Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_15C-558-2012.pdf
PDF · 86.44 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/558/2012
Rozhodnutie
Okresný súd Komárno sudcom JUDr. Ondrejom Meliškom v spore žalobcu: ČSOB Leasing, a.s., Panónska cesta 11, Bratislava, IČO:35 704 713, právne zastúpený: JUDr. Milan Malata, advokát, AK Bratislava, Prievozská 4/B proti žalovanému: v 1.rade B. W., nar. X.X.XXXX, bytom K., A. XXXX/XX a v 2.rade AUTOBANK, s.r.o., Františkánov 64/24, Komárno, IČO:36 546 569 o zaplatenie 1778,52 € s príslušenstvom a zmluvnou pokutou, takto:
rozhodol:
Súd konanie v časti o zaplatenie 140,- € zastavuje.
Žalovaní v 1. a 2.rade sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.638,52 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 249,87 €, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.778,52 € od 31.12.2011 do zaplatenia , všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd žalobu vo zvyšku zamieta.
Žalobca má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovaným zaplatiť žalobcovi sumu 1778,52 € s príslušenstvom. Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 13.10.2006 uzatvoril žalobca so žalovaným v 1.rade úverovú zmluvu, ktorý úver mal slúžiť na financovanie kúpy osobného automobilu. Zároveň mal žalovaný v 2.rade podpísať ručiteľskú listinu, na základe ktorej sa mal zaviazať k plneniu v prípade ak nebude plniť žalovaný v 1.rade. Následne po nesplácaní úveru, mal žalobca uzavrieť so žalovaným dohodu o splácaní dlhu, na základe ktorej mal žalovaný sa zaviazať splácať dlh splátkami. Ako prostriedky procesného útoku označil skutkové tvrdenia a dôkazy, ktorými boli zmluva o spotrebnom úvere, VOP, predpis splátok, zmluva o zabezpečovacom prevode, ručiteľská listina.
2. Žalovaný v 2.rade sa písomne vyjadril tak, že žalobca ho neinformoval včas o problémoch žalovaného v 1.rade so splácaním dlhu, o tomto sa mal dozvedieť až približne dva roky po zosplatnení zmluvy. Podľa jeho názoru bol týmto konaním žalobcu znevýhodnený a nemohol sa podieľať na riešení problému, napríklad pokračovaním v splácaní splátok, prípadne by bol predmet financovania odpredal a tak splatil. Z uvedených dôvodov žiadal, aby nebol zaviazaný k úhrade.
3. Na pojednávaní dňa 13.3.2013 žalovaná v 1.rade uznala, že si zobrala úver na kúpu vozidla, že ho postupne prestala splácať a že následne uzavrela dohodu o splátkach, nakoľko v danej situácii nevidela inú možnosť.
4. Rozsudkom 15C/558/2012-75 zo dňa 13.3.2013 tunajší súd vyhovel žalobe a žalovaného v 1.rade zaviazal k náhrade istiny s príslušenstvom a voči žalovanému v 2.rade žalobu zamietol. Rozsudok odvolaním napadol žalobca
5. Krajský súd v Nitre uznesením 8Co/284/2013-104 zo dňa 2.10.2014 zrušil rozsudok tunajšieho súdu 15C/558/2012-75 zo dňa 13.3.2013. V uznesení okrem iného uviedol aj, že: „ Absentuje dostatok dôvodov odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa v danej právnej veci v posúdení, akého charakteru je zmluva uzatvorená medzi účastníkmi konania o spotrebnom úvere odkazujúca na ust.l Obchodného zákonníka, teda na základe čoho súd prvého stupňa dospel k záveru, že sa jedná o zmluvu občianskoprávneho charakteru, a nie o zmluvu obchodnoprávneho charakteru podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, a akého charakteru je vyhlásenie ručiteľa- odporcu v 2. Rade odkazujúce na § 303 a nasl. obchodného zákonníka, teda na základe čoho potom dospel k záveru, že predmetné ručenie je občianskoprávneho charakteru, a nie obchodnoprávneho charakteru, a aplikoval úpravu OZ vo veci samej, a to s poukazom obsah oboch týchto právnych úkonov teda nielen na obsah daného záväzkového vzťahu ale aj subsidiárneho a akcesorického vzťahu, ktorý vznikol pri zabezpečení tohto záväzku z pohľadu rozdielnosti daných právnych úprav, čo má zásadný význam pri uplatňovaní práv spotrebiteľa, keď charakter spotrebiteľskej zmluvy /ako druhu zmluvy, nie typu zmluvy / môžu mať aj zmluvy uzatvárané podľa Obchodného zákonníka, ako aj ďalších osobitných právnych predpisov. Nevysporiadal sa potom ani s otázkou, či v konaní vo vzťahu k obom odporcom je uplatnený záväzok z hľadiska hmotného práva solidárny alebo títo vystupujú ako tzv. samostatné spoločenstvo účastníkov konania podľa § 91 OSP, čomu musí zodpovedať aj formulácia petitu (žalobnej žiadosti).“ Právnym názorom súdu druhej inštancie je prvostupňový súd viazaný, a preto naň poukazuje ako na svoj vlastný.
6. Na pojednávaní žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie 140 € späť, nakoľko žalovaný v 1.rade mal po podaní žaloby resp po vydaní rozsudku zaplatiť sumu 140 €.
7. Na pojednávanie dňa 28.2.2017 sa nedostavil žalovaný v 1.rade, ktorý mal predvolanie riadne vykázané, o odročenie pojednávania nežiadal, nedostavil sa ani žalovaný v 2.rade, ktorý mal predvolanie vykázané podľa § 111 ods. 3CSP. Súd v zmysle § 180 CSP pojednával v ich neprítomnosti. Súd vykonal dokazovanie oboznámením so zmluvou o spotrebnom úvere, predpisom splátok, zmluvou o zabezpečovacom prevode práva, ručiteľskou listinou, určením predčasnej splatnosti úveru, finančným vyúčtovaním zmluvy, dohodou o splácaní dlhu a výzvou na zaplatenie dlhu a ďalšími k spisu pripojenými listinami.
8. Z výpisu z obchodného registra žalobcu ako i z činnosti súdu je známe, že žalobca je právnická osoba, ktorá má v predmete činnosti okrem iného i poskytovanie úverov. Žalovaný v 2.rade je právnická osoba, ktorá sa zaoberá predajom áut. Žalovaný v 1.rade je fyzická osoba, ktorá u žalovaného v 2.rade zakúpila osobný automobil značky H. V.. Na financovanie predmetu kúpy poskytol žalobca žalovanému v 1.rade spotrebný úver a to na základe zmluvy o spotrebnom úvere zo dňa 13.10.2006, na základe ktorej žalobca poskytol spotrebný úver vo výške 110 500 Sk, ktorý sa žalovaný v 1.rade zaviazal splácať pravidelnými 48 mesačnými splátkami po 4482,90 Sk počnúc od 13.11.2006. Zmluvné strany sa dohodli, že právne vzťahy sa budú spravovať ustanoveniami obchodného zákonníka. Súčasťou zmluvy bol i rozpis splátok, podľa ktorého posledná splátka mala byť uhradená 19.10.2010. Žalovaný v 2.rade pristúpil k predmetnému zmluvnému vzťahu na základe ručiteľského vyhlásenia ako ručiteľ, pričom sa zaviazal plniť v prípade, ak žalovaný v 1.rade nesplní povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebnom úvere. Podľa čl. II ručiteľskej listiny ak dlžník neuhradí svoje záväzky v termínoch podľa zmluvy, je veriteľ oprávnený najskôr 10 dní po splatnosti predmetnej splátky vyzvať ručiteľa na splnenie dlžného záväzku za dlžníka, a to aj bez predchádzajúcej písomnej výzvy dlžníkovi. Nakoľko dlžník teda žalovaný v 1.rade prestal splácať úver, žalobca určil predčasnú splatnosť zmluvy ku dňu 8.6.2009 a žiadal žalovaného v 1.rade, aby zaplatil celý zbytok úveru vo výške 1705,26 €. Následne dňa 13.5.2010 žalovaná v 1.rade uznala záväzok žalobcu čo do dôvodu a výšky a tento jej umožnil opätovne dlh splácať postupnými 30 splátkami, ktoré mali byť splatné vždy k 15 dňu v mesiaci a konečné splatenie dlhu malo nastať 15.10.2012. Žalovaná však takto nepostupovala, a preto žalobca listom zo dňa 1.7.2011 vyzval žalovaného v 2.rade na zaplatenie dlhu miesto žalovaného v 1.rade. Žalovaný v 2.rade však dlh neuhradil
9. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 303 Obchodného zákonníka kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.
Podľa § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj splatný záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 144 zákona č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej i CSP) žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
10. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom- práve uvedený aspekt je rozhodujúci pre materiálne posúdenie povahy spotrebiteľskej zmluvy, ktorú možno z tohto dôvodu nazvať aj zmluvou orientovanou na subjekty. Iba za predpokladu, že ide o vzťah dodávateľa a spotrebiteľa, možno hovoriť o spotrebiteľskej zmluve, keďže z uvedeného vyplýva, že spotrebiteľ do právneho vzťahu vstupuje s cieľom obstarať resp. získať tovary a služby pre svoju osobnú spotrebu alebo pre potreby svojej domácnosti a členov rodiny. Práve povaha spotrebiteľa ako zmluvnej strany a účastníka právneho vzťahu má zásadný právny význam aj pre účelové určenie obsahu a zamerania právneho vzťahu smerom k zabezpečovaniu osobných potrieb. Je zrejmé, že kumulatívne musí byť splnená podmienka zmluvnej účasti tak spotrebiteľa ako i dodávateľa.
11. O zastavení konania v časti 140 € rozhodol súd podľa § 145 CSP z dôvodu, že žalobca zobral v danej časti žalobu späť z dôvodu úhrady časti istiny žalovanou po začatí konania.
12. V danom prípade súd uvedenú zmluvu o splátkovom úveru hodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný ako dlžník vystupoval pri uzatváraní zmluvy ako spotrebiteľ, keďže túto zmluvu uzatváral ako fyzická osoba nekonajúca v rámci svojej podnikateľskej činnosti a uzatváral ju s dodávateľom, t.j. bankou, ktorá ako veriteľ uzatvárala zmluvu v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Súd je povinný zmluvu posudzovať ako zmluvu spotrebiteľskú a to s poukazom na ustanovenie § 879j Občianskeho zákonníka, pričom však vznik samotnej zmluvy sa musí posudzovať
podľa ustanovení účinných do 31.12.2007, a preto ju hodnotí i podľa ustanovení obchodného zákonníka (§497) a rovnako tak ručiteľský vzťah ako vzťah akcesorický k tomuto vzťahu hodnotí podľa ustanovení obchodného zákonníka, keďže vznik vzťahu sa viaže na obchodný zákonník. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným v 1.rade vznikol záväzkovo právny vzťah a to na základe zmluvy o spotrebnom úvere, ktorú súd hodnotí ako zmluvu platnú a teda i tento vzťah je vzťahom platným. Medzi žalobcom a žalovaným v 2.rade vznikol vzťah ručiteľský, ktorý je závislí na vzťah primárny, t.j. vzťah medzi žalobcom a žalovaným v 1.rade. Ručiteľský záväzok existuje iba do vtedy, pokiaľ existuje i samotný záväzkovoprávny vzťah, ktorý tento zabezpečuje (vzťah žalobca a žalovaný v 1.rade). Súd rovnako tak i tento vzťah hodnotí ako platný. Z dokazovania vyplýva, že žalobca poskytol žalovanému v 1.rade úver vo výške 110 500 Sk, ktorý mal slúžiť na financovanie predmetu kúpy, t.j. osobný automobil, ktorý si žalovaný v 1.rade prevzal a riadne užíval, pričom však žalovaný v 1.rade prestal riadne splácať svoj záväzok voči žalobcovi, čím vznikol dlh žalovaného v 1.rade voči žalobcovi, ktorý žalovaný v 1.rade uznal čo do základu a výšky, čím vlastne priznal tú skutočnosť, že prestal splácať úver (úverová zmluva, dohoda o uznaní). Rovnako tak na samotnom pojednávaní, žalovaný v 1.rade uznal dlh a žiadal o povolenie splácať dlh. Ďalej mal súd v konaní preukázané, že žalobca riadne vyzval žalovaného v 2.rade na splnenie povinnosti splatiť dlh, nakoľko dlžník, t.j. žalovaný v 1.rade neplnil riadne a včas, čím je daná pasívna legitimácia žalovaného v 2.rade, nakoľko žalobca ho riadne vyzval na plnenie po tom, čo prestal plniť žalovaný v 1.rade, t.j. dlžník. Nakoľko ručiteľská listina nebola a nie je neplatná, mal žalobca na takýto postup nárok a správne si uplatnil zaplatenie dlhu i u žalovaného v 2.rade t.j. u ručiteľa. Teda námietka žalovaného v 2.rade, že sa o vzniku dlhu resp. o nesplácaní dlhu žalovaným v 1.rade dozvedel až neskoro, a teda nie je on zodpovedný za splácanie dlhu nie je dôvodná, nakoľko žalobca správne postupoval, keď primárne riešil úhradu dlhu so žalovaným v 1.rade a až keď vyčerpal možnosti (zosplatnenie zmluvy, dohoda o splátkach) a žalovaný v 1.rade riadne nesplácal dlh, potom žalobca vyzval na plnenie ručiteľa, nakoľko musel naplniť ustanovenie zákona a byť si istý, že dlžník nie je schopný plniť, a teda môže na plnenie vyzvať ručiteľa. V konaní nebolo preukázané, že by dlh žalobcu bol menší ako si v konaní uplatnil, resp. že by tento dlh zanikol napríklad splnením. Žalovaný v 1.rade a ani žalovaný v 2.rade nepredložili žiadne listinné dôkazy a neoznačili žiadne skutkové tvrdenia, z ktorých by vyplynulo, že žaloba je nedôvodná. Čo sa týka zamietajúcej časti výroku rozsudku, tak v tejto súd zamietol žiadosť žalobcu o zaviazanie žalovaných spoločne a nerozdielne, nakoľko ručiteľský záväzok nie je záväzkom solidárnym a spoločenstvo dlžníka a ručiteľa nie je spoločenstvom nerozlučným a z toho dôvodu nemohli byť v žalobe zaviazaný spoločne a nerozdielne k zaplateniu dlhu.
13. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 k § 255 CSP a žalobcovi, ktorý bol v konaní úplne úspešný priznal súd nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, nakoľko mu bola priznaná celá istina s príslušenstvom. Čo sa týka zastavenia, tak toto procesne zavinila žalovaná v 1.rade (zaplatila po podaní žaloby) a z toho dôvodu nie je nutnosť brať toto zastavenie ako úspech žalovanej v 1.rade v konaní, a teda táto skutočnosť nemení nič na tom, že žalovaný má v konaní úplný úspech.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, písomne, v 3 vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.