Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31Cob/155/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Ľuboslavy Vankovej v právnej veci žalobcu: Alba recovery, s.r.o. v likvidácii, so sídlom Sibírska 2/1329, 908 51 Holíč, IČO: 36 260 738, právne zastúpený ŘEHÁK & TISOŇ spol. s r. o., so sídlom Komenského 437/62, 909 01 Skalica, IČO: 47 235 349 proti žalovanému: Eissmann Automotive Slovensko s. r. o., so sídlom Lesná 880/1, 908 51 Holíč, IČO: 36 237 035, právne zastúpený Mag. iur. Katarína Kordošová, advokátka, Mlynské nivy 45, 821 09 Bratislava, o zaplatenie sumy 1.800.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Skalica zo dňa 29.09.2015 č.k. 1Cb/5/2013-328, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Odvolací súd priznáva žalovanému voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa domáhal žalobou podanou na súde prvej inštancie dňa 25.02.2013, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.800.000,- eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne za obdobie odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby do zaplatenia a náhradu trov konania titulom náhrady škody. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako dopravca a žalovaný ako odosielateľ uzavreli dňa 06.05.2008 rámcovú zmluvu o preprave veci (ďalej len rámcová zmluva), ktorou sa žalobca zaviazal vykonať prepravu tovaru podľa dispozície žalovaného na dohodnutých trasách uvedených v prílohe zmluvy. Príloha zmluvy obsahovala i údaje o dojednanom počte budúcich prepravných výkonov. Cena prepravy bola zo strany žalobcu ponúknutá, neskôr oboma zmluvnými stranami dohodnutá s prihliadnutím na počet prepráv. Žalobca z dôvodu porušovania rámcovej zmluvy listom zo dňa 29.05.2009 odstúpil od rámcovej zmluvy, ktorá zanikla 01.06.2009, čo žalovaný akceptoval. V období od 06.05.2008 do 31.03.2009 sa podľa zmluvy malo vykonať 1.078 prepráv, realizovalo sa z nich len 427, t.j. 39 % s tým, že žalovaný nedoručoval žalobcovi dispozície na vykonanie jednotlivých prepráv, porušoval svoj záväzok podľa rámcovej zmluvy, čím súčasne znemožnil vykonanie prepráv a žalobcovi za prepravu nezaplatil. Žalobcovi tak vznikla škoda a to ušlý zisk a skutočná škoda. Čistý výnos z neuskutočnených prepráv, t.j. súčet prepravného, ktoré by žalobca pri riadnom plnení povinnosti zo strany žalovaného fakturoval, predstavuje sumu nie menej než 1.570.209,79 eur bez DPH a teda žalobcovi vznikla škoda - ušlý zisk vo výške najmenej 1.570.209,79 eur. Rámcová zmluva vyžadovala, aby žalobca uskutočňoval prepravu sám a vlastnými vozidlami. Za týmto účelom žalobca uzavrel so spoločnosťou PEMA SLOVAKIA spol. s r.o. so sídlom v Košiciach, IČO: 31 665 802 viacero leasingových a nájomných zmlúv, na základe ktorých si prenajal vozidlá. Nakoľko žalovaný rámcovú zmluvu neplnil, žalobca aby predišiel k zväčšeniu rozsahu škody, nájmy predčasne ukončil a postupne vrátil vozidlá prenajímateľovi. Prenajímateľ v súvislosti s predčasným ukončením nájmov vyúčtoval žalobcovi zmluvné pokuty vo výške 99.119,13 eur a tiež vyrovnania vyplývajúce z predčasného

skončenia nájomných vzťahov v celkovej výške 130.671,08 eur. Žalobcovi tak v dôsledku konania žalovaného vznikla ďalšia škoda v celkovej výške 229.790,21 eur.

2. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 29.09.2015 č.k. 1Cb/5/2013-328 žalobu zamietol s tým, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Súd prvej inštancie rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 610, § 612 ods. 1, 2, § 373, § 379, § 266 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka, § 35 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, článku 1 kapitoly 1, článok 4 kapitoly 3 vyhlášky č. 11/1975 Zb. ministra zahraničných vecí o Dohovore o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) (ďalej len „Dohovor CMR"). Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol právny vzťah titulom uzavretej rámcovej zmluvy o preprave veci zo dňa 06.05.2008, ktorá je upravená ako zmluvný typ v Obchodnom zákonníku. Špeciálne otázky vyplývajúce z okolnosti prepravy uskutočňované jednotlivými druhmi dopravných prostriedkov sú upravené vo vykonávacích predpisoch (§ 629 Obchodného zákonníka). Na daný právny vzťah sa vzťahuje Dohovor CMR, nakoľko preprava sa vykonávala z miesta prevzatia zásielky, ktorá ležala v Slovenskej republike s miestom dodania do rôznych miest mimo územia Slovenskej republiky, teda miesto prevzatia zásielka a miesto dodania ležia v dvoch rôznych štátoch. Predmetná rámcová zmluva bola uzavretá na dobu určitú do 31.12.2010. Žalobca s listom 29.05.2009 doručeným žalovanému 01.06.2009 od rámcovej zmluvy odstúpil, čím rámcová zmluva zanikla 01.06.2009, čo nebolo v konaní sporné. V prípade, že dôjde k odstúpeniu od zmluvy a zaniknú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy, záväzok na náhradu škody ako dôsledok porušenia zmluvy trvá naďalej. Jediným a v rámci práva všeobecným základom vzniku práva právnej zodpovednosti je porušenie právnej povinnosti. Toto protiprávne správanie je právnou skutočnosťou, ktorú nazývame protiprávnym úkonom, ten v sebe zahŕňa tak zavinené protiprávne správanie ako aj nezavinené protiprávne správanie. Z hľadiska § 373 Obchodného zákonníka je nepodstatné, či k porušeniu povinnosti došlo vinou zodpovednej strany alebo nie, teda pri objektívnej zodpovednosti je otázka zavinenia bezvýznamná. Žalobca vidí porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu v skutočnosti, že žalovaný nedoručoval žalobcovi zákazky na vykonanie jednotlivých prepráv, v dôsledku čoho sa neuskutočnil počet prepráv uvedený v cenovej ponuke tvoriacej prílohu 1 rámcovej zmluvy. Žalovaný poukázal na formuláciu zmluvy, kde nebola dojednaná zmluvná povinnosť žalovaného objednať u žalobcu v prílohe uvedený počet prepráv. Poukázal na štruktúru prílohy vo forme tabuľky s tým, že zmluva systematicky a explicitne vo svojich ustanoveniach odkázala na štyri z nich. Uskutočnenie zákaziek v určitej frekvencii nebolo zmluvnými stranami dojednané ako zmluvná povinnosť žalovaného s odkazom na závislosť frekvencie prepráv od objednávok jeho odberateľov. Súd prvej inštancie sa preto v rámci dokazovania zaoberal zisťovaním úmyslu a vôle zmluvných strán v okamihu uzatvárania zmluvy, pričom podmienkou prihliadnutia k vôli účastníkov je to, aby nebolo v rozpore s tým, čo vyplýva z jazykového vyjadrenia úkonu. úpravu právnych úkonov obsiahnutú v občianskom zákonníku iba dopĺňa a právna úprava v obchodnom zákonníku obsahuje výklad právnych úkonov v ustanovení § 266. v § 266 ods. 1 ako rozhodujúce akcentuje kritérium a to význam vôle, ktorú uprednostňuje pred jazykovým prejavom. Pritom sa vyžaduje, aby úmysel bol strane, ktorej je určený, známy alebo jej musel byť známy. Súd prvej inštancie v rámci dokazovania vzal zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle a na správanie sa účastníkov právneho úkonu, najmä rokovanie o uzavretí zmluvy, prax, ktorú strany medzi sebou zaviedli a následne správanie sa strán zmluvy. Z výsluchu konateľa žalobcu a svedka V. X. mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca vykonával prepravu pre žalovaného od roku 2001 a v roku 2007 s ním bola táto spolupráca ukončená. V roku 2008 obnovili spoluprácu s tým, že žalobca má trhové ceny. Podľa svedka, ktorý bol oprávnený robiť právne úkony v rozhodnom čase za žalovaného pri uzatváraní rámcovej zmluvy v rámci reťazca v automobilovom priemysle, predmetná rámcová zmluva tvorila len rámcove dojednanie s tým, že konkrétny výkon alebo poskytovanie služby nebol v zmluve špecifikovaný, pretože to nie je v zmluve možné. Nikto zo zodpovedných v spoločnosti žalovaného by nemohol u žiadneho dodávateľa objednať na dlhšiu dobu určité množstvo služieb. V praxi to malo fungovať tak, že rámcová zmluva bola uzatvorená a oddelenie logistiky malo každý týždeň skontrolovať so žalovaným kam sa tento týždeň pôjde, koľko vozidiel, destinácie a množstvo. Žalovaný súhlasil s obsahom rámcovej zmluvy, potvrdil, že po roku 2008 mu žalovaný oznamoval dátum, trasu, vykonanie prepravy telefonicky alebo faxom. Pre fungovanie spolupráce bola uzavretá predmetná rámcová zmluva, s obsahom ktorej bol žalobca oboznámený a nemal žiadne návrhy na jej zmeny. V súvislosti s jeho cenovou ponukou bol oboznámený s tým, že v rámcovej zmluve nie je odkaz, ani záväzok žalovaného objednávať prepravu v žalobcom navrhovaných frekvenciách. V minulosti, v rokoch 2004-2007 boli uzatvárané medzi účastníkmi rámcové

zmluvy 2004, alebo generálne objednávky 2005-2007, na základe ktorých žalobca realizoval prepravu pre žalovaného s tým, že bola dohodnutá preprava uvedeného tovaru, cena, splatnosť faktúry, trasa, ale nebola dohodnutá frekvencia prepráv s konkretizovaním počtu vykonaných prepráv tým, že dátumy nakládky, alebo miesto, čas a spôsob vykonania prepravy sa vždy realizovali na základe objednávky prepravy. Po uzavretí rámcovej zmluvy zo dňa 06.05.2008 žalovaný oznamoval žalobcovi dátum a trasu vykonania prepravy telefonicky alebo faxom, menej sa realizovali osobné stretnutia. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v minulosti bola medzi účastníkmi zaužívaná prax, keď boli uzatvárané generálne objednávky alebo rámcove zmluvy, na základe ktorých boli jednotlivé prepravné trasy i frekvencia objednávaná pred každou zvlášť bez toho, aby boli v zmluvách uvedené konkrétne dátumy, počty frekvencie vykonaných prepráv v budúcnosti. Žalobca bol s týmto uzrozumený, bol oboznámený s obsahom zmluvy a následne sa preprava realizovala pred každou prepravou jednotlivo podľa potrieb žalovaného. Zo žiadneho dôkazu vykonaného pred súdom prvej inštancie nevyplýva, že by žalovaný prejavil vôľu zaviazať sa k objednávaniu konkrétneho určitého počtu frekvencií vykonania prepráv žalobcom. Žalobca sa bez ďalšieho spoliehal na to, že žalovaný bude prostredníctvom neho realizovať prepravu ako v minulosti. Ani z obsahu rámcovej zmluvy v jej úradnom preklade z nemeckého jazyka nemožno vyvodiť povinnosť žalovaného uskutočniť určitý objem zákaziek uvedený v prílohe 1 rámcovej zmluvy. Žiadne ustanovenie rámcovej zmluvy neodkazuje na prílohu 1 zmluvy pokiaľ ide o počet prepráv, ktoré mali byť na základe rámcovej zmluvy uskutočnené. Z obsahu rámcovej zmluvy teda nevyplýva vôľa strán učiniť prílohu 1 aj v časti frekvencie prepráv súčasťou zmluvy. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje samotné označenie zmluvy ako rámcovej zmluvy o preprave veci, na ktorej základe majú vznikať jednotlivé čiastkové záväzkové vzťahy. Postup realizácie prepráv bol upravený v článku 2, podľa ktorého sa uskutoční na základe prepravnej objednávky, ktorú objednávateľ zašle včas podľa dohody pred začiatkom prepravy. Dopravca potvrdí príjem objednávky elektronickou poštou na emailovú adresu kontaktnej osoby odosielateľa a dá vozidlo k dispozícii v čase uvedenom v objednávke na mieste nakladania. Podľa bodu 3 článku 2 zmluvy ako doklad o uzavretí zmluvy o preprave pre jednotlivé prepravy slúži nákladný list (CMR). Z dohody uzavretej medzi účastníkmi zmluvy vyplývala povinnosť žalobcu vykonať pre žalovaného prepravu tovaru pri splnení určitých podmienok, predovšetkým na základe riadnej objednávky zo strany žalovaného objednať u žalobcu určitý objem prepráv uvedený v prílohe 1. Žalovaný si však žalobcom tvrdené prepravy u žalobcu neobjednal a teda žalobcovi nemohla vzniknúť škoda. Bolo by nelogické, aby žalovaný podnikajúci v oblasti vývoja, výroby a distribúcie dielcov vnútornej výbavy pre motorové vozidlá objednal na dlhšiu dobu určité množstvo prepráv ak v tom čase ešte nevedel, aký bude v danom období objem objednávok od zákazníkov a teda objem výroby a navyše zmluvu uzatváral v čase hospodárskej krízy. V tejto súvislosti nie je možné prihliadnuť na predchádzajúcu prax a to predložené zmluvy z roku 2006 a generálne objednávky z roku 2007, čo je pre dané konanie bezpredmetné. Neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že v čase účinnosti rámcovej zmluvy si žalovaný obstarával prepravu na tie isté trasy, ktoré boli predmetom rámcovej zmluvy aj inými dopravcami, keďže z uzatvorenej rámcovej zmluvy nevyplýva žiadne ustanovenie o exkluzivite, ani povinnosť žalovaného zabezpečovať povinnú prepravu len prostredníctvom spoločnosti žalobcu. Pre priznanie náhrady škody je nevyhnutné, aby boli súčasne splnené tri podmienky a to porušenie povinnosti zo záväzku, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti. Dôkazné bremeno preukázať splnenie podmienok na náhradu škody spočíva na poškodenom, v danej veci žalobcovi. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno o existencii porušenia povinnosti zo záväzku zo strany žalovaného, keďže nebolo preukázané, že by uskutočňovanie zákaziek v určitej frekvencii bolo zmluvnými stranami dojednané ako zmluvná povinnosť žalovaného a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Z dôvodu hospodárnosti súd prvej inštancie považoval za nadbytočné skúmať existenciu škody ako aj jej rozsah, keďže súd zamietol žalobu z dôvodu, že nebola splnená jedna z podmienok a to porušenie povinnosti zo záväzku. Súd rozhodol o trovách konania s použitím § 151 ods. 3 O.s.p. s tým, že rozhodne o trovách konania po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

3. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žaloba odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože doteraz zistený skutkový stav neobstojí, nakoľko sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že žiada rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Žalobca formálne označil odvolacie dôvody podľa ustanovenia § 205 ods. 2 O.s.p., avšak neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by naplnenie jednotlivých odvolacích dôvodov predstavovali. V súlade s princípom neúplnej apelácie vady odvolania spočívajúce v jeho neúplnosti alebo nezrozumiteľnosti postupom podľa § 209 O.s.p. odstrániť nemožno. Podľa názoru žalovaného, je odvolaním napadnutý rozsudok vecne správny, spĺňa všetky požiadavky, ktoré sa na rozhodnutie vo veci samej zo zákona vzťahujú, keď v konaní jemu predchádzajúcom neboli porušené žiadne ustanovenia O.s.p. Rozsudok vychádza zo správneho právneho posúdenia veci, nakoľko porušenie žiadnej právnej povinnosti nebolo v konaní zistené, teda absentoval základný predpoklad zodpovednosti za škodu, ktorej sa žalobca domáhal, keď súd prvej inštancie uvedený záver zdôvodnil jasnou, presvedčivou, vnútorne nerozpornou a vyčerpávajúcou argumentáciou. Podstatnou otázkou pre posúdenie nároku uplatneného žalobcom bolo, či mal žalovaný povinnosť vykonať určitý počet prepráv, z ktorej porušenia žalobca odvodzoval vznik škody. Súd prvej inštancie sa jednak oboznámil s obsahom zmluvy o preprave a zisťoval úplnú skutočnú vôľu žalobcu a žalovaného ako zmluvných strán, keď vypočul konkrétne osoby, ktoré o zmluve o preprave za žalobcu a žalovaného rokovali a ktoré boli zodpovedné za jej znenie. Zo žiadnej zo svedeckých výpovedi nevyplynulo, že by skutočná vôľa strán bola odchýlna od výslovného znenia zmluvy, teda že by cieľom žalobcu žalovaného bolo zaviazať sa k určitému počtu objednávok prepráv. Výpovede naopak potvrdili, že aj podľa praxe, ktoré medzi sebou žalobca a žalovaný mali v rokoch predchádzajúcich uzatvoreniu predmetnej zmluvy o preprave, sa jednotlivé prepravy uskutočňovali vždy na základe objednávok, ktoré žalovaný zadával na základe generálnej objednávky (v období rámcovej zmluvy o preprave v predchádzajúcich rokoch), podľa vlastného uváženia a faktickej potreby prepráv, bez toho, aby bol povinný uskutočniť určitý počet objednávok. K tejto skutočnosti, súd prvej inštancie vykonal výsluch štyroch svedkov, keď ich výpovede pokiaľ ide o faktické tvrdenia týkajúce sa praxe medzi žalobcom a žalovaným a vôľe zmluvných strán pri uzatvorení zmluvy o preprave sa v podstatných ohľadoch neodlišovali. Pokiaľ ide o nevypočutie pána H. A., ďalšieho zo svedkov navrhnutých žalobcom, uvedený svedok mal vypovedať k obdobným okolnostiam ako ostatní svedkovia, pričom žalobca sám výslovne uviedol, že o dotknutých okolnostiach môže rovnako, alternatívne, teda namiesto pána A. vypovedať pán H., ktorý bol riadne vypočutý. Vykonanie tohto dôkazu bolo preto v súlade s dôvodom vypočutia pána A. uvedeným žalobcom nehospodárne, k čomu sa vyjadril aj súd prvej inštancie na str. 14 rozsudku. Súd prvej inštancie teda vykonal dôkazy v rozsahu dostatočnom na zistenie skutkového stavu, ktorý bol potrebný na rozhodnutie vo veci a na základe vykonaných dôkazov správne zistil skutkový stav. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré neboli doteraz uplatnené žalovaný uviedol, že vzhľadom na to, že v odvolaní nie sú žiadne takéto skutočnosti alebo dôkazy označené, nemá možnosť sa k nim kvalifikovane vyjadriť.

5. Odvolací súd konštatuje, že spoločnosť PEMA SLOVAKIA, spol. s r.o., so sídlom Pri prachárni 20, 040 01 Košice, IČO: 31 665 802, ktorá v konaní pred súdom prvej inštancie vystupovala ako vedľajší účastník na strane žalobcu v zmysle ust. § 93 ods.1 O.s.p., odvolanie voči rozsudku nepodala.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ používal zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a contrario a dospel k záveru, že odolanie žalobcu nie je dôvodné, v dôsledku čoho je na mieste rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny s použitím § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdiť.

7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konaniu mu predchádzajúcemu, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil.

8. Pre obchodné záväzkové vzťahy je všeobecnou úpravou náhrady škody úprava obsiahnutá v § 373 až 386 Obchodného zákonníka. a okrem tejto všeobecnej úpravy obsahuje aj osobitné úpravy náhrady škody. Osobitné úpravy náhrady škody majú prednosť pred všeobecnou úpravou. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle § 373 Obchodného zákonníka sú protiprávny úkon, vznik škody a príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody. Všetky uvedené predpoklady majú objektívnu povahu. Existenciu všetkých troch predpokladov zodpovednosti musí preukázať poškodený.

9. Odvolací súd považuje za potrebné na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku uviesť, že odvolací súd sa stotožňuje s právnou argumentáciou súdu prvej inštancie, že medzi žalobcom a žalovaným ako podnikateľmi bola uzatvorená zmluva o preprave veci, ktorá je ako zmluvný typ upravená v Obchodnom zákonníku, keď na daný zmluvný vzťah sa vzťahoval Dohovor CMR, pretože miesto prevzatia zásielky a miesto dodania sa nachádzali v dvoch rôznych štátoch. Žalobca sa domáhal voči žalovanému náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť porušením povinností vyplývajúcich z rámcovej zmluvy. Odvolací súd sa stotožňuje s právnou argumentáciou súdu prvej inštancie, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, že žalovaný porušil povinnosť vykonať pre žalobcu určitý počet prepráv, z ktorého porušenia žalobca odvodzoval svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému. Žalobcom tvrdená povinnosť nevyplývala ani z obsahu predmetnej rámcovej zmluvy a ani z výpovede svedkov vypočutých pred súdom prvej inštancie, ktorí nepotvrdili rozpor vôle zmluvných strán so znením rámcovej zmluvy, teda že by sa mal žalovaný zaviazať k určitému počtu objednávok prepráv od žalobcu na základe rámcovej zmluvy. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že nakoľko nebolo zo strany žalobcu preukázané porušenie povinnosti ako jeden zo zákonných predpokladov pre vznik nároku na náhradu škody, potom nemohli byť splnené ďalšie dve zákonné podmienky a to príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a vznik škody a teda z dôvodu hospodárnosti konania nebolo potrebné skúmať existenciu škody a jej rozsah.

10. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ktoré však nešpecifikoval, keď z obsahu spisového materiálu a napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že súd prvej inštancie nevykonal len jeden žalobcom navrhnutých dôkazov a to výsluch svedka H. A., odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania nebolo potrebné doplniť dokazovanie výsluchom svedka H. A., ktorého žalobca navrhol vypočuť o okolnostiach dojednania podmienok rámcovej zmluvy, keď sám žalobca uviedol, že ak nebude zabezpečená účasť tohto svedka na pojednávaní napríklad pre nedoručenie predvolania, navrhol vypočuť svedka Ing. R. H., ktorý sa mohol vyjadriť k rovnakým okolnostiam ako svedok H. A., a ktorý bol riadne pred súdom prvej inštancie vypočutý.

11. Odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi, považoval za neopodstatnenú námietku žalovaného uvedenú v odvolaní, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože doteraz zistený skutkový stav neobstojí, nakoľko sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, nakoľko v odvolaní neoznačil žiadne skutočnosti ani dôkazy, ktoré nemali byť uplatnené, keď odvolanie za žalobcu podal advokát a súd prvej inštancie nemal v tomto smere poučovaciu povinnosť voči advokátovi, pretože by už išlo o poučenie o hmotnom práve, ktoré bolo v zmysle § 5 ods.2 O.s.p. účinného v čase podania odvolania neprípustné.

12. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vrátane výroku o náhrade trov konania, ktorý výrok nebol napadnutý odvolaním, ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p..

13. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 255 ods. 1 C.s.p., keď v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnému žalovanému priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalobcovi. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

14. Podľa § 93 ods. 1 O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016, ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Podľa § 81 C.s.p. účinného od 1.7.2016, intervenient je ten, kto sa zúčastňuje na konaní popri žalobcovi alebo žalovanom a má právny záujem na výsledku konania. Spoločnosť PEMA SLOVAKIA, spol. s r.o., so sídlom Pri prachárni 20, 040 01 Košice, IČO: 31 665 802 v podaní zo dňa 27.10.2014 označenom ako návrh na vstup do konania ako vedľajší účastník odôvodňovala jej právny záujem na výsledku konania vedeného na súde prvej inštancie tým, že vystupuje v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Skalica pod sp. Zn. 2Er/1220/2013 proti žalobcovi ako povinnému, keď v prípade úspechu žalobcu v predmetnom konaní sa bude môcť spoločnosť PEMA SLOVAKIA, spol. s r.o., so sídlom Pri prachárni 20, 040 01 Košice, IČO: 31 665 802 uspokojiť v exekúcii vedenej proti žalobcovi.

Právny záujem intervenienta na výsledku sporu znamená právny záujem na víťazstve strany, popri ktorej sa na konaní zúčastňuje, teda žalobcu alebo žalovaného. Danosť právneho záujmu intervenienta na výsledku sporu vychádza z hmotného práva. Judikatúra zadefinovala, že právny záujem na výsledku sporu medzi stranami má ten, ktorého právne postavenie bude priaznivo alebo nepriaznivo ovplyvnené rozsudkom vydaným v danom spore (pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. augusta 2010, sp. zn. 6 Sžo 119/2010 <.). Vedľajší účastník v konaní (spoločnosti PEMA SLOVAKIA, spol. s r.o., so sídlom Pri prachárni 20, 040 01 Košice, IČO: 31 665 802 ), zúčastňujúci sa konania pred súdom prvej inštancie popri žalobcovi, do konania vstúpil podľa ust. § 93 ods. 1 O. s. p. účinného do 30.6.2016, keď podľa názoru odvolacieho súdu vzhľadom na vyššie uvedené v predmetnej veci nepreukázal právny záujem na výsledku konania. Odvolací súd teda dospel k tomu záveru, že nadobudnutím účinnosti C.s.p., teda dňom 1.7.2016, zaniklo ex lege vedľajšie účastníctvo spoločnosti PEMA SLOVAKIA, spol. s r.o., so sídlom Pri prachárni 20, 040 01 Košice, IČO: 31 665 802 na strane žalobcu, pretože táto spoločnosť nespĺňa zákonom stanovenú požiadavku na intervenienta a to právny záujem na výsledku konania.

15. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .