Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_38P-30-2013.pdf
PDF · 180.45 KB
Case nature
Area
Subarea
38P/30/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou JUDr. Zdenkou Mattielighovou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú: E. C., H.. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - C. C., H.. XX.XX.XXXX, C. N. XX, C., zastúpená AK H., K..Q..X.., K. K. M. Q. X, C. a otec - Ľ. C., H.. XX.XX.XXXX, R. C. O. XX, C., toho času K. XX, C., zastúpený A.. A. R., AK K. K. T.Í. XX, C., o návrhu matky zákaz styku otca s maloletou, takto
rozhodol:
Súd návrh matky zo dňa 15.02.2013 na zákaz styku otca s maloletou E. C., H.. XX.XX.XXXX zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 15.02.2013 sa matka v tom čase ešte oboch maloletých detí F. B. E.H., domáhala zákazu styku otca s deťmi.
2. Svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 27.01.2012 bolo rozvedené jej manželstvom s otcom maloletých detí, pričom už od júla roku 2011 matka maloletých detí pozorovala na otcovi, že prestáva situáciu rozpadu manželstva zvládať. Už po podaní žiadosti na rozvod manželstva sa otec detí začal matke vyhrážať samovraždou a v decembri roku 2011 ohrozoval matku i deti v byte na N. V. zbraňou, ktorú mal v tom čase v legálnej držbe, pričom sa nepriamo vyhrážal, že zabije seba i deti. Dňa 23.12.2011 podala matka detí na polícii v Trnave trestné oznámenie, ktoré však bolo napokon prekvalifikované na priestupok. Situácia sa na istý čas upokojila, matka bola ochotná pripustiť, že sa jednalo o náhodnú situáciu a otec sa začal s deťmi znovu stretávať. Ako sa však stupňoval tlak veriteľov, u ktorých sa otec značne zadĺžil, začal sa znovu meniť aj prístup otca k plneniu jeho vyživovacej povinnosti k maloletým deťom a jeho celkový prístup. Maloletému F.X. začal na osobu matky hovoriť negatívne veci, že je to ona, ktorá nesie vinu za jeho problémy, z ktorého dôvodu sa i vzťahy medzi matkou a synom zhoršili. Samotného maloletého F. kontaktovali viacerí otcovi veritelia, čo maloletého bezpochyby trápilo. Otec si nakoniec prestal k deťom plniť svoju vyživovaciu povinnosť a matka bola dňa 10.09.2012 nútená podať na otca trestné oznámenie za zanedbanie povinne výživy. Po tom, ako sa otec maloletých detí o tejto skutočnosti dozvedel odišiel do školy, ktorú obe deti navštevovali a pod zámienkou návštevy lekára ich odtiaľ odviedol. Následne matke po jedenástej hodine dopoludnia zatelefonoval a vyhrážal sa jej, že ukončí tak svoj život ako i život detí, pričom uvedené bolo zrejmé z jeho vyjadrení, ktoré matka uviedla i v Zápisnici o výsluchu svedka - poškodeného spísanej dňa 10.09.2012 na OR PZ Bratislava III, ČVS:ORP-1858/NMV-B3-2012. Matka okamžite po prvom telefonáte zavolala políciu a následne bol otec detí zadržaný a vzatý do vyšetrovacej väzby. Obe deti mali v tom čase strach a obavy pred konaním otca, z ktorého dôvodu matka požiadala súd o nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by bol dočasne zakázaný styk otca s deťmi a aj s ňou samotnou a ktorému návrhu súd v časti zákazu styku otca s
deťmi vyhovel. Otec maloletých detí bol následne za prečin nebezpečného vyhrážania odsúdený na podmienečný trest odňatia slobody. Poukázala na to, že nevie odhadnúť správanie sa otca, nakoľko ani nariadené predbežné opatrenie nedodržiaval. Okrem toho mala za to, že existuje dôvodná obava o život a zdravie oboch detí, nakoľko otca detí neustále kontaktujú veritelia a vzhľadom na tieto kontakty sa obávala možných následkov, ak by sa otec zdržiaval v prítomnosti detí. Matka bola svedkom mnohých výhražných telefonátov a videla psychické rozpoloženie otca detí, keď aj on sám pôsobil, že má obavu o svoj život a zdravie. Otec maloletých detí sa pritom k prečinu nebezpečného vyhrážania na súde priznal, teda potvrdil svoj úmysel zabiť svoje deti. Maloletý F. pritom odišiel bývať k starým rodičom zo strany otca, kde rovnako existuje dôvodná obava stretávania sa s otcom, keďže zo strany otca dochádza k porušovaniu nariadeného predbežného opatrenia. Počas konania sa vyjadrovala k okolnostiam, ktoré viedli k rozpadu ich manželstva a ktoré spočívali v nakladaní zo spoločnými finančnými prostriedkami a taktiež so zadlžovaním otca, o čom ona sama nemala vedomosť, a to až do doby, kedy nezačali ľudia, od ktorých si otec peniaze požičiaval, kontaktovať aj ju samotnú. Uvedené spôsobilo aj zmenu v správaní sa otca, medzi rodičmi dochádzalo ku konfliktom a situácia sa stala neúnosnou. Následne došlo k situáciám, ktoré popísala vo svojom návrhu. Vzhľadom k čiastkam, ktoré otec dlhuje a k ľuďom, ktorí ho v tejto súvislosti kontaktujú, matka nevie, čo môže očakávať a čo sa môže stať. Otcove dlžoby hania celú rodinu, veritelia dokonca kontaktovali aj maloletého F.B.. Závažným dôvodom pre jej návrh je však aj ten, že až s odstupom času zistila, že otec všetky tieto peniaze použil na hranie - gamblerstvo. K situácii na strane F. a k jeho odchodu do domácnosti starých rodičov sa podrobne vyjadrila v rámci svojej výpovede. Uviedla, že F. sa dostal pod obrovský tlak zo strany rodičov otca, na otca nehľadí reálne, je pre neho človekom, ktorý nerobí chyby, resp. snaží sa ich ospravedlňovať. Pod týmto tlakom je vzťah F. k nej negatívny s tým, že sa o nej vyjadruje v tom zmysle, že mu ubližovala, čo sa v žiadnom ohľade nezakladá na pravde. Matka mala za to, že si F. len potrebuje utriediť myšlienky, po nariadení predbežného opatrenia o jeho zverení do starostlivosti starých rodičov však došlo k podávaniu trestných oznámení zo strany samotného F.. Matka sa s ním snažila kontaktovať v súdom stanovenom rozsahu, nebolo je to však umožňované, k čomu sa taktiež podrobnejšie vyjadrila. Rovnako sa vyjadrila k snahám starých rodičov zo strany otca realizovať styk s maloletou E.H., kedy maloletá odmietla so starými rodičmi odísť a celá situácia bola nátlaková.
3. Otec maloletých detí vo svojom podaní doručenom súdu dňa 08.04.2013 navrhol návrh matky na zákaz jeho styku s deťmi zamietnuť ako nedôvodný. Poukázal na to, že o svoje deti sa od malička staral a nikdy im neublížil. Uvedené preukazuje aj fakt, že maloletý F. sám vyhľadáva kontakt so svojim otcom a stretáva sa s ním, čo by sa nedialo, ak by to sám maloletý nechcel alebo by sa otca bál. Mal za to, že matka maloletú E. psychicky týra tým, že jej zakazuje kontakt s bratom F., ktorý nemôže svojej sestre darovať ani čokoládu a nemôžu ju kontaktovať ani v škole, ktorú obe deti navštevujú, a to na žiadosť matky. Otec v záujme nápravy daného stavu požiadal aj N. L.G. M. S. B. S. o vypracovanie posudku ohľadom výkonu jeho rodičovských práv a povinností. Poukázal na to, že orgán sociálnoprávnej ochrany detí je v dennom kontakte s maloletým F., ktorý ich informuje o všetkom, čo robí a ako žije a z ktorých informácii je možné si overiť, v akých podmienkach maloletý žije. Pokiaľ ide o jeho zatknutie, toto bolo matkou maloletých detí zinscenované, okolnosti tejto situácie podrobne popísal vo svojom vyjadrení. Po dvoch mesiacoch väzby navštívili otca obe deti v sprievode jeho rodičov, deti za otcom plakali, vraveli, že ho ľúbia a písali mu do väzenia i listy. V trestnom konaní otec uzatvoril s prokurátorom dohodu o vine a treste a dňa 27.11.2012 bol prepustený na slobodu. Následne bol amnestovaný. Ešte v decembri 2012 odišiel maloletý F. na vlastnú žiadosť bývať k starým rodičom zo strany otca, keďže mu vadil matkin spôsob života, k čomu sa taktiež podrobne vyjadril vo svojom podaní. Matka sa rovnako nedostatočne stará o maloletú E., táto chradne po citovej aj fyzickej stránke, čo potvrdil i samotný F.. Od doby, kedy je maloletý F. v starostlivosti starých rodičov dal si do poriadku zdravie, zlepšil si prospech v škole a do poriadku sa dáva aj jeho psychika. Matka má rozhodnutím súdu upravený styk so synom, tento však nevyužíva, nechodí za synom a nekontaktuje ho. Otec spočiatku trval na tom, aby bol nielen zamietnutý návrh matky na zákaz styku otca s deťmi a aby bola zároveň zmenená úprava výkonu rodičovských práv a povinností k deťom tak, že tieto budú zverené do osobnej starostlivosti otca. Na tomto svojom návrhu po dosiahnutí plnoletosti u F. netrval a žiadal výlučne to, aby súd návrh matky na zákaz styku otca s maloletou E.Í. zamietol. V rámci konania poukázal na to, že otázka dlžôb do tohto konania nepatrí, nie je pravdou, že by bol v tejto súvislosti ohrozený na živote a zdraví. Pokiaľ ide o jeho obžalobu pre majetkovú trestnú činnosť je pravdou, že sa jedná o dlhy, avšak finančné prostriedky užívali spoločne s matkou. Obvinenia z gamblérstva poprel. Pokiaľ ide o uzavretie dohody o vine a treste vo veci prečinu nebezpečného vyhrážania, toto mu bolo poradené. Už v čase, kedy boli za ním deti vo väzbe mu F. vravel, že ich matka bije a vyhráža sa im, že pôjdu do detského domova, na základe čoho vzal otec F.
v decembri 2012 na ÚPSVaR, pričom následne sa situácia zhoršila. Súčasťou stretnutia na ÚPSVaR v Bratislave bolo aj to, že otec dostal na maloletú E. číslo, aby ju mohol kontaktovať, avšak následne v januári bolo toto číslo už zrušené. Písal maloletej prostredníctvom facebooku, odpísala mu, aby jej dal pokoj, neveril však, že to písala ona, nakoľko podľa vyjadrení F. v tom čase sa maloletá na otca ešte pýtala. Deťom nikdy neublížil. Vzťah k F. označil za bezproblémový, s maloletou kontakt neudržiava, takže nemal vedomosť o tom, aký je jej vzťah k nemu. Keď však bola za otcom vo väzbe držala ho za ruku a pýtala sa, kedy budú spolu.
4. Počas konania súd pristúpil k výsluchu svedkov, a to S.. Š. Z. B. Z.. D. F. z N. L. M. S.O. B. S., ktorí sa vyjadrovali k spolupráci s otcom detí a maloletým F. a k obsahu odborného vyjadrenia datovaného dňom 30.04.2013 s tým, že s matkou ani maloletou E. v kontakte neboli.
5. Súd pristúpil tiež k výsluchu Z.. B. D. z občianskeho združenia Pomoc ohrozeným deťom, ktorá sa vyjadrovala k spolupráci s maloletou E., ktorá bola v ich starostlivosti od jesene 2012 a v čase výsluchu to bolo už rok. Spočiatku pracovala i s maloletým F., s ktorým sa stretla cca 4x. Potom už pracovala len s maloletou. Podrobne sa vyjadrovala k svojim zisteniam, čo sa týka vnímania osoby otca oboma deťmi, pričom na strane F. bolo zrejmé, že je zaťahovaný do vecí, ktoré mu neprináleží riešiť a že na osobu otca nazerá značne nekriticky a tiež boli u neho pozorované sklony ku konfabulácii. Taktiež sa vyjadrovala k priebehu stretnutí a k ich záverom. Kontakt svedkyne s F. sa prerušil na prelome rokov 2012/2013. Pokiaľ ide o maloletú E., odmietala kontakt s otcom, na otca sa hnevá a bojí sa ho. Postupom času sa vyjadrila, že bol otec na ňu zlý a následne jej zakazoval o tom hovoriť.
6. Súd pristúpil k výsluchu svedka - starého otca detí zo strany matky P.. Z. U.. Poukázal na to, že bol opakovane vypočúvaný na polícii v tejto dotknutej veci, pričom na základe krivých obvinení zo strany F. a rodiny otca bol vystavený tomu, že do dediny, v ktorej býva, prišla polícia a on bol verejne zadržaný a boli robené úkony voči jeho osobe i obydliu. Rovnako jeho dcéra - matka detí - je krivo obviňovaná z neusporiadaného a škodlivého spôsobu života, čo sa nezakladá na pravde. Mal za to, že trestné oznámenia podávané F. nie sú v skutočnosti jeho. Podrobne sa vyjadroval k rodinnej situácii, do ktorej je z dôvodu svojho príbuzenského vzťahu s matkou zainteresovaný a k svojim pocitom. Taktiež sa podrobne vyjadroval k svojmu vzťahu s vnukom F. a k okolnostiam, ktoré nastali a spôsobili súčasnú situáciu. Svojej dcére je nápomocný tak finančne ako aj morálne, k starostlivosti matky o maloletú E. nemá žiadne výhrady. Je s ňou v častom kontakte. Mal za to, že tak, ako bol rešpektovaný názor F., mal by byť rešpektovaný aj názor E., ktorá sa nechce stretávať ani s otcom ani s bratom. Taktiež sa vyjadroval k finančným problémom otca a poukázal na to, že aj on sám mu dal značné sumy finančných prostriedkov, pričom otec detí zneužil jeho meno k tomu, aby si požičal peniaze od jeho známych, jednalo sa o vysoké sumy.
7. Súd pristúpil k výsluchu svedkov - starých rodičov maloletých detí zo strany otca - B. C. B. Ľ.V. C.. Vyjadrovali sa k rodinnej situácii tak, ako ju vnímali oni a taktiež k starostlivosti o F., ktorý bol zverený do ich náhradnej osobnej starostlivosti. Pokiaľ ide o maloletú E. nie sú s ňou v kontakte, nakoľko matka im v tom bráni. Podrobnejšie sa vyjadrovali k situácii na strane F., keďže sú s ním v dennom kontakte a býval s nimi v spoločnej domácnosti. Je pravdou, že maloletý je v kontakte s otcom. Poukázali na to, že F. prevzali od matky v zanedbanom stave a u nich sa dal do poriadku a ukľudnil sa. Mali za to, že matka vedie neusporiadaný spôsob života. Pokiaľ ide o vzťah F. k matke mali za to, že vzhľadom na veku F. (XX Q..) je schopný sa v tejto otázke rozhodnúť, oni sami ho neobmedzujú. Mali za to, že reakcia F. na matku je vyvolaná jej správaním sa voči nemu.
8. Súd pristúpil k výsluchu svedkyne - F. Z., ktorá bola v tom čase spolubývajúcou matky maloletej a mala vedomosť o jej starostlivosti o obe maloleté deti a taktiež o jej vzťahu so synom F. a k zhoršeniu týchto vzťahov, k čomu sa vo svojej výpovedi podrobne vyjadrila. Poukázala na to, že F. mal sklony klamať, čo popísala na konkrétnych príkladoch. Pokiaľ ide o maloletú E. mala za to, že táto sa otca bojí a uvedené pocity, ktoré má voči otcovi prenáša i na F.
9. Právna zástupkyňa matky v rámci konania poukazovala na situáciu na strane F., ktorý bol z dôvodu zverenia do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov pod ich priamym negatívnym vplyvom, starí rodičia nekonali v jeho záujme, keďže ich postoj ako aj postoj otca je voči matke detí nenávistný a z ich strany bola systematicky negovaná pozícia matky a cielene narušované vzťahy medzi matkou a deťmi, čo sa im v prípade F. podarilo. Na strane maloletého F. dokonca došlo i na podávanie absurdných
trestných oznámení, z obsahu ktorých je zrejmé, že sa nejedná o ním produkované záležitosti. Maloletá E. kontakt s otcom odmieta, má z neho strach. Situácia na strane otca sa nezmenila, jeho spôsob života pretrváva a stále ju tu prítomná dôvodná obava ohľadom života a zdravia detí. Voči otcovi bolo počas tohto konania vedené trestné konanie pre majetkovú trestnú činnosť. Počas konania tiež poukazovala na to, že F. je zaťahovaný do vecí, ktoré mu neprináleží riešiť Matka podala návrh na zákaz styku otca s deťmi a následne už len s maloletou E., na základe preukázaných skutočností, kedy došlo zo strany otca k ohrozeniu detí a správať sa tak, že sa to nestalo označila za alibistické. Zo strany otca pritom došlo k takémuto správaniu minimálne dvakrát, a to v 12/20011 a v 09/2012, z ktoré bol otec aj odsúdený. Je pritom irelevantné, že otec bol v tejto súvislosti amnestovaný, podstatné je, že sa to stalo.
10. Kolízny opatrovník v rámci konania poukázal na správy, ktoré zakladal do súdneho spisu a na obsah vykonaných pohovorov s oboma deťmi, kde v rámci pohovoru vykonaného s F. dňa 09.10.2013 a s E. dňa 17.07.2013 a 23.10.2013 je zrejmé, že obe deti čiastočne kopírujú postoje toho rodiča, s ktorým žijú. F. vyjadril pozitívny vzťah k otcovi a záujem sa s ním stretávať, maloletá E. stretávanie s otcom odmietla, pričom sa vyjadrovala aj v tom smere, že otec má teraz zakázané sa s nimi stretávať a ona to nechce porušovať ako to robí F.. V rámci pohovoru vykonaného dňa 17.07.2013 sa maloletá vyjadrila, že by sa s otcom stretávala jedine vtedy, ak by sa zmenil. Taktiež uviedla, že otec by mal splniť, čo sľúbi, neklamať, pracovať a byť slušný. Následne v rámci pohovoru vykonaného dňa 23.10.2013 uviedla, že aj keby zákaz styku neexistoval, s otcom sa stretávať nechce, dôvody však bližšie nešpecifikovala.
11. Uznesením zo dňa 24.02.2014, č. k. 38P/30/2013 - 206 tunajší súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológie, odvetvie - klinická psychológia detí a dospelých a vykonaním znaleckého dokazovania poveril S.. B. C., ktorý si pribral konzultanta, Z.. F. U. znalca z odvetia psychiatrie. Oba znalecké posudky boli tunajšiemu súdu doručené dňa 10.06.2014.
XX. Z.. F. U. bol i k priebehu ním vykonaného znaleckého odkazovania a k záverom posudku osobe vypočutý na pojednávaní súdu konanom dňa 19.05.2015, kde mu boli kladené otázky zo strany účastníkov konania.
13. Dňa 03.06.2015 došlo vo veci k zmene zákonného sudca a vec bola náhodným výberom pridelená do senátu 38P JUDr. Zdenky Mattielighovej.
14. Na pojednávaní vytýčenom vo veci na deň 26.05.2016 matka trvala na svojom návrhu a žiadala, aby súd zakázal styk otca s maloletou E.. Zotrvávala tiež na svojich prednesoch a vyjadreniach.
15. Otec s návrhom matky nesúhlasil a žiadal, aby súd tento návrh zamietol ako nedôvodný. Poukázal na to, že plnoletý syn F. žije s ním v spoločnej domácnosti.
16. Počas konania bol s maloletou opätovne kolíznym opatrovníkom vykonaný pohovor, kde kolízny opatrovník skonštatoval, že maloletú už táto téma evidentne obťažuje, nechce sa už ohľadom uvedeného vyjadrovať a zopakovala tvrdenia, ktoré už boli v rámci konania prezentované. Vyjadrila záujem stretávať sa s bratom F., avšak má strach, že by ju tento vylákal za účelom stretnutia s otcom. Pokiaľ ide o šetrenie pomerov na strane matky, tu je situácia nezmenená, matka zabezpečuje riadnu starostlivosť o maloletú. Rodičom bola ponúknutá mediácia, s ktorou rodičia súhlasili.
17. Matka maloletej následne uviedla, že situácia v rodine nebola pre maloletú jednoduchá, z ktorého dôvodu navštevovala aj psychologickú poradňu. V súčasnosti je však už v poriadku a je šťastná, darí sa jej, v škole prospieva s vyznamenaním. S otcom bola maloletá naposledy v kontakte u súdneho znalca S.. B. C. a ani táto situácia neprebiehala dobre, nakoľko maloletá kontakt s otcom odmietla. Dcéra sa taktiež v minulosti dopytovala, či sa bude musieť s otcom stretnúť, nakoľko ona to nechce. Znalecké dokazovanie vo veci a ani jeho závery nespochybňovala, považovala ho však za neaktuálny. Maloletá je staršia a možno i v niektorých veciach otvorenejšia, čo matka hodnotí z vlastnej skúsenosti. Poukázala na to, že ak maloletá trvá na tom, že sa s otcom kontaktovať nechce, matka trvá na svojom návrhu na zákaz styku, nakoľko je to v záujme maloletej. Uviedla, že bude stanovisko maloletej rešpektovať rovnako, ako by rešpektovala aj opačné stanovisko, čo deklarovala tým, že keď sa F. rozhodol, že chce ísť k starým rodičom zo strany otca, matka jeho rozhodnutie rešpektovala a umožnila mu to. Otec by mal v prípade maloletej Kristíny urobiť to isté. Poukázala na to, že jej bolo dlhodobo zabraňované v kontakte
so synom F., syn v starostlivosti otca a starých rodičov dospel k tomu, že si zhoršil školské výsledky a prepadával takmer so všetkých predmetov na strednej škole.
18. Otec maloletej následne uviedol, že by maloletej nikdy neublížil. Nekontaktuje ju a rešpektuje uznesenie súdu o zákaze jeho styku s maloletou. Je pravdou, že bol s maloletou v kontakte u súdneho znalca, avšak vtedy mu maloletá dala aj pusu. V žiadnom prípade nechce maloletej ubližovať, chce sa pokúsiť nadviazať s ňou kontakt, ale bude to na nej. Pokiaľ ide o syna F. je pravdou, že sa v škole zhoršil, opakoval tretí ročník. Chcel vyskúšať život dospelého a odsťahoval sa od otca s tým, že býva s priateľkou, nedá sa s ním v tomto smere pohnúť. K svojmu životu uviedol, že žije úplne normálne, má dlhodobý partnerský vzťah, pracuje. Je pravdou, že bol podmienečne odsúdený za majetkovú trestnú činnosť, dlh však vyplatil. Sú voči nemu vedené exekučné konania.
19. Právna zástupkyňa matky sa nestotožňovala s tým, že by na strane otca pominuli dôvody pre zákaz styku otca s maloletou. Poukázala na to, že na strane otca pretrváva namietaný spôsob života a riziká s tým súvisiace, o čom svedčí aj odsúdenie otca pre majetkovú trestnú činnosť v roku 2016. Vzťah medzi plnoletým F. a matkou je absolútne narušený z dôvodu vplyvu otca a jeho rodiny. Poukázala na to, že v znaleckom posudku S.. C. je na str. 33 uvedené, že použité testy naznačujú agresivitu na strane otca. Matka má z tohto dôvodu obavu, ako bude otec reagovať aj vo vzťahu k maloletej E.. Spôsob života otca je jeho voľba, avšak otec ani v minulosti nevidel problém v tom, že zaťahoval F. do problematiky jeho dlhov a svoje konanie vo vzťahu k oklamaným ľuďom prezentoval ako správne.
20. Právny zástupca otca považoval návrh na zákaz styku za neopodstatnený. Mal za to, že by bolo možné, aby sa otec skontaktoval s maloletou za prítomnosti kolízneho opatrovníka, prípadne inej kompetentnej osoby a v prípade, že by bolo zrejmé, že to nepôjde, otec nebude maloletú traumatizovať a nebude trvať na stretávaní. Poukázal na to, že nie je možné postaviť zákaz styku na matkou a jej právnou zástupkyňou prezentovaných skutočnostiach. Otec sa nedomáha výkonu osobnej starostlivosti o maloletú a dokonca ani úpravy styku, chce len mať zachovanú možnosť kontaktu, aby maloletá vedela, že má otca, na ktorého sa môže v prípade potreby obrátiť. Otec nemá v úmysle sa násilne domáhať kontaktu s maloletou, preto je potrebné pristupovať k tejto otázke rozumne. Majetkové záležitosti otca nemajú s prejednávanou vecou nič spoločné.
21. K pohovoru s maloletou E. pristúpil i súd a tento bol vykonaný dňa 01.02.2017, bez prítomnosti rodičov a za prítomnosti kolízneho opatrovníka. Maloletá bola oboznámená s postupom ohľadom pohovoru, na základe čoho vyjadrila súhlas s tým, aby bol pohovor zvukovo zaznamenaný.
22. Kolízny opatrovník uviedol, že rodičia deklarujú, že majú záujem riešiť situáciu konštruktívne tak, ako je to uvedené aj v mediačnej správe. Poukázal na to, že rozpad rodiny negatívne dopadol na maloletú E., čo však orgán sociálnoprávnej ochrany detí a ani súd nevyriešia a ktoré záležitosti by mali zostať na svedomí a vedomí tých, ktorí sa o tento stav pričinili. Z dostupných listinných dôkazov je zrejmé, že vývin u maloletej je v norme. Zostáva však faktom, že maloletá má k otcovi negatívny vzťah, čo tvorí prekážku v stretávaní sa s ním. Vzhľadom na to, že maloletá je schopná participovať na stretávaní sa s otcom a vyjadriť svoj názor, by to však pre ňu nemalo predstavovať reálne ohrozenie. Preto mal za to, že pominuli dôvody pre zákaz styku otca s maloletou, otec by však mal rešpektovať jej názor. Mal za to, že zákaz styku by mohol maloletej uškodiť. Rodičia deklarujú, že sú pripravení rešpektovať názor maloletej a nebudú ju nútiť do ničoho, čo ona sama nechce. Doporučil preto súdu návrh zamietnuť.
23. Právna zástupkyňa v závere uviedla, že návrh na zákaz styku bol podaný dôvodne, ktoré dôvody naďalej pretrvávajú. Považovala za podstatné to, ako celú situáciu vníma maloletá E., aký dopad to malo na jej duševnú pohodu. V rámci tejto rodiny boli podniknuté mnohé negatívne a obe deti poškodzujúce kroky zo strany otca, čo sa prejavilo predovšetkým na už plnoletom F., ktorý sa v starostlivosti otca zhoršil v škole, nedokončil strednú školu, stále má sklony k fabulácii a zrejme budú problémy s jeho zaradením sa do života. Otec by mal rešpektovať názor maloletej, ktorá je dostatočne rozumovo vyspelá, povedala prečo sa nechce s otcom stretávať a vyjadrila svoj názor. Aj s poukazom na správu z mediácie mala za to, že tu nie je priestor pre sanáciu vzťahov. Celé toto konanie dáva obraz o tom, ako sa vo vzťahu k deťom konalo, vrátane trestných konaní, do ktorých bol zatiahnutý aj F.. Skutočným záujmom detí je ich výchova, ktorá by nemala byť narušovaná negatívnymi vplyvmi.
24. Právny zástupca otca sa v závere stotožnil s postojom kolízneho opatrovníka. Dôvody pre zákaz styku, ak aj existovali v čase nariadenia predbežného opatrenia, tak v súčasnej dobe už neexistujú, pričom poukázal nielen na znalecký posudok a judikatúru pre otázku zákazu styku rodiča s dieťaťom, ale aj na samotný fakt, že maloletá sa v rámci svojej výpovede nevyjadrila jednoznačne v tom smere, že sa otca bojí. V tomto konaní sa nerieši otázka styku, ale otázka jeho zákazu. Rešpektujú aj názor maloletej, a preto ani nežiadali styk upravovať, otec sa nebude násilím domáhať styku s maloletou, ide len o to, aby ho nemal zakázaný. Otec počká, kým sa maloletá nedostane do veku, kedy sa s ňou bude dať komunikovať, prípadne v spolupráci s matkou maloletej a bratom F. a pod odborným dohľadom sa pokúsia o prvý kontakt, ale určite nie teraz, keď si to maloletá nepraje. Nie sú tu dané dôvody na zákaz styku, otec rešpektuje názor maloletej, z ktorého dôvodu navrhuje návrh matky zamietnuť.
25. Súd sa oboznámil s návrhom matky zo dňa 15.02.2013, rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 27.11.2012, sp. zn. 1T/129/2012, uznesením tunajšieho súdu zo dňa 09.01.2013, sp. zn. 1T/129/2012, uznesením tunajšieho súdu zo dňa 12.09.2012, č. k. 38P/208/2012 - 11, vyjadrením otca zo dňa 08.04.2013, správou VÚDPaP o psychologickej starostlivosti - odborným vyjadrením zo dňa 30.04.2013, rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 27.01.2012, č. k. 20P/2/2011 - 27, poštovými poukážkami preukazujúcimi úhradu výživného zo strany otca voči deťom, podaním matky zo dňa 25.09.2013, odborným vyjadrením OZ Pomoc ohrozeným deťom Centrum Nádej zo dňa 14.01.2013, odborným vyjadrením OZ Pomoc ohrozeným deťom Centrum Nádej zo dňa 23.09.2013, čestnými prehláseniami založenými matkou maloletých detí, úradným záznamom ÚPSVaR Bratislava zo dňa 17.07.2013 o vykonanom pohovore s maloletou E., uznesením OR PZ v Bratislave III zo dňa 28.06.2013 ČVS: ORP-280/1-OVK-B3-2013, uznesením OR PZ v Bratislave V zo dňa 25.06.2013 ČVS:ORP-27/2- OVK-B5-2013 HAN, správou ZŠ Q. N. C. X. Z. E. zo dňa 30.10.2013, správou ÚPSVaR Bratislava zo dňa 19.11.2013o pohovore s oboma deťmi, uznesením tunajšieho súdu zo dňa 24.02.2014, č. k. 38P/30/2013 - 206, znaleckým posudkom S.. B. C. zo dňa 30.05.2014, znaleckým posudkom Z.. F. U.B. T. M. XX.XX.XXXX, potvrdením o pridelený veci zákonnému sudcovi zo dňa 03.06.2015, reklamáciou zápisu veci zo dňa 09.06.2015 a záverečnou správou z mediácie zo dňa 13.02.2017. Súd ďalej vykonal dôkaz výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:
26. Naposledy bol výkon rodičovských práv a povinností k maloletej E. upravovaný rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 27.01.2012, č. k. 20P/2/2011 -27, ktorým rozsudkom bolo manželstvo rodičov maloletej rozvedené, ohľadom úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k v tom čase obom maloletým deťom F. B. E. bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky s tým, že táto ich bude zároveň zastupovať a spravovať ich majetok. Otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého F.Š. sumou 250 € mesačne a na výživu maloletej E. sumou 150 € mesačne.
27. Uznesením zo dňa 12.09.2012, č. k. 38P/208/2012 - 11 súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým dočasne zakázal styk otca Ľ. C.D., H.. XX.XX.XXXX s maloletými deťmi C.: F., H.. XX.XX.XXXX B. E., H.. XX.XX.XXXX. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.11.2012.
28. Rozsudkom zo dňa 27.11.2012, sp, zn. 1T/129/2012 tunajší súd uznal otca maloletých detí za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. Zákona s použitím § 139 ods. 1 písm. c) Tr. Zákona a odsúdil ho k trestu odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov a výkon trestu podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov. Zároveň uložil otcovi maloletých detí príkaz nepriblížiť sa k poškodenej - matke maloletých detí na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti jej obydlia. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 27.11.2012.
29. Uznesením zo dňa 09.01.2013, sp. z, 1T/129/2012 tunajší súd rozhodol, že otec maloletých detí je účastný rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky o amnestii zo dňa 02.01.2013. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 05.02.2013.
30. Návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 08.04.2013 sa otec maloletých detí domáhal zrušenia súdom nariadeného predbežného opatrenie o zákaze jeho styku s maloletými deťmi a zároveň navrhol, aby súd zveril maloleté deti F. B. E. do jeho osobnej starostlivosti s tým, že bude súčasne spravovať ich majetok a matka bude povinná prispievať na ich výživu vo výške 150,- eur na obe deti.
31. Uznesením zo dňa 12.08.2013, č. k. 37P/153/2013 - 48 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29.10.2013, č. k. 11CoP/458/2013 - 66 tunajší súd návrh na zrušenie predbežného opatrenia zamietol.
32. Návrhom, podaným na tunajší súd dňa 18.12.2012 sa otec maloletých detí domáhal, aby súd zrušil uznesenie Okresného súdu Bratislava III pod sp. zn. 38P/208/2012 zo dňa 12.9.2012 o nariadení predbežného opatrenia, ktorým bol dočasne zakázaný jeho styk s maloletými deťmi C.: F. H.. XX.X.XXXX B. K. E. H.. XX.X.XXXX.
33. Uznesením zo dňa 27.02.2013, č. k. 37P/294/2012 - 73 v spojení s opravným uznesením zo dňa 09.07.2013, č. k. 37P/294/2012 - 96 tunajší súd návrh otca na zrušenie nariadeného predbežného opatrenia zamietol.
34. Návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 12.2.2013 doplneným dňa 06.03.2013 sa navrhovatelia
- starí rodičia: Ľ. C. B. B. C.Á. domáhali nariadenia predbežného opatrenia, na základe ktorého budú maloleté deti C.: F. B. E. odovzdané do ich starostlivosti, pričom matka bude mať upravené právo stretávať sa s maloletými deťmi každý piatok od 15,00 hod. do 18,00 hod.
35. Uznesením zo dňa 08.03.2013, č. k. 38P/26/2013 - 50 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.05.2013, č. k. 11CoP/252/2013 - 112 tunajší súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil matke, aby na čas do rozhodnutia vo veci zverenia maloletých detí C.: F. B. E. do náhradnej osobnej starostlivosti starým rodičom, odovzdala maloletého F. C., H.. XX.X.XXXX do starostlivosti starým rodičom - manželom C.: Ľ.R. H.. XX.XX.XXXX B. B. H.. XX.X.XXXX, X. C. B..O. XX, XXX XX C.. Zároveň upravil styk matky s maloletým F. v rozsahu každý týždeň v kalendárnom roku v piatok od 15,00 hod. do 18,00 hod. Starí rodičia sa zaväzujú v uvedených dohodnutých termínoch maloletého riadne pripraviť a odovzdať matke a matka sa zaväzuje v dohodnutých termínoch odovzdať maloletého späť starým rodičom.
36. Uznesením zo dňa 01.07.2013, č. k. 38P/26/2013 - 123 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18.09.2013, č. k. 11CoP/440/2013 - 142 tunajší súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým upravil styk starých rodičov: Ľ. C., H.. XX.XX.XXXX B. B. C., H.. XX.XX.XXXX, X. C. B.. O. XX, C. K. Z. E. C., H.. XX.XX.XXXX, tak, že starí rodičia majú právo stretávať sa s maloletou v mesiaci júl a august počas školských letných prázdnin v roku 2013 s maloletou E. v dňom od 25.07.2013 od 08.00 hod. do 28.07.2013 do 18.00 hod. a v mesiaci august od 22.08. od 08.00 hod do 25.08. do 18.00 hod., s tým, že starí rodičia si v stanové dni a hodiny prevezmú maloletú pred bytom matky a v stanovené dni a hodiny vrátia späť maloletú matke pred jej bytom. Vo zvyšku návrh zamietol.
37. Rozsudkom zo dňa 15.04.2014, č. k. 38P/26/2013 - 308 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20.01.2015, č. k. 11CoP/400/2014 - 357 tunajší súd zveril maloletého F. C., H.. XX.X.XXXX do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti starým rodičom: B. C., H.. XX.X.XXXX B. Ľ. C.Z., H.. X.X.XXXX X. R. C. C. - S., B.. O. XXXX/XX, ktorí sú oprávnení a povinní vykonávať osobnú starostlivosť o maloletého, právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok majú iba v bežných veciach. Obom rodičom určil povinnosť prispievať na jeho výživu k rukám starých rodičov a vo zvyšku návrh zamietol.
38. Z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave III zo dňa 28.06..2013, ČVS:ORP-280/1-OVK- B3-2013 mal tunajší súd za preukázané, že vec trestných oznámení podaných otcom maloletej a jeho rodičmi na matku maloletej pre podozrenie zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby bola odmietnutá, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Tr. Por.
39. Z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave V zo dňa 25.06.2013, ČVS:ORP-27/2-OVK- B5-2013 HAN mal tunajší súd za preukázané, že trestné stíhanie, ktoré bolo začaté voči otcovi maloletej pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia bolo zastavené, lebo skutok, pre ktorý sa viedlo nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.
40. Zo znaleckého posudku vypracovanom S.. B. C. ku dňu 30.05.2014 mal súd za preukázané, aký bol psychický stav oboch detí a rodičov v čase vypracovávania posudku, a tiež aké boli v tom čase
citové väzby medzi rodičmi a deťmi navzájom a ako majú uvedené zistenia vplyv na obe deti. Taktiež boli v rámci znaleckého dokazovania preskúmavané povahové vlastnosti oboch rodičov a ich vplyv na výchovu detí, kde bolo konštatované, že obaja rodičia svoju disharmóniu eskalujú prostredníctvom detí. Znaleckým vyšetrením oboch detí znalec v ich štruktúre osobnosti a v aktuálnom vývine nezistil známky vplyvu nevhodných foriem výchovy a starostlivosti zo strany rodičov. Deti síce verbalizujú rôzne negatívne skúsenosti vo vzťahu k rodičom, tieto však znalec vyhodnotil skôr ako výsledok napätého vzťahu rodičov a riešením problémov cez deti.
41. Znalec vo svojom posudku konštatoval, že z psychologického hľadiska na strane otca neexistujú prekážky pre stretávanie sa s deťmi. K osobe maloletej E.Í. znalec uviedol, že má sociálne naučený strach z osoby otca, ktorý prijíma na základe pozorovaného správania sa a prežívania matky k osobe otca. K tomuto názoru dospel aj preto, že znaleckým vyšetrením maloletej nezistil odchýlky emočného a sociálneho vyspievania ako potenciálny dôsledok maloletou popisovanou zažitou traumatizáciou z konania otca voči jej osobe. K osobe v tom čase maloletého F. znalec uviedol, že je negatívne poznačený rodinnou klímou a tým, že bol zatiahnutý do prejednávanej veci je nadmieru nabudený. Bezbreho obhajuje svojho otca, pričom sa nejedná o typickú fabuláciu, ale o konanie a vypovedanie v prejednávanej veci s motiváciou otca ochrániť za každú cenu, bez ohľadu na vhodnosť či nevhodnosť použitých prostriedkov.
42. Znaleckým vyšetrením však znalec nezistil v štruktúre osobnosti ani jedného z rodičov také črty, ktoré by poukazovali na to, že by sa mohli javiť nebezpeční pre maloleté deti. Pri spoločnom vyšetrení s deťmi sa to javilo tak, že pokračujú v praktikách eskalácie disharmónie cez deti. Žiaden z nich sa nevedel odpútať od minulosti a žiaden z nich nedal podnet na konštruktívne a perspektívne riešenie situácie v prospech detí. Otec nebol s maloletou v kontakte, ich vzájomný vzťah strádal, nerozvíjal sa. Na strane druhej F. sa viac venoval veciam, ktoré neprislúchali k jeho vývinovému obdobiu a nedostatočne si plnil svoje povinnosti, čo bolo výsledkom aj nedostatočného výchovného prístupu zo strany tých, ktorí zabezpečovali jeho výchovu a starostlivosť. Počas spoločného vyšetrenia celej rodiny rodičia vzájomne deklarovali, že sa dlhšiu dobu nevideli, ale miesto toho, aby sa zameriavali a venovali pozornosť deťom, ktoré vzájomne dlhšiu dobu nevideli, venovali sa vzájomným konfliktom a obhajovaním svojich postojov. Maloletá E. po úvodných minútach, keďže sa jej nikto z prítomných rodinných príslušníkov nevenoval, požiadala znalca, aby mohla z miestnosti odísť. Znalec sa vo svojom posudku vyjadroval tiež k možnostiam realizácie styku otca s deťmi, ktorí v tom čase navrhoval kontakt za prítomnosti tretej osoby.
43. Zo znaleckého posudku vypracovaného Z.. F. U. mal súd za preukázané, že na strane otca neboli zistené známky duševnej choroby alebo vážnejšej duševnej poruchy. Otec je akcentovaná až disharmonicky štruktúrovaná osobnosť. Na strane matky taktiež neboli zistené známky duševnej choroby alebo vážnejšej duševnej poruchy. Matka je akcentovaná osobnosť. U oboch znalec v tom čase konštatoval nevyrovnanosť osobnosti.
44. Dňa 01.02.2017 súd vykonal pohovor s maloletou E. bez prítomnosti rodičov a za účasti kolízneho opatrovníka s tým, že maloletá bola poučená a súhlasila s tým, aby bol pohovor zvukovo zaznamenaný. Vyjadrovala sa k svojmu vzťahu k otcovi a tiež k bratovi F.X.i. Vyjadrila svoj nesúhlas so stretávaním sa s otcom, o ktorom počas pohovoru hovorila ako o „tatinovi“. Ako dôvod uvádzala situácie, ktoré sa odohrali v minulosti a boli podkladom pre nariadenie neodkladného (predbežného) opatrenia o zákaze styku s octom a jeho odsúdenia, ako aj okolnosti, ktoré súviseli s ďalšími situáciami, ktoré sa stali v širšej rodine (starí rodičia), uvádzala pritom aj informácie, ktoré boli sprostredkované matkou a maloletá ich tak aj označila (....mamina mi hovorila...) Jej stanovisko k stretávaniu sa s otcom vyjadrila jednoznačne, bez známok strachu, či akýchkoľvek iných okolností, na základe ktorých by mohol súd nadobudnúť dojem, že sa nejedná o jej názor. Taktiež sa vyjadrila k svojmu vzťahu s bratom F. a k tomu, prečo sa nestýkajú, čo spájala nielen s osobou otca, ale aj zo samotným správaním sa F., pričom uviedla, že by sa s ním stretla, keby sa začal správať inak, zmenil sa. Pokiaľ ide o kontaktovanie sa s otcom ten v súčasnosti nepripúšťa, avšak nevylučuje ho niekedy v budúcnosti - keď bude dospelá. Teraz však nie. Zároveň potvrdila, že otec sa kontaktu s ňou nedomáha, od vyšetrenia u znalca s ním nebola v žiadnom kontakte, raz ho náhodne zazrela spolu s F.X.. Taktiež v rámci informovanosti uviedla, že ju matka na tento pohovor zvlášť nepripravovala a povedala jej, že má povedať čo cíti a čo si myslí.
45. Zo záverečnej správy z mediácie zo dňa 13.02.2017 mal súd za preukázané, že obaja rodičia pred mediátorkou deklarovali, že budú rešpektovať názor maloletej, ktorý vyjadrí s tým, že ani jeden z nich v tom čase presne nevedel, čo maloletá uviedla v rámci vypočutia na súde. Nebudú ju do ničoho nútiť. V prípade, že sa maloletá vyjadrí, že sa s otcom nechce stretávať, otec to bude rešpektovať a nebude podnikať ďalšie kroky v tomto smere.
46. Podľa čl. 41 ods. 4 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy SR starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.
47. Podľa čl. 7 ods. 5 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy SR medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi.
48. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa (oznámenie č. 104/1991 Zb.) záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
49. Podľa čl. 9 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa (oznámenie č. 104/1991 Zb.) štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečia, aby dieťa nemohlo byť oddelené od svojich rodičov proti ich vôli, ibaže príslušné úrady na základe súdneho rozhodnutia a v súlade s platným právom a v príslušnom konaní určia, že také oddelenie je potrebné v záujme dieťaťa. Také určenie môže byť nevyhnutné v niektorom konkrétnom prípade, napríklad, ak ide o zneužívanie alebo zanedbávanie dieťaťa rodičmi alebo ak rodičia žijú oddelene a treba rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa.
50. Podľa čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa (oznámenie č. 104/1991 Zb.) štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni.
51. Podľa čl. 12 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa (oznámenie č. 104/1991 Zb.) za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.
52. Podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie č. 209/1992 Zb.) každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.
53. Podľa čl. 8 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie č. 209/1992 Zb.) štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.
54. Podľa č. 4 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania.
55. Podľa § 38 ods. 1 CMP ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne.
56. Podľa § 38 ods. 2 CMP názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.
57. Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.
58. Súd mal po vykonanom dokazovaní za preukázané, že návrh matky na zákaz styku otca s maloletou E.H. je nedôvodný, s tvrdeniami a postojom matky maloletej nie je možné sa stotožniť, nakoľko vyslovením zákazu styku otca s maloletou nie je sledovaný legitímny cieľ, ktorým je ochrana zdravého vývinu, práv a slobôd maloletej.
59. Opatrenia, ktoré rodiča pozbavia akéhokoľvek kontaktu s dieťaťom možno použiť len za výnimočných okolností a môžu byť ospravedlnené len vtedy ak vychádzajú z prevažujúcej požiadavky, týkajúcej sa nadradeného záujmu dieťaťa. Záujem dieťaťa je faktorom, ktorý indikuje potrebu zásahu štátu do vzťahu rodič - dieťa a v prípade potreby vyvodiť dôsledky, ktoré majú vplyv na ďalší vývin maloletého dieťaťa. Rozhodnutie súdu o zákaze styku rodiča s dieťaťom je vo svojej podstate rozhodnutím vylučujúcim nielen možnosť rodiča starať sa o dieťa a vychovávať ho, ale ho i absolútne izoluje od dieťaťa a jeho života tým, že ho z neho vylučuje. Takýto, vo svojej podstate nezvratný, zásah musí byť v záujme maloletého dieťaťa a sledovať jeho blaho, keďže sa ním rodičovi celkom odoberá právo stýkať sa s dieťaťom, a to akýmkoľvek spôsobom. Vo výnimočných prípadoch, pokiaľ to vyžaduje záujem dieťaťa a súd styk rodiča s dieťaťom zakáže, musí byť jednoznačne preukázané, že takýto postup je v záujme maloletého dieťaťa. Spravidla pôjde o prípady, keď rodič styk s dieťaťom zneužíva takým spôsobom, že to má priamy negatívny vplyv na zdravý vývin maloletého dieťaťa (bližšie III. ÚS 665/2014 zo dňa 25.11.2014). Rozhodujúcou je intenzita takéhoto správania, ktoré musí byť závažné. Zákaz styku rodiča s dieťaťom je špecifickým druhom obmedzenia rodičovských práv vo vzťahu k dieťaťu a svojim obsahom a dôsledkami tak výrazným zásahom do ich výkonu, že jediným kritériom vyslovenia zákazu styku rodiča s dieťaťom je aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva. Najlepší záujem maloletého dieťaťa je aj v súlade s čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa jedinou okolnosťou, ktorá je schopná svojim významom prelomiť ústavnú a medzinárodnoprávnu garanciu ochrany rodičovstva a rodiny a v nevyhnutnom prípade oddeliť dieťa od biologického rodiča vyslovením zákazu styku rodiča s dieťaťom, a to buď v tom prípade ak sa samotný rodič dopustil voči dieťaťu priameho zneužitia svojej rodičovskej zodpovednosti, alebo došlo k iným skutočnostiam, ktoré takéto rozhodnutie odôvodňujú. Preto je pri rozhodovaní o návrhu rodiča na zákaz styku druhého rodiča s dieťaťom potrebné spoľahlivo zistiť skutočný dôvod, pre ktorý sa preferenčný rodič zákazu styku domáha, pričom tvrdený záujem dieťaťa na takomto zásahu je potrebné náležite posúdiť a vyhodnotiť s ohľadom na všetky uvádzané skutočnosti. Zákaz styku rodiča s dieťaťom pritom v žiadnom prípade nemožno vysloviť tam, kde sú primárnym problémom vzťahy medzi samotnými rodičmi a nie medzi rodičom a dieťaťom, pričom ani výhrady jedného z rodičov voči druhému rodičovi, ktoré sa týkajú jeho spôsobu života, pokiaľ negatívne nepostihujú samotné dieťa, nemôžu byť dôvodom pre vyslovenie zákazu styku. Z uvedeného vyplýva, že všeobecná podmienka pre takýto krajný zásah do vzťahu medzi rodičom a dieťaťom spočíva v tom, že takýto zásah musí byť súčasne jediným účinným prostriedkom ochrany dieťaťa a potreba jeho vykonania musí v každom jednotlivom prípade z hľadiska intenzity riadneho nevykonávania rodičovských práv a povinností prevážiť nad právom dieťaťa poznať svojich rodičov, t. j. byť s nimi v kontakte, byť nimi vychovávaný, či byť v ich starostlivosti.
60. Matka maloletej E. odôvodňovala svoj návrh skutočnosťami, o ktorých bola presvedčená, že sú spôsobilé jej návrh podporiť v dostatočnom rozsahu tak, aby mu súd vyhovel. Poukazovala predovšetkým na situáciu zo 09/2012, za ktorú bol otec maloletej i odsúdený, pričom za zásadné považovala to, že otec sa k spáchaniu tohto skutku priznal a s prokurátorom uzatvoril dohodu o vine a treste. Matka mala za to, že správanie otca maloletej bolo natoľko závažné, že si vyžaduje zásah súdu vo forme vyslovenia zákazu styku otca s maloletou z dôvodu jej ohrozenia, a to i v súčasnosti, kedy ubehli od spomínaného incidentu už viac než štyri roky. Matka zastávala názor, že ohrozenie, ktoré otec pre maloletú E. predstavoval v tom čase naďalej pretrváva, a to i z dôvodu, že tento doposiaľ nezmenil svoj spôsob života, ktorý bol i dôvodom rozvodu ich manželstva. Pokiaľ ide o samotnú maloletú E. uviedla, že je nutné prihliadnuť na jej jednoznačné stanovisko a síce, že sa nechce s otcom kontaktovať, ktoré by mal otec rešpektovať tak, ako ho v minulosti rešpektovala matka, pokiaľ išlo o stanoviska F., ktorý sa rozhodol žiť u starých rodičov zo strany otca, do ktorých náhradnej starostlivosti bol i zverený, pričom sa počas celého obdobia kontaktoval s otcom, napriek účinnosti predbežného opatrenia o zákaze styku otca s oboma deťmi. Matka deklarovala, že nepôjde proti želaniu a záujmom maloletej, ktorá ak si kontakt
s otcom neželá, povinnosťou jej ako matky je dcéru chrániť a presadzovať v konaní jej záujem. Ďalším dôvodom, pre ktorý trvala na zákaze styku otca s maloletou je výchovný vplyv otca na toho času už plnoletého F., ktorý v starostlivosti otca, resp. starých rodičov z jeho strany dospel k tomu, že nedokončil strednú školu a jeho správanie a prístup k životu evokujú, že bude mať problém so zaradením sa do normálneho života, čo jednoznačne pripísala vplyvu otca. Mala za to, že na strane maloletej je potrebné sa tomuto vyhnúť a prípadný vplyv otca na maloletú v tomto smere eliminovať. Vyjadrila obavu z toho, že ak by súd jej návrhu nevyhovel, otec by sa začal intenzívne domáhať styku s maloletou, čo by u nej spôsobilo výrazne negatívne psychické i citové prežívanie a v konečnom dôsledku traumu, pričom v súčasnosti k uvedenému nedochádza výlučne z toho dôvodu, že je účinné predbežné opatrenie o zákaze styku otca s maloletou (pôvodne s oboma deťmi). Otec na strane druhej upustil počas konania od svojich pôvodných návrhov (zverenie v tom čase ešte oboch maloletých detí do svojej starostlivosti, následne návrhu na úpravu styku s maloletou E.) a požadoval výlučne zamietnutie návrhu matky na zákaz jeho styku s maloletou, nakoľko k tomu nie je daný dôvod. Týmto podľa jeho názoru nemôže byť výlučne nesúhlas maloletej so stretávaním. Poukázal na to, že od situácie, na ktorú matka poukazovala, ubehlo obdobie niekoľkých rokov a situácia sa neodohrala tak, ako ju matka popísala, no je pravdou, že na radu advokáta uzatvoril s prokurátorom dohodu o vine a treste. Na jeho strane však nie sú prítomné žiadne okolnosti, na základe ktorých by bolo možné dôvodne predpokladať existenciu ohrozenia vo vzťahu k maloletej, pričom majetkové otázky, hoci sprevádzané trestnými konaniami a odsúdením, nie sú predmetom tohto konania a nemajú naň žiaden vplyv.
61. Zákaz styku rodiča s dieťaťom je natoľko závažným obmedzením výkonu rodičovských práv, že jeho uplatnenie de facto diskvalifikuje takéhoto rodiča z akéhokoľvek ich reálneho výkonu. Práve preto nie je na zákaz styku postačujúci výlučne odmietavý postoj maloletého dieťaťa bez príčinnej súvislosti s konaním či správaním sa dotknutého rodiča, ktorý by takýto zásah odôvodňoval. Pre rozhodovanie o akejkoľvek veci týkajúcej sa maloletého dieťaťa je podstatným posúdenie najlepšieho záujmu dieťaťa, ktorý však nie je možné si zamieňať so subjektívnymi názormi a predstavami rodičov o výchovnom postavení a osobnosti druhého rodiča. Súd nespochybňuje dôvody, pre ktoré došlo k rozvratu vzťahov medzi rodičmi maloletej, ktoré matka označila ako spúšťač následného správania a konania otca, koniec koncov otec i v rámci konania o rozvod manželstva s matkou maloletej potvrdil skutočnosti ňou uvádzané. Rovnako tak nemožno spochybňovať situáciu zo septembra 2012, nakoľko otec v tejto súvislosti uzatvoril s prokurátorom dohodu o vine a treste, ktorej základným podkladom je priznanie sa ku skutku tak, ako je vymedzený v rozsudku súdu. V tejto súvislosti je nutné sa stotožniť s postojom matky, že amnestia na tom nič nemení, skutok sa stal a to, že sa na otca hľadí, ako keby nebol za tento čin nikdy odsúdený, má svoj význam v prípadných ďalších trestných konaniach otca, nie v tomto konaní. Na strane druhej je však nutné poukázať potom i na to, že jedna takáto situácia nie je spôsobilá, nadôvažok po viac než štyroch rokoch, mať za následok právne, a teda i faktické, vylúčenie tohto rodiča zo života dieťaťa, keď žiadne iné okolnosti, podporujúce takýto postup, na jeho strane prítomné nie sú. Súd nezľahčuje konanie otca, avšak je nutné prihliadnuť aj na ďalšie aspekty, okrem iného aj to, že otec svoj čin oľutoval a z jeho strany k žiadnej obdobnej situácii už nikdy nedošlo. Každý človek v jeho situácii má nespochybniteľné právo preukázať, že sa buď jednalo o ojedinelý skrat, vyvolaný mimoriadne vypätou rodinnou situáciou alebo, že je schopný a ochotný zmeniť svoje prežívanie a vnímanie. V tejto súvislosti je nutné uviesť, že samotnú situáciu zo 09/2012, ktorá je najpodstatnejším argumentom matky na zákaz styku otca s maloletou, maloletá popisuje z pohľadu matky, nie zo svojho, nepochybne aj preto, že v tom čase mala 7,5 roka a tú situáciu prežívala inak, než ju prežívali jej rodičia (pohovor vykonaný s maloletou dňa 01.02.2017). Závažnou skutočnosťou, na ktorú je potrebné v danom prípade prihliadnuť, je však plynutie času a s tým súvisiaci vývoj situácie na strane všetkých zúčastnených, ktorý zásadným spôsobom determinuje súčasný stav veci a nedôvodnosť návrhu matky na zákaz styku otca s maloletou. Otec si je vedomý toho, že uplynulo dlhé časové obdobie, ktoré sa na jeho vzťahu s maloletou nezmazateľne podpísalo faktickým pretrhnutím ich väzieb, sprevádzaným aj súčasným odmietaním kontaktu s otcom zo strany maloletej, na ktoré je však potrebné nazerať aj z pohľadu času, po ktorý sa konanie viedlo a kde v čase rozhodovania súdu sú to už viac než štyri roky, po ktoré má otec neodkladným (predbežným) opatrením zakázaný styk s maloletou. Otec na uvedené reflektoval už v priebehu konania, keď postupne upúšťal od svojich ďalších návrhov (zverenie, úprava styku) a napokon žiadal výlučne zamietnutie návrhu matky. Matka však napriek uplynutiu času, po ktorý došlo k nepochybnej zmene aj v skutkovom a právnom stave veci, naďalej zotrvávala na svojom návrhu, dôvodiac odmietavým postojom maloletej vo vzťahu k otcovi a pretrvávajúcou existenciou ohrozenia maloletej s ohľadom na spôsob života otca, ktoré skutočnosti sa však nepreukázali.
62. Maloletá E. má otca a hoci jej vzťah s ním je narušený a väzby medzi nimi nie sú aktívne, maloletá jeho existenciu vníma a síce veľmi okrajovo, ale o jeho osobu sa podvedome zaujíma (vedela napr., že je F. odsťahovaný od otca, pozná najpodstatnejšie stanoviská otca v rámci tohto súdneho konania a pod.) a nerobilo jej problémy sa k osobe otca a ich vzájomnému vzťahu vyjadriť (pohovor vykonaný dňa 01.02.2017). Súd dospel k záveru, že maloletá z osoby otca nemá vyslovený strach, v tomto smere skôr reprezentuje názor matky, čo je prirodzené, keďže je pre ňu primárnou a v súčasnosti i jedinou vzťahovou väzbou, pokiaľ ide o jej rodičov. Na strane druhej je potrebné uviesť, že v rámci konania nebolo zistené, že by maloletá bola zo strany matky cielene negatívne sýtená voči osobe otca, počas pohovoru bola spontánna, vyrovnaná, na jej celkovom vývine, prežívaní ani správaní neboli badateľné žiadne známky toho, že by bola manipulovaná či cielene ovplyvňovaná. Jedná sa o inteligentné a slušné dievča, ktorému matka zabezpečuje adekvátnu a dobrú starostlivosť. Jej aktuálne prežívanie však nie je nastavené tak, aby sa otec do jej života vrátil a nepripravuje si v súčasnosti pre to ani priestor. Avšak sama počas pohovoru uviedla, že je tomu tak z dôvodu správania sa otca v minulosti, ktoré ešte nespracovala do takej miery, aby dala otcovi šancu na nadviazanie vzťahu. Nevylúčila však túto možnosť v budúcnosti, necíti voči otcovi nenávisť ani žiadnu obdobne negatívnu emóciu. Nevie mu odpustiť jeho správanie a v súčasnosti nechce, aby bol otec súčasťou jej života. Nebojí sa však toho, že by jej priamo ublížil, stretnutie s ním by bolo pre ňu veľmi nepríjemné z dôvodu, že si ho ona sama neželá a považovala by to z jeho strany za zásah do jej autonómie a integrity z dôvodu, že ona vymedzila hranice ich súčasných vzťahov a otec by ich takto porušil. Avšak nebojí sa ho ako osoby, u ktorej by predpokladala, že by jej ublížil, počas pohovoru sa o ňom vyjadrovala ako o „tatinovi“, bezpochyby tak bola zvyknutá z čias, kedy s ním udržiavala kontakt. Dôležitou je aj tá skutočnosť, že na súčasný odmietavý postoj maloletej E. má vplyv aj účinné neodkladné opatrenie o zákaze styku, situácia ohľadom jej brata F., ktorého postoj a správanie sa v minulosti (priklonenie sa na stranu otca) taktiež prispeli k negatívnemu nazeraniu na osobu otca a jeho postavenie v jej živote. Jednalo sa však o situácie, ktorých maloletá síce bola prirodzenou súčasťou, ale nejednalo sa o správanie, konanie či postupy, ktoré by boli namierené proti nej a jej záujmom a ktorých priamym iniciátorom by bol jej otec. Otca maloletej nie je možné trestať zákazom styku s maloletou E. z dôvodu, že na strane F. sa situácia vyvinula tak, ako sa vyvinula a že vzťahy medzi príslušníkmi oboch rodín sú poznačené vzájomnou nevraživosťou a negativizmom. Všetky tieto a aj ostatné záležitosti, na ktoré bolo zo strany oboch rodičov počas konania poukazované, sú súčasťou ich životov a tak, ako uviedol kolízny opatrovník, zostanú na svedomí ich samých, avšak nie sú relevantným dôvodom pre vyslovenie zákazu styku otca s maloletou E.H.. Na tomto mieste neobstojí ani tvrdenie matky, že otec by mal rešpektovať názor a želania maloletej E. tak, ako ich ona v minulosti rešpektovala u F., keďže sa v žiadnom prípade nejedná o totožnú situáciu. Predovšetkým na strane F. došlo k jeho zvereniu do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov zo strany otca a stalo sa tak, okrem iného, na základe jeho želania. Taktiež bol na základe vlastného uváženia v kontakte s otcom, napriek nariadenému predbežnému opatreniu o zákaze styku. Medzi ním a matkou došlo k narušeniu ich vzájomných vzťahov, kedy napriek tomu, že matka mala styk s maloletým upravený súdnym rozhodnutím, tento sa z dôvodu postoja F. nerealizoval, čo matka rešpektovala a násilím sa realizácie styku nedomáhala. Tento odmietavý postoj v tom čase ešte maloletého F.Á. však nebol podkladom konania o zákaze styku matky s maloletým.
63. Otec počas konania opakovane uvádzal, že si je negatívneho postoja maloletej voči nemu vedomý a že v žiadnom prípade nemá záujem domáhať sa styku proti vôli maloletej, keďže tým by sa pripravil o možnosť aspoň čiastočnej reparácie ich vzťahu v budúcnosti, s ktorým postojom sa súd stotožnil. Vek maloletej (XX Q..) už v sebe nesie istú autonómnosť, ktorej neoddeliteľnou súčasťou je kreovanie a deklarovanie svojho názoru a faktickú nemožnosť v tomto veku dieťa prinútiť cítiť a myslieť v príkrom rozpore s jej prežívaním a pocitmi. Otec správne usudzuje, že ak by sa po zamietnutí návrhu matky domáhal styku s maloletou E., hoci si je jej názoru vedomý (s najaktuálnejším stanoviskom maloletej sa oboznámil i z nahrávky z pohovoru s ňou, ktorý bol vykonaný dňa 01.02.2017) u maloletej by to vyvolalo kontraproduktívnu reakciu, ktorej negatívne následky by boli s najväčšou pravdepodobnosťou nezvratné v podobe úplného zanevretia maloletej na jeho osobu. Ak by otec napriek tomu takto postupoval, sám by sa postavil do polohy rodiča, neschopného rešpektovať svoje maloleté dieťa a jeho prežívanie a definitívne by sa ako rodič diskvalifikoval. Tieto prejavy však počas konania súd na strane otca nevypozoroval, práve naopak. Otec rešpektuje súčasnú vôľu maloletej E. a za predpokladu, že jej stanovisko bude i naďalej nezmenené, deklaroval jeho rešpektovanie aj v budúcnosti. Je pritom nutné uviesť, že otec sa počas celého obdobia, po ktorý má zakázaný styk s maloletou, nesnažil ju kontaktovať iným spôsobom, napr. písomne, telefonicky, elektronicky, rešpektoval, že si to maloletá neželá. Situáciu na strane detí preto nie je možné porovnávať.
64. Zákaz styku rodiča s dieťaťom nemôže byť postavený na akýchkoľvek dôvodoch, ktoré sa preferenčnému rodičovi zdajú byť spôsobilé pre takéto rozhodnutie. Musí sa jednať o dôvody, na ktorých základe by bolo možné vyvodiť záver, že ak by k zákazu neprišlo, výrazne negatívne by to postihlo život maloletého dieťaťa. Nemôže sa pritom jednať ani o dôvody, ktoré priamo s osobou dieťaťa ani nesúvisia, hoci o takomto rodičovi nevytvárajú dobrý obraz v spoločnosti (dlhy, majetková trestná činnosť); ani na ich základe nemožno rodiča vyčleniť zo života dieťaťa, ak voči dieťaťu sa takýto rodič nedopúšťa žiadneho takého konania, ktoré by bolo ohrozujúce, či nebezpečné. Preto súd ani tieto matkou uvádzané dôvody pre zákaz styku otca s maloletou nezhliadol za relevantné, otec žije normálnym spôsobom života, nadviazal známosť s inou ženou, s ktorou niekoľko rokov zdieľa spoločnú domácnosť, je zamestnaný v prevádzke svojich rodičov, nejedná sa o proforma zamestnanie, reálne tu pracuje a za jeho prácu je mu vyplácaná riadna mzda, z ktorej hradí i výživné na maloletú E.. Počas konania sa na strane otca nepreukázala existencia okolností, ktoré by bolo možné označiť za ohrozujúce vo vzťahu k maloletej E.. Finančné problémy otca sú nesporné, tieto však s predmetom konania nesúvisia a rozhodne nemôžu byť dôvodom pre zákaz styku rodiča s dieťaťom, a to ani vtedy, ak na ich základe bol otec odsúdený pre majetkovú trestnú činnosť.
65. Pokiaľ ide o zlý výchovný vplyv zo strany otca, ktorý sa prejavil vo vzťahu k maloletému F. a narúšanie riadnej výchovy maloletej E. za predpokladu, že by návrhu matky nebolo vyhovené, s týmito tvrdeniami sa súd rovnako nemohol stotožniť. Hoci sa jedná o súrodencov a návrh sa v čase maloletosti F. týkal aj jeho, nemožno to stotožňovať a hodnotiť situáciu týkajúcu sa F. identicky aj u maloletej. Životnú situáciu na strane F. (nedokončenie školy, odsťahovanie sa od otca a pod.) nie je možné pripísať bez ďalšieho na vrub otca, keďže tieto okolnosti neboli, z dôvodu dosiahnutia plnoletosti F., predmetom dokazovania. Nadôvažok môže sa jednať výlučne o dôvody na F. strane, ktoré s výchovným vplyvom otca nemusia mať nič spoločné. Ak by tomu tak aj bolo, v tejto súvislosti je prítomný zásadný odlišujúci fakt, že otec sa nedomáha výkonu osobnej starostlivosti o maloletú E. a dokonca ani len úpravy akéhokoľvek styku, počas ktorých by mohol systematicky vykonávať starostlivosť o maloletú a výchovne na ňu vplývať, či už v pozitívnom alebo negatívnom zmysle.
66. Odmietavý postoj dieťaťa ohľadom kontaktovania sa s rodičom nie je sám o sebe relevantným dôvodom pre vyslovenie zákazu styku. Jedná sa skôr o dôvod, pre ktorý by bolo možné zamietnuť návrh na úpravu styku tohto rodiča s dieťaťom alebo prípadne na výkon rozhodnutia, avšak nemožno ním odôvodňovať tak represívny zásah do rodičovských práv, akým je zákaz styku. Uvedené súvisí i s posúdením názoru maloletého dieťaťa v súlade s čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa a ktorý súd zisťoval v súlade so zákonom (§ 38 CMP). Z tohto ustanovenia Dohovoru však nemožno vyvodzovať záver, že názor dieťaťa je pre súd zaväzujúci a že musí rozhodnúť v plnom súlade s ním, bez možnosti sa od neho odchýliť. Ak by tomu tak skutočne bolo, súdne konania týkajúce sa výkonu rodičovských práv a povinností k deťom by neboli potrebné a stali by sa nadbytočnými. Názor dieťaťa sa posudzuje v kontexte s ostatnými skutočnosťami prípadu, kde súd opakovane poukazuje na to, že predmetom konania nie je výkon osobnej starostlivosti o dieťa a ani úprava styku, kde by názor maloletej a jej vôľa mali, s ohľadom na jej vek, zásadnejšie postavenie. Predmetom tohto konania je zákaz styku otca s maloletou, pre ktorý súd nezhliadol žiadne dôvody. Pokiaľ nie sú zistené také skutočnosti, ktoré by viedli k pozastaveniu výkonu rodičovskej zodpovednosti na poklade § 38 ods. 1 ZoR nie je, ani pri plnom rešpektovaní práv samotnej maloletej, tým menej potom ústavnoprávny dôvod na to, aby rodičovi, v ktorého osobnej starostlivosti dieťa ani nie je, bol styk s ním zakázaný, nadôvažok ak rodič, voči ktorému takýto návrh smeruje, rešpektuje názor a postoj dieťaťa vo vzťahu k jeho osobe. V danom prípade je nutné konštatovať aj to, že na súčasnom odmietavom postoji maloletej vo vzťahu k otcovi sa podpísala predovšetkým celková porozvodová situácia v rodine, správanie sa oboch rodičov, ktorý neboli schopní odpútať sa od minulosti, svoje negatívne pocity voči druhému partnerovi demonštrovali cez deti a obaja situáciu extrémne vyhrocovali (uvedené je zrejmé aj z vykonaných znaleckých dokazovaní), so situáciou na strane F., vzťahy medzi príslušníkmi oboch rodín a prebiehajúce súdne konanie, ktoré sa na psychickom prežívaní všetkých zúčastnených, predovšetkým maloletej E., nepochybne podpísalo. A predovšetkým maloletej E. je potrebné vyslať signál, že je tu priestor pre prehodnotenie jej vzťahu s jej otcom a nazerania na jeho osobu. Otec opakovane deklaroval, že je pripravený prijať akékoľvek podmienky, ktoré si E. stanoví vo vzťahu k nemu, či už sa to bude týkať samotného nadviazania a udržiavania kontaktu, jeho formy (ak nejaká bude zo strany maloletej prichádzať do úvahy, napr. písomná) ako aj všetkých ostatných okolností. Pokiaľ sa E. rozhodne - a každé takéto rozhodnutie bude závisieť výlučne od nej a obaja rodičia (tak ako to deklarovali počas konania) ho budú rešpektovať - súd
ako ten, ktorý v danom prípade rozhodoval, dáva maloletej najavo, že vyjadruje podporu akýmkoľvek jej krokom, majúcim za následok čo i len najmenšie obnovenie kontaktu s otcom, ku ktorým sa rozhodne. Dôležité v tomto smere budú jej pocity vo vzťahu k otcovi a k tomu, kde v jej živote a či vôbec by sa mal nachádzať, jej prežívanie bude určujúcim faktorom každého kroku, ktorý urobí či neurobí. Časom môže dospieť k tomu, že si bude chcieť s otcom iba písať (napr. cez mail), alebo si s ním len telefonovať, alebo sa s ním len raz za čas stretnúť. Za účelom čohokoľvek v tejto súvislosti môže osloviť aj kolízneho opatrovníka tak, ako jej to bolo ponúknuté aj počas pohovoru. Akékoľvek jej vlastné rozhodnutie bude rešpektované rovnako. Teraz je dôležité len to, aby E. vedela, že je tu možnosť niečo zmeniť ak bude chcieť, nech by to bola akákoľvek vec.
67. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a s poukazom na citované ustanovenia zákona, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 68. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nemôže otec a kolízny opatrovník podať odvolanie, nakoľko sa tohto práva vzdali do zápisnice súdu, čo potvrdili svojimi podpismi.
Proti tomuto rozsudku môže matka podať odvolanie na podklade § 362 ods. 1 CSP podľa ktorého odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, písomne a v troch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).