Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/125/2016

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka, v právnej veci žalobcu mBank SPÓLKA AKCYJNA, a.s., so sídlom Senátorska 18, Warszawa, 00-950 Poľská republika, podnikajúca na území SR prostredníctvom organizačnej zložky mBank, S.A., pobočka zahraničnej banky so sídlom Pribinova 10, Bratislava, zastúpeného Bartošík Šváby, s.r.o., so sídlom Plynárenská 7/A, Bratislava, proti žalovanej Q.. W. O., nar. X.X.XXXX, bytom J. XXXX/XX, S., o zaplatenie 537,33 eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok zo dňa 20.1.2016, č. k. 8C/259/2014-123 jednohlasne takto

rozhodol:

Zrušuje rozsudok okrem výroku o čiastočnom zastavení konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 474,33 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Konanie v časti zaplatenia istiny 63,- eur zastavil a žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 32,- eur a trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 106,95 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že skutkové zistenia žalobcu obsiahnuté v žalobe nie sú medzi účastníkmi konania sporné. Medzi účastníkmi vznikol spor v otázke právneho posúdenia vzniku práva žalobcu na zmluvný úrok z poskytnutého úveru po odstúpení od zmluvy o úvere. Spornou bola aj otázka premlčania práva žalobcu na zaplatenie zmluvného úroku z úveru a zákonného úroku z omeškania. Spornou tak nebola ani celková výška žalovanej istiny, však spornou bola otázka právneho základu vzniku práva žalobcu na zaplatenie uvedenej zmluvy po odstúpení od zmluvy o úvere. Podľa súdu prvej inštancie právne vzťahy medzi žalobcom a žalovanou sa riadia § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka. Poukázal tiež na § 497 Obchodného zákonníka, § 506 Obchodného zákonníka a § 13 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010. Toto ustanovenie je podľa súdu prvej inštancie potrebné vykladať v tom zmysle, že ak zákon ako špecifický právny predpis chrániaci spotrebiteľa ukladá spotrebiteľovi v prípade jeho odstúpenia od zmluvy o úvere povinnosť zaplatiť istinu spolu s úrokom, potom aj veriteľ, ktorý odstúpil od zmluvy o úvere v dôsledku neplnenia dlžníka, má právo na zaplatenie dohodnutého úroku. V záujme hospodárnosti súd prvej inštancie uzavrel, že toto zákonné ustanovenie je potrebné na prejednávanú právnu vec aplikovať v zmysle tom, ako to vo svojich podaniach urobil žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu s poukazom na aktuálnu judikatúru NS SR a Najvyššieho súdu Českej republiky. Právne posúdenie prejednávanej veci reflektuje okrem citovanej judikatúry súdov vyššieho stupňa aj závery vyslovené významnými autoritami právnickej akademickej obce, na čo upozornil aj žalovanú, ktorej spolu s písomným vyhotovením rozsudku doručuje tak žalovanej, ako aj žalobcovi jedno vyhotovenie tohto odborného príspevku. Vzhľadom na uvedené tak dospel k záveru, že právo žalobcu na zaplatenie zmluvného úroku z poskytnutého úveru a zákonného úroku z omeškania v celkovej výške 474,33 eur je v súlade s právom a žalobe v celom rozsahu vyhovel. O trovách konania účastníkov rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p..

3. Proti tomuto rozsudku, okrem výroku o čiastočnom zastavení konania, podala včas odvolanie žalovaná, ktorá navrhla v tejto časti rozsudok ako nedôvodný zrušiť. Uvádza, že rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa jej názoru vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukazuje na nové znenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, predovšetkým pokiaľ ide o jeho tretiu vetu v zmysle tom, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy práva obchodného. Táto novela nadobudla účinnosť 1.4.2015, ale vzťahuje sa aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou. Zdôrazňuje, že spotrebiteľské zmluvy majú občianskoprávny charakter. Zmluvu je potrebné posudzovať podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 258/2001 Z. z.. Túto zmluvu teda nie je možné posudzovať podľa ustanovení Obchodného zákonníka, ako to realizoval súd prvej inštancie. Súdy vo viacerých rozhodnutiach vyslovili názor o nutnosti aplikácie Občianskeho zákonníka či už v otázke premlčania alebo posúdenia odstúpenia od zmluvy pri spotrebiteľských zmluvách. Vychádzajúc z občianskoprávneho charakteru spotrebiteľskej zmluvy a skutočnosti, že úprava odstúpenia od zmluvy podľa Občianskeho zákonníka je pre spotrebiteľa výhodnejšia ako úprava v Obchodnom zákonníku má za to, že pri odstúpení od zmluvy sa použije inštitút odstúpenia upravený v § 48 Občianskeho zákonníka. Pochybnosti v tomto smere odstránil zákon č. 102/2014 Zb., ktorý doplnil § 52 ods. 2 už spomínanou treťou vetou. Je náležité a plne v súlade s princípom ochrany spotrebiteľa, že v prípade dualistickej právnej úpravy rovnakých inštitútov sa pre spotrebiteľské vzťahy aplikuje občianske právo a nie podnikateľské právo. V tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 402/13, ktorý sa zaoberal sťažnosťou práve vo veci právneho posúdenia odstúpenia od zmluvy podľa Občianskeho zákonníka pri spotrebiteľskom úvere a považoval ho za ústavne konformný, a preto sťažnosť odmietol. Napokon ako ďalší argument možno použiť aj zákon č. 258/2001 Z. z., a to § 5, ktorý sa týka odstúpenia od zmluvy o spotrebiteľskom úvere veriteľov v prípade omeškania splátok, kde pri práve na odstúpenie od zmluvy je pri poznámke uvedený § 48 OZ. Navrhuje, aby odvolací súd rozhodol podľa platnej právnej úpravy, podľa Občianskeho zákonníka, keď poukazuje na svoje písomné vyjadrenia realizované v priebehu konania.

4. Žalobca navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.

5. Odvolací súd preskúmal rozsudok napadnutom rozsahu, a teda okrem výroku o čiastočnom zastavení konania v zmysle zásad vyjadrených v §379, § 380 a § 381 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a zistil, že nie sú dané podmienky pre potvrdenie ani pre zmenu rozsudku, nakoľko tento je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, keď zároveň súd prvej inštancie sa nezaoberal všetkými právne významnými okolnosťami podstatnými pre správne rozhodnutie v predmetnej veci.

6. Odvolací súd zdôrazňuje, že predmetný spor vznikol zo zmluvy uzatvorenej medzi obchodníkom pri výkone jeho obchodnej činnosti (poskytovanie úverov) a spotrebiteľom jeho úverovej služby. Predmetná zmluva zo dňa 8.1.2009 je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Je zrejmé, že žalovaná nepoužila predmet plnenia na podnikanie, žalobca je podnikateľom a predmet konania sa týka jeho podnikateľskej činnosti. Predmetná zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov.

7. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

8. Popretím úveru ako absolútneho obchodu sa nemôže rozumieť stav, ak súd aplikuje ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré má svoj obsah a ktorým zákonodarca sledoval dôležitý cieľ v spotrebiteľských zmluvách bez ohľadu na typ zmluvy, teda aj v prípade tzv. absolútnych obchodov (vzťahy regulované Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy). Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka boli vylúčené niektoré typy spotrebiteľských zmlúv. Ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy, a teda aj na odložené platby

v spotrebiteľských vzťahoch , vrátane úverov. Odvolací súd sa domnieva, že ak by z pôsobnosti tohto zákonného ustanovenia mali byť vyňaté niektoré typy spotrebiteľských zmlúv, zákonodarca by to explicitne upravil, to platí aj na zmluvné typy upravené v Obchodnom zákonníku.

9. V prípade dualistickej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné a plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa aplikovať občianskoprávnu úpravu a nie úpravu obchodnoprávnu. Presadzovanie obchodného práva na inštitúty upravené v kódexe o občianskych právach len s poukazom na argumentáciu o úveroch ako absolútnych obchodoch je argumentačne zjednodušené.

10. Podľa § 48 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

11. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

12. Nemožno opomenúť, že zo strany žalobcu došlo k odstúpeniu od uzatvorenej zmluvy listom zo 4.10.2011 doručeným žalovanej 11.10.2011 s tým, že tento inštitút odstúpenia od zmluvy je upravený v Obchodnom zákonníku a v Občianskom zákonníku odlišne. v § 349 ods. 1 zánik zmluvy viaže na okamih, keď prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane. Zánik zmluvy teda nastáva v dobe účinnosti úkonu, ktorým oprávnená osoba odstúpila od zmluvy. Tým sa odlišuje od Občianskeho zákonníka, podľa ktorého odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom upravené alebo účastníkmi dohodnuté inak (§ 48 ods. 2OZ). Právna úprava odstúpenia od zmluvy obsiahnutá v Občianskom zákonníku je pre spotrebiteľa výhodnejšia a tejto výhodnejšej úpravy sa spotrebiteľ vzdať nemohol. V tejto súvislosti je právne významné ust. § 54 ods. 1 OZ, na ktoré už vyššie odvolací súd poukázal. Aj keď § 48 ods. 2 umožňuje účastníkom zmluvy dohodnúť sa na inom zrušení zmluvy, než od jej začiatku, pri spotrebiteľskom vzťahu táto možnosť je výrazne obmedzená ustanovením § 54 Občianskeho zákonníka. Akákoľvek dohoda posúvajúca moment zrušenia zmluvy na iný termín než od začiatku, vzhľadom na následky tohto jednostranného právneho úkonu, bez akýchkoľvek pochybností zmluvné postavenie žalovanej zhoršuje.

13. Ust. § 54 ods. 1 predstavuje garanciu pre spotrebiteľa v tom zmysle, že si nemôže zhoršiť svoje zmluvné (teda aj právne) postavenie bez ohľadu na to, aké dojednania sú uvedené v spotrebiteľskej zmluve. Toto zákonné ustanovenie zaručuje prednostnú aplikáciu tých právnych predpisov na spotrebiteľský právny vzťah, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie, práve za účelom princípu zákazu zhoršenia zmluvného postavenia spotrebiteľov v právnom vzťahu s dodávateľom.

14. Ustanovenie čl. 9.5 zmluvy vychádzajúce z úpravy odstúpenia od zmluvy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku, podľa ktorej má spotrebiteľ plniť zmluvné povinnosti aj napriek zrušeniu zmluvy, je nepochybne pre žalovanú upravené nevýhodnejšie oproti úprave v § 48 v spojení s § 54 ods. 1 a § 457 Občianskeho zákonníka.

15. Podľa ustanovení Občianskeho zákonníka je následkom odstúpenia od zmluvy vznik povinnosti účastníkov zmluvy si navzájom vrátiť to, čo podľa nej dostali.

16. Pokiaľ ide o aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské záväzkové vzťahy, k tomu odvolací súd poukazuje tiež na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.5.2015 vydaný v konaní sp. zn. 8MCdo 13/2014. Najvyšší súd SR v tomto rozhodnutí skonštatoval, že aj bez vyriešenia otázky, či je opodstatnená námietka generálneho prokurátora o tom, že premlčanie práva malo byť posudzované podľa ustanovení Obchodného a nie Občianskeho zákonníka je zrejmé, že ak by Najvyšší súd zrušil mimoriadnym dovolaním napadnuté rozsudky a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, musel by súd vziať zreteľ na § 5b zákona č. 250/2001 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pričom by ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Mal by tiež zohľadniť § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy Obchodného práva.

Právne predpisy, ktorých súčasťou sú obe tieto ustanovenia nemajú prechodné ustanovenia, tzn., že sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred účinnosťou týchto právnych predpisov. Z tohto rozhodnutia teda nepochybne vyplýva potreba aplikácie ust. § 48 Občianskeho zákonníka i na právne vzťahy založené pred 1.4.2015.

17. Aplikácia § 13 zákona č. 129/2010 Z.z., ako na to poukazuje súd prvej inštancie v predmetnej veci neprichádza do úvahy so zreteľom na to, že predmetná zmluva medzi stranami sporu nebola uzatvorená za účinnosti tohto právneho predpisu.

18. Odvolací súd ďalej uvádza, že úverové právne úkony (úver, pôžička, iná odložená platba) patria medzi typické odplatné právne úkony a sú najčastejším predmetom úverovej služby. Cenu tejto služby pri peňažnom plnení predstavujú úroky. Tak ako napr. pri nájomnej službe sa cena služby (nájomné) viaže na existenciu nájomného vzťahu (doba nájmu), tak aj pri úvere či pôžičke sa cena úverovej služby viaže na existenciu úverovej služby (úverové obdobie, doba pôžičky). Cena služby je určovaná spravidla zmluvou a pri cene služby ide o typický nárok zo zmluvy.

19. V prípadoch, že dohodnutá doba služby nájomnej/úverovej uplynie a predmet služby nie je vrátený, ide o protiprávny stav (omeškanie dlžníka), kedy prijímateľ služby užíva predmet služby v rozpore so zmluvou. S takýmto stavom právo spája nároky z porušenia práva najmä náhradou škody, vydanie bezdôvodného obohatenia, úroky z omeškania a pod., nie však cenu služby, pretože služba skončila a na jej existenciu bola cena služby viazaná.

20. Tak ako pri nevrátení predmetu nájmu môže prichádzať do úvahy nárok z porušenia práva, spravidla náhrada ušlého zisku, tak pri nevrátení úveru, či pôžičky prichádzajú do úvahy nároky z porušenia práva. Najtypickejším nárokom je nárok zo zákona pri omeškaní s peňažným plnením, a to úroky z omeškania (§ 517 ods. 2 , za ktorých výšku a primeranosť zodpovedá vláda (Nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z.). Pri nevrátení predmetu úverovej služby však popri úrokoch z omeškania prichádzajú aj štandardné nároky z porušenia práva, a to už spomínané náhrada škody, bezdôvodné obohatenie a pod..

21. Zo žiadneho ustanovenia zákona (s výnimkou ustanovení o odstúpení od úverovej služby zo strany dlžníka, a to obmedzene) nevyplýva, že by sa úroky ako cena služby mali platiť po skončení služby, a teda po skončení obdobia, na ktoré bola úverová služby dohodnutá. Dohoda o platení úrokov dohodnutých ako odplata za úverovú službu, a to aj po jej skončení, tak ako to posúdil súd prvej inštancie je odklonom od ustanovení zákona a v spotrebiteľských veciach sa dostáva do rozporu s § 54 ods. 1 OZ. Navyše sa takouto dohodou obchádza kogentné pravidlo o administratívnom strope úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ.

22. Ak si teda účastníci úveru dohodnú úverové obdobie a dlžník poskytnuté peňažné prostriedky do dohodnutej doby (do splatnosti úveru) nevráti, prichádzajú do úvahy za obdobie po splatnosti úroky z omeškania. Ide o odlišný inštitút oproti odplatným úrokom a ten má sankčnú povahu. Jeho typickým znakom v občianskoprávnych veciach je jeho administratívny strop (limit). Za čas po splatnosti úveru teda má veriteľ právo na úroky z omeškania vo výške stanovenej všeobecne záväzným právnym predpisom.

23. Ako už bolo vyššie konštatované, odstúpenie od zmluvy má aj v tejto právnej veci účinky v tom zmysle, že právny vzťah účastníkov sa dostáva do roviny bezdôvodného obohatenia (§ 451 a nasl. Občianskeho zákonníka). Za tohto stavu si žalobca nemôže uplatňovať úroky z úveru, keď úverový vzťah týmto odstúpením od zmluvy medzi stranami sporu skončil.

24. Keďže súd prvej inštancie pri rozhodovaní o veci nevychádzal z vyššie uvádzaných skutkových a právnych záverov, odvolací súd rozsudok okrem výroku o čiastočnom zastavení konania zrušil postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 C.s.p.) s tým, že v ďalšom konaní je potrebné o veci rozhodnúť na základe vyjadreného právneho názoru odvolacieho súdu. Súd prvej inštancie zároveň rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).