Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoP/25/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Antónie Kandravej v právnej veci maloletej X. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny B. za účasti rodičov U.. U. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/X, B., zast. JUDr. Ing. Zuzanou Lodovou Amrichovou, advokátkou, Námestie slobody 25, Humenné a U.. C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, F., zast. JUDr. Ondrejom Kellerom, advokátom, Námestie slobody 2, Humenné o zmenu úpravy práv a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 19P/255/2015-111 zo dňa 30.06.2016 takto

rozhodol:

Potvrdzuje sa rozsudok s výnimkou výroku o zastavení konania o návrhu matky.

odôvodnenie:

Predmet konania.

1. Matka maloletej pôvodným návrhom žiadala, aby súd zveril mal. do osobnej starostlivosti otca. Neskôr tento návrh zobrala späť a žiadala zvýšiť výživné zo strany otca na mal. zo sumy 120 eur na sumu 300 eur mesačne. 2. Otec mal. vzájomným návrhom žiadal zveriť mal. do jeho osobnej starostlivosti a zaviazať matku mal. povinnosťou prispievať na jej výživu sumou 200 eur mesačne.

Obsah napadnutého rozhodnutia

3. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol cit.: „Konanie o návrhu matky doručenom súdu dňa 22.6.2015 v časti o určenie výživného zo strany matky a úpravy styku maloletej s matkou z a s t a v u j e. Návrh otca na zverenie maloletej do jeho osobnej starostlivosti, o určenie výživného zo strany matky a o úpravu styku maloletej s matkou z a m i e t a. M e n í rozsudok Okresného súdu Michalovce č. 2P 326/2011 zo dňa 6.2.2012 v časti výšky výživného pre maloletú X. B., nar. X.X.XXXX tak, že zvyšuje výživné pre maloletú X. B. zo sumy 120 eur mesačne na sumu 200 eur mesačne od 1.12.2015 do právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré je otec povinný platiť k rukám matky vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred. Od právoplatnosti rozsudku zvyšuje výživné na sumu 250 eur mesačne, pričom suma 50 eur z tohto výživného je určená na tvorbu úspor a túto sumu je otec maloletej povinný zasielať vždy do 20. dňa tohto ktorého mesiace vopred na účet maloletej. Sumu 200 eur je povinný platiť ako bežné výživného vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky. V prevyšujúcej časti návrh matky na zvýšenie výživného a určenia sumy na tvorbu úspor zamieta.

Matka je povinná otcovi písomne oznámiť v lehote do 10 dní od právoplatnosti rozsudku číslo účtu, na ktorý má zasielať finančné prostriedky na tvorbu úspor maloletej. Zaostalé výživné za obdobie od 1.12.2015 do 30.6.2016 vo výške 640 eur je otec povinný uhradiť matke v lehote šiestich mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.“

4. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že matka maloletej sa svojím návrhom domáhala, aby súd maloletú zveril do osobnej starostlivosti otca a zaviazal navrhovateľku prispievať na jej výživu sumou 60 eur mesačne od právoplatnosti rozsudku. Uznesením č. 19P 255/2015 zo dňa 07.12.2015 konanie o zverenie maloletej do osobnej starostlivosti otca zastavil a naďalej konal o návrhu matky na zvýšenie výživného zo sumy 120 eur mesačne na sumu 300 eur mesačne ako bežné výživné a na sumu 100 eur mesačne na tvorbu úspor. Naposledy bolo o právach a povinnostiach rodičov k maloletej rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Michalovce č. 2P 326/2011 zo dňa 06.02.2012, kedy bolo manželstvo rodičov maloletej rozvedené, maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 120 eur mesačne. Styk s maloletou súd ponechal neobmedzený. Od podania návrhu sa otec maloletej presťahoval zo F. do V. V.. Matka maloletej je pracovníčkou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny B. a jej čistý mesačný príjem predstavuje sumu od 736,34 eur mesačne. Otec maloletej od 01.09.2015 bol preložený na O. M., jeho priemerný čistý mesačný príjem predstavuje 1486,42 eur. Maloletá od septembra 2014 pritom prestúpila na F. F., býva na internáte. Kolíznym opatrovníkom zo dňa 10.06.2016 bol zisťovaný názor maloletej, ktorá uviedla, že chce ostať v starostlivosti matky a chce s ňou aj naďalej žiť. 5. Prijal právny názor, že vzhľadom na späťvzatie návrhu matky v časti určenia výživného zo strany matky a v časti úpravy styku súd konanie v tejto časti zastavil. Návrh otca na zverenie maloletej do jeho osobnej starostlivosti a tým aj návrh na určenie výživného zo strany matky a na úpravu styku maloletej s matkou zamietol. Maloletá dňa 09.07.2016 dovŕši vek XX rokov. Pred kolíznym opatrovníkom sa pri osobnom pohovore dňa 27.05.2016 vyjadrila, že chce ostať v osobnej starostlivosti matky a chce s ňou aj naďalej žiť. Uviedla, že s otcom je v zriedkavom kontakte, pretože veľa cestuje, pričom otec žije s priateľkou a jej dcérou v rodinnom dome v V. V.. Po pojednávaní zástupca otca doložil doklady a zároveň navrhol vypočuť maloletú na pojednávaní. Tento dôkaz súd už nemal priestor vykonať a nepovažuje ho ani za potrebné vykonať, pretože názor maloletej bol zisťovaný prostredníctvom kolízneho opatrovníka, kde sa maloletá vyjadrila, že chce ostať zverená matke. Maloletá má vek blízky dospelosti, je rozumovo vyspelá, čo opakovane vo svojich vyjadreniach uviedol otec maloletej, preto súd pri rozhodovaní prihliadol aj na názor maloletej. Sama maloletá uviedla, že sa s otcom stretáva zriedka. Okrem toho je maloletá počas školského roka na internáte v M.. Súd nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by malo dôjsť k zmene osobnej starostlivosti u maloletej, a preto návrh otca zamietol. Pokiaľ pôvodne podala návrh na zmenu starostlivosti matka, bolo to z dôvodu, že v tom čase maloletá trávila čas viac s otcom ako s matkou, pričom rešpektovala iba názory otca, iba otec rozhodoval o podstatných aj menej podstatných veciach v živote maloletej a samotná maloletá v tom čase podľa vyjadrenia matky preferovala život s otcom. V priebehu konania súd však nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu osobnej starostlivosti u maloletej. Napriek tomu, že rodičia spolu nekomunikujú, maloletá má možnosť kedykoľvek sa s otcom stretávať a v tomto nie je matkou nijako obmedzovaná. Matka maloletej žiadala zvýšiť výživné zo sumy 120 eur mesačne na sumu 300 eur mesačne od 01.12.2015 a taktiež žiadala, aby súd zaviazal otca maloletej prispievať jej na tvorbu úspor sumou 100 eur mesačne od právoplatnosti rozsudku. Naposledy bolo o výške výživného rozhodnuté pred tri a pol rokom. Došlo k zmene pomerov na strane maloletej, ktorá je študentkou strednej školy, býva na internáte a je nepochybné, že oproti poslednej úprave výživného došlo k zvýšeniu jej nákladov. Aj u otca maloletej ako bolo vykonaným dokazovaní zistené, došlo k zmene pomerov, pričom sa zvýšil jeho príjem zo sumy okolo 1200 eur na sumu 1486,42 eur. Vzhľadom na vyčíslené náklady maloletej a príjem rodičov za primerané výživné považoval sumu 200 eur mesačne. V prevyšujúcej časti návrh matky zamietol. Na tvorbu úspor zo strany otca určil sumu 50 eur mesačne. Príjem otca postačuje na platenie zvýšeného výživného a aj na tvorbu úspor pre maloletú v sume 50 eur mesačne. 6. Poukázal na ust. § 26, § 43 ods. 1, § 63 ods. 3, § 75 ods. 1 Zákona o rodine. 7. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. a žiadnemu účastníkovi náhradu trov nepriznal, keďže konanie mohlo začať i bez návrhu. Obsah odvolania otca, vyjadrení k odvolaniu. 8. Proti rozsudku podal odvolanie otec maloletej. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odvolaní uviedol, že na začiatku pojednávania dňa 05.04.2016 sa chcel prostredníctvom právneho zástupcu oboznámiť so správami

kolízneho opatrovníka, a to nielen k jeho záverom k šetreniu k prvotnému návrhu podaného matkou o zverení mal. dieťaťa jeho osobe, ale aj správu zo šetrenia a vyhodnotenie protichodného návrhu zo dňa 30.11.2015, ktorým už chcela mal. dcéru späť do svojej starostlivosti. Táto správa kolízneho opatrovníka však na pojednávaní absentovala a nebola doložená žiadna správa o výsledkoch šetrenia pomerov a vyjadrenie sa k obom protichodným návrhom. Počas súdneho konania predkladal množstvo dôkazov. Na pojednávaní prostredníctvom právneho zástupcu predložil rozpis svojich životných nákladov, poukazoval na vyživovaciu povinnosť oboch rodičov a žiadal predloženie mesačných nákladov matky. Aj napriek tomuto návrhu nebolo zo strany matky takéto mesačné vyúčtovanie nákladov predložené a vo veci bolo súdom rozhodnuté aj bez tohto dôkazu. Počas súdneho konania navrhoval opätovné dokazovanie v priamom výsluchu na súde mal. dcéry X., ktorá ma XX rokov a jej vyspelosť je dostačujúca sa vyjadriť samostatne. Na základe správy, ktorú aj uvádza súd vo svojom rozsudku sa rozhodol návrh otca zamietnuť. Matka mala dostatočné informácie o vykonanom diagnostickom rozhovore s dcérou, ako aj o tom, že správa bude predložená na pojednávaní vytýčenom dňa 14.06.2016, on ako účastník o takýchto informáciách, ani o úkonoch vykonávaných kolíznym opatrovníkom vôbec nevedel, načo podal námietku na takto získaný dôkaz a predložil súdu dňa 22.06.2016 vyjadrenie sa k takto nezákonne získanému dôkazu. Táto nebola zo strany súdu akceptovaná a už dňa 14.06.2016 na pojednávaní bol stanovený termín ďalšieho pojednávania na deň 30.06.2016 za účelom vyhlásenia rozsudku, aj napriek tomu, že samotná podstatná správa kolízneho opatrovníka bola predložená iba na pojednávaní dňa 14.06.2016, čím mu súd uprel práva v zmysle § 123 O.s.p. účinného v čase konania, pričom predovšetkým na tejto správe podložil súd svoje závery, aj keď otec žiadal, aby dcéra bola vypočutá súdom. Súdom neboli vzaté na vedomie dôkazy predložené odporcom aj o tom, že jeho mesačný príjem v priemere môže byť 1486,42 eur, avšak predložil konkrétne výplatné pásky za jednotlivé mesiace s tým, že jednoznačne v jednotlivých mesiacoch je čistý príjem odporcu okolo 1280 eur a zvyšnú časť tvoria nepravidelné príplatky vo forme preplatenia služobnej pohotovosti a nadčasov. Súd nevzal pri rozhodovaní o svojom odôvodnení zákonné náklady otca, a to náklady na pohonné hmoty na cestu do miesta bydliska za účelom návštevy dcéry, čo súd musí akceptovať. Súd nevzal na vedomie pri svojom rozhodnutí, že od poslednej úpravy vyživovacej povinností sa otcovi zmenil plat o 200 eur, pričom táto suma bola rozhodujúca na to, aby sa zvýšilo výživné zo 120 eur na 250 eur. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti, kedy matka poberala 550 eur sa jej zvýšil čistý príjem tiež o 200 eur, a to na sumu 736 až 802 eur a taktiež pracovne postúpila, čo úmyselne tieto okolností neboli uvádzané, pričom pracuje na funkčnom mieste už ako vedúca oddelenia sprostredkovania ÚPSVaR v B., pričom pri rozhodovaní musí súd prihliadať na zmeny tak dieťaťa, ako aj oboch rodičov. Zmeny za ostatné 2 roky sa u mal. dcéry nezmenili, nakoľko je stále na F. v M. a býva na tom istom internáte, avšak nielen z jeho strany, ale aj predovšetkým zo strany matky sa podstatným spôsobom zmenila ekonomická aj pracovná situácia. Súd nevzal do úvahy skutočnosť, že matka žiada vytvoriť v XX. rokoch maloletej dcéry tvorbu úspor za účelom vytvorenia finančného základu na prípadné štúdium na vysokej škole mal. dcéry, pričom bolo preukázané, že samotná navrhovateľka za 5 rokov zverenej starostlivosti o dcéru nevytvorila žiadne úspory pre mal. dcéru a ani v súčasnom období nevytvára, aj napriek veľmi priaznivej vlastnej finančnej situácie, ba dokonca žiada aj príspevok 1/3 na chod domácnosti od mal. dcéry, čo súd akceptoval vo svojom rozsudku. Poukázal na nezákonný postup súdu pri vyhlásenom rozsudku, nakoľko návrh matky zo dňa 30.11.2015 spočíval v zmene rozsudku OS-MI č.k. 2P 326/2011 s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku, pričom súd vo svojom rozsudku rozhodol o zročnom výživnom a doplatení od dňa podania návrhu, t.j. od 01.12.2015 aj napriek tomu, že matka vo svojom návrhu sa domáhala svojich práv od dňa právoplatnosti nového rozsudku. Rozsudok vo svojom odôvodnení neprihliadal na poukazované zmeny zo strany matky vo veci svojich nárokov pre mal. dcéru, kde vo svojom návrhu zo dňa 30.11.2015 uvádzala napr. výšku nákladov na MHD v prvom návrhu 10 eur mesačne, vo svojom druhom protinávrhu to vyčísľovala na 20 eur mesačne, výšku na platbu mobilu v prvom vo výške 13 eur, v druhom 10 eur, stravovanie doma 50 eur mesačne, v druhom to zvýšila na 60 eur mesačne, v prvom absentovala platba za internet a televíziu, v druhom sa pridala platba vo výške 15,50 eur mesačne, pričom iba z týchto protichodných návrhov by malo byť zreteľné súdu, že navrhovateľka nevie skutočné náklady, a to preto, lebo ich doposiaľ nehradila a tieto hradil odporca, pričom dcéra doposiaľ využíva internet, ktorým je duálne napojená na internet odporcu a tento hradí odporca. Matka si účtuje internet, ktorý využíva v mieste bydliska ona s jej druhom, ako aj televíziu, ktorú dcéra nesleduje aj z dôvodu, že sa skoro 80 % času v mesiaci zdržuje vo vzdialených M. a nie v mieste bydliska. Zmätočné sú vyjadrenia, kde súd uvádza, že „ výživné určil od 01.02.2015. Za obdobie od 01.02.2015 do 30.06.2016 vznikol otcovi na výživnom dlh. Nie je zákonným spôsobom odôvodnené akým právnym nárokom otcovi vznikol dlh vo výške 640,-€ za obdobie od 01.02.2015 do 30.06.2016. Súd na pojednávaní dňa 14.06.2016 stanovil ďalšie pojednávanie na deň 30.06.2016 za účelom vyhlásenia rozsudku aj napriek

tomu, že otec bol ešte zaviazaný súdom doložiť dôkazy o jeho životných nákladoch a taktiež matka predložila závažné, hrubo skresľujúce a nezákonne získané dôkazy, otec sa zákonným spôsobom nemal možnosť k nim vyjadriť, napriek tomu súd dokazovanie ukončil. Na súdnom pojednávaní dňa 30.06.2016 došlo už k vyhláseniu rozsudku a zároveň už bol vyhotovený rozsudok v mene republiky aj v písomnej forme, kde som okrem iného cestou svojho právneho zástupcu chcel podať moje vyjadrenie zo dňa 30.06.2016, rovnako predložiť vyhlásenie nášho dospelého spoločného syna U. B., ktorému ako onkologickému pacientovi zabezpečuje podľa možností a schopností pokrytie nákladov spojených s jeho liečbou, ktorú nehradí poisťovňa a žiadnym spôsobom sa na nich nepodieľa ani navrhovateľka. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam, má za to, že rozsudok bol vydaný predčasne, zmätočne, bez náležite zisteného objektívneho skutkového stavu. 9. K odvolaniu otca podala písomné vyjadrenie matka maloletej, navrhla potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny. Hodnotenie odvolacieho súdu 10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie otca bolo podané včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, preskúmal napadnutý rozsudok postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 zákona č. 160/ 2015 Z. z Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“) . 11. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z.). Súd pri rozhodovaní o zamietnutí návrh otca na zverenie mal. do jeho osobnej starostlivosti prihliadol na názor a záujem maloletej, rozhodnutie o zvýšení výživného zo strany otca odôvodnil tým, že došlo k zmene pomerov na strane maloletej, ktorá je študentkou strednej školy, býva na internáte a nepochybne došlo k nárastu jej nákladov. U otca maloletej došlo k zmene pomerov, jeho príjem sa zvýšil. 12. Otec vo svojom odvolaní proti zamietnutiu jeho návrhu na zverenie mal. do jeho osobnej starostlivosti namieta, že súd nevypočul v konaní maloletú na jej názor. Podľa § 26 ZoR , ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. Podľa § 43 ods. 1 ZoR, maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti. Podľa § 100 ods. 3 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu, ak je účastníkom konania maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého dieťaťa súd zisťuje prostredníctvom jeho zástupcu alebo príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo výsluchom maloletého dieťaťa aj bez prítomnosti rodičov alebo iných osôb zodpovedných za výchovu maloletého dieťaťa. 13. Dohovor o právach dieťaťa stanovil vo svojom článku 3 ods. 1, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti dotýkajúcej sa detí, uskutočňovanej tak verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi, alebo zákonodarnými orgánmi. Záujem dieťaťa teda stojí nad všetkými inými záujmami, vrátane záujmu rodiča. V konaniach, kde sa rozhoduje o výkone rodičovských práv a povinností, konať v záujme dieťaťa znamená brať do úvahy, najmä napĺňanie jeho potrieb, istoty, spokojnosti, bezpečie vyplývajúce z citových väzieb a vzťahu dieťaťa k obom rodičom. Súd sa priklonil k rešpektovaniu prvoradého záujmu dieťaťa a riadil sa aj jeho názorom. Maloletá X. prejavila a vyslovila svoj postoj k otázke starostlivosti. Názor dieťaťa vyplýva zo správy kolízneho opatrovníka. Dieťa bolo schopné vzhľadom na svoj vek a svoje prezentovať svoj názor. Odvolací súd má zato, že názor dieťaťa bol zistený v súlade so zákonom, nie je dôvod pochybovať o obsahu prejavu vôle dieťaťa, preto zhodne s názorom súdu má zato, že nebolo potrebné mal. X. opätovne vypočuť v konaní pred súdom. 14. Otec namieta záver súdu o existencii zákonných podmienok pre zmenu rozhodnutia o výživnom. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ustanovenie § 228 C.s.p. i ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Civilný sporový poriadok v označenom ustanovení určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova (prekážka res iudicatea - veci rozhodnutej). Civilný mimosporový poriadok však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať (ustanovenie § 121

C.m.p.). Výslovne umožňuje zmenu rozsudku o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých, ak sa zmenili pomery. Ide o zásadu „rebus sic stantibus“. Hmotnoprávna podmienka zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom je upravená v ustanovení § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine. Podľa tohto ustanovenia rozsudky o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Aby súd teda mohol vo veci výživného rozhodnúť inak, nevyhnutnou podmienkou je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť ku všetkým skutočnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, avšak len vtedy môžu byť dôvodom pre zmenu vo vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Právne relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu na zvýšenie výživného je nielen to, či sa výrazne, trvale, nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávneného, ale aj na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. 15. Súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní o zmene výživného porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného v čase skoršieho rozhodovania a v čase nového rozhodovania pre posúdenie, či došlo alebo nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu posledného rozhodnutia o výživnom. Pri posudzovaní zmeny pomerov prihliadol na rozhodujúce okolnosti, ktoré odôvodňovali zmenu výživného. Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. zákona o rodine (ďalej len „ZoR“) pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 78 ods. 1 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa § 78 ods. 3 ZoR pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 16. Zákon o rodine v ustanovení § 78 ods. l vymedzuje kritériá ako určitý návod pre súd, kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú to relevantné odôvodnené potreby. Na strane povinného sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, získanými skúsenosťami. 17. Výživné má zabezpečiť také materiálne podmienky pre telesný a duševný vývoj dieťaťa, v akých by sa dieťa nachádzalo, keby žilo v harmonickej spoločnej domácnosti svojich rodičov. Výživné pre mal. dieťa má pritom prednosť pred inými výdavkami rodičov a o toto právo nemôže byť ukracované. 18. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Pri skúmaní oprávnených potrieb maloletých detí je potrebné a nutné vziať do úvahy nielen potreby obvyklé, pravidelne sa vyskytujúce, ale aj potreby, ktoré sa vyskytujú len niekedy, napríklad v dobe letných prázdnin. Účelom výživného je uhrádzať nielen priebežne sa vyskytujúce bežné potreby, ale všetky potreby prospešné pre všestranný vývoj detí, teda i potreby vyskytujúce sa nepravidelne za dlhšie obdobie. K týmto odôvodneným potrebám sa musí prihliadať pri určovaní výšky výživného. V zmysle § 28 Zákona o rodine je súčasťou rodičovských práv a povinností najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. V zmysle tohto zákonného ustanovenia je garantované právo rodičov vychovávať svoje deti a naopak deťom sa zaručuje právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Tento zaručený princíp ochrany práv teda zahrňuje zo strany rodičov zabezpečenie podmienok materiálnej i nemateriálnej povahy k tomu, aby sa dieťa mohlo dostatočne rozvíjať. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tie sa realizujú prostredníctvom povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti k svojím deťom podľa kritérií uvedených v § 62 ods. 2 Zákona o rodine, pričom povinnosťou súdu je vždy prihliadnuť k všetkým dôležitým okolnostiam, u každého rodiča zvlášť, prihliadnuť na vek, vyspelosť dieťaťa, prihliadnuť na nevyhnutné potreby a potreby, ktoré sú nad rámec bežných potrieb, náklady ktoré súvisia so zdravotným stavom maloletých detí, je nutné prihliadnuť na majetkové pomery oboch rodičov a následne až tak zhodnotiť možnosti, schopnosti otca ako povinného a zhodnotiť odôvodnené potreby maloletých detí.

19. Za preukázaného skutkového stavu bolo dôvodné dospieť k záveru, že u maloletej došlo k podstatnej zmene pomerov spojených so zvýšením odôvodnených potrieb spojených predovšetkým s jej fyzickým vývojom, školským vzdelávaním, s potrebami súvisiacimi s jej záujmami tak, ako správne skonštatoval i súd prvej inštancie. Ako to vyplýva z obsahu pripojeného spicu Okresného súdu Michalovce, sp.zn. 2P 326/2011, v čase predchádzajúceho rozhodovania súdu o výživnom bola maloletá X. žiačkou X. ročníka N. v B.. V súčasnosti je študentkou strednej školy, študuje v M., býva na školskom internáte, s čím sú

spojené zvýšené výdavky. Výdaje, ktoré v konaní vyčíslila matka je potrebné považovať za primerané, zodpovedajúce veku a záujmom maloletej. Navyše niektoré náklady nevyhnutne súvisia so vzdelávaním a prípravou maloletej na jej budúce zamestnanie. Súd správne prihliadol na to, že matka maloletej sa osobne o mal. stará, v čase keď nie je ubytovaná na školskom internáte, počas víkendov, sviatkov a prázdnin zabezpečuje jej bývanie, stará sa o spoločnú domácnosť, finančne zabezpečuje jej materiálne potreby. Výška výživného na maloletú zodpovedá možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca a odôvodneným potrebám maloletej

20. Otec namieta správnosť záveru súdu o odôvodnenosti nároku na výživné na tvorbu úspor, keďže matka za 5 rokov, kedy mala mal. zverenú do osobnej starostlivosti jej žiadne úspory nevytvorila. Podľa § 63 ods. 3 veta prvá ZoR, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. 21. V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia súd preskúmava majetkovú situáciu povinného komplexne zo všetkých zákonných hľadísk a ak dospeje k záveru, že tieto majetkové pomery sú také, že okrem zabezpečenia všetkých bežných potrieb dieťaťa v rozsahu, ktorým sa podieľa na životnej úrovni rodičov, majetková situácia umožňuje aj tvorbu úspor, určí výšku výživného s prihliadnutím aj na tento záver. Súd zohľadnil výdavky otca ako povinného rodiča a správne dospel k záveru, že výška jeho výdavkov na zabezpečenie nevyhnutných výdavkov, dosahovaný príjem a jeho celkové majetkové pomery, ako aj oprávnené potreby maloletej dcéry, ktorá sa pripravuje na budúce povolanie a plánuje študovať na vysokej škole opodstatňujú priznať aj tvorbu úspor. Pre dôvodnosť priznania nároku nie je právne významné, či rodič, ktorý má dieťa zverené do osobnej starostlivosti dieťaťu tiež tvorí úspory. 22. Otec namieta postup súdu, ktorým mu podľa jeho názoru bola odňatá možnosť vyjadriť sa k dôkazom vykonaným v konaní a v konečnom dôsledku došlo k porušeniu jeho ústavného práva na verejné prejednanie veci. Ako to vyplýva z obsahu spisu, súd vo veci nariadil pojednávanie a pojednával celkovo 2 krát, na pojednávaní konanom dňa 05.04.2016 otec nebol prítomný, jeho právny zástupca prítomný na pojednávaní ospravedlnil jeho neprítomnosť, o odročenie pojednávania nepožiadal. Právny zástupca otca vzal termín ďalšieho pojednávania na vedomie. Na pojednávaní konanom dňa 14.06. sa nezúčastnil otec maloletej, ani jeho právny zástupca, o odročenie pojednávania nepožiadali. Súd v súlade s ust, § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával a ukončil dokazovanie v ich neprítomnosti. Pojednávanie bolo odročené za účelom vyhlásenia rozhodnutia na deň 30.06.2016. Dňa 30.06.2016 bol vyhlásený rozsudok, ktorý bol doručený právnemu zástupcovi otca. Súd v konaní otca nevypočul a prihliadol len na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Postupom súdu, t. j. pojednávaním a rozhodnutím v neprítomnosti otca (ktorý by sa pojednávaní nezúčastnil), nedošlo k odňatiu mu možnosti konať pred súdom. Právo účastníka, aby jeho vec bola prejednaná verejne a v jeho prítomnosti, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nemožno chápať tak, že by súd nemohol konať a rozhodnúť vec bez prítomnosti účastníka, ale tak, že súd je povinný umožniť účastníkovi uplatnenie tohto práva. V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že súd konal správne a zákonne, pretože otcovi umožnil realizáciu jeho ústavného práva tým, že ho riadne a včas predvolal na pojednávania. Otec mal. ani jeho právny zástupca o odročenie pojednávania ani raz nepožiadal. Z obsahu spisu vyplýva, že otec mal. a jeho právny zástupca sa vo veci písomne vyjadrili ( čl. 56-61 spisu, čl. 71-72 spisu).

23. Ani ďalšie odvolacie námietky otca nespochybnili vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Odvolací súd napadnutý rozsudok s výnimkou výroku o zastavení konania o návrhu matky podľa §387 ods. 1 potvrdil.

24. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol s poukazom na ustanovenie § 57 CMP, podľa ktorého sa o trovách konania rozhoduje len na návrh. Návrh zo strany účastníkov konania na priznanie trov konania nebol podaný.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .