Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_36C-266-2012.pdf
PDF · 124.27 KB
Case nature
Area
Subarea
36C/266/2012
Rozhodnutie
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Alenou Mazúrovou v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 zastúpená Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o, so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, o náhradu škody
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca podanou žalobou sa domáhal: 1. Určenia, že žalovaný je zodpovedný za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Košice I, pretože tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom - povinným - R. L.Í., nar. X.X.XXXX (žiadal rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom), 2. Uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu z titulu majetkovej škody sumu 125 Eur a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 275 Eur. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že v pozícii oprávneného v exekučnom konaní navrhol písomným podaním zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom R. L., nar. X.X.XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX 15225/2010. Súdny exekútor v snahe postupovať pri nútenom vymáhaní pohľadávky žalobcu efektívne a účinne, predložil návrh žalobcu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom Okresnému súd Košice I a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Príslušný exekučný súd žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie spísanú súdnym exekútorom prijal na ďalšie konanie, čím došlo k zákonnému založeniu jeho povinnosti zaoberať sa danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v rámci priznanej právomoci a to v zákonom ustanovenej dobe. Poukázal na § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného od 1.6.2011 a platného od 1.6.2010 do 31.5.2011. Uviedol, že v exekučnom konaní je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia tejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Opätovne poukázal na § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného od 1.2.2002 do 31.5.2010. Dodal, že exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 5.1.2011 a to rozhodnutím o udelení poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 5 mesiacov). Poukázal na to, že žalobca nedisponuje rovnopisom príslušného exekučného titulu a nedisponuje ani rovnopisom príslušného návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý by obsahoval vyznačený dátum doručenia súdu. Dodal, že postup exekučného súdu hodnotí ako nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Dodal, že v predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by
umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia a udelenia poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu žalobca si uplatnil náhradu majetkovej škody aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Poukázal na to, že vznikla mu majetková škoda, ktorá predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Dodal, že v tomto období vynaložil na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca, pomocou informačného systému sumu 70 Eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40 Eur, na administratívne spracovanie textov urgencie adresovaných exekučnému súdu na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15 Eur, celkovo tak žalobca vynaložil márne sumu 125 Eur. Uviedol, že uplatňuje si aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenie práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného článkom 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Uviedol, že nesprávny úradný postup okresného súdu je podľa jeho názoru dôsledkom jeho nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových práv žalobcu. Dodal, že pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal pre možnú analógiu z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťah vzťahuje satisfakcia vo výške 20.000,- Sk, t. j. cca 660 Eur. Poukázal na doterajšie rozhodnutia ústavného súdu vo veci porušovania práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdmi v civilnom konaní. Ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy si žalobca uplatnil za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu objektívnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaných zákonom, stratu dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky sumu 275 Eur. Uviedol, že uskutočnil výpočet nároku alikvotným pomerom 55 Eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu a to práve na základe aplikácie vyššie uvedenej doktríny ústavného súdu teda 660 Eur za rok : 12 mesiacov v roku = 55 Eur za mesiac.
2. Žalobca na preukázanie žalovaného nároku označil dôkaz: spis exekučného súdu - Okresného súdu Košice I vo veci oprávneného - žalobcu proti povinnej R. L., nar. X.X.XXXX vo veci exekúcie pre vymoženie pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 9041718.
3. Žalobca použil nasledovné prostriedky procesného útoku : skutkové tvrdenia uvedené v žalobe, návrhy na vykonanie vyššie citovaných dôkazov.
4. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok na priznanie náhrady škody v zmysle zákona 514/2003 Z. z. Tvrdil, že danom prípade ide zo strany žalobcu o predčasne uplatnený nárok na súde poukazujúc pritom na § 15 ods. 1, § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. dôvodiac, že žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 23.4.2012 boli žalovanému doručené 23.4.2012 a keďže žalobca už v mesiaci september 2012 doručil Okresnému súdu žalobu, je zrejmé, že žalobca ju nepodal po uplynutí 6 mesačnej lehoty, ale skôr. Uviedol, že má za to, že v danom prípade pri posudzovaní otázky nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v údajnom porušení povinnosti súdu vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, odkázal na ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení zákona č. 412/2012 Z.z., kde je explicitne uvedené, z čoho výlučne je možné vychádzať pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, pričom žalobca doposiaľ dôkazy potrebné pre posúdenie tejto otázky, predkladané týmto ustanovením, nepredložil. Zdôraznil, že prax ukázala už dávnejšie, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok, najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Taktiež právne argumentoval § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 1.6.2011 a účinného do 30.5.2011. Zdôraznil tú skutočnosť, že zo samotnej dikcie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva,
že lehota 15 sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o vydanie poverenia; 15 dňová lehota sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu. Ak ho súd nepoverí, 15 dňová lehota neplatí a ani sa logicky nedá predpokladať, že by to bol zámer zákonodarcu, keďže ide o zložitý proces posudzovania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu. V tejto súvislosti poukázal aj na uznesenia Ústavného súdu SR z 3.3.2011 IV.ÚS 60/2011, uznesenia Najvyššieho súdu SR z 13.10.2011 sp. zn. 3Cdo 146/2011, zo dňa 26.9.2011 sp. zn. 3Ncdo 11/2010, z 29.3.2011 sp. zn. 5Cdo 291/2010. Uviedol, že má zato, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Dodal, že zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä z ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcim režimu spotrebiteľských zmlúv. Dodal, že ak bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podaná na súd po 1.6.2011 je jednoznačné, že nárok je v tejto časti neopodstatnený. Žalovaný poukázal na § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. a uviedol, že súd konajúci o náhrade škody môže pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní len v prípade, ak tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaním, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaním. Taktiež vzniesol námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom lehota uplynula pred 23.4.2009, t. j. 3 roky predo dňom, kedy boli žalovanému doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. Dodal, že má za to, že žalobca nepreukázal vznik ani výšku škody. Taktiež nepreukázal ani v čom má spočívať náhrada nemajetkovej ujmy, majúc za to, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením, uvedené zo žaloby nevyplýva a z toho dôvodu žalovaný nemá za preukázaný vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, že by sa mala poskytovať náhrada v peniazoch. Žalovaný zhrnul, že z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., považuje žalobu za právne neopodstatnenú.
5. Žalovaný použil nasledovné prostriedky procesnej obrany : skutkové tvrdenia uvedené vo vyjadrení k žalobe.
6. Súd vec právne posúdil nasledovne:
7. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.
8. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu, 2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu.
9. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.
10. Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
11. Podľa § 16 ods. 4, prvá veta zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
12. Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
13. Podľa § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
14. Podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala, bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Právo každého na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch, alebo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu zakotvuje i článok 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru.
15. Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
16. Podľa § 9 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
17. Podľa § 41 ods. 1,2 Exekučného poriadku účinného od 1.6.2010, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade a) rozhodnutí orgánov Európskej únie, b) rozhodnutí osvedčených ako európsky exekučný titul, c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila, d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených, e) osvedčení o dedičstve, vykonateľných rozhodnutí bývalých štátnych notárstiev a dohôd nimi schválených, f) vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu nezaplatenú na mieste, g) platobných výmerov, výkazov nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmierov schválených týmito orgánmi, h) vykonateľných rozhodnutí a výkazov nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia a vo veciach verejného zdravotného poistenia, i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon, j) dokladov vydaných
podľa právneho predpisu platného v inom členskom štáte Európskej únie, ak ide o vymáhanie pohľadávky podľa osobitného predpisu.
18. Podľa § 44 ods. 1,2 Exekučného poriadku účinného od 1.6.2010 do 31.5.2011, exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
19. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.6.2011, súd preskúma o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
20. Súd vyhodnotil zistený skutkový stav a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
21. Súd lustráciou z registra Okresného súdu Košice I zistil, že exekučné konanie, ktoré malo byť vedené proti Jane Slepčíkovej, nar. 9.3.1976 ako povinnej pre zaplatenie pohľadávky, ktorá vznikla žalobcovi ako oprávnenému v súvislosti s neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 9041718 na Okresnom súde Košice I je vedená pod sp. zn. 17Er/2458/2010. Z predmetného exekučného spisu vyplynulo, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdnym exekútorom R.. C. V. podaná na Okresný súd Košice I dňa 13.12.2010, o čom svedčí prezenčná pečiatka súdu. Exekučným titulom je rozsudok Stáleho rozhodcovského zo dňa 19.8.2010, sp. zn. SR 07009/10, právoplatným dňa 20.9.2010 a vykonateľným dňa 23.9.2010. O žiadosti súdneho exekútora bolo rozhodnuté vydaním poverenia dňa 5.1.2011. Z uvedeného vyplýva, keďže žiadosť o udelenie poverenia bola doručená súdu dňa 13.12.2010, že v súlade s citovaným § 44 ods. 1, 2 Exekučného poriadku účinného od 1.6.2010 poverenie malo byť vydané do 28.12.2010 a toto bolo vydané dňa 5.1.2011, teda po zákonnom stanovenej lehote, počet dní omeškania - 4 pracovné dni.
22. Vo vzťahu k námietkam žalovaného o predčasnom uplatnení nároku na súde pre nesplnenie podmienky predbežného prejednania, súd poukazuje na ust. § 16 ods. 1 zák. č. 514/03 Z. z. v znení účinnom do 31. 12. 2012, podľa ktorého, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo neuspokojenej časti nároku na súde. Nie je spochybňované, že žalobca žiadosť o predbežné prerokovanie nároku podal, samotný žalovaný vo svojom procesom stanovisku doručenom súdu 15.4.2013 jednoznačne vyjadril, že nárok žalobcu neuznáva, teda ho neuspokojí, čím boli splnené podmienky vyžadované zákonom pre konanie o nároku žalobcu pred súdom.
23. Námietka premlčania vznesená žalovaným rovnako nebola dôvodná. Žaloba bola podaná na súd dňa 27. 9. 2012. Smerovala buď k exekučným konaniam, v ktorých absolútne absentoval základný predpoklad nároku na náhradu škody teda konanie či opomenutie, z ktorého žalobca škodu žiadal, pretože o návrhu žalobcu bolo rozhodnuté v zákonnej lehote, alebo sa týkala exekučných konaní, v ktorých mohlo dôjsť k vzniku potencionálnej škody až v roku 2010, kedy bol podaný žalobcom návrh do exekučného konania, resp. bolo vydané rozhodnutie exekučného súdu. K uplynutiu trojročnej premlčacej doby podľa ust. § 19 ods. 1 zák. č. 514/03 Z.z. tak dôjsť nemohlo.
24. S účinnosťou od 1. 6. 2010 bolo novelizované znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku tak, že 15- dňová lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/d/, ktorým exekučným titulom bola
notárska zápisnica obsahujúca právny záväzok, v ktorej povinná osoba súhlasila s vykonateľnosťou, a vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských komisií. Aj keď zákon o rozhodcovskom konaní zák.č. 244/02 Z. z. nepoužíval pojem „rozhodcovské komisie“, bolo možné analógiou legis vztiahnuť uvedené ustanovenie aj na rozsudky rozhodcovského súdu, teda, že 15-dňová lehota na udelenie poverenia sa nevzťahuje aj na rozhodnutie rozhodcovského súdu. Výslovne zákonodarca takto upravil znenie zákona s účinnosťou od 1. 6. 2011, keď medzi exekučné tituly podľa § 41 ods. 1 písm. c/, d/, na preskúmavanie ktorých sa nevzťahovala 15-dňová lehota, zaradil aj rozhodnutia rozhodcovských súdov.
25. Nárok žalobcu vychádza z tvrdenia, že exekučný súd spôsobom odporujúcim zákonu preskúmal podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku rozhodcovský rozsudok, čo žalobca označil za nesprávny úradný postup. Za zákonu odporujúci postup exekučného súdu žalobca považuje úplný judiciálny proces zahrňujúci zistenie skutkového stavu, výber právnych noriem a meritórne rozhodnutie vo veci. Podľa jeho názoru exekučný súd nemá legitimitu na vykonávanie úkonov smerujúcim k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým výsledkom, že veriteľ stratí možnosť vykonať svoje právo a dostáva sa do situácie, akoby exekučný titul bol zrušený.
26. Rozhodcovský rozsudok bol žalobcom predložený ako exekučný titul v zmysle ust. § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, a podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku podliehal preskúmavaniu exekučného súdu. Konštantnou judikatúrou (IV.US 60/2011, NS SR sp.zn. 3 MCdo 11/10, 5 Cdo 291/10, 3 Cdo 146/11, 3 Cdo 133/12) bolo ustálené, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie, sa exekučný súd zaoberá aj tým, či k návrhu je pripojený spôsobilý exekučný titul. Súd ex offo skúma, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho rozhodnutie a vydanie, či je vykonateľné po stránke formálnej ako aj materiálnej. Exekučný súd bol teda oprávnený a povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. V nadväznosti na rozhodnutia súdneho dvoru (C 40/08 vo veci Asturcom) v súlade s výkladom smernice Rady EHS 93/13 z 5. 4. 1993, exekučný súd bol povinný ex offo preskúmať povahu rozhodcovskej doložky obsiahnutej v spotrebiteľských zmluvách, či sa nejedná o nekalú podmienku v zmluve a z toho vyvodiť príslušné dôsledky. Rozhodcovský rozsudok na vydanie, ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského rozsudku je nevykonateľný, majúci účinky paaktu-nulitného aktu.
27. Žalobca odôvodňoval nárok na náhradu škody tým, že exekučný súd nevydal rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase bez zbytočných prieťahov, súd ustálil, že sa domáhal ochrany svojich práv v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy, podľa ktorého má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, a podľa článku 6 ods. 1 Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd o práve na prejednanie veci v primeranej lehote.
28. V zmysle článku 127 Ústavy SR, ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú ratifikovala Slovenská republika a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
29. V súlade s ust. § 18, § 49 zák. č. 38/93 Z. z. o organizácii Ústavného súdu SR, a konaní pred ním, ústavný súd koná o sťažnostiach fyzických, právnických osôb, ktoré tvrdia, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené ich základné práva alebo slobody, ak ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
30. Žalobca ani netvrdil ani nepreukazoval, aby v exekučnom konaní, z ktorého si uplatňuje nárok na náhradu škody v súvislosti s nedodržaním zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia, bola konštatovaná Ústavným súdom SR alebo iným orgánom existencia prieťahov v konaní. Konajúci súd, ako súd patriaci do sústavy všeobecných súdov nemá zákonom danú právomoc na konštatovanie prieťahov v inom súdnom konaní, ktorú okolnosť možno dovodiť aj zo skutočnosti, že ústavný súd v konaní o sťažnostiach fyzických i právnických osôb na porušenia článku 48 ods. 2 Ústavy SR rozhoduje aj o prípadnom odškodnení sťažovateľa, ktorému môže priznať tiež náhradu ujmy spôsobenej zistenými prieťahmi v konaní, ktorú si žalobca uplatňuje v tomto spore. Záveru, že konajúci súd nemá kompetenciu na konštatovanie prieťahov v konaní iného všeobecného súdu, nasvedčuje aj znenie § 9 ods. 2 zák. č. 514/03 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci účinné od 1.1.2013, podľa ktorého pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo zbytočných prieťahoch v konaní, možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenie sťažnosti, právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, rozhodnutia Ústavného súdu SR.
31. Pre posúdenie dôvodnosti tejto časti nároku žalobcu, tak absentuje základný predpoklad, ktorým je rozhodnutie príslušného orgánu, že exekučný súd nevydal rozhodnutie bez zbytočných prieťahov, resp. v lehote primeranej.
32. Pre úplnosť súd dodáva, že v zmysle rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. I US 16/02, pojem zbytočné prieťahy obsiahnuté v článku 48 ods. 2 Ústavy SR nemožno vykladať a aplikovať len vzhľadom na lehoty uvedené v zákone. So zreteľom na konkrétne okolnosti veci, sa totiž ani v prípadoch nedodržania zákonných lehôt, postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR.
33. V dotknutom exekučnom konaní bol predmetom prieskumu rozhodcovský rozsudok vzťahujúci sa k spotrebiteľským zmluvám, pri ktorých bolo potrebné ex offo preskúmať platnosť rozhodcovskej doložky z hľadiska existencie neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, preto nedodržanie 15- dňovej lehoty by nebolo možné bez ďalšieho považovať za zásah do práv žalobcu.
34. Z obsahu exekučného spisu, ktorý je predmetom sporu vyplýva, že exekučný súd rozhodol včas, resp. v lehote primeranej povahe sporu.
35. Lehota, v ktorej exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia v uvedenom konaní je primeraná charakteru posudzovaných veci vyžadujúcich si dôslednejší prieskum (spotrebiteľské právo), a konanie o žiadosti netrvalo tak dlho, aby sa dalo uvažovať o zbytočných prieťahoch.
36. Žalobca svoj nárok vyvodzoval zo zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup (§ 9 zákona č. 514/03 Z. z.).
37. Súd konštatuje, že v exekučnom konaní nebolo zistené konanie či opomenutie, ktoré by bolo možné považovať za nesprávny úradný postup, nebola zistená ani existencia nezákonného rozhodnutia, niet tak žiadneho zákonom definovaného dôvodu, na podklade ktorého by žalobca mohol uplatňovať nárok na náhradu škody.
38. Žalobca navyše ani nepreukázal, aby mu vznikla nejaká škoda, a aby táto bola v príčinnej súvislosti s tvrdeným postupom Okresného súdu Košice I v exekučnom konaní.
39. Aj keď žalobca tvrdí vznik škody ako rôznych nákladov spojených so správou vymáhanej pohľadávky, z obsahu exekučného spisu nevyplýva, aby tu žalobca realizoval písomné podania, sťažnosti a urgencie, na ktoré sa v žalobe odvoláva, resp. aby išlo o účelné podania, teda podania k urýchleniu rozhodnutia a aby náklady spojené s týmito úkonmi, ak nejaké vznikli, boli v príčinnej súvislosti s postupom exekučného súdu.
40. Majetkovú škodu žalobca preukazoval znaleckým posudkom č. 1/2014, ktorý bol spracovaný mimo konania na žiadosť žalobcu Znaleckým ústavom Ekonomickou univerzitou v Bratislave (ZP je založený v spise 36C/266/2012 - pozn. súdu). Predmetom znaleckého posudku bolo posúdenie činnosti spojenej s vymáhaním pohľadávok spoločnosti žalobcu a ekonomické posúdenie týchto činnosti, ktoré boli uskutočnené v súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučných okresných súdov SR, pretože tieto neskoro rozhodli, resp. nerozhodli o žiadosti o nevydaní poverenia na vykonanie exekúcie (NZP), neskoro rozhodli resp. nerozhodli o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie (NVP) a neskoro rozhodli resp. nerozhodli o žiadosti o zmenu exekútora (ZE). Znalecký ústav na základe vykonanej analýzy mzdových nákladov, nákladov na poštovné, komunikačné služby, tlač a úpravu informačného systému stanovil náklady v prípade žalôb „NZP a NVP“ na jednu žalobu vo výške 30,76 eur, čo zodpovedalo mzdovým nákladom na jednu žalobcu vo výške 4,15 eur, nákladom na tlač 5,31 eur, nákladom na úpravu informačného systému 13,86 eur, nákladom na poštovné 3,01 eur a nákladom na telekomunikačné služby 4,43 eur. V prípade žalôb „ZE“ náklady na jednu žalobu predstavovali 31,68 eur, z toho mzdové
náklady 5,07 eur, náklady na tlač 5,31 eur, náklady na úpravu informačného systému 13,36 eur, náklady na poštovné 3,01 eur, náklady na telekomunikačné služby 4,43 eur.
41. Ako vyplýva z obsahu znaleckého posudku predmetom posúdenia, pri neskorom rozhodnutí o nevydaní poverenia a neskorom vydaní poverenia boli nasledujúce činnosti ( strana 16 ZP): overovanie skutočnosti, či súd rozhodol o exekučnej veci, overovanie skutočností, ako súd rozhodol o žiadosti o vydanie poverenia, urgovanie vydania rozhodnutia, urgencia a spracovanie sťažností na postup súdu, úhrada poplatkov, spracovanie reakcie súdu, prípadne vypracovanie nového stanoviska, overovania bonity dlžníka, komunikácia s dlžníkom overovanie prijatia elektronického podania - urgencie/sťažnosti. V prípade neskorého rozhodnutia o žiadosti o zmenu exekútora, predmetom činnosti, ktorá slúžila ako základ pre vyčíslenie škody boli tieto činnosti: overovanie skutočnosti, či súd rozhodol o exekučnej veci, urgovanie vydania rozhodnutia, urgencia a spracovanie sťažností na postup súdu, spracovanie reakcie súdu, prípadne vypracovanie nového stanoviska, overovanie prijatia elektronického podania - žiadosti o zmenu /urgencie/sťažnosti. Posudzovaným obdobím boli roky 2009 až 2012. Aj keď znalecký posudok konštatuje určitý nárast nákladov oproti stavu za rok 2008, z obsahu znaleckého posudku vyplýva, že vzhľadom na náročnosť znaleckého dokazovania i celkový rozsah agendy vykonávanej spoločnosťou žalobcu, nebolo možné jednoznačne individualizovať v akom rozsahu sa vyčíslené náklady priamo dotýkajú exekučných konaní a vzhľadom na nárast počtu zamestnancov a nákladov sa vychádzalo z predpokladu, aká časť nákladov zodpovedá exekučnej činnosti. Súdu je pritom z jeho činnosti známe, že spoločnosť žalobcu mala predovšetkým zvýšené náklady v súvislosti s podávaním návrhov na všeobecné súdy a podávaním opravných prostriedkov voči rozhodnutiam všeobecných súdov a podávaním dovolaní v exekučných veciach. Pritom „činnosti“, ktoré boli predmetom ohodnotenia v znaleckom posudku, neboli žalobcom vykonané v exekučných konaniach, ktorých sa týka tento spor, resp. išlo o neúčelné úkony ako to už súd zmienil. Aj keď teda zo znaleckého posudku vyplýva určitý rozsah nákladov žalobcu, nepreukazuje to existenciu príčinnej súvislosti s napádaným postupom exekučného súdu.
42. Nakoľko žalobca nepreukázal žiadny z predpokladov zodpovednosti štátu za škodu (nesprávny úradný postup alebo nezákonné rozhodnutie, vznik škody, príčinnú súvislosť), neexistujú ani žiadne dôvody pre náhradu nemajetkovej ujmy, ktorej výšku odvodil len matematickým výpočtom od výšky spôsobenej škody. Podľa § 17 ods. 3 zák. č. 514/03 Z.z, nemajetková ujma sa určuje s prihliadnutím na osobu poškodeného, jeho doterajší život, prostredie, v ktorom žije a pracuje, posudzuje sa závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k nej došlo, závažnosť následkov, ktoré vznikli. V žalobe žalobcu však absentujú skutočnosti rozhodujúce pre zistenie, či by vôbec mohlo dôjsť k vzniku nemajetkovej ujmy spoločnosti žalobcu, pričom subjektívne pocity jej riadiacich členov, nie sú právne významné. Potrebné by však bolo prihliadať na samotné správanie sa spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. v dodávateľsko- spotrebiteľských vzťahoch. Kriticky sa k obsahu zmluvných podmienok v zmluvách žalobcu uzavretých so spotrebiteľom vyjadrila aj Európska komisia, ktorá konštatovala, že zmluvné podmienky vylučujú uplatňovanie pravidiel na ochranu spotrebiteľa, a prostredníctvom inštitútu rozhodcovského konania má veriteľ možnosť uplatniť svoje nároky bez toho, aby boli posúdené podľa týchto relevantných noriem. Aj z uvedeného je zrejmé, že problémy s vymáhateľnosťou nárokov zo spotrebiteľských zmlúv uzavretých spoločnosťou, sú v príčinnej súvislosti s negatívnymi obchodnými praktikami spoločnosti.
43. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
44. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
45. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
46. V spore bol úspešný žalovaný v rozsahu 100 % a podľa citovaného § 255 ods. 1 CSP mu patrí náhrada trov konania. Vzhľadom k tomu, že žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I (§ 355 ods. 1, § 362 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nestranným procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo k rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).