Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/73/2016

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr. Petra Tutka a JUDr. Adriany Murínmovej v spore žalobkyne T. V., O.. XX.XX.XXXX, V. P., T. XXX, zastúpenej JUDr. Pavlom Kontrom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Rožňave, Čučmianska dlhá 21, proti žalovanému: Profi Credit Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 2.196,18 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 09.09.2015 č.k. 12C/316/2014 - 65 jednohladne takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 2.196,18 eur, spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania z uvedenej sumy, za čas od 20.09.2012 do zaplatenia, a to v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalovaného zaviazal nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 596,68 eur, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

2. Týmto rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobkyne na zaplatenie sumy 2.196,18 eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne od 16.06.2012 do zaplatenia, ktorého sa žalobkyňa domáhala titulom vydania bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, ktoré mu malo vzniknúť tým, že so žalobkyňou uzavrel zmluvu o revolvingovom úvere, ktorú žalobkyňa považuje za zmluvu neplatnú a z tohto dôvodu považuje aj sumu, ktorá z jej strany predstavuje plnenie nad sumu, ktorá jej bola poskytnutá z titulu úveru, teda sumu 2.196,18 eur za bezdôvodné obohatenie.

3. Súd prvej inštancie odôvodnil rozsudok tým, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že na základe uzavretej Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.05.2007 bola žalovanej poskytnutá pôvodne suma 40.014,- Sk (1.328,22 eur), následne v priebehu splácania úveru jej bolo oznámené žalovaným, a to listom zo dňa 28.05.2009, že bol upravený splátkový kalendár v dôsledku navýšenia úveru s tým, že splátkový kalendár bol navýšený o 60 mesačných splátok, výška splátky bola určená na sumu 73,79 eur, to znamená, že celkovo mala zaplatiť na základe uvedenej zmeny žalobkyňa sumu 4.427,40 eur, oproti poskytnutej výške úveru 2.231,22 eur. Výška RPMN bola rozdielna pri údajoch súvisiacich so žiadosťou žalobkyne o poskytnutie úveru - 72,47 % , pri jej schválení - 63,51 % a to napriek tomu, že bola poskytnutá len suma 40.014,- Sk. Súd prvej inštancie konštatoval, že vykonal výpočet RPMN pre spotrebiteľský úver prostredníctvom kalkulačky RPMN uvedenej na internete „sme.ekonomika“. Z uvedeného vyvodil, že RPMN uvedená v zmluve o úvere pri jej uzavretí aj pri jej schválení nezodpovedala prepočtu, v zmysle ktorého RPMN bola 72,22 %. Výška RPMN pri navýšení úveru 59,23 % opäť nezodpovedala výpočtu, v zmysle ktorého RPMN bola 36,02 % . S poukazom na

ust. § 52 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie konštatoval, že označená zmluva má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v dôsledku čoho bolo potrebné na túto aplikovať ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a poukázal na to, že jednou z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplývajúcou z § 4 ods. 1 citovaného zákona bol aj údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN). Uzavrel, že podľa jeho názoru bolo možné určiť RPMN, čo v danom prípade žalovaný aj určil, avšak v nesprávnej výške. Poukázal na to, že ak nie je RPMN uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere, alebo je uvedená nesprávne, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, to znamená, že spotrebiteľ je povinný vrátiť z nebankového subjektu alebo banke iba samotnú sumu úveru. Na základe toho uzavrel, že žalobkyňa bola povinná vrátiť poskytnutý úver vo výške 2.231,22 eur zvýšený o príslušné náklady v celkovej čiastke 4.427,40 eur. Uvedenú sumu žalobkyňa zaplatila 19.09.2012. Vzhľadom na právnu fikciu o bezúročnosti zmluvy a povinnosti ju uhradiť bez poplatkov, uzavrel plnenie prijaté žalovaným od žalobkyne za plnenie bez právneho dôvodu a teda ako o bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, toto musí tento vydať vo výške 2.196,18 eur spolu s príslušným úrokom z omeškania vypočítaným v zmysle § 517 ods. 1 OZ.

4. Žalovaným vznesenú námietku premlčania súd posudzoval podľa § 107 ods. 1 a 2 OZ. Poukázal na to, že žalovaný v rámci povoleného predmetu činnosti poskytuje úvery z vlastných zdrojov. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť je tento povinný pri vykonávaní uvedenej činnosti postupovať s náležitou odbornou starostlivosťou pri dodržaní všeobecne záväzných právnych noriem a v súlade s dobrými mravmi. Ak žalovaný neobhájiteľne skryl neprimerane vysokú cenu úveru a poskytol žalobkyni úver s nesprávnou výškou RPMN, súd hodnotil obranu žalovaného ako nepresvedčivú. Pokiaľ žalovaný používal nesprávne údaje na zistenie ceny úveru, konal tak vedome a teda sa vedome obohacoval na úkor žalobkyne. Podľa názoru súdu objektívna premlčacia lehota je v danom prípade desaťročná, pretože bezdôvodné obohatenie žalovaného považoval súd za úmyselné. Zmluva bola uzavretá dňa 29.05.2007 a žaloba bola podaná dňa 29.05.2014 čo znamená, že bola podaná pred uplynutím objektívnej desaťročnej premlčacej lehoty.

5. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Tento žiadal rozsudok zmeniť v jeho vyhovujúcom výroku a žalobu v celom rozsahu zamietnuť, alternatívne v tejto časti rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že nepovažuje za správny záver súdu prvej inštancie o výpočte výšky RPMN. Poukazuje na to, že spôsob akým sa má vypočítať RPMN určuje zákon č. 258/2001 Z.z. v prílohe a má za to, že nie je povolené, aby sa namiesto tohto spôsobu používal iný, ktorý nemá oporu v zákone. Súd nepostupoval podľa zákona, ním tvrdené údaje nemajú oporu v žiadnom zákone a preto aj samotné závery a rozhodnutie súdu neobstojá. Za nesprávne považuje aj dôvody ohľadne úroku z omeškania. Má za to, že do omeškania sa nemohol dostať dňa 20.09.2012, pretože v daný deň mu žiadna povinnosť (ako to tvrdí súd) nevznikla. Ak o povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie rozhodol súd rozsudkom, potom sa do omeškania žalovaný nemohol dostať skôr. Ako nesprávne namietal aj závery súdu ohľadne ním vznesenej námietky premlčania. Súd v prvom rade nesprávne posúdil otázku dĺžky premlčacej lehoty, keďže 10 ročná lehota je spojená s úmyslom získať bezdôvodné obohatenie. V konaní neboli riadne a zákonným spôsobom preukázané žiadne skutočnosti, z ktorých by existencia z takýchto okolnosti vyplývala. Na zdôvodnenie aplikácie § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka súd neuviedol žiadnu skutočnosť, ktorá by spĺňala znaky úmyselného obohacovania sa.

6. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. Táto žiadala napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania.

7. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“).

8. Podľa prechodných ustanovení tohto zákona uvedených v § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Na základe toho dovolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom vyhovujúcom výroku v rozsahu odvolacích námietok žalovaného postupom podľa § 380 C.s.p. a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. Súd prvej inštancie rozhodol vo

veci rozsudkom, ktorý je pre nedostatok jeho dôvodov predčasný a teda aj nesprávny. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný vzniesol v konaní námietku premlčania, bolo prioritnou povinnosťou súdu vyporiadať sa prioritne s dôvodnosťou tejto námietky, keďže v prípade záveru, že námietka premlčania je dôvodná, nemá súd už povinnosť vykonávať ďalšie dôkazy. Súd prvej inštancie v tomto smere uzavrel, že žalovaný získal na úkor žalobkyne bezdôvodné obohatenie úmyselne a preto na nárok aplikoval 10 ročnú premlčaciu lehotu. Takýto záver považuje odvolací súd za predčasný. Za potrebné považuje poukázať na skutočnosť, že samotný Občiansky zákonník nevymedzuje pojem zavinenia, ale vychádza z hmotného práva trestného, ktoré vychádza zo záveru, že zavinenie je právnou náukou definované ako vnútorný, psychický vzťah konajúceho k jeho vlastnému protiprávnemu konaniu a k výsledku tohto konania. Je založené jednak na prvku poznania spočívajúceho vo vedomosti a predvídania určitého výsledku, jednak na prvku vôle spočívajúceho v tom, že subjekt prejavuje svoju vôľu tým, že niečo chce, ale tiež tým, že je s niečím uzrozumený. Pokiaľ ide o úmysel platí, že škodca (rovnako ako aj nadobúdateľ bezdôvodného obohatenia) vedel, že škodu spôsobí a chcel ju spôsobiť (priamy úmysel), alebo bol s týmto dôsledkom uzrozumený (nepriamy úmysel). Pri úmyselnom zavinení škodca (aj nadobúdateľ bezdôvodného obohatenia) vedel, že svojím konaním spôsobí škodu a tento výsledok aj chcel dosiahnuť (priamy úmysel), alebo vedel, že škoda môže vzniknúť a pre prípad, že vznikne, bol s týmto výsledkom uzrozumený (nepriamy úmysel). Súd prvej inštancie pri odôvodňovaniu svojho záveru o úmyselnom spôsobení bezdôvodného obohatenia takéto hodnotenie úplne pominul a svoj záver o tom, že bezdôvodné obohatenie žalovaného považoval za úmyselné, ničím neodôvodnil.

10. Za dôvodnú považuje odvolací súd aj odvolaciu námietku žalovaného k výpočtu výšky RPMN (ročnej percentuálnej miera nákladov). Výpočet tohto údaja musí vychádzať z konkrétnej právnej úpravy a jej výpočet nemožno odôvodniť iba s poukazom na konkrétnu internetovú stránku. Za nesprávne považuje odvolací súd aj posúdenie začiatku plynutia premlčacej lehoty tak, ako ustálil súd prvej inštancie. Tento za rozhodujúci dátum pre začiatok plynutia 10 ročnej premlčacej lehoty považoval dátum uzavretia zmluvy, teda deň 29.05.2007. S takýmto záverom sa odvolací súd nestotožňuje. V deň uzavretia zmluvy o úvere totiž ešte žalovanému nevzniklo žiadne bezdôvodné obohatenie a toto mu mohlo vzniknúť iba od momentu, keď žalobkyňa žalovanému uhradila sumu vyššiu než podľa záveru súdu prvej inštancie predstavuje výšku poskytnutého úveru. Keďže žalobkyňa tento svoj záväzok plnila v splátkach, je pre začiatok plynutia premlčacej lehoty rozhodujúci dátum vykonania každej splátky.

11. S poukazom na tieto dôvody neostávalo odvolaciemu súdu iné, ako rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvej inštancie svoje závery k otázke dôvodnosti námietky premlčania ako aj k otázke správne výšky RPMN, ako aj začiatku plynutia premlčacej lehoty odôvodniť v súlade s právnym názorom vyjadreným odvolacím súdom v tomto zrušujúcom uznesení.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.