Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Co-1010-2015.pdf
PDF · 91.81 KB
Case nature
Subarea
7Co/1010/2015
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Sidónie Sládečkovej, v právnej veci žalobcu: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Bratislava, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653, zastúpený Havel, Holásek & Partners, s.r.o., so sídlom Bratislava, Mlynské Nivy 49, IČO: 36 856 584, proti žalovanej: S. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., E. X/XX, zastúpená JUDr. Zuzanou Smatanovou, advokátkou so sídlom Komárno, Špitálska 2905, o zaplatenie 4.141,42 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č.k. 14C/343/2014-127, zo dňa 2. marca 2015, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.981,90 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2.981,90 eura od 10.8.2012 až do zaplatenia, to všetko v mesačných splátkach po 20,- eur splatných vždy do posledného kalendárneho dňa toho ktorého mesiaca počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku až do úplného vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 488, § 489 Občianskeho zákonníka, § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1, 4 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 01.05.2004 do 31.12.2007), § 100 ods. 1, § 101, § 103, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a), b), zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii ( v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy), § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, čl. 3 ods. 1, 2, čl. 5 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. ako aj vykonaným dokazovaním , na základe čoho mal za preukázané, že strany sporu uzatvorili dňa 19.09.2006 zmluvu o splátkovom úvere č. 0212288077 , na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 3.784,11 eura, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať mesačnými splátkami vo výške 54,10 eura v období od 20.10.2006 do 20.8.2016. V zmluve bol medzi stranami dohodnutý poplatok za správu úveru vo výške 1,99 eura mesačne, RPMN bola v zmluve ustálená vo výške 12,44 % a úroková sadzba vo výške 10,80 % ročne (pričom išlo o premenlivú úrokovú sadzbu, ktorá bola ku dňu uzatvorenia zmluvy vo výške 10,80 % ročne). Okrem toho súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky. Predloženými výpismi z účtu a prehľadmi o transakciách na úverovom účte mal súd preukázané realizované finančné operácie na úverovom účte žalovanej s tým, že za obdobie od 20.7.2010 do 9.8.2012 žalobca vyúčtoval žalovanej poplatok za správu úveru vo výške 82,73 eura a úrok z omeškania vo výške 207,37 eura. Z výpisov z účtu žalovanej súd zistil, že žalovaná v období od 20.7.2010 do 9.8.2012 žalobcovi uhradila sumu 1.017,50 eura a po 9.8.2012 uhradila sumu 240,- eur. V danom prípade žalovaná uhradila žalobcovi titulom poskytnutého úveru sumu vo výške 2.770,02 eura. Súd prvej inštancie predmetný vzťah posúdil ako spotrebiteľský s tým,
že ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Dôvodil tým, že zmluva bola uzavretá medzi žalobcom ako veriteľom, ktorá má v predmete svoje podnikateľskej činnosti poskytovanie pôžičiek a na druhej strane žalovanou ako spotrebiteľom fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Zároveň poukázal na to, že v prípade zmluvy ide o štandardnú spotrebiteľskú zmluvu, ktorej obsah ako ani obsah všeobecných obchodných podmienok žalovaná ovplyvniť nemohla, nakoľko sú pripravené vopred a pre veľký počet spotrebiteľov. Súd mal tiež za preukázané, že žalovanej bol poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 3.784,11 eura, ktorý sa zaviazala splácať v mesačných splátkach po 54,10 eura v období od 20.10.2006 do 20.8.2016, kedy nastala konečná splatnosť úveru. Počnúc od 2.4.2007 došlo k zmene výšky zmluvného úroku. Keďže žalovaná neplnila svoje zmluvné povinnosti , žalobca dňom 9.8.2012 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Z dôvodu uplatnenia námietky premlčania súd ako predbežnú otázku riešil, či nárok žalobcu nie je premlčaný a dospel k záveru, že žalobcom uplatnený nárok je sčasti premlčaný, a to v časti týkajúcej sa splátok splatných v období od 20.10.2006 do 19.7.2010 a príslušenstva. Súd prvej inštancie preto žalovanú zaviazal len na zaplatenie sumy splátok splatných v období od 20.7.2010 do predčasného zosplatnenia úveru , t.j. do 9.8.2010 (správne 09.08.2012) vo výške 1.352,50 eura (t.j. 25 x 54,10 eura) po prirátaní sumu poplatkov za správu úveru uplatnených navrhovateľom v tomto období vo výške 82,73 eura, prirátaní vyúčtovaného úroku z omeškania vo výške 207,37 eura a odpočítaní sumy v tomto období žalovanou uhradenej vo výške 1.017,50 eura celkove vo výške 625,10 eura. Okrem toho súd priznal žalobcovi aj sumu zosplatneného úveru za obdobie od 10.8.2012 do 20.8.2016 (teda 48 x 54,10 eura ) vo výške 2.596,80 eura o odpočítaní odporkyňou uhradenej sumy po splatnosti úveru vo výške 240,- eura. S poukazom na uvedené súd zaviazal žalovanú na úhradu sumy v celkovej výške 2.957,81 eura (625,10 + 2.596,80 - 240 = 2.981,90). Zároveň súd priznal žalobcovi i úrok z omeškania vo výške 8 % ročne z vyššie uvedenej dlžnej sumy (pozostávajúcej z dlžnej istiny, zmluvného úroku a poplatkov) počnúc dňom 10.8.2012 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol z dôvodu premlčania a nedôvodnosti. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na zaplatenie zmluvného úroku vo výške 10,55 % ročne zo sumy 4.141,42 eura od 8.11.2012 do zaplatenia súd konštatuje, že zmluvný úrok bol súčasťou každej jednej splátky úveru (teda aj splátok pôvodne splatných v období od 20.8.2012 do 20.8.2016, ktoré boli ku dňu 9.8.2012 predčasne zosplatnené), teda priznanie žalobcom uplatneného zmluvného úroku je duplicitným nárokom. Podľa názoru súdu žalobca má nárok na zmluvný úrok len do času účinkov vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru , pretože týmto jednostranným právnym úkonom sa pohľadávka veriteľa predčasne stáva splatnou v celom rozsahu. Vzhľadom aj na účel zmluvného úroku, ktorým je odplata za poskytnuté peňažné prostriedky, vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru poskytnutého na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, stratil žalobca právo uplatňovať si zmluvné úroky aj naďalej. Preto súd dospel k záveru, že dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov platia len do splatnosti dlhu a od splatnosti úveru je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. V opačnom prípade by na strane žalovanej ako spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj z úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Súd prvej inštancie v súlade s § 160 ods. 1 OSP vyhovel žiadosti žalovanej a túto zaviazal zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu v mesačných splátkach vo výške 20,- eura, splatných vždy do posledného kalendárneho dňa každého mesiaca počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia až do úplného vyrovnania dlhu, pod následkom straty výhody splátok. Výšku určenej mesačnej splátky súd považoval za primeranú pomerom žalovanej ako aj výške dlžnej sumy a dobe splatenia, pričom uloženie povinnosti zaplatenia dlžnej sumy v splátkach a ich výška s ohľadom na postavenie obchodnej spoločnosti žalobcu na finančnom trhu nijako neohrozí jeho ďalšie podnikateľské aktivity a ani vážne nezasiahne jeho majetkovú sféru. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 OSP tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov právo, s ohľadom na ich čiastočný úspech v konaní.
2. Proti tomuto rozsudku do zamietajúceho výroku a výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe vyhovieť v celom rozsahu , resp. zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal nesprávne skutkové zistenia na základe vykonaných dôkazov. Bol toho názoru, že nemohlo prísť k premlčaniu uplatnenej pohľadávky v žiadnej časti, pretože termín vyhlásenia mimoriadnej splatnosti bol deň 09.08.2012 a žaloba bola podaná na súde dňa 19.07.2013. Z uvedených dôvodovo považoval za dôvodný žalobný nárok aj v časti istiny vo výške 1.159,52 eura. Podľa žalobcu mu patrí aj zmluvný úrok vo výške 10,55 % ročne zo sumy 4.414,42 eura od 08.11.2012 do zaplatenia, pretože žalovaná ako dlžník je povinná platiť za poskytnuté peňažné prostriedky odplatu vo forme dohodnutých zmluvných úrokovo a to od ich poskytnutia a až do ich vrátenia , pretože požičané prostriedky má stále k dispozícii a má z nich majetkový prospech.
Rovnako mu patrí aj úrok z omeškania s tým, že tieto boli od dňa vyhlásenia mimoriadnej splatnosti do dňa 10.08.2012 splatené jednotlivými splátkami žalovanej uhradenými po vyhlásení mimoriadne splatnosti. V prípade zmluvných úrokov a úrokov z omeškania ide o dva rozdielne inštitúty, ktoré treba dôsledne rozlišovať. Záverom si uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania.
3. Žalovaná v písomnom vyjadrení navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam. Okrem toho si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku, ako aj konanie ktoré mu predchádzalo a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ktorý však bol dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol dňa 02.03.2015 , t. j. ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového poriadku, postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
6. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa voči žalovanej domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť sumu 4.141,42 eura spolu s úrokom vo výške 10,55 % ročne zo sumy 4.141,42 eura od 8.11.2012 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 4.141,42 eura od 8.11.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania z dôvodu, že dňa 19.09.2006 ako veriteľ uzatvoril so žalovanou ako dlžníkom zmluvu o splátkovom úvere č. 0212288077, na základe ktorej poskytol žalovanej splátkový úver vo výške 3.784,11 eura. Žalovaná bola povinná splácať úver v pravidelných mesačných splátkach, vždy k 20-temu dňu v mesiaci vo výške 119 eura. Prvá splátka bola splatná 20.10.2006 a konečná splatnosť úveru bola dohodnutá ku dňu 20.08.2016. Žalovaná v dobe od uzatvorenia zmluvy o úvere splatila svoj záväzok len čiastočne. Dňa 09.08.2012 žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 09.08.2012 v súlade s bodom 7.6. všeobecných obchodných podmienok a vyzval žalovanú na zaplatenie. Žalovaná ani po tejto výzve svoj dlh neuhradila.
7. Keďže rozsudok súdu prvej inštancie v časti, v ktorej bol žalovaná zaviazaná aplatiť žalobcovi sumu 2.981,90 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2.981,90 eura od 10.8.2012 až do zaplatenia, to všetko v mesačných splátkach po 20,- eur splatných vždy do posledného kalendárneho dňa toho ktorého mesiaca počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku až do úplného vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, odvolaním nikto nenapadol, preto v tejto časti nadobudol rozsudok právoplatnosť. Predmetom odvolacieho konania tak zostala iba zamietajúca časť rozsudku súdu prvej inštancie a v nadväznosti na to i výrok o trovách konania.
8. V prejednávanej veci bolo vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že strany sporu dňa 19.09.2006 uzatvorili zmluvu o splátkovom úvere č. 0212288077 (č.l. 6 spisu), v zmysle ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 3.784,12 eura , ktorý sa žalovaná zaviazal splatiť 119 mesačnými splátkami po 54,10 eura pri premenlivej úrokovej sadzbe 10,80 % ročne, s RPMN vo výške 12,44 , pričom splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na 20.10.2006 a konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 20.08.2016. V tomto smere odvolací súd záver súdu prvej inštancie, že medzi stranami sporu ide občianskoprávny vzťah , považoval za správny. Aj podľa názoru odvolacieho súdu z obsahu predmetnej zmluvy nesporne vyplýva, že ide o spotrebiteľský úver - bezúčelový (čl. I bod. 1 zmluvy), a preto sa na tento právny vzťah vzťahuje zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o splátkovom úvere, t.j. ku dňu 19.09.2006, tak ako to v dôvodoch napadnutého rozsudku konštatoval súd prvej inštancie. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie správne posúdil zmluvu o splátkovom úvere uzatvorenú stranami sporu dňa 19.09.2006 za spotrebiteľskú zmluvu s tým, že v danom prípade ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere .
9. Odvolací súd však za nesprávne považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti , pretože dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol považuje nedostatočne odôvodnené. V tomto smere odvolací súd poukazuje v prvom rade na to, že z rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti nie je možné zistiť, z akých dôkazov súd prvej inštancie vychádzal, keď dospel k záveru, že žalovaná uhradila za obdobie od 20.07.2010 do 09.08.2012 sumu 1.017,50 eura, keď podľa špecifikácie žalobcu o uhrádzaní pohľadávky mala žalovaná za toto obdobie uhradiť sumu 950,- eur (č.l. 37 - 39 spisu), pričom podľa výpisu z účtu žalovanej ( č.l. 75) žalovaná mala uhradiť sumu 967,50 eura. 10. V danom prípade žalobca v odvolaní aj v žalobe tvrdil, že dňa 09.08.2012 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, o čom doložil do spisu aj oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 13.08.2012 (č.l. 7 spisu) . Podľa tohto oznámenia žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť dňa 09.08.2012 a súčasne vyzval žalovanú na úhradu pohľadávky vrátane príslušenstva vo výške 4.211,55 eur a to v lehote 10 dní od prevzatia tohto oznámenia. Odvolací súd poukazuje na to, že podľa bodu 7.6.1 VOP veriteľ má právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. má právo požiadať splatenie pohľadávky veriteľa a dlžník je povinný pohľadávku veriteľa zaplatiť v lehote, ktorú mu určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti úveru. Podľa bodu 10 VOP banka doručuje písomnosti osobne, poštou alebo elektronickými komunikačnými peostriedkami s tým, že podľa bodu 10.3 sa pri doručovaní písomností poštou písomnosti považujú za doručené v tuzemsku 3. deň po ich odoslaní a v cudzine 7. deň po ich odoslaní, a to aj vtedy, ak sa adresát o tejto skutočnosti nedozvie, alebo sa zásielka vráti ako nedoručená . Pokiaľ nie je dohodnuté inak, banka zasiela písomnosti v poštovom styku vo forme obyčajnej poštovej zásielky. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca doposiaľ nepreukázal , že nastali účinky zosplatnenia , pretože nebolo z jeho strany preukázané, kedy bolo žalovanej zaslané oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti . V spise absentuje listina, ktorá by preukazovala ,či a kedy bolo žalovanej odoslané oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Preto zatiaľ záver súdu prvej inštancie o tom, že došlo k zosplatneniu úveru , treba považovať za predčasný. Odvolací súd dodáva, že na to, aby mohol o dôjsť k účinkom zosplatnenia úveru je potrebné, aby preja vôle veriteľa , obsahom ktorého je zosplatnenie úveru, vyhlásenie mimoriadnej splatnosti , bol preukázateľne doručený dlžníkovi , resp. aspoň odoslaný na adresu dlžníka. V tomto prípade však žalobca túto okolnosť doposiaľ nepreukázal. Preto v ďalšom konaní bude žalobca povinný preukázať, že nastali účinky zosplatnenia úveru.
11. Pokiaľ ide o úroky dohodnuté pri poskytnutí úveru odvolací súd poukazuje na to, že úroky dohodnuté pri poskytnutí úveru (pôžičky) predstavujú odplatu (odmenu) za užívanie požičanej istiny. Občiansky zákonník a ani iný právny predpis neustanovuje, za akú dobu možno pri peňažnej pôžičke dohodnúť úroky. Vzhľadom na uvedené nemožno vylúčiť, aby si zmluvné strany v rámci zmluvnej autonómie (pokiaľ ide o dobu, na ktorú sa úroky dojednávajú) dohodli úroky i za dobu , po ktorú bude istina dlžníkom skutočne užívaná (do jej faktického vrátenia veriteľovi), teda i za dobu , v ktorej sa dlžník ocitne v omeškaní so splnením svojho záväzku, pretože istinu v zjednanej lehote splatnosti veriteľovi nevráti. Tomuto záveru zodpovedá i to, ako sú právnou teóriou a rozhodovacou praxou súdov vnímané inštitúty zmluvných úrokov a úrokov z omeškania . Zatiaľ čo zmluvné úroky sú odmenou za užívanie istiny, úroky z omeškania predstavujú zákonnú sankciu za omeškania so splatením istiny a na rozdiel od zmluvného úroku je môže veriteľ požadovať , i keď neboli dojednané (§ 517 ods. 2 OZ). Pritom platí, že môžu existovať popri sebe. V tomto smere sa súd prvej inštancie nevysporiadal s tvrdením žalobcu, že v úverových podmienkach v bode 7.4 si zmluvné strany dohodli, že úver sa úročí denne od poskytnutia úveru (vrátane) do dňa predchádzajúceho dňu splatenia úveru (vrátane) s tým, že pokiaľ je klient v omeškaní so splácaním úveru alebo jednotlivých splátok úveru, je banka oprávnená požadovať od klienta okrem úrokov, tiež úroky z omeškania z dlžnej čiastky, pričom dlžná čiastka sa úročí úrokom z omeškania od prvého dňa omeškania (vrátane), až do bezprostredne predchádzajúceho dňa splatenia dlžnej čiastky (vrátane), pričom pokiaľ je v omeškaní so zaplatením úrokov, poplatkov je banka oprávnená požadovať úroky z omeškania z dlžných čiastok , ktoré sa úročia úrokmi z omeškania denne od prvého dňa omeškania (vrátane) až do bezprostredne predchádzajúceho dňu splatenia príslušnej čiastky (vrátane, č.l. 24 spisu). Podľa názoru odvolacieho súdu bolo potrebné posúdiť, či v tomto prípade v rámci spotrebiteľského práva ide v tomto prípade o platné dojednanie.
12. Vzhľadom k vyššie uvedeným dôvodom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania podľa 389 ods. 1 písm. b) c) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP). V ďalšom konaní súd prvej inštancie bude postupovať
vo vyššie uvedenom smere, pričom vo veci opätovne rozhodne a svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby spĺňalo nároky kladené na súdne rozhodnutia Civilným sporovým poriadkom a bude sa zaoberať aj námietkami žalobcu uvedenými v podanom odvolaní. Zároveň v novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách celého konania, vrátane tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP)
13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).