zrasty v malej panvy s prítomnosťou hnisavého výtoku v malej panve, nie je možné, aby sa tento stav vyvinul od 25.02. do 04.03.. Tento stav tam už musel pretrvávať dlhšie obdobie, radovo týždne až mesiace, ale obranné
mechanizmy organizmu žalobkyne sa dostali v tomto čase už do svojho konečného štádia a zápal sa začal šíriť v tomto čase so zápalom postihnutého vajíčkovodu na pobrušnicu, čo vyvolalo tak silné bolesti u pacientky. Aj pri správnej liečbe a správnom vyšetrení žalobkyne dňa 25.02.2011 by už nebolo možné predísť odstráneniu ľavého vajíčkovodu, ktorý bol zápalom nezvratne poškodený.
12. Podľa § 420 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len O.z. alebo Občiansky zákonník) každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
13. Podľa § 444 O.z. pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.
14. Podľa § 2 ods. 1 a § 3 ods. 1 - 3 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v platnom znení (ďalej len zákon o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia) bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov. Náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov. Náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti. Ak niektoré poškodenie na zdraví nie je uvedené v sadzbách podľa odseku 2, použije sa sadzba za iné poškodenie na zdraví, s ktorým ho možno z hľadiska bolesti najlepšie porovnať.
15. Podľa opatrenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 20.05.2010 č. 13134/2010-OL je výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2010 za jeden bod 14,89 eura.
16. Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je porušenie určitej právnej povinnosti protiprávnym konaním alebo protiprávnym úkonom a spôsobenie škody inej osobe. Pokiaľ ide o škodu na zdraví, základná povinnosť poskytovateľa zdravotnej starostlivosti (lekára) vyplýva z § 4 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o zdravotnej starostlivosti), podľa ktorého poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy. Škoda je ujmou, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadrená v peniazoch. Pri spôsobení škody na zdraví Občiansky zákonník poškodenému priznáva rôzne právne nároky vrátane jednorazového odškodnenie bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia za podmienok upravených v zákone č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Bolesť je podľa uvedeného zákona ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov. Pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku. Ďalšou podmienkou vzniku zodpovednosti za škodu je príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním (porušením povinnosti) a vzniknutou škodou. V tomto prípade ide o vzťah príčiny a následku, a teda škoda musí vzniknúť ako bezprostredný následok protiprávneho konania škodcu. Tieto tri predpoklady zodpovednosti za škodu sú objektívneho charakteru, dôkazné bremeno ohľadne nich leží na poškodenom. Poslednou podmienkou vzniku zodpovednosti za škodu je zavinené konanie škodcu. Zavinenie je subjektívnej povahy, pričom občiansko-právna úprava vychádza z prezumpcie zavinenia, teda zavinenie sa predpokladá a škodca musí preukázať, že škodu nezavinil.
17. Na základe vykonaného dokazovania, výpoveďou žalobkyne i výpoveďou vypočutého svedka, mal súd za preukázané, že v čase návštevy u žalovaného dňa 25.02.2011 uvádzala žalobkyňa zdravotné ťažkosti hrudkovitý výtok, nafúknuté brucho a bolesti brucha. Znaleckým posudkom mal súd preukázané, že tieto zdravotné ťažkosti žalobkyni spôsobovali zápalové procesy v dutine brušnej, v malej panve,
ktoré vyústili do nezvratného poškodenia ľavého vajíčkovodu, čo bolo definitívne zistené pri laparoskópii dňa 04.03.2011. Znaleckým dokazovaním i na základe záverov Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou mal súd tiež za preukázané, že žalobkyňa nebola žalovaným ambulantne gynekologicky vyšetrená, nebola jej zo strany žalovaného poskytnutá zdravotná starostlivosť správne v súlade s lege artis. Bolo teda preukázané porušenie právnej povinnosti žalovaným a to povinnosti podľa § 4 zákona o zdravotnej starostlivosti poskytovať žalobkyni zdravotnú starostlivosť správne, v súlade s lege atris.
18. Z listinných dôkazov, z výpovede žalobkyne i zo záverov znaleckého dokazovania bolo tiež preukázané, že žalobkyni vznikla škoda na zdraví jednak spočívajúca v dlhodobo prebiehajúcom zápale v dutine brušnej, v malej panve, ktorý vyústil do nezvratného poškodenia ľavého vajíčkovodu žalobkyne, v dôsledku čoho došlo k jeho následnému odstráneniu a jednak spočívajúca v strate očakávaného zlepšenia zdravotného stavu žalobkyne. Poškodením na zdraví a jeho liečením bola žalobkyni spôsobená ujma - bolesť. Charakter a pocit bolestivosti, akú udávala žalobkyňa v období po 25.02.2011 bol znalcom v rámci znaleckého dokazovania prirovnaný k tzv. škále bolestivosti podľa Melzacka, k bodovému ohodnoteniu 7. Keďže v zákone o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia sa menovite neuvádza položka ochorenia, na ktoré poškodená trpela a pociťovala bolesť, znalec prirovnal ťažkosti žalobkyne k najvyššie hodnotenému šoku ťažkého stupňa, ktorý býva pri hnisavom zápale podbrušnice, a to položkou č. 264c s počtom 60 bodov. Podľa opatrenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 20.05.2010 č. 13134/2010-OL je výška náhrady za bolesť na rok 2010 za jeden bod 14,89 eura, preto náhrada bolestného v súvislosti s poškodením zdravia žalobkyne predstavuje sumu 893,- €.
19. Súd dospel k záveru, že je daná príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti žalovaným a vznikol škody žalobkyne. Zodpovednosť poskytovateľa zdravotníckej starostlivosti za škodu na zdraví spôsobenú pacientovi sa posudzuje podľa § 420 Občianskeho zákonníka nielen v prípade, ak práve chybný spôsob prevedenia zdravotníckeho zákroku, či pri poskytovaní zdravotníckej starostlivosti bol vyvolávajúcim činiteľom (príčinou) poškodenia zdravia pacienta, ale aj v prípade, ak škoda na zdraví spočíva v zhoršení zdravotného stavu poškodeného, ako aj prípadnej strate jeho očakávaného zlepšenia, spôsobenej chybami postupu poskytovateľa zdravotnej služby. V danej veci v dôsledku porušenia právnej povinnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť správne žalovaným vznikla žalobkyni škoda na zdraví spočívajúca v zhoršovaní jej zdravotného stavu a v strate očakávaného zlepšenia zdravotného stavu žalobkyne. Medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody je teda daná príčinná súvislosť.
20. Zavinenie žalovaného sa predpokladá, žalovaný nepreukázal, že škodu na zdraví žalobkyne nezavinil.
21. Na základe uvedeného považuje súd žalobu o náhradu bolestného za dôvodnú, keďže bolo zistené naplnenie všetkých zákonných podmienok zodpovednosti žalovaného za škodu na zdraví žalobkyne. Preto súd rozhodol tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni náhradu za bolesť vo výške 893,- Eur.
22. Podľa § 517 ods. 2 O. z. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
23. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v platnom znení je výška úrokov z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
24. Podľa § 563 O. z. ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
25. Žalobkyňa sa domáhala i zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 893,- € od 21.02.2013 do zaplatenia. Pre posúdenie nároku na náhradu úrokov z omeškania je rozhodujúce určenie, kedy bol žalovaný povinný plniť, teda zaplatiť žalobkyni náhradu za škodu na zdraví spôsobenú porušením právnej povinnosti z jeho strany. Keďže ide o náhradu škody, nebol čas plnenia ani dohodnutý, ani nie je ustanovený právnym predpisom, preto bol žalovaný v súlade s § 563 Občianskeho
zákonníka povinný zaplatiť žalobkyni bolestné prvého dňa po tom, čo ho o plnenie žalobkyňa požiadala. Za kvalifikovanú výzvu na plnenie sa považuje i žaloba. Žalobkyňa uviedla, že pred podaním žaloby žalovaného nevyzývala na zaplatenie bolestného. Prvýkrát bol preto žalovaný vyzvaný na náhradu bolestného žalobkyni v deň, keď mu bola doručená žaloba, keďže doručenie žaloby možno považovať za výzvu na poskytnutie žalovaného plnenia. Žaloba bola žalovanému doručená dňa 26.04.2013. Súd dospel k záveru, že k 27.04.2013 bol žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni náhradu za škodu na zdraví
- bolestné, a keďže tak neurobil, dostal sa do omeškania s jeho zaplatením. Základná úroková sadzba ECB k prvému dňu omeškania bola 0,75 %, preto žalobcovi patria úroky z omeškania z priznaného bolestného vo výške 5,75 % ročne.
26. Intervenient uvádzal, že úroky z omeškania nepatria žalobkyni od požadovaného dátumu, nakoľko výšku škody žalovaný zistil až momentom doručenia znaleckého posudku, ktorým bola určená výška náhrady bolestného, keďže výška bolestného v žalobe bola určená len odhadom a až na základe znaleckého posudku sa jej výška ustálila. Teda až od dňa nasledujúceho po doručení znaleckého posudku bol žalovaný v omeškaní so zaplatením bolestného žalobkyni. Právny zástupca žalovaného sa s týmto tvrdením stotožnil. V tejto súvislosti súd uvádza, že ak nie je čas plnenia ani dohodnutý, ani nie je ustanovený právnym predpisom, či určený rozhodnutím, dlžník je povinný plniť za podmienok ustanovených v § 563 Občianskeho zákonníka, pričom dlžník je povinný plniť dlh, ktorý už vznikol. V danej veci existoval v čase podania žaloby nárok žalobkyne voči žalovanému na zaplatenie bolestného, pričom v žalobe bola uvedená výšky bolestného, ktorej sa žalobkyňa domáhala. Možno teda konštatovať, že dlh existoval, pričom doručením žaloby bol žalovaný povinný bolestné v dôsledku škody na zdraví žalobkyne zaplatiť. Skutočnosť, že žalovaný nárok neuznával a v čase podania žaloby nebola výška škody ešte určená znaleckým posudkom neznamená, že žalobca po doručení žaloby nebol povinný plniť. Splatnosť pohľadávky na náhradu škody (vrátane škody na zdraví) nastáva po doručení výzvy na plnenie, pričom je bežné, že až v priebehu súdneho konania na základe žaloby na náhradu škody sa preukazuje, či je nárok daný a aká je jeho výška. Pripustenie výkladu, ktorý uvádza intervenient, by znamenal odklon od zásady právnej istoty, nakoľko predovšetkým v súvislosti s náhradou škody môže byť v priebehu súdneho konania (ale aj mimo neho) predložených množstvo dôkazov ohľadne škody a jej výšky a ak by povinnosť plniť vznikala poškodenému až na základe doručenia dôkazu o výške škody, nebolo by možné jednoznačne ustáliť čas plnenia. V prípade náhrady škody tiež nastáva situácia, že k súdnemu konaniu nedôjde, výška škody ani nie je určovaná znaleckým posudkom, pričom nemožno konštatovať, že v takom prípade by napriek výzve na plnenie povinnosť plniť nevznikala. I na náhradu škody sa teda aplikuje pre určenie momentu vzniku povinnosti plniť § 563 Občianskeho zákonníka a aj v prípade, že škodca po doručení výzvy nesúhlasí s tým, že by mal niečo plniť, resp. že by mal plniť vo výške uvedenej vo výzve, jeho povinnosť vznikla (v prípade, ak pohľadávka existuje) a je povinný nasledujúci deň po doručení výzvy plniť (v súvislosti s dobou splnenia záväzku súd odkazuje na nasledovnú judikatúru: R 27/1977, s. 127, R III/1967, NS ČR sp. zn. 28 Cdo 1853/2002).
27. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni úroky z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 893,- € od 27.04.2013 do zaplatenia a vo zvyšnej časti uplatnených úrokov z omeškania bola žaloba zamietnutá.
28. Stranám vznikli trovy konania pred súdom prvej inštancie, i v rámci odvolacieho konania.
29. Pokiaľ ide o trovy konania pred súdom prvej inštancie, žalobkyňa bola úspešná ohľadne žaloby o zaplatenie bolestného v prevažnej miere (neúspešná bola len v časti uplatneného príslušenstva, pričom súd má za to, že ide o neúspech v nepatrnej časti), žalovaný bol úspešný v časti o zaplatenie nemajetkovej ujmy. Súd má za to, že žalovanému nemožno priznať nárok na náhradu trov v súvislosti s úspechom v časti o zaplatenie nemajetkovej ujmy vzhľadom na § 257 Civilného sporového poriadku, nakoľko sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa. Žalovaný porušil povinnosť poskytnúť žalobkyni zdravotnú starostlivosť správne, žalobkyňu vôbec nevyšetril, v dôsledku čoho došlo k zhoršeniu jej zdravotného stavu a k strate jeho očakávaného zlepšenia, pričom pokiaľ by žalobkyňa nevyhľadala iného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, dôsledky by mohli byť i oveľa horšie. V tejto skutočnosti súd videl okolnosti hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie nároku na náhradu trov žalovanému v súvislosti s jeho úspechom. Súd teda o trovách rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku a podľa § 257 Civilného sporového poriadku tak, že žalobkyňa má nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
30. Pokiaľ ide o trovy odvolacieho konania, v odvolacom konaní bola v plnom rozsahu úspešná žalobkyňa, preto súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, že žalobkyňa má nárok voči žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
31. O výške trov žalobkyne rozhodne po právoplatnosti rozsudku vyšší súdny úradník. Súd určil žalobkyni sudcovskú lehotu na vyčíslenie trov konania na súde prvej inštancie i trov odvolacieho konania, ktorých náhradu si uplatňuje. Ak nebudú trovy v tejto lehote vyčíslené, súd bude vychádzať z posledného vyčíslenia trov nachádzajúceho sa v spise, prípadne z trov vyplývajúcich zo spisu.
32. V priebehu konania vznikli štátu trovy konania a to znalečné vyplatené znalcovi z rozpočtových prostriedkov v súvislosti s vypracovaním doplnku znaleckého posudku. Tieto trovy vznikli v súvislosti s náhradou bolestného, preddavok na trovy nebol zložený. Civilný sporový poriadok neupravuje náhradu trov konania štátu, preto o týchto trovách je potrebné rozhodovať analogicky podľa § 255 Civilného sporového poriadku podľa procesného úspechu strán. V súvislosti s nárokom na náhradu bolestného bola úspešná v prevažnej miere žalobkyňa (jej neúspech bol len v časti príslušenstva), preto súd o trovách štátu rozhodol analogicky podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku tak, že Slovenská republika má nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania štátu rozhodne po právoplatnosti rozsudku vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Revúca v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.