Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-42-2015.pdf
PDF · 92.47 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-3C/42/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca sudcom JUDr. Miroslavom Šedivcom v právnej veci žalobkyne: J. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX N. XXX, zastúpená JUDr. Máriou Ďurajovou, advokátkou so sídlom Nám. 1. mája 11, 048 01 Rožňava, proti žalovanej: P. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XX/X, XXX XX N., o zaplatenie 5.000,- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 3 % ročne zo sumy 5.000,- Eur od 16.05.2015 do zaplatenia z a s t a v u j e.
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni 5.000,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 5.000,- Eur od 16.05.2015 do zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania vo výške 1.408,33 Eur (z toho 300,- Eur súdny poplatok a 1.108,33 Eur trovy právneho zastúpenia) na účet advokátky žalobkyne v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1.Žalobou podanou dňa 14.09.2015 sa pôvodný žalobca H. X., Q.. XX.XX.XXXX (ďalej „pôvodný žalobca“), proti žalovanej domáhal zaplatenia 5.000,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 16.05.2015 do zaplatenia na tom skutkovom základe, že poskytol žalovanej pôžičku vo výške 5.000,- Eur, ktorú mu žalovaná nezaplatila v dohodnutých splátkach po 200,- Eur mesačne do 15.05.2015.
2.Pôvodný žalobca H. X., Q.. XX.XX.XXXX, po začatí konania dňa XX.XX.XXXX zomrel, súd preto uznesením č.k. 3C/42/2015-54 zo dňa 08.08.2016 rozhodol o pokračovaní v konaní so žalobkyňou ako právnym nástupcom pôvodného žalobcu.
3.Súd vo veci najskôr rozhodol platobným rozkazom č.k. 3C/42/2015-61 zo dňa 12.09.2016, ktorým podanej žalobe v celom rozsahu vyhovel. Proti uvedenému platobnému rozkazu podala žalovaná včas odôvodnený odpor, preto súd uznesením zo dňa 10.03.2017 podľa § 267 ods. 3 CSP platobný rozkaz v celom rozsahu, zrušil. V podanom odpore žalovaná namietala, že si sumu 5.000,- Eur od pôvodného žalobcu nepožičala, naopak ešte on jej zostal dlžný peniaze. Pôvodný žalobca mal dlžoby, nemal z čoho požičať žalovanej peniaze. Navrhovala preto podanú žalobu zamietnuť.
4.Písomným podaním zo dňa 16.12.2016, žalobkyňa vzala podanú žalobu späť v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 3 % zo sumy 5.000,- Eur od 16.05.2015 do zaplatenia, preto súd v tejto časti konanie vo veci podľa § 145 a § 146 CSP, zastavil.
5.Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: dohoda č. l. 72, čestné prehlásenie č. l. 79, žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku č. l. 80, zmluva o prevode družstevných podielnických listov č. l. 81, výpis z účtu majiteľa cenných papierov č. l. 82, doklady o výberoch hotovosti z účtu č. l. 83, prehľad peňažného majetku pôvodného žalovaného č. l. 84, výpis z účtu č. l. 85, výplatná páska č. l. 86, doklad o vklade hotovosti na účet č. l. 87, elektronická komunikácia č. l. 88-90 a č. l. 96-98, výpis zo živnostenského registra č. l. 91, doklad o výbere hotovosti z účtu č. l. 92, exekučný príkaz č. l. 83, dohoda č. l. 94, a výsluchom žalobkyne, na základe čoho mal preukázaný nasledovný skutkový stav:
6.Dňa 15.05.2013 pôvodný žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník podpísali listinu označenú ako „Dohoda na vrátenie finančnej pôžičky vo výške 5.000,- Eur“, ktorej obsahom je záväzok žalovanej vrátiť pôvodnému žalobcovi sumu 5.000,- Eur, ktorú jej mal pred časom požičať pôvodný žalobca, pričom sa dohodli, že žalovaná bude pôžičku splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 200,- Eur vždy k 15. dňu v mesiaci do dvoch rokov od podpísania dohody. Žalovaná podpis na tejto dohode uznala za svoj, podpis žalovanej laickým pohľadom ani nevykazuje žiadne známky falšovania, žalovaná však poprela, že by si pamätala na podpis tejto dohody a poprela, že by jej pôvodný žalobca kedykoľvek požičal peniaze. Žalovaná prevádzkovala podnikanie v oblasti finančného poradenstva a pôvodný žalobca pre ňu pracoval ako finančný poradca, a to asi v dobe od roku 2011 do 19.07.2013, v tej dobe podpisovala častejšie viacero zmlúv a dokumentov, preto si svoj podpis na tejto dohode nepamätá. Počas tejto doby platila za prevádzku kancelárie 220,- Eur mesačne, z toho 110,- Eur mesačne mal žalovanej platiť pôvodný žalobca, ale neplatil. Žalovaná si tento nárok voči pôvodnému žalobcovi neuplatnila na súde osobitnou žalobou, a ani v tomto súdnom konaní akýkoľvek vzájomný nárok voči pôvodnému žalovanému neuplatnila a nepreukázala, pričom sa javí ako pochybné už to, že by pôvodný žalobca ako zamestnanec mal nejako prispievať na prevádzku kancelárie žalovanej ako svojho zamestnávateľa.
7.Z ďalších listinných dôkazov vyplýva, že pôvodný žalobca dňa 16.10.2011 podpísal čestné prehlásenie, obsahom ktorého je aj vyjadrenie, že pôvodný žalobca si vzal pôžičku od spoločnosti Pohotovosť na svoje meno a peniaze dal žalobkyni, ktorá pôžičku aj s úrokom mala splácať. Podľa výpovede žalobkyne malo ísť o sumu vo výške 1.400,- Eur, ktorej prevzatie žalovaná potvrdila, uviedla však, že táto pôžička od spoločnosti Pohotovosť mala byť riadne žalovanou splatená a pôžička vymáhaná od pôvodného žalovaného spoločnosťou Pohotovosť (žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku č. l. 80) mala byť inou pôžičkou. Žalovanou navrhnuté dôkazy o splácaní záväzku voči spoločnosti Pohotovosť, súd nepovažoval za potrebné vo veci vykonať vzhľadom na časový odstup medzi uzatvorením zmluvy so spoločnosťou Pohotovosť (k čomu podľa obsahu čestného prehlásenia č. l. 79 malo dôjsť pred 16.10.2011) a podpísaním dohody zo dňa 15.05.2013, pretože ani z obsahu dohody zo dňa 15.05.2013, ani z ostatných dôkazov žiadna súvislosť medzi týmito dvomi záväzkami nevyplýva (v obsahu čestného prehlásenia zo dňa 16.10.2011 sa napr. žiadny dlh žalovanej voči pôvodnému žalobcovi vo výške 5.000,- Eur neuvádza). Zmluvou o prevode družstevných podielnických listov zo dňa 29.09.2010, pôvodný žalobca odpredal 148 ks družstevných podielnických listov za cenu 6,30 Eur/ks teda celkom 932,40 Eur; k zápisu zmeny majiteľa došlo 16.02.2011. Za mesiac november 2010 bolo žalobcovi vyplatené: mzda, odchodné a odstupné spolu vo výške 5.962,44 Eur. Dňa 09.12.2010 pôvodný žalobca vybral z účtu v banke sumu 5.800,- Eur, dňa 01.08.2011 sumu 1.600,- Eur, dňa 19.03.2013 sumu 2.100,- Eur a dňa 04.02.2013 vložil na účet v banke sumu 5.000,- Eur. Podľa výpisu z účtu č. l. 85 v roku 2013 pôvodný žalobca na účte v banke zaznamenal vklady v sume 17.257,54 Eur a výbery v sume 15.563,58 Eur. Podľa obsahu elektronickej komunikácie pôvodný žalobca v mesiaci august 2015 vyzval žalovanú na vrátenie nešpecifikovanej sumy peňazí do konca mesiaca august 2015; na túto výzvu žalovaná nereagovala žiadnou odpoveďou. Napokon z exekučného príkazu č. l. 93 a z dohody č. l. 94 vyplýva, že pôvodný žalobca v roku 2014 požičal H. T. sumu 1.600,- Eur, ktorú mu v rozsahu 1.400,- Eur nevrátila a táto aj s príslušenstvom je predmetom exekúcie.
8.Z výpovede žalobkyne vyplýva, že s pôvodným žalobcom, ktorý bol jej manželom, bývali v spoločnej domácnosti, pôvodný žalobca mal dosť peňazí, tieto však nepoužíval pre rodinu, ale požičiaval peniaze rôznym ženám, medzi nimi aj žalovanej, čo žalobkyni zatajoval a k čomu sa jej priznal v roku 2011, kedy bolo spísané čestné prehlásenie č. l. 79, pričom peniaze mal žalovanej postupne požičať v rokoch 2011-2013. Či v sume 5.000,- Eur je aj pôžička od spoločnosti Pohotovosť vo výške 1.400,- Eur, žalobkyňa uviesť nevedela. Žalovaná mu peniaze nevrátila, napriek tomu, že on ju na to vyzýval, aj telefonicky, volal jej aj viackrát cez deň a to už v rolku 2012.
9.Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 516 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu dohodou zmeniť vzájomné práva a povinnosti.
Podľa § 516 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak z dohody nevyplýva nepochybne, že dojednaním nového záväzku má doterajší záväzok zaniknúť, vzniká nový záväzok popri doterajšom záväzku, ak sú pre jeho vznik splnené zákonom požadované náležitosti.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
10.Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že pôvodný žalobca mal v dobe pred dňom 15.05.2013, kedy bola podpísaná dohoda medzi pôvodným žalobcom a žalovanou o vrátení sumy 5.000,- Eur, dosť peňazí, z ktorých mohol žalovanej poskytnúť jednorazovo alebo postupne po viacerých častiach pôžičku v celkovej výške 5.000,- Eur, pričom už z výšky uskutočnených výberov peňazí v hotovosti vyplýva, že takto vysoké sumy (5.800,- Eur, 1.600,- Eur, 2.100,- Eur) zrejme neboli určené len na bežnú spotrebu pôvodného žalobcu. Z vykonaného dokazovania nebolo preukázané ako a kedy presne došlo k odovzdaniu peňazí pôvodným žalobcom žalovanej, keďže žalovaná poskytnutie pôžičky absolútne popierala, písomné potvrdenie (okrem dohody zo dňa 15.05.2013) o tom neexistuje, a žalobkyňa už z povahy veci, keďže pôvodný žalobca dispozície peniazmi pred ňou zatajoval, nemôže mať o tomto žiadnu vedomosť. Súd nie vždy môže vo veci rozhodnúť na základe úplne, presne a detailne zisteného skutkového stavu, v niektorých prípadoch rozhoduje iba na základe určitej miery pravdepodobnosti, ktorá však musí byť dostatočná k tomu, aby bolo možné uzavrieť, či sa určitý skutok stal alebo nestal. Pritom súd vzal do úvahy, že obrana žalobkyne spočívajúca v tvrdení, že pôvodný žalobca mal dlhy a nemal z čoho požičať žalovanej peniaze, bola vykonaným dokazovaním vyvrátená, a ďalej, že žalovaná, pôvodne popierajúca, že by si od pôvodného žalobcu požičala akúkoľvek sumu, v priebehu konania pripustila, že si požičala minimálne 1.400,- Eur pochádzajúcich z úveru od spoločnosti Pohotovosť uzatvoreného na meno pôvodného žalobcu, ktorý mala splácať žalovaná sama. Napokon z exekučného príkazu (č. l. 83) a dohody (č. l. 94) vyplýva, že pôvodný žalobca požičal peniaze aj ďalšej osobe, čo zvyšuje pravdepodobnosť požičania peňazí pôvodným žalobcom aj žalovanej.
11.Podpis žalovanej na dohode zo dňa 15.05.2013 žalovaná uznala za svoj, a tento evidentne nie je sfalšovaný. Podľa obsahu podpísanej dohody v roku 2013 mala teda žalovaná požičanú od pôvodného žalobcu sumu 5.000,- Eur. Obsahom dohody podpísanej dňa 15.05.2013 je kumulatívna novácia záväzku podľa § 516 Občianskeho zákonníka, teda zmena záväzku za jeho trvania, ktorou sa menia doteraz existujúce práva a povinnosti účastníkov konania. Zmena práv a povinností tu spočíva v zmene splatnosti záväzku a jeho rozloženia na nové splátky. Pôvodný záväzkový vzťah uzatvorením tejto dohody nezaniká, iba sa mení jeho obsah a to tak, že skôr požičané peniaze sú splatné v splátkach, z ktorých posledná je splatná dňa 15.05.2015. Obsahom dohody zo dňa 15.05.2013 nie je zároveň aj uznanie záväzku podľa § 558 Občianskeho zákonníka, pretože uzatvorená dohoda obsahuje iba jeden prejav vôle (dohodu o splátkach), ktorý nemôže mať dva rôzne právne následky súčasne (kumulatívna novácia aj uznanie dlhu). Každý prejav vôle môže mať iba ten právny následok, ktorý s ním právo spája. S dohodou o splátkach nie je spojený následok uznania dlhu, ak by dohoda zo dňa 15.05.2013 mala byť zároveň aj uznaním dlhu, musela by obsahovať aj ďalší výslovný prejav vôle uznať dlh. Prípadné uznanie dlhu má však význam iba z hľadiska predĺženia premlčacej lehoty a domnienky trvania dlhu. Z vykonaného dokazovania aj bez toho, že by súd vychádzal z domnienky trvania dlhu v čase podpisu dohody zo dňa 15.05.2013, možno mať za dostatočne preukázané, že pôvodný žalobca žalovanej pred 15.05.2013 požičal sumu 5.000,- Eur a túto mu žalovaná nevrátila. Tvrdenia žalovanej,
na ktorých postavila svoju procesnú obranu, sa vykonaným dokazovaním nepreukázali. Žalovaná najmä nepreukázala žiadnu vzájomnú pohľadávku voči pôvodnému žalobcovi, ktorý disponoval dostatočnými prostriedkami, z ktorých mohol žalovanej pôžičku poskytnúť. Ani tvrdenie žalovanej, že si nepamätá na podpis dohody zo dňa 15.05.2013 a túto mohla podpísať medzi inými dokumentmi, sa nejaví ako pravdivé, keďže predmetná dohoda nemá charakter formulárového dokumentu spravidla podpisovaného v oblasti finančného poradenstva, podpis takejto dohody by si žalovaná musela všimnúť. Žalovaná nepreukázala, že by zaplatila akúkoľvek časť dlhu, preto súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni 5.000,- Eur.
12.Žalovaná sa dostala do omeškania s platením peňažného záväzku, je preto povinná zaplatiť žalobkyni aj úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. vo výške 5,05 % ročne zo sumy 5.000,- Eur od 16.05.2015 do zaplatenia.
13.Žalobkyňa bola v konaní úspešná takmer v plnom rozsahu, späťvzatím žaloby o zaplatenie časti úroku z omeškania žalobkyňa podľa § 256 ods. 1 CSP zavinila zastavene konania iba v nepatrnej časti. Platné CSP už nepozná neúspech, resp. zavinenie žalobcu iba v nepatrnej časti, ako tomu bolo podľa § 142 ods. 3 OSP. Pretože nemá žiadny praktický zmysel určovať pomerný neúspech účastníka konania iba v nepatrnej časti, potom na základe historického výkladu (pomocou § 142 ods. 3 OSP) je potrebné pre účely § 255 resp. § 256 CSP považovať za úspešného účastníka aj takého, ktorý nebol úspešný v plnom rozsahu, avšak jeho neúspech v konaní predstavuje iba pomerne nepatrnú časť (spravidla zamietnutie časti úroku z omeškania alebo inak nevýznamnej časti predmetu konania v rozsahu do 5 % čistého úspechu t.j. do 2,5 % úspechu strany). O nároku žalobkyne na náhradu trov konania preto súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, v zmysle ktorého žalobkyni patrí plná náhrada trov konania tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
14.Z dôvodu hospodárnosti konania súd týmto rozsudkom rozhodol okrem nároku na náhradu trov konania aj o výške trov. Odvolanie proti výroku o náhrade trov konania je však podľa § 357 písm. m) CSP prípustné len do časti výroku o nároku na náhradu trov konania (a nie aj proti výške); časť výroku o výške náhrady trov konania však ako závislý výrok nenadobudne právoplatnosť skôr ako výrok o nároku na náhradu trov. V prípade zmeny výroku o nároku na náhradu trov konania odvolacím súdom o výške náhrady trov konania rozhodne znovu súd prvej inštancie samostatným uznesením.
15.Výška náhrady trov konania predstavuje zaplatený súdny poplatok za návrh vo výške 300,- Eur a trovy právneho zastúpenia za päť úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, žaloba, vyjadrenie k odporu, zastupovanie na pojednávaní vo veci dňa 24.01.2017 a dňa 28.02.2017) 5 x 180,93 Eur (§ 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.), paušálna náhrada nákladov 2 x 8,39 Eur, 1 x 8,58 Eur a 2 x 8,84 Eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.), náhrada cestovných výdavkov za cestu na pojednávanie dňa 24.01.2017 a 28.02.2017 (a) náhrada za stratu času: cesta Rožňava - Revúca v trvaní 2 x 4 polhodiny x 14,73 Eur = 11,84 Eur, (b) náhrada za spotrebované pohonné látky 2 x (84 km x 5,4 x 1,33 Eur/l) 12,06 Eur, (c) základná náhrada za použitie motorového vozidla 2 x (84 km x 0,183 Eur) 30,74 Eur, trovy právneho zastúpenia teda spolu predstavujú 1.108,33 Eur.
16.O lehote na plnenie súd rozhodol podľa § 232 ods. 3 CSP tak, že žalovanej súd uložil povinnosť zaplatiť dlh v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Povinnosť zaplatiť náhradu trov konania na účet advokátky žalobkyne súd uložil žalovanej v súlade s § 263 ods. CSP, podľa ktorého ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Revúca do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a podpis.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok).