Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1T/133/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, samosudca JUDr. Erik Uhlár, na hlavnom pojednávaní dňa 24. júna 2022 v Starej Ľubovni, v trestnej veci proti obžalovanému F. E. pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa , takto

rozhodol:

Obžalovaný F. E., nar. XX.X.XXXX v O., okres X. A. Q., trvale bytom X. X, okres X. S.,

j e v i n n ý , ž e

dňa 31.5.2016 okolo 21:30 hod., po jeho príchode do obce Veľký Lipník, okres Stará Ľubovňa, niekoľkými údermi kladivom rozbil pamätnú tabuľu venovanú osobe prof. JUDr. Jána Pješčáka, DrSc., ktorá bola umiestnená na fasáde budovy Obecného úradu obce Veľký Lipník, stavba súp. č. 283 stojaca na parcele registra C parcelné č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie a evidovaná na LV č. X vedenom pre k.ú. Q. D., pričom zároveň poškodil fasádu uvedenej budovy obecného úradu v mieste umiestnenia pamätnej tabule, a to poškodením jej povrchovej úpravy a čiastočným miernym poškodením zatepľovacieho izolačného materiálu, čím vlastníkovi uvedených vecí, Obci Veľký Lipník, spôsobil rozbitím pamätnej tabule škodu najmenej vo výške 245,- eur a poškodením fasády budovy obecného úradu škodu vo výške 95,59 eur,

t e d a

zničil cudziu vec a poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu,

č í m s p á c h a l

prečin poškodzovania cudzej veci podľa .

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa v spojení s , , za použitia , pri zistení poľahčujúcej okolnosti podľa a nezistení priťažujúcich okolností podľa , peňažný trest vo výške 160,- / stošesťdesiat/ eur.

Podľa súd obžalovanému ustanovuje pre prípad, že by výkon uloženého peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody na 1 /jeden/ mesiac.

Podľa súd poškodenú, Obec Veľký Lipník, IČO: 00330248, Veľký Lipník 283, 065 33 Veľký Lipník, okres Stará Ľubovňa, s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Stará Ľubovňa Okresnému súdu Stará Ľubovňa obžalobu na F. E. pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa (ďalej tiež iba „Tr. zák.“), ktorého sa mal menovaný obžalovaný v zmysle obžaloby dopustiť tak, že: „dňa 31.05.2016 okolo 21.30 hod. niekoľkokrát kladivom udrel do pamätnej tabule Jána Pješčáka, ktorá bola umiestnená na fasáde Obecného úradu v obci Veľký Lipník okr. Stará Ľubovňa, čím rozbitím tabule Obci Veľký Lipník spôsobil škodu vo výške 245,- € a poškodením fasády ďalšiu škodu vo výške 86,024 €“.

Na hlavnom pojednávaní sa prokurátorka a obžalovaný vyjadrili, že nechcú uzavrieť dohodu o vine a treste; po prednesení obžaloby obžalovaný učinil vyhlásenie podľa (ďalej tiež iba „“), že je nevinný.

Na hlavnom pojednávaní súd následne vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedka - štatutárneho zástupcu poškodenej obce Ing. Petra Labanta, čítaním listinných dôkazov, a to zápisnice o vydaní veci z č.l. 56 spisu a súvisiacej fotodokumentácie z č.l. 75-81 spisu, zápisnice o vydaní veci z č.l. 57 spisu a súvisiacej fotodokumentácie z č.l. 71-74 spisu, zápisnice o prehliadke tela z č.l. 58 spisu, zápisnice o obhliadke miesta činu z č.l. 59 spisu a súvisiacej dokumentácie z č.l. 61-70 spisu, listiny z č.l. 83 spisu (t.j. blogu obžalovaného), kópie výdavkového dokladu a pripojených kópií pokladničného bloku z č.l. 84 spisu, cenovej ponuky na určenie obvyklej ceny z č.l. 85-86 spisu, správy obce Starina z č.l. 90 spisu, pracovného posudku z č.l. 91 spisu, odpovede na lustráciu v databáze súdov z č.l. 124-125 spisu, odpovede na lustráciu v GP z č.l. 126-128 spisu, odpovede na lustráciu v registri priestupkov z č.l. 129 spisu, odpisu RT z č.l. 130 spisu, oznámenia ÚPN zo dňa 28.5.2008; výsluchom svedkov U. X., G.. U. W., čítaním odborného vyjadrenia podaného v tejto veci P.. F. U., F.., výsluchom svedka P.. F. U., F.., čítaním zápisnice o výsluchu svedka F. Q., čítaním znaleckého posudku KEÚ PZ, odboru prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie Košice ČES: PPZ-KEU-KE- EXP-2016/2042; čítaním listinného dôkazu - uznesenia Vrchného súdu v Prahe zo dňa 24.2.2003 sp. zn. z č.l. 156-160 spisu; výsluchom svedkov G.. W. S. a F. X.; čítaním písomne podaných znaleckých posudkov Ing. Štefana Zimu č. 5/2020 a Ivana Trnku z č.l. 325 - 327 spisu; čítaním listinných dôkazov, a to odborného vyjadrenia spracovaného G.. U. W. z č.l. 54 spisu, odborného vyjadrenia spracovaného U. W. z č.l. 55 spisu, odborného vyjadrenia spracovaného U. X. z č.l. 161 spisu, odborného vyjadrenia spracovaného F. X. z č.l. 162 spisu, odpovede na lustráciu v Registri obyvateľov z č.l. 343 spisu, odpovede na lustráciu v databáze súdov z č.l. 344 - 345 spisu, odpovede na lustráciu v GP z č.l. 346 - 348 spisu, odpovede Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov z č.l. 349

- 350 spisu, odpisu registra trestov z č.l. 351 spisu, odpovede na lustráciu v SP z č.l. 352 - 357 spisu, výpisu z LV č. X k.ú. Q. D. z č.l. 358 -359 spisu.

Podľa § 245 ods. 1 Tr. zák., kto zničí, poškodí alebo urobí neupotrebiteľnou cudziu vec a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

Obžalovaný F. E. pri výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa o tabuli dozvedel z médií; zistil cez internet informácie o Jánovi Pješčákovi od Úradu pamäti národa, ako aj od súdu v Prahe; podľa jeho názoru je menovaný zločinec i keď určitou zhodou okolností nie je odsúdený, ale nemal by mať pamätnú tabuľu na jeho počesť, iné miesto je cintorín a múzeum. Uviedol, že obvinenia sú nedôvodné, svojim konaním iba zabránil trestnému činu propagácie komunizmu, pretože Ján Pješčák je človek aký bol. Pritom on vždycky hľadel na obete, po ktorých chrbtoch šliapal a robil kariéru, konkrétne ide o kauzu Y. U., kde obžalovaný zistil, že tento sa pokúsil utiecť, opustiť republiku, bol postavený pred súd, pričom Ján Pješčák i na tú dobu protizákonne preformuloval obžalobu tak, že to nebolo zbehnutie ale velezrada, robil to určite i z vyšších miest čo mu bolo zadané z komunistickej strany, čím ho poslal na smrť, čo by za zbehnutie nebolo možné, bol súčasťou mašinérie, ktorá posielala ľudí na smrť. Rovnako v kauze I., pokiaľ vie bol vtedy námestník ministra vnútra a podieľal sa na tom, že tam boli ľudia vo väzení týraní, „pozeral“ ako boli týraní; kauza, ktorá sa týka obvinenia Q. W. za vlastizradu v súvislosti s pozvaním sovietskych okupantov v roku 1968, ktoré obvinenie on zmaril. Celkovo ho vníma ako symbol komunizmu, bol to známy kariérny komunista a ŠtB-bák. Obžalovaný uviedol, že konal s prihliadnutím na obete, nakoľko je známe koľkým ľudom tento režim spôsobil trápenie. Kde poslanci Veľkého Lipníka vidia pri jeho mene školu či cestu, on vidí obete, obeseného Y. U. a ďalšie obete. Uviedol, že v ten deň,

myslí že to bolo 31.5.2016, sa večer o 10.-ej hod. s ďalšou osobou vybral do Veľkého Lipníka, kde rozbil tú tabuľu. Snažil sa, aby sa toho čo najmenej poškodilo, aby sa rozbila len tabuľa. Potom sa vrátil domov. Bolo to kladivom, požičal si popolnicu pri obecnom úrade, lebo tabuľa bola vysoko, aby dotiahol. Rozbil ju niekoľkými údermi, potom zoskočil, trochu spanikáril aby ho nechytili, pričom sa popolnica prevrátila a preto ju už nechal tak. Utekal k autu a išiel domov. Asi o dva dni sa verejne priznal prostredníctvom blogu v Denníku N, kde uviedol krátko prečo to urobil, priznal sa a ospravedlnil za prevrátenú popolnicu. Jeho konanie bolo motivované len tým aký to bol človek, podľa neho taký nemá mať pamätnú tabuľu, taký človek si ju nezaslúži. Je to propagácia komunizmu a konal v nutnej obrane.

Na kladené otázky uvádzal, že začal registrovať osobu Jána Pješčáka dva dni predtým, takže 29. mája, o zločinoch komunizmu vedel už predtým; dovtedy proti „odkazu komunizmu“ vystupoval väčšinou verbálnou diskusiou, debaty s priateľmi, alebo stretáva veľa ľudí vo vlaku, pretože do práce cestuje i vlakom, a keď príde na tú tému, tak sa snaží uviesť veci na pravú mieru. Ohľadom využitia zákonných prostriedkov k odstráneniu tabule dospel k názoru, že žiadne právne prostriedky by nepomohli, nakoľko tabuľa už raz bola oliata a obyvatelia to utreli a tiež Ústav pamäti národa ostro protestoval proti tejto tabuli na jeho internetovej stránke, kde sa voči tomu ohradili svojim stanoviskom. Keďže to bolo schválené poslancami vo Veľkom Lipníku, dospel k záveru, že ani neexistuje spôsob ako to zrušiť, pretože nie je poslanec vo Veľkom Lipníku; trestné oznámenie, pokiaľ osadením tabule malo dôjsť k spáchaniu trestného činu propagácie komunizmu, nepodal, mal pocit, že čo má urobiť je aby tam tá tabuľa nebola, aby bolo čo najmenej vedľajších účinkov, týmto vyjadril svoj postoj. K úhrade škody obci z jeho strany nedošlo. Nemá vedomosť o stíhaní konaní spočívajúcich v odhaľovaní pamätníkov viacerým predstaviteľom komunistického alebo fašistického režimu, pričom mu to bolo známe pred jeho konaním, napr. odhalenie busty Vasiľa Biľaka v Krajnej Bystrej, busty Ďurčanského, nevie v ktorom meste, pomenúvajú sa ulice po zločincoch, Tiso má pamätnú tabuľu na dome, kde sa narodil, kde ho oslavujú, pričom aj týmto spôsobom sa zľahčujú a relativizujú zločinecké systémy, ktorým aj komunizmus, aj fašizmus, bol; v uvedených prípadoch nevyvinul konanie k náprave stavu, pričom jeho trvalé bydlisko od obce Veľký Lipník je minimálne 35 km a nemal vedomosť, že v takej alebo menšej vzdialenosti by bola odhalená pamätná tabuľa predstaviteľovi totalitného režimu.

Svedok Ing. Peter Labant, starosta poškodenej obce Veľký Lipník, na hlavnom pojednávaní vypovedal, že 31.5.2016 večer prechádzal po obci, kde mu P. Q. oznámila, že bola rozbitá pamätná tabuľa na obecnom úrade. Sadol k nej do auta, išli na miesto, tam čakal jej manžel, bývajú blízko obecného úradu, pričom mu uviedol, že počul, že sa niečo deje, tak sa išiel pozrieť, videl osobu, zrejme muž vyššej štíhlej postavy, ktorý mal nasadnúť do auta na križovatke, ale nevšimol si o aké auto išlo; počkali na príchod polície, následne bola zdokumentovaná škoda. Čo sa týka vyčíslenia škody, doklad k pamätnej tabuli mali, fasádu opravoval svojpomocne so zamestnancom; vyšetrovateľ ho vyzval, či vie vyčísliť škodu, tak to dal vyčísliť a zdokladoval to polícii (pozn.: jedná sa o listinu „cenová ponuka“ na č.l. 85-86 spisu).

Na kladené otázky svedok Labant uvádzal, že škoda nebola uhradená; v čase odhalenia tabule mal vedomosť aké funkcie zastával počas komunistického režimu Ján Pješčák; pozná sa osobne išlo o ročné výročie jeho úmrtia a na základe rozhovoru s občanmi, ktorí ho vnímajú ako človeka, ktorý niečo pre nich urobil, ktorý sa vždy k ním správal úctivo, sa to prejednávalo na obecnom zastupiteľstve, kde sa rozhodlo o osadení pamätnej tabule, pričom uviedol, že J. Pješčák mal veľký podiel na rozvoji obce a jej širšieho okolia, na vybudovaní základnej školy, na vytvorení strediskovej obce - v obci je zdravotné stredisko slúžiace obci i štyrom okolitým, na rozvoji družstva, kultúrneho domu; kedy sa o to zaslúžil nevie uviesť presné roky, nie všetky inštitúcie boli naraz, pričom to bolo počas obdobia komunistického režimu, pred rokom 1989, aj keď nevie či všetky; akým spôsobom sa o vyššie uvedené zaslúžil konkrétne nevie povedať, ale išlo o starších občanov, ktorí hovorili, že on mal veľkú zásluhu na tom, že sa to vybudovalo; nemá vedomosť, že by pôsobil v orgánoch, ktoré mali kompetenciu stavať školy, zdravotné strediská, zakladať poľnohospodárske družstvá. Potom, ako bola pamätná tabuľa odhalená, došlo k incidentu s pánom D., ktorý prišiel postriekať, pofarbiť tú tabuľu. Došla partia ľudí, bola asi sobota, ktorých svedok predtým nepoznal, zastavil sa na chvíľu na obecnom úrade, pričom zbadal, že sa niečo deje vonku, vyšiel von a videl, že určitá skupina osôb sa snaží pomaľovať pamätnú tabuľu; vyzval ich aby prestali, snažil sa k ním prísť bližšie, bol posotený a vrazil do popolnice, z ktorej pán D. spadol; následne dali tabuľu zamestnancom v pondelok práce umyť. Po rozbití tabule 31.5.2016, v ten večer došiel k obecnému úradu, videl diery na fasáde, tabuľa tam nebola, bola rozbitá, povedal občanom aby tam nechodili. Keď to polícia zdokumentovala opýtal sa, či to môžu upratať, na ďalší deň ráno to zamestnanci upratali, rozbité časti vydal polícii, ostatný odpad sa upratal. Novú tabuľu vyhotoviť zatiaľ nedali; bol

požiadaný, či vie zdokladovať škodu, pričom ohľadne tabule mali bločik z pokladne, že stála 245,- eur, čo sa týka fasády, tá bola opravená svojpomocne zamestnancom, dal to posúdiť firme VPMJ, ktorá je v Novej Ľubovni a oni to vyčíslili na 130,- eur, čo doložil. Škoda je znížená na, 86,- eur, asi si dal vyšetrovateľ vyhotoviť vlastné posúdenie od inej firmy; on voči tomu nenamietal, pretože ak bude 5 firiem, tak bude 5 rôznych súm. Vyhotovenie tabule zadal on konkrétnej firme, do výšky sumy nebolo potrebné verejné obstarávanie. Občania v obci vedeli, že sa bude konať osadenie pamätnej tabule, mládež bola informovaná cez sociálne siete; obec po osadení tabule neobdržala protestné stanoviská úradné alebo zo strany občianskych združení, či iných právnických alebo fyzických osôb; obci nebolo oznámené organizovanie alebo plánovanie nejakého protestného zhromaždenia v súvislosti s osadením tejto tabule. Nemá vedomosť, že niekto z obyvateľov obce mal výhrady voči osadeniu tabule, za jej osadenie hlasovali všetci poslanci obecného zastupiteľstva, osoba pána Pješčáka je v obci vnímaná tak, že poznali ho osobne hlavne staršie generácie, pričom ani od jednej osoby svedok nepočul na jeho osobu nič zlé, vždy uvádzali, že napriek tomu kde všade pôsobil, keď prišiel do obce správal sa k ním akoby tam žil nonstop, nikdy sa nad nich nepovyšoval, boli si rovní.

Svedok U. X., ktorý na základe požiadavky obžalovaného podal odborné vyjadrenie k výške škody spôsobenej konaním obžalovaného na budove obecného úradu (pozn.: v spise na č.l. 161), na hlavnom pojednávaní vypovedal, že túto ponuku vypracovával niekedy vo februári 2017 a vychádzal podľa svojho cenníka, kde cena bola 36,- eur za m2, čo je cena za kompletné vyhotovenie fasády vrátane materiál, pričom k jednotlivým konkrétnym položkám uvádzal, že očistenie a osekanie časti poškodenej fasády je v cene 5,- eur za m2 podľa jeho interného cenníka, ktorý má vyhotovený z programu na oceňovanie stavebných prác, jeho názov nevedel uviesť; penetrácia hĺbková je v cene 1,- euro za m2, vonkajšia omietka stien, opravenie ostení s prípravou podkladu je v cene 12,- eur za m2, čo je bežná cena u všetkých zatepľovačov v rámci regiónu alebo okresu; šruktúra vo farbe je 10,- eur za m2 - ide o omietku vo farebnej štruktúre, konkrétne silikónová, kde pri štruktúre v hrúbke 1,5, z ktorej vychádzal, ide o takúto cenu. Nemal vedomosť o konkrétnej hrúbke, len bol požiadaný aby ocenil určitú časť fasády. Lešenie ľahké uviedol v sume 2,- eur, pretože mu bolo povedané, že je to vo výške asi 2 metre, inak účtuje 4,- eurá. Presun hmôt je 10,- eur, tu ide o dovoz materiálu, lešenia a všetkých vecí s tým spojených, a to zo Starej Ľubovne do obce Veľký Lipník. Túto cenu určil podľa počtu kilometrov, teda 20 km krát 0,50 eur, pričom v časti „množstvo/MJ“ uvedeného ako 0,45 t má ísť o 45 kg materiálu.

Na kladené otázky svedok udával, že nebol obhliadnuť budovu predtým ako podal vyjadrenie, ocenil to na základe metrov štvorcových, ktoré mu boli uvedené, fotografie dotknutej fasády mu neboli pred podaním vyjadrenia predložené; k tomu, že cenu za presun hmôt určuje 0,50 eur za celkovo 20 km a výsledná suma vo vyjadrení je 4,50 eur nevie prečo dal 4,50 eur, vychádzal asi podľa kíl, teda 45 kíl; bežne u neho je preprava v rámci okresu, teda do 36 km, zdarma, tam uviedol jednotkovú cenu podľa km a keďže mal ten údaj o váhe tak to vynásobil a vyšlo za to 4,50 eura.; cena za presun hmôt je účtovaná aj vrátane cesty domov, uvažoval asi o 10 km. Po predložení fotodokumentácie z č.l. 61-70 spisu a fotografií z č.l. 87 až 89 spisu uviedol, že ak by videl tieto fotografie tak cena by bola ešte menšia, pretože ja to oceňoval aj s polystyrénom, teda so zateplením, pričom v tomto prípade bola iba natiahnutá sieťka s novou vrstvou lepidla, pričom je na tom natiahnutá aj štruktúrovaná omietka, teda nová omietka sa tam dá priamo podľa fasády na to prispôsobiť. Venuje sa stavebným prácam čo sa týka všetkých stavebných činností, rekonštrukcie a takéto veci, a to v rámci kraja, ale v zime keď nie je práca, chodí aj mimo región, a to minimálne 10 rokov; v tomto regióne veľké cenové rozdiely medzi jednotlivými dodávateľmi nie sú, tých 36,- eur za m2 je v podstate strop, tá cena sa týka kompletného zateplenia s polystyrénom. Ďalej uvádzal, že neúčtuje cenu dopravy stavebného materiálu pre tento typ prác do tých 50 km, teda do tých 38 v rámci okresu, ide aj o cestu späť, kde v takom prípade už neskúma počet km ale dohodne sa s objednávateľom, že tá cena 36,- eur za m2 je výsledná cena a tieto náklady sú na neho. Cena za m2 opravy fasády bez toho, aby bolo potrebné použiť polystyrén, teda zateplenie by bola od ceny 36,- eur za m2 mínus 7,50 eur. Pozná len zatepľovačov a firmy z okresného mesta a blízkych obcí.

Svedok G.. U. W., ktorý v predmetnej veci podal odborné vyjadrenie k určeniu výšky škody spôsobenej konaním obžalovaného na fasáde budovy obecného úradu (pozn.: v spise na č.l. 54), na hlavnom pojednávaní vypovedal, že nevedel v akej veci má vypovedať, trošku si začal veci študovať a zistil si, že ide o nejaký mediálny prípad; mnohokrát sa vyjadroval príslušníkom PZ k rôznym prípadom, susedským sporom, ak niekto niekomu rozbil plot a podobne, teda ani nepamätá čo v tom odbornom vyjadrení, akú sumu, uviedol - na čo po predložení ním podaného odborného vyjadrenia v tejto veci uvádzal, že je tam suma za 1,36 m2, kde je uvedená škoda 86,- eur. Ide o sumu, v ktorej by boli náklady, ak by museli vyslať

pracovníka z ich firmy, z Podolínca, na dané miesto, kde by tam boli aj určité dopravné náklady, musel by to tam vyrezať, plus oprava, takže zdržal by sa tam určite jeden deň, pričom firma má náklady na deň 100,- eur, a teda suma 86,- eur je adekvátna. Ak by išlo čisto o štvoráky keby sa robila nová fasáda, tak by m2 stál 20,- eur, ak by však mali ísť opravovať, tak by to bola suma 86,- eur. Ak by pri novej fasáde, ak by tam už podklad bol, použili polystyrén, armovaciu sieťku, lepidlo i fasádnu omietku, tak by teda m2 stál 20,- eur. Ohľadom tejto škody uvažoval čo sa týka materiálu, že by bol použitý polystyrén hrubý 10 cm, lepidlo, armovacia sieťka a fasádna omietka. K výzve na ozrejmenie určenia výšky jednotkových cien uvedených v podanom odbornom vyjadrení svedok, po nahliadnutí do odborného vyjadrenia, uviedol, že ako každá štandardná firma majú svoje cenníkové ceny, ohľadne ktorých vychádzajú z cenových programov, konkrétne z programu Cenkros plus. Pri každej položke sú zahrnuté aj náklady na dopravu, nakoľko, ak robia napr. celý rodinný dom a viac dní, tak náklady nie sú tak vysoké, ako keď by mali ísť kvôli jednému m2 niekam niečo opraviť; ku položke „presun hmôt“ uvedenej v podanom vyjadrení uviedol, že je to čisto náklady s presunom materiálu, v ostatných položkách sú zahrnuté aj náklady s presunom pracovníkov.

Na kladené otázky svedok udával, že nebol obhliadnuť budovu, nevidel ju; nespomína si či videl fotografie dotknutej fasády, resp. či mal k dispozícii spisový materiál, v ktorom by boli obsiahnuté. Po predložení mu na nahliadnutie fotodokumentácie z č.l. 61-70 spisu, ako aj fotografií z č.l. 87 až 89 spisu uviedol, že nebol vlastne poškodený podklad ani zateplenie, teda polystyrén, čo znamená, že by nebola potrebná práca spojená s výmenou polystyrénu a teda by to bolo trochu lacnejšie. Pri takýchto opravách je najhoršie to, že treba tam poslať pracovníka, a to na dvakrát, pretože jej potrebné to miesto vyrezať, natiahnuť lepidlo a sieťku, ale hneď v ten deň nemožno natiahnuť omietku. Ak by to robil niekto miestny, tak tá škoda by bola nejakých 20,- eur. Avšak ak by tam my mali poslať pracovníka, tak škoda by bola nejakých 60,- eur. Tu ani o materiál, ani o presun materiálu nejde, ak by to robil niekto miestny tak to vyjde úplne lacno, ak by tam museli poslať pracovníka, tak by teda tá škoda bola okolo 50,- eur až 60,- eur. Ďalej uviedol, že prišiel k nim príslušník PZ a oslovil ho, či sa môže vyjadriť koľko môže stáť oprava jedného m2 zateplenej fasády. Bolo toho viac, preto si nespomenie v tomto prípade či mu ukazoval nejaké fotografie, ale on na dotknutom mieste na ohliadku nebol, policajt sa pýtal koľko by stála oprava zateplenej fasády, teda predpokladal, že je tam poškodené aj zateplenie. Ako videl tak nebolo, pričom aj keby mali rátať s polystyrénom, tak tá cena nebude príliš odlišná, m2 stojí ani nie 5,- eur; ide hlavne o ten čas; ak by to robil niekto miestny, tak by to opravil veľmi lacno, nevie či by priamo v obci bolo možné zabezpečiť všetok potrebný materiál. Priemerne zručný človek by si to vedel urobiť, ale otázka je v akej kvalite. V podanom vyjadrení vypísal iba údaje, ktoré sú napísané ručne.

Svedok G.. W. S., na hlavnom pojednávaní v rámci výpovede popísal vyhotovenú pamätnú tabuľu, ako aj proces jej výroby, pričom poukázal na to, že cena bola 245,- eur, pozostáva zo štyroch položiek - kameň, pieskovanie a pozlátenie textu, vyhotovenie portrétu priamo vyryté do kameňa a vyvŕtanie 4 dier, odovzdal Ing. Labantovi doklad z pokladne s celkovou cenou. K použitej kamennej doske uviedol, že kupuje veľkú platňu za veľkoobchodnú cenu z veľkoskladu, momentálne presne nevedel uviesť cenu, povrch bol leštený, myslí že to rezali a leštili zboku dookola; materiál môže byť shanxi black; čas na kompletné vyhotovenie takejto tabule by bol 5 - 6 hodín, podobizeň je vyrytá, vygravírovaná strojom, keďže to však musí pozlátiť tak najprv musí dať špeciálne lepidlo a čakať 12 hodín, až tak môže vykonať samotné pozlátenie, preto je to zhruba do dvoch dní; navyšuje cenu samotnej kamennej dosky oproti veľkoobchodnej cene asi o 20 %, pri nákupe za veľkoobchodnú cenu musí ísť autom, naložiť, s čím má náklady, a tiež pri rezaní a leštení náklady, ktoré musí dať do konečnej ceny; k cene za sekanie písma a pozlátenie uviedol, že používa plotrovu fóliu pieskovaciu, pri pieskovaní samotný piesok, potom používa zlato, čo sú priame náklady, pri pieskovaní sleduje tiež čas koľko pritom stratím, ako aj pri natieraní lepidlom koľko času tomu musí zamestnanec venovať; k cene rytia motívu tváre uviedol, že celé rytie motívu tváre má zmapované koľko stojí asi na Slovensku, mal ju podľa toho koľko robil ručne a odkedy to robia strojom, tak cenu ponechali, lebo je približne tak, ako keď to robia ostatní, pričom v danom prípade motív robil strojom a cena rytia motívov na Slovensku strojom ako aj ručne sa pohybuje od 50,- do 100,- eur pri jednej tvári, kde je jedno, či ide o rytie ručné alebo strojom, rozdiel je keď sa robí iba tvár a je čierne oblečenie, viac by to stálo ak by k tvári bolo aj biele oblečenie.

K rozdielom v obsahu odborných vyjadrení, ktorými jednak obžaloba a jednak obhajoba preukazovali výšku škody, ktorá vznikla v dôsledku rozbitia pamätnej tabule, spracovaných G.. J. W. - synom svedka, a ako uviedol svedok podľa podkladu a pokynov, ktoré mu svedok dal (č.l. 55 spisu) a F. X. (č.l. 162 spisu) svedok uviedol ohľadom rozdielnych cien platne pamätnej tabule, že to závisí od toho, či ide po

materiál do Žiliny alebo do Bratislavy a niekde sú kamenári už priamo v meste; k rozdielnym cenám sekania písma a pozlátenia, že svoju cenu vyráta za fóliu, čas a zlato 23,75 karátové, teda exteriérové, a dáva 10-ročnú záruku, niektorí kamenári používajú nie také kvalitné a nedávajú takú záruku; čo sa týka pieskovania, tak pieskovací stroj je rozdiel či je pretlakový a podtlakový, pričom s pretlakovým sa to vie stihnúť rýchlejšie, jemu pri podtlakovom to trvá dlhšie; k rozdielnym cenám rytia motívu tváre, že nevie aký je dôvod, ale podľa dlhodobého sledovania, ako uvádzal, že je to medzi 50,- až 100,- eurami, tak má svoju cenu a je to priemerná cena, pričom ak nejaký zákazník chodí častejšie nerobí nejaké odchýlky medzi tým, ale dáva túto priemernú cenu.

Ďalej svedok na kladené otázky uvádzal, že kamenári sú dvaja v Starej Ľubovni, v okrese sme štyria; u kolegov do detailov nevie ich cenovú politiku, každý sa snaží dať akciu aspoň na nejaký druh kameňa, niektorí z nich majú napr. aj pohrebníctvo alebo spravovanie cintorínov, on nie; na zhotovenie tabule bol priamo oslovený; k jednotkovej cene za sekanie písma s pozlátením vo výške 0,986 eur, že má normálne cenu na dve desatiny eura a priemerne na 4 cm vysoké písmo, keď sú však písmená aj menšie tak dáva zľavu, a preto to tak vyšlo, pričom jednotková cena za 4 cm vysoké písmo je to 1,63 eur; z hľadiska nákladového je materiálovo ručné rytie menej nákladné, ale on ryl 6 alebo 7 rokov ručne , tam potrebuje diamantové ceruzky a video hroty rôznych priemerov, pričom jeden portrét tak trvalo vyryť tri, štyri, možno aj päť hodín, teraz má stroj, ktorý stojí 4.500,- eur, stroj musí vyrobiť na seba a je tam diamantový hrot, ktorý stojí 170,- eur, ale vyhotoví 50 až 80 portrétov a potom ho treba vymeniť, syn videl ako sa trápi, lebo niekedy som to musel robiť i v noci, tak stroj pre neho vymyslel keď študoval, a kým získal elektrotechnický titul tak mu ho daroval, ale tak ten stroj stojí, syn ich vyrába aj predáva; tabuľu, ako bola v tomto prípade, je možné poškodiť, resp. rozbiť kladivom, mechanicky hrubou silou.

Svedok F. X., ktorý na základe požiadavky obžalovaného vypracoval odborné vyjadrenie k výške škody spôsobenej konaním obžalovaného na budove obecného úradu (pozn.: v spise na č.l. 162), na hlavnom pojednávaní vypovedal, že videl fotografiu tabule, jednalo sa o čiernu žulu, hrúbka 1 cm, kde boli vysekané pozlátené písmenká a motív tváre, išlo o obyčajnú čiernu žulu, pri týchto rozmeroch to má zrejme každý kamenár doma, lebo ide o zvyšok z nejakej práce. Boli tam obyčajné písmenká, pozlátené, asi 142 znakov, čo trvá kamenárovi jeden deň vysekať plus materiál; štyri otvory na uchytenie, kde uviedol cenu 4,- eurá za vŕtanie a obrázok tváre má podľa neho hodnotu 47,- eur.

Ďalej uviedol, že čierna žula sa pohybuje okolo 100,- eur za m2 pri hrúbke 3 cm ale o hrúbke 1 cm sa nepoužíva pri kamenárskych prácach, ide skôr o odpad z väčších kameňov, používa sa skôr na dláždenie a obklady, rozdiel je či je dovážaná z Indie, Číny alebo Talianska, a to v kvalite a cene, pričom Shanxi black je čínska žula, môže sa domnievať, že to bude 46,- eur za m2, pretože ide o žulu, ktorá je dofarbovaná čiernou farbou. K technologickému postupu sekania písma a pozlátenia, podľa ktorého určil hodnotu prác v ním podanom odbornom vyjadrení uviedol, že vyreže sa tabuľa, nanesie sa na ňu latexová farba, kde sa naznačia čiary, podľa šablóny sa rozpíšu na to písmená a po schválení zákazníkom sa vezme pneumatické kladivko, ktorým sa písmená vysekajú. Tie sa pretrú bezfarebným lakom alebo lepidlom a na to sa nanáša spravidla 24 karátové zlato, po prischnutí sa tabuľa vyčistí a zrovná, volá sa to prižma, ktorá je dosť tvrdá na to, aby stiahla farbu ale aby nepoškodila podklad; pieskovanie je lacnejšia forma avšak neuviedol vzhľadom na aké skutočnosti; k oceneniu motívu tváre a spôsobom vyhotovenia takej rytiny do tabule uviedol, že sú dva spôsoby, on naceňoval ten lacnejší, teda rytinu voľnou rukou, kde potrebná je diamantová ceruzka, na biely latex sa nanesie motív tváre a potom sa to vyškriabe, pričom druhý je vypaľovanie laserom alebo CNC mašinou, kde sa dá fotka a tá mašina to podľa toho vyryje, je tam diamantový klin alebo hrot. V jeho regióne pôsobí kamenárov aj 20, ale väčšinou sú drobní živnostníci, ktorí sa nezameriavajú na takéto práce ale na iné ohľadne kameňa, je asi 5 firiem, ktoré robia takéto práce, teda pomníky; z mojich skúseností cena takéhoto motívu pri použití CNC stroja môže byť aj 1.000,- eur podľa hodnoty mašiny, ktorú treba splatiť a také vyrytie tváre týmto prístrojom podľa neho trvá dve a pol minúty, takže keď si určí cenu za hodinu 500,- eur tak to môže stáť okolo 100,- eur, pričom je rozdiel ak taká zákazku sa žiada v zime, kedy je práce menej a cena môže byť nižšia, ak napr. v lete, možno čakať i tri mesiace a cena je vyššia. K tomu ako dlho trvá zhotovenie tabule aká bola v danom prípade a pri akom technologickom postupe uviedol, že vypísanie na počítači a vytlačenie šablóny asi 15 minút, vypichnutie písmenok a vybratie zo šablóny asi ďalších 15 minút, vypieskovanie nejakých 20 minút a zlátenie 2 hodiny, tu je tvár robená laserom, možno ešte nejakých 20 minút leštenie hrán. K rozbitiu takej tabule uviedol, že ak je kameň uchytený iba na skrutkách, stačí aj úder obyčajným gumeným kladivom a on sa rozsype. Ďalej uviedol, že zákazky v rámci práce z okresu Stará Ľubovňa nemal.

K jednotkovým cenám podľa odborného vyjadrenia ako je na č.l. 55 spisu uviedol, že záleží od toho kto predloží ponuku, v tomto pôsobí asi 1 rok na Slovensku, podával asi 20 cenových ponúk a ani raz neprešiel kvôli cene; už jednotkové ceny uvedené v ním podanom odbornom vyjadrení sú dosť vysoké pre ľudí u nich, ak by u nich išiel s cenami uvedenými v odbornom vyjadrení na č.l. 55 spisu, tak u nich s nimi neprejde, pretože tam je veľmi veľa malých živnostníkov.

Po podaní obžaloby podal na základe požiadavky obhajoby v tejto veci odborné vyjadrenie P.. F. U., F.., pracovník sekcie vedeckého výskumu Ústavu pamäti národa (pozn.: v spise na č.l. 149 - 155), v ktorom vyjadrení (v rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní čítanom) poukázal na verejné funkcie zastávané J. Pješčákom v období od apríla 1952 do roku 1989, poukazujúc na to, že jeho pôsobenie v nich a spoločenskom živote sprevádzala príslušnosť a oddanosť ku komunistickej strane, do ktorej vstúpil roku 1942, pričom v roku 1948 bol predsedom základnej organizácie KSS pri právnickej fakulte v Bratislave; podieľal sa na zakladaní skupín Zväzu priateľov Sovietskeho zväzu na vysokoškolskom internáte a boji s vysokoškolákmi organizovanými v Demokratickej strane; vo februári 1948sa aktívne zúčastňoval zakladania Akčných výborov Národného frontu medzi študentmi; zúčastnil sa budovania jednotného Československého zväzu mládeže; stranícke funkcie zastával na všetkých pôsobiskách od povereníctva, cez prácu na vojenskej prokuratúre až po pôsobenie na Karlovej univerzite; poukazoval na jeho hodnotenie na vojenskej prokuratúre za rok 1953, z ktorého pochádza prípad A. U., v ktorom konaní J. Pješčák ako vojenský prokurátor pôsobil a navrhol trest smrti; poukazoval na to, že podporoval v 60.- tych rokoch dogmatikov v straníckom aparáte, zapojil sa do normalizačného procesu po invázii vojsk Varšavskej zmluvy, kde následne bol navrhnutý na vyznamenanie Rádom Červenej hviezdy, prispel k nástupu normalizačného režimu svojou účasťou v previerkových komisiách, kde bol „nekompromisný a pevný pri presadzovaní vedúcej úlohy strany“ - teda aktívne účastný na politických čistkách, aktívne sa podieľal na perzekúciách voči podporovateľom demokratizačného procesu v rámci komunistickej strany; tvrdo a zásadovo vystupoval proti nepriateľskej ideológii, revizionizmu, antikomunizmu a antisovietizmu a v svojej pôsobnosti sa podieľal na politickej aj služobnej konsolidácii ministerstva vnútra; patrí k predstaviteľom štátnej moci nesúcim priamu zodpovednosť za vedenie a organizáciu neľudského režimu na úsekoch hraníc ČSSR do roku 1989, čím sa aktívne podieľal na porušovaní ľudských a občianskych práv občanov ČSSR a mohol sa dopustiť aj zločinov proti ľudskosti; jeho pôsobenie vo funkcii ministra spravodlivosti SSR a federálneho generálneho prokurátora je poznačené silnou lojalitou komunistickej strane a normalizačnému režimu, ktorý pokračoval v súdnej a mimosúdnej perzekúcii svojich skutočných i domnelých odporcov - kde počas funkcie ministra spravodlivosti SSR prebehlo viacero politických procesov. Ďalej P.. U. v podanom vyjadrení vo všeobecnosti popísal zločiny režimu založeného na komunistickej ideológii páchané na Slovensku, resp. bývalej ČSSR a v podstate s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti o pôsobení J. Pješčáka vo verejných funkciách v príslušnom období, poukazujúc na jeho pôsobenie v zložkách, ktoré boli priamym vykonávateľom zločinov, nezákonností a diskriminačných opatrení, poukázal na konkrétny podiel menovaného ako verejného činiteľa a funkcionára komunistickej strany na zločinoch v rokoch 1948 - 1989, kde následne v súhrnne konštatoval, že menovaný nesie osobnú aj morálnu zodpovednosť za niektoré konkrétne zločiny a nezákonnosti, ktoré sa v období vlády komunistického režimu v rokoch 1948 - 1989 udiali; poukázal na to, že text pamätnej tabule odhalenej vo Veľkom Lipníku je manipulatívny, jednostranne zameraný na jeho podporu rodnej obci a nezohľadňuje závažné skutočnosti jeho pôsobenia verejného - podiel na zločinoch 50.-tych rokov, osobnú zodpovednosť za nastoľovanie normalizácie v de facto okupovanej krajine po auguste 1968, masové čistky v rokoch 1969 - 1970 či morálnu zodpovednosť za súdne perzekúcie politického charakteru na Slovensku v rokoch 1982-1988 a v Československu v rokoch 1988-1989.

Na hlavnom pojednávaní P.. U. ako svedok k skutočnostiam uvedeným v ním podanom odbornom vyjadrení doplnil, v súvislosti s procesom proti A. U., že vychádzal z toho, že trest smrti navrhol, pričom je mu známe, že bol prokurátor, ktorý vypracoval a pomohol vypracovať obžalobu, v ktorej trest smrti udeľoval a ohľadom udelenia milosti sú rôzne interpretácie, pričom jednou z nich bola, že on dúfal, že mu milosť bude udelená, avšak nie je mu známe, že by jej udelenie navrhoval alebo sa v ňom nejako priamo angažoval. K vplyvu J. Pješčáka k rozvoju rodnej obce uviedol, že to vyplýva z toho, ako komunistický režim fungoval, kedy nariadenia orgánov komunistickej strany boli nadriadené orgánom štátnej správy, teda osobitne nariadenia predsedníctva ÚV KSČ, ktorý výkon moci sa takto následne prenášal i na nižšie štruktúry. Ďalej uviedol, že má vedomosť, že sa na Slovensku stavajú pamätníky predstaviteľom totalitných režimov, pričom v týchto prípadoch by si ľudia, ktorí sú toho iniciátormi, mali dôsledne zvážiť akej osobe chcú pamätník odhaliť, zistiť si o nej všetky dostupné informácie, zabezpečiť si posudky od

odborníkov, aby nedochádzalo k tomu, že sa odhalí pamätník osobe tak, že to bude oprávnene vyvolávať nesúhlas v radoch verejnosti. Uviedol, že Ústav pamäti národa vedomosť o odhalení pamätnej tabule pánovi Pješčákovi v obci Veľký Lipník v čase keď k tomu došlo nemal, pričom v prípade pamätníka pre osobu, ktorá môže vyvolávať kontroverzné postoje v spoločnosti inštitúcia zvykne zareagovať prijatím stanoviska, ktoré je následne zverejnené na internetovej stránke, teda podstatné je, že predseda správnej rady príjme alebo vydá také stanovisko, ktoré zvyknú preberať aj médiá a také bolo vydané aj v súvislosti s týmto konkrétnym prípadom, vedenie ÚPN odsúdilo, resp. bolo znepokojené odhalením tejto tabule. V rámci odbornej činnosti sa nestretol s konkrétnym súdnym rozhodnutím, ktorým by vo vzťahu k Jánovi Pješčákovi bola právoplatne vyvodená jeho trestná zodpovednosť za nejakú trestnú činnosť, pričom je historik a pri práci používa metódy historické, podstatou práce je historická analýza konania a počinov pána Pješčáka v tomto konkrétnom prípade. Zo strany ÚPN podali na generálnu prokuratúru viacero podnetov na začatie trestného stíhania v tejto veci, avšak k začatiu trestného stíhania nedošlo, pričom sa často argumentuje premlčateľnosťou týchto činov.

Vzhľadom na rozdielnosť výsledkov odborných vyjadrení podaných v tejto veci za účelom určenia výšky škody spôsobenej na fasáde budovy Obecného úradu Obce veľký Lipník, ktorá pretrvala i po výsluchu svedkov X. a W. (a oproti ktorých obsahu už úplne odlišná bola cena vyplývajúca z podania - cenovej ponuky, ako je na č.l. 85-86 spisu, predloženého za účelom určenia výšky škody poškodenou), bol súdom do konania pribratý znalec z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností a odhad stavebných prác Ing. Štefan Zima, ktorý v podanom znaleckom posudku č. 5/2020 (č.l. 262 až 283 spisu) poukázal na to, že v rámci znaleckého posúdenia získal fotodokumentáciu pôvodného stavu fasády s umiestnenou tabuľou a fotodokumentáciu so stavom bez tabule, kde je zrejmé, že došlo k poškodeniu jednak tabule, ale následne aj k poškodeniu povrchovej úpravy a čiastočne aj mierneho poškodenia zatepľovacieho izolačného materiálu, pričom zatepľovacieho izolačného materiálu nepovažuje za tak zásadné, aby v súlade s príslušným technologickým postupom si vyžadovalo vykonanie zásahu do základného zatepľovacieho materiálu s jeho následným nahradením novou konštrukciou zatepľovacieho materiálu, v zmysle príslušných technologických postupov by v teoretickej rovine postačovalo aj lokálne vykonanie opravy poškodených miest. Zároveň však len spätná oprava lokálnych miest tak, aby v konečnom výraze ich nebolo možné identifikovať, je veľmi problematická, ani dodržanie tieňu podľa príslušného čísla zo vzorkovníka neznamená identitu, pretože každý odtieň je vyrábaný v nejakej šarži a tie sa vo výrobe v úplne rovnaké vyhotoviť nedajú a len lokálnou opravou poškodených miest by vznikla nejednotnosť, aj keď je možné, že veľmi mierna. V zmysle tohto preto postup pre opravu, v súlade s technologickými postupmi a s požiadavkou dodržania potrebného kvalitatívneho parametru, stanovil v celej ploche medziokenného piliera, v oblasti farebného rozhrania a v existujúcich hranách, ktoré umožňujú zabezpečiť celoplošnú jednotnosť vykonanej opravy, pričom hrany alebo styk dvoch iných odtieňov opticky zabezpečí farebnú jednotnosť a teda zabezpečenie pôvodnej kvality, kde ako správny postup spätnej opravy je podľa neho potrebné : v celej ploche medziokenného piliera zbrúsiť konečnú omietku a stierku až na pôvodnú výstužnú sieťku; v tom istom kroku vykonať aplikovanie novej stierky so sieťkovaním sklotextilnou mriežkou; po technologickej prestávke aplikovať penetračný náter; po technologickej prestávke aplikovať konečnú omietkovú vrstvu vo farbe. Vychádzajúc z obsahu posudku, znalec k technologickému postupu podľa odborných vyjadrení svedkov X. a W. uviedol, že napriek použitej terminológii je ich opis položiek podľa technologického predpisu pre sanáciu poškodených kontaktných zatepľovacích systémov. Celková výmera opravovanej plochy je v súlade s plochou zistenou pri miestnom šetrení.

Znalec, hoci sa teda v zásade stotožnil s príslušnými odbornými vydreniami čo sa týka technologického postupu, so zdôraznením potreby zachovania príslušných technologických prestávok, dospel oproti svedkom X. a W., resp. aj oproti nimi spracovaným odborným vyjadreniam k odlišnému zisteniu výšky konaním dňa 31.5.2016 spôsobenej škody, teda sumy potrebnej na uvedenie fasády budovy obecného úradu do pôvodného stavu, ktorú v celkovej výške určil sumou 95,59 eur s DPH. Poukázal pritom na to, že pre stanovenie hodnoty stavebných prác potrebných na spätnú opravu na základe podkladov spracovaných z miestneho šetrenia použil orientačné cenníky Cenkros databáza 2016/I, ktoré považuje za dostatočné vzhľadom na kalkulačný vzorec tejto databázy, ktorý predstavuje : priamy materiál, mzdové náklady + doplnkové mzdy a odvody vo výške 35,2 %, stroje, ostatné priame náklady, výrobnú réžiu na úrovni 47 % z priamych a doplnkových miezd a odvodov, správnu réžiu vo výške 13 % z priamych a doplnkových miezd a odvodov a zisk na úrovni 15 % z priamych a doplnkových miezd a odvodov, strojov, ostatných priamych nákladov, výrobnej a správnej réžie. Vzhľadom na uvedený kalkulačný vzorec a vzhľadom na uplatnenie mimostaveniskovej dopravy neuplatňuje prirážku za malý

rozsah prác, ktorý bol preverený pri miestnom šetrení a celková plocha činí 1,73*0,78 = 1,349 m2. Podľa príslušných technologických predpisov (bez ohľadu na doporučované dĺžky technologických prestávok jednotlivých systémov kontaktných zatepľovacích systémov) sú pri realizácii spätnej úpravy nevyhnutné vyššie uvedené technologické prestávky (sú vždy min. 24 hod., t.j. ďalší úkon sa nedá realizovať okamžite následne); podrobne popísal úpravu v kalkulačnom vzorci v súvislosti s tenkovrstvou vonkajšou omietkou nákladu na jej obstaranie (podrobne v prílohe č. 5 posudku) - na základe uvedeného (podrobný výpočet ceny za práce a dodávky je v znaleckom posudku ako jeho príloha č. 2 - rozpočet s výkazom výmer) zistil znalec cenu podľa položkovitého rozpočtu 57,472 eur bez DPH. Zároveň z vedľajších rozpočtových nákladov uplatnil vzhľadom na nevyhnutné technologické prestávky a dodávku materiálu - farebnej omietky, vedľajší rozpočtový náklad mimostaveniskovú dopravu, náklady na ktorú sú zahrnuté v plánovaných cenách materiálov používaných v rámci špecifikovaného materiálu alebo v položkách, avšak v prípade existencie nákladov nezahrnutých do cien - ako je tento prípad veľmi malej opravovanej plochy a malého množstva materiálu, keď náklady sú vyššie ako ceny dopravného z plánovaných cien je možnosť započítať tieto náklady prepočtom, resp. aj percentuálnou sadzbou a v danom prípade v rámci týchto nákladov určil náklady na dopravu farebnej omietky kuriérom a tiež dopravné náklady súvisiace s nevyhnutnými technologickými prestávkami (podrobný výpočet na str. 5 znaleckého posudku) spolu v sume 22,19 eur (bez DPH). Na základe uvedeného znalcom zistená výška škody (náklady na uvedenie do pôvodného stavu) predstavuje celkom s DPH sumu 95,59 eur (t.j. súčet súm 57,472 eur, 22,19 eur a 20 % DPH z uvedených súm).

Obdobne, vzhľadom na rozdielnosť určenia výšky škody spôsobenej v dôsledku samotného rozbitia pamätnej tabule podľa príslušných tu podaných odborných vyjadrení, ktoré neboli odstránené ani výsledkami výsluchov svedkov X. a G.. S., bol do konania súdom pribratý znalec (ad hoc) Ivan Trnka, ktorý v znaleckom posudku zo dňa 10.9.2021 (kde sa však možno stotožniť s námietkou obhajoby, že z obsahového a formálneho hľadiska skôr ide týmto podaním o odborné vyjadrenie) ustálil, že k 31.5.2016 bola výška škody na dotknutej tabuli v celkovej sume 347,92 eur bez DPH, ktorej výpočet k posudku pripojil pod označením „ponuka“. Poukázal na to, že metóda určenia výšky škody bola určená v tej dobe všeobecne používaným ocenením kamenárskej služby, nákupu špeciálneho materiálu ako žulového materiálu, plátkového zlata, podkladného mixtionu pod zlato, špeciálneho rezacieho diamantového náradia, leštiacich segmentov na žulu, špeciálneho diamantového náradia a strojného vybavenia na vyrytie podobizne do žuly. Uviedol, že poškodenú tabuľu nie je v tomto stave možné opraviť, zlepiť do jedného celku jednak pre chýbajúce úlomky, ale preto že detail zlepenia by bol natoľko výrazný, že jej estetická hodnota by bola nulová, neplnila by svoju úlohu. Cena za opravu s nulovým estetickým výsledkom by pritom bola minimálne 1.000,- eur. Poukázal na to, že v uvedenom období sa obdobná tabuľa predávala za cenu 347,92 eur bez DPH, pričom v mieste okresu Stará Ľubovňa mohla byť cena rozdielna; jedná sa o remeselnú náročnú prácu, ktorá by si vyžadovala skúsenosť a cit pre detail, ovládanie špeciálneho strojného kamenárskeho náradia, ovládanie práce s tak náročným materiálom ako je prírodný kameň, kde u čiernej žuly je náročnosť značná aj z dôvodu, že najmenšia chyba, poškrabanie, chybné pieskované písmo je veľmi dobre viditeľné, chyba sa nedá zaretušovať, nie je možné ju ľahko odstrániť. Uviedol, že žulová čierna kvalitná tabuľka dovezená z Talianska, alebo priamo z Indie, Číny, jej orezanie a formát, oleštenie obvodovej hrany, vŕtanie 4 ks montážnych otvorov priemeru 10 mm, vypieskovanie nápisu, ošetrenie budúceho nápisu náterom podkladovým pružným náterom mixtionom pod plátkové zlato, zlátenie plátkovým zlatom, vyrytie podobizne tváre špeciálnym strojným vybavením, to všetko je práca na 2 pracovné dni ak má byť dodržaná aj 12 hodinová doba zretia mixtionu pod plátkové zlato. K odbornému vyjadreniu v spise na č.l. 55 s celkovou sumou 245,- eur uviedol, že rozdiel o 102,92 eur je spôsobený regiónom podnikania, miestnymi režijnými nákladmi na zamestnanca, možnosťami nákupu materiálu; obdobne k odbornému vyjadreniu v spise na č.l. 162 s celkovou sumou 177,- eur, že rozdiel 170,92 eur je opäť spôsobený regiónom podnikania, miestnymi režijnými nákladmi na zamestnanca, možnosťami nákupu materiálu, pričom kalkulovanie cien za kamenárske práce je na Slovensku značne rozdielne, kúpyschopnosť obyvateľstva v regióne určuje rozhodne cenotvorbu, výber nakupovaného materiálu na sklad v prevádzkach z titulu rýchlej obrátky materiálu, náročnosť opracovania materiálu.

Vyhodnotiac skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, je preukázané, že obžalovaný sa dopustil konania kladeného mu podanou obžalobou za vinu, a to tak, ako bolo na základe výsledkov vykonaného dokazovania ustálené súdom za rešpektovania zásady zachovania jednoty a totožnosti skutku, a je uvedené v skutkovej vete vo výrokovej časti tohto rozsudku, ktorým konaním obžalovaný naplnil všetky pojmové znaky prečinu poškodzovania cudzej veci podľa §

245 ods. 1 Tr. zák.; zároveň trestnosť činu nezanikla, ani nebolo preukázané nič, čo by vylúčilo trestnú zodpovednosť obžalovaného za spáchaný skutok.

Samotné konanie obžalovaného, spočívajúce v rozbití pamätnej tabule dňa 31.5.2016, ktorá bola osadená na fasáde budovy obecného úradu Obce Veľký Lipník, je preukázané samotnou výpoveďou obžalovaného na hlavnom pojednávaní, ako aj podporne ho preukazujú výsledky ďalšieho dokazovania, a to:

- obsah prečítanej výpovede F. Q. z prípravného konania, ktorý uviedol na to, že 31.5.2016 večer, po tom ako počul buchnutia, z okna videl utekať z predzáhradky obecného úradu muža, následne svedok išiel pozrieť k obecnému úradu a videl na zemi úlomky pamätnej tabule, videl prevrátenú nádobu na smeti - teda popísal rozhodné skutočnosti ako ich uvádzal i samotný obžalovaný ohľadom svojho konania;

- vydanie obžalovaným v prípravnom konaní mramorového úlomku (ako vyplýva zo zápisnice o vydaní veci z č.l. 57 spisu a súvisiacej fotodokumentácie z č.l. 71 - 74 spisu) pochádzajúceho z dotknutej pamätnej tabule (ako vyplýva z obsahu fotodokumentácie z č.l. 75 - 81 spisu);

- obsahom blogu obžalovaného z 3.6.2016 (č.l. 83 spisu).

Z výpovede obžalovaného nepochybne je preukázaný i jeho úmysel dotknutú tabuľu rozbiť, teda priame úmyselné zavinenie daného následku, ako aj úmyselné zavinenie následku jeho konaním spôsobeného v podobe škody na fasáde budovy obecného úradu obce Veľký Lipník, kde v tejto časti išlo na strane obžalovaného minimálne o úmysel nepriamy, teda obžalovaný nepochybne vedel, že aj takéto poškodenie môže spôsobiť v dôsledku samotného rozbíjania tabule kladivom, a pre prípad, že ho spôsobí bol s tým uzrozumený, a to už vzhľadom na miesto a spôsob umiestnenia tabule, spôsob akým pristúpil k jej rozbitiu za použitia kladiva, čo v podstate vyplýva aj z jeho výpovede, kde sám uviedol, že sa snažil aby sa toho čo najmenej poškodilo, aby sa rozbila len tabuľa - teda bol si vedomý nepochybne, že pri rozbíjaní kladivom tabule, umiestnenej na stene, fasáde budovy, môže dôjsť i k poškodeniu samotnej budovy, napriek tomu tabuľu takto rozbil.

Konaním dňa 31.5.2016 obžalovaný preukázateľne zničil cudziu vec - konkrétne samotnú pamätnú tabuľu a zároveň poškodil cudziu vec - budovu obecného úradu, ktorých vlastníkom bola v tom čase poškodená obec Veľký Lipník (viď doklady na č.l. 84 spisu a výpoveď G.. S. preukazujúce riadne zakúpenie zhotovenej tabule obcou, výpis z LV na č.l. 358-359 spisu preukazujúce vlastníctvo budovy obecného úradu - stavby súp. č. 283 v k.ú. Q. D.).

V rámci obhajoby obžalovaného bolo, okrem iného, namietané, že spáchaným skutkom nebola spôsobená na cudzom majetku ani malá škoda (ktorou podľa § 125 ods. 1 vety prvej Tr. zák. sa rozumie škoda prevyšujúca 266,- eur), ktorej spôsobenie je jedným z pojmových znakov skutkovej podstaty tu stíhaného trestného činu. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že na základe vykonaného dokazovania obžalovaný preukázateľne spôsobil spáchaným skutkom na majetku poškodenej škodu celkom vo výške 340,59 eur, teda malú škodu podľa Tr. zák., a to konkrétne zničením pamätnej tabule v sume 245,- eur a poškodením fasády budovy obecného úradu v sumu 95,59 eur.

Čo sa týka škody spôsobenej rozbitím pamätnej tabule, na základe výsledkov vykonaného dokazovania sa súd stotožnil s tým, že táto v čase a mieste činu (§ 126 ods. 1 veta prvá Tr. zák.) predstavovala 245,- eur. V tomto smere poukazuje na to, že za uvedenú sumu bola daná tabuľa zakúpená poškodenou v dobe ani nie 6 týždňov pred jej zničením, ako aj na vyššie uvedený obsah svedeckej výpovede G.. S., ktorý podrobne popísal všetky rozhodujúce skutočnosti určenia uvedenej ceny, pričom posudkom Ivana Trnku bola uvedená cena v regióne okresu Stará Ľubovňa pre rozhodný čas akceptovaná, a to s poukazom na značne rozdielne kalkulovanie cien kamenárskych pác na území Slovenska, podmienené už samotným regiónom podnikania, miestnymi režijnými nákladmi na zamestnanca, možnosťami nákupu materiálu, kúpyschopnosťou obyvateľstva. V tomto smere, osobitne so zohľadnením miesta spáchania skutku a miesta výkonu kamenárskej činnosti svedka X. (resp. spoločnosti Falcons, s.r.o., prostredníctvom ktorej ju vykonáva) nemožno v prospech obžalovaného akceptovať pre určenie výšky škody spôsobenej rozbitím pamätnej tabule menovaným svedkom prezentovanú sumu 177,- eur, osobitne nie aj vzhľadom na to, že samotný svedok X. výslovne potvrdil, že v rámci svojej práce z okresu Stará Ľubovňa zákazky ani nemal, ale aj vzhľadom na značne sa javiace z výpovede menovaného svedka akoby snahy napomôcť obžalovanému (s ktorým je aj vzdialená rodina), za ktoré z pohľadu súdu možno jednoznačne považovať z výpovede svedka vyplývajúce určité zľahčovanie či akoby zaznávanie či už nákladov, ako aj samotnej náročnosti práce, spojených so zhotovením takejto pamätnej tabule, napr.: „išlo o obyčajnú

čiernu žulu, pri týchto rozmeroch to má zrejme každý kamenár doma lebo ide o zvyšok nejakej práce, obyčajné písmenká, cenu materiálu - žulového kameňa v danom prípade použitého nevie, ale môže sa domnievať, že je to 46,- eur za m2“, či jeho popis ako dlho trvá zhotovenie takej tabule, kde naproti tomu Ivan Trnka poukazuje na žulovú kvalitnú čiernu tabuľku (nijako nespochybňuje kvalitu materiálu, z ktorého bola v danom prípade tabuľa zhotovená) a poukazuje vo vzťahu k zhotoveniu tabule na to, že ide o prácu na 2 pracovné dni, poukazujúc práve na potrebu dodržania aj 12 hodinovej doby zretia mixtionu pod plátkové zlato, obdobne ako na to poukazoval aj svedok S., kde však napr. svedok X. vo svojej výpovedi uviedol len natretie písmen lakom alebo lepidlom a nanesenie zlata - bez uvedenia potreby takej technologickej prestávky. Vyhodnotiac výpoveď svedka sokolského v celom jej komplexe, vyvstali viac než dôvodné pochybnosti o relevantnosti považovať v ním spracovanom odbornom vyjadrení uvádzanú sumy za výšku škody spôsobenej rozbitím dotknutej tabule. Navyše z pohľadu súdu nemožno opomenúť tú skutočnosť, že svedok X. na hlavnom pojednávaní dňa 2.6.2017, že v oblasti kamenárstva pôsobí na Slovensku „asi 1 rok“, čo už samo osebe závažným spôsobom spochybňuje spôsobilosť svedka relevantne sa vyjadriť k otázke za akú cenu sa vec, ktorá bola predmetom útoku, v čase a mieste činu obvykle predávala, nakoľko v tom čase svedok podľa jeho výpovede nanajvýš začal pôsobiť v príslušnej oblasti na území SR a navyše pôsobí preukázateľne v inom regióne, než v ktorom sa nachádza miesto činu, v regióne kde podľa neho samého v danej oblasti pôsobí veľmi veľa malých živnostníkov, pričom navyše nepochybne za takej situácie sám svedok musel svoju vlastnú cenovú politiku v týchto svojich začiatkoch za takých podmienok v mieste výkonu jeho činnosti zvýhodniť oproti tým ostatným, pôsobiacim v nej dlhšie. Zároveň svedkom X. uvádzanú sumu nemožno v danom prípade akceptovať ako výšku skutkom spôsobenej škody aj s ohľadom na to, že svedok sa nepochybne vyjadroval k cene takej tabule, za ktorú by sa táto nepredávala v mieste činu, ale v mieste pôsobnosti svedka - viď uvádzané „ak by som u nás išiel s takými cenami, tak s nimi neprejdem, lebo tam je veľmi veľa malých živnostníkov“.

Ohľadom výšky škody spôsobenej konaním obžalovaného na fasáde budovy obecného úradu súd poukazuje na to, že túto mal jednoznačne, plne podrobne a najmä maximálne objektívne preukázanú znalcom Ing. Zimom podaným znaleckým posudkom, teda v sume 95,59 eur ako sumy objektívne zodpovedajúcej účelne vynaloženým nákladom na uvedenie dotknutej veci do pôvodného stavu. Súd v tomto smere opätovne v plnom rozsahu poukazuje na hore podrobne uvedené určenie týchto nákladov znalcom, pričom je tu potrebné už len dodať, že vzhľadom na jeho závery a zistenia súd sa nestotožnil so závermi vyplývajúcimi z výpovedí svedkov W. a X., vrátane výsledkov vyplývajúcich z nimi spracovaných odborných vyjadrení.

Vo vzťahu k záveru súdu, že konaním obžalovaného došlo k spáchaniu trestného činu podľa § 245 ods. 1 Tr. zák., je potrebné poukázať i na dôvody, pre ktoré sa súd nestotožnil s argumentmi obhajoby, podľa ktorých v danom prípade sa nemalo jednať o trestný čin.

Čo sa týka obhajoby obžalovaného, bolo taktiež poukazované na to, že obžalovaný konal v nutnej obrane. Danosť podmienok nutnej obrany v súvislosti so spáchaným skutkom však súd nemal preukázanú, pričom sa nemožno stotožniť ani s argumentáciou obhajcov obžalovaného, či už v rámci vyjadrenia jeho vtedajšieho obhajcu k podanej obžalobe na hlavnom pojednávaní po prednesení obžaloby, ako ani (v zásade s totožnou) s prednesenou súčasným obhajcom obžalovaného v záverečnej reči, v rámci čoho poukázal obhajca obžalovaného aj na to, že obžalovaný mohol konať i v putatívnej obrane podľa Tr. zák.; taktiež aj, že dominantným motívom pri ochrane chráneného záujmu pred trvajúcim útokom bola realizácia ústavného práva obžalovaného na slobodu prejavu podľa Čl. 26 SR

Ďalej v zmysle obhajoby obžalovaného bolo poukazované, s ohľadom na okolnosti a kontext, za akých sa skutok stal, že tento nie je trestným činom z dôvodu aplikácie materiálneho korektívu podľa § 10 ods. 2 Tr. zák., pričom tento je daný súhrnom viacerých skutočností, ktoré v jednotlivom prípade treba zvážiť ako jeden celok a v danom prípade je jedinou určujúcou skutočnosťou pre posúdenie závažnosti prečinu pohnútka obžalovaného, spočívajúca v uplatnení ústavného práva na slobodu prejavu v čase rastúcej hrozby extrémizmu v našej krajine; rovnako tak sa sám a dobrovoľne priznal cez blog Denníka N a bez tohto verejného priznania by ani nebol trestne stíhaný, nedošlo by ani k odhaleniu.

V súvislosti s vyššie uvádzanými skutočnosťami, v dôsledku ktorých podľa obhajoby by mala byť trestnosť skutku spáchaného obžalovaným vylúčená, poukazovala obhajoba na povahu komunistického režimu, jeho činnosť majúcu za následok popieranie základných práv a slobôd, na pôsobenie osoby J.

Pješčáka v počas uvedeného režimu v príslušných verejných a straníckych funkciách, teda skutočnosti vyplývajúce z výpovede svedka P.. U. a z ním podaného odborného vyjadrenia, ako aj z listinných dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, a to oznámenia Ústavu pamäti národa o skutočnostiach, ktoré nasvedčujú spáchaniu zločinov proti ľudskosti, uznesenie Vrchního súdu v Prahe sp. zn. z 24.2.2003. Zároveň obhajca obžalovaného v záverečnej reči poukázal na to, že je dôvodné podozrenie, že odhalením pamätnej tabule osobe J. Pješčáka došlo k spáchaniu trestných činov podľa § 422 ods. 1 Tr. zák., resp. podľa § 422d Tr. zák..

Podľa § 25 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Tr. zák., čin inak trestný, ktorým niekto odvracia priamo hroziaci alebo trvajúci útok na záujem chránený týmto zákonom, nie je trestným činom. Nejde o nutnú obranu, ak obrana bola celkom zjavne neprimeraná útoku, najmä k jeho spôsobu, miestu a času, okolnostiam vzťahujúcim sa k osobe útočníka alebo k osobe obrancu. Ten, kto odvracia útok spôsobom uvedeným v odseku 2, nebude trestne zodpovedný, ak konal v silnom rozrušení spôsobenom útokom, najmä v dôsledku zmätku, strachu alebo zľaknutia. Ak sa niekto vzhľadom na okolnosti prípadu mylne domnieva, že útok hrozí, nevylučuje to trestnú zodpovednosť za čin spáchaný z nedbanlivosti, ak omyl spočíva v nedbanlivosti.

Podľa § 10 ods. 2 Tr. zák., nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná.

Podľa Čl. 26 ods. 1 až 5 SR, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon. Cenzúra sa zakazuje. Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. Orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon.

Podľa § 422 ods. 1 Tr. zák. (v znení účinnom v čase spáchania skutku), kto verejne, najmä používaním zástav, odznakov, rovnošiat alebo hesiel, prejavuje sympatie k skupine alebo hnutiam, ktoré násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy smerujú k potláčaniu základných práv a slobôd osôb, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.

Podľa § 422d Tr. zák. (v znení účinnom v čase spáchania skutku), kto verejne popiera, spochybňuje, schvaľuje alebo sa snaží ospravedlniť holokaust, zločiny režimu založeného na fašistickej ideológii, zločiny režimu založeného na komunistickej ideológii alebo zločiny iného podobného hnutia, ktoré násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy smeruje k potlačeniu základných práv a slobôd osôb, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.

Podľa Čl. 1 ods. 1 SR, Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.

Samotný obžalovaný svojou výpoveďou potvrdil, že nevyužil žiadne zákonné prostriedky na prípadné odstránenie danej tabule, a to práve tým keď po tom, ako uviedol dôvody, ktorého viedli k jeho konaniu, poukazoval na to, že taký človek nemá mať pamätnú tabuľu, nezaslúži si ju, je to propagácia komunizmu, ďalej výslovne na otázku aké zákonné prostriedky pred svojim konaním využil k odstráneniu tabule uviedol, že dospel k názoru, že žiadne právne prostriedky by nepomohli, nakoľko tabuľa už bola oliata, utreli to obyvatelia, Ústav pamäti národa protestoval na svojej stránke a on sám nie je poslanec v dotknutej obci, takže neexistuje spôsob ako to zrušiť; ako aj, napriek tomu, že uvádzal, že išlo o trestný čin propagácie komunizmu, že trestné oznámenie nepodal.

Už z vyššie citovaných ustanovení § 25 Tr. zák. vyplýva, že nutná obrana môže a musí smerovať jedine voči samotnému útočníkovi a nie voči nehmotnému predmetu akým je pamätná tabuľa (v tomto smere

sa súd nijako nemohol stotožniť s argumentáciou obhajcu v záverečnej reči ohľadom zničenia zariadenia na falšovanie peňazí, pirátskych DVD a pod.), pričom o nutnú obranu ide v prípade konania obrancu pred takým konaním útočníka, ktoré je protiprávne, bezprostredne hrozí alebo trvá. Nejde o nutnú obranu v prípade ak určitým konaním došlo k spáchaniu protiprávneho činu avšak ten je už dokonaný. Rovnako tak vzhľadom na ustanovenie § 25 ods. 2 Tr. zák., výslovne poukazujúce na osoby obrancu a útočníka, a vzhľadom na to, že obžalovaný konal nie proti útočníkovi ale proti nehmotnej veci, nemožno prijať ani žiaden záver, že by bol nejakým spôsobom konal podľa § 25 ods. 4 Tr. zák.. V danom prípade navyše nijako nemožno vychádzať z uvádzaného „dôvodného podozrenia“ o možnom spáchaní trestných činov podľa § 422 ods. 1 či § 422d Tr. zák. osadením pamätnej tabule. Súdu v tejto veci neprináleží riešiť ako predbežnú otázku či týmto došlo alebo nedošlo k spáchaniu niektorého z uvedených trestných činov (hoci vzhľadom na úpravu ich skutkových podstát sa uvádzané dôvodné podozrenie nejaví ani z pohľadu súdu a preto taktiež podnet na prípadné trestné stíhanie príslušným orgánom nepodával, a to vzhľadom na preukázanú skutočnosť, že text tu rozbitej tabule nijakým spôsobom výslovne nepoukazoval na činnosť či kariéru osoby, ktorej bola tabuľa venovaná v rámci štruktúr komunistickej strany alebo verejných orgánov moci v rámci režimu v období od 25.2.1948 do 17.11.1989) pričom právoplatné odsúdenie osoby alebo osôb za niektorý z týchto činov v súvislosti so samotným osadením dotknutej tabule nie je nijako preukázané; navyše napriek takémuto „dôvodnému podozreniu“ z ich spáchania samotný obžalovaný preukázateľne nekonal príslušným zákonným spôsobom a neoznámil podozrenie z ich spáchania ale pristúpil ku konaniu ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Je pritom irelevantné, že OČTK obdobné skutky spočívajúce v obdobnom osadení nejakých tabúľ alebo pamätníkov neprejednávali a neobjasňovali, z hľadiska možného dopustenia sa nimi trestnej činnosti, ex offo.

Súd zároveň aj z bezprostredne vyššie uvedených dôvodov, nepovažoval konanie obžalovaného ani za konanie v krajnej núdzi (, Tr. zák.), pretože nebolo nijako preukázané, že by osadením pamätnej tabule a následným konaním obžalovaného išlo o odvracanie nebezpečenstva priamo hroziaceho záujmu chránenému , a to už s poukazom na to, že daná tabuľa svojim obsahom nijako výslovne, priamo a pod. nevyzdvihovala komunistický režim (i keď v širších a komplexných súvislostiach jej osadenie možno hodnotiť ako nevhodné) a v čase jej osadenia a v čase skutku neplatil zákaz, ako je tomu v súčasnosti od novely účinnej od 1.12.2020

- § 7a uvedeného zákona a aj čo sa týka prípadného posúdenia konania obžalovaného v rámci krajnej núdze, obdobne platí, že v danom prípade bolo možné využiť za účelom dosiahnutia jej odstránenia dostatočné silné a účinné prostriedky neodporujúce zákonu.

K uvedenému súd dopĺňa, že aj keď text tabule síce nepoukazoval výslovne na nejakú „oslavu“ komunistického režimu, ani na činnosť osoby, ktorej bola venovaná, v rámci štruktúr komunistickej strany alebo verejných orgánov moci v rámci režimu v období od 25.2.1948 do 17.11.1989, je jednak zo skutočností všeobecne známych a aj z vykonaného dokazovania zrejmé, že samotná osoba J. Pješčáka môže byť a je v značnej časti obyvateľstva celej Slovenskej republiky vnímaná nepochybne len a práve vďaka takej jej verejnej činnosti (pričom obec Veľký Lipník nie je v ničom izolovaná od ostatnej časti štátu a vzťahov v rámci neho, ale je ich imanentnou súčasťou vo všetkých stránkach, teda aj jej konania, hoci realizované z miestneho rámca sú a budú vždy aj predmetom posudzovania ostatnej spoločnosti, v tomu zodpovedajúcich širších súvislostiach). Z tohto pohľadu, aj keď tabuľa výslovne nepoukazovala na príslušné, vo vysokých celoštátnych a celospoločenských pozíciách vykonávané verejné a stranícke pôsobenie osoby, ktorej bola venovaná, v štruktúrach a orgánoch režimu, ktorý už v čase spáchania skutku obžalovaného bol ako režim založený na komunistickej ideológii uznaný za odsúdeniahodný, v rámci ktorého KSČS a KSS boli podľa uvedeného zákona uznané za organizácie, ktoré nezabránili svojim členom a ich pomáhačom páchať zločiny, a to aj na ľudských právach a slobodách (osobitne viď výslovne skutočnosti v preambule uvedeného zákona), je potrebné osadenie menovanému pamätnej tabule ľudsky a celospoločensky hodnotiť ako viac než kontroverzné, nedomyslené, v značnej miere spôsobilé uraziť, zraniť, citovo hlboko rozrušiť a rozjatriť rany obetí a príbuzných obetí vyššie menovaného režimu, ktorý si v drvivej väčšine obyvateľstvo celého štátu primárne spojí s osobou, ktorej tabuľa bola venovaná, a to napriek tomu, že J. Pješčák preukázateľne nebol právoplatne súdom uznaný vinným za trestný čin, ktorý by bol spáchaný v súvislosti s týmto jeho pôsobením (kde i v čase spáchania skutku, ako aj v súčasnosti je podľa zodpovednosť a spoluzodpovednosť na spáchaných zločinoch založená na zásade individuálnej zodpovednosti tých, ktorí sa trestných činov dopustili), napriek tomu, že v rozhodnom čase v zásade zákon nezakazoval také osadenie tabule (ako je tomu s účinnosťou od 1.12.2020 v zmysle ustanovenia

a teda v tom čase v podobe danej pamätnej tabule nešlo ani o vec, ktorej vlastníctvo by bolo zákonom v podstate takto zakázané a pod.).

Ani uvedené skutočnosti však neoprávňovali obžalovaného konať spôsobom, ako je popísaný v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku. Obžalovaný totiž nevyužil ani iné zákon neporušujúce prostriedky na manifestovanie nesúhlasu s takým postupom orgánov obce, či jej obyvateľov, na dosiahnutie nápravy, či zmeny takého rozhodnutia a pod., pričom nemožno sa stotožniť s tým, že by za tým účelom musel byť poslancom príslušného obecného zastupiteľstva, resp., že by bolo možné považovať jeho konaniu predchádzajúce oliatie tabule za neúspešné využitie zákonného prostriedku na dosiahnutie nápravy jej osadením vzniknutého stavu. Obžalovaný totiž podľa súdu mal a mohol využiť rad prostriedkov neodporujúcich zákonu a právnym predpisom vo všeobecnosti (či už by to bolo zvolávanie protestných zhromaždení, verejné a opakované pranierovanie takého konania napr. s poukazom na jeho jednostrannosť, miestnu zaujatosť k hodnoteniu osoby, neprijateľnosť, nevhodnosť, neadekvátnosť, či nezodpovednosť takého konania vzhľadom ku komplexným historickospoločenským zisteniam, resp. už z úcty ku každému, kto bol akokoľvek režimom, ktorého p. Pješčák nepochybne bol jedným z vrcholných predstaviteľov, postihnutý a pod.).

Nemožno totiž akceptovať ani to, že by svojim konaním obžalovaný realizoval právo na slobodu prejavu. Ku konaniu aké zvolil, ho neoprávňovali ani ním uvádzané samotné jeho zistenia o osobe J. Pješčáka, ani skutočnosti súvisiace s osobou J. Pješčáka alebo vo vzťahu k nej vyplývajúce, ako boli zistené dokazovaním na hlavnom pojednávaní (prezentované či už svedkom U., ním podaným odborným vyjadrením, resp. obsahom vyššie uvádzaných listín - oznámenia ÚPN adresovaného Generálnej prokuratúre SR a uznesenia Vrchného súdu v Prahe). Opäť tu súd poukazuje na skutočnosť, že podľa výsledkov dokazovania, J. Pješčák nebol právoplatne potrestaný za žiaden trestný čin, pričom nemožno zo skutočnosti, že bolo vedené voči nemu trestné konanie, že v ňom boli vyjadrené závery o možnom spáchaní iného trestného činu, než pre aký bolo vedené, ani zo skutočnosti, že isté konania boli v minulosti amnestované, resp. že menovaný v príslušnom konaní po rozhodnutí o jeho zastavení neurobil vyhlásenie, že na prejednaní veci trvá a teda, že sa nepokračovalo v trestnom konaní. V právnom štáte nemožno vinu dedukovať, ustaľovať a mať za danú subjektívnym postojom a vyhodnotením nejakých konkrétnych známych skutočností. Vina musí byť vždy právoplatne vyslovená rozsudkom súdu a nemožno ani s poukazom na využitie zákonných inštitútov, ktoré napr. majú za následok nepokračovanie v trestnom konaní, hodnotiť ako priznanie viny, a na podklade takých skutočností brať spravodlivosť do svojich rúk. Teda nemožno konať (a vyššie uvedeným následne ospravedlňovať svoje konanie) právnemu poriadku odporujúcim spôsobom, teda spôsobom, ktorý podľa právneho poriadku demokratického štátu je trestným, proti postojom, konaniam a prejavom iných, ktoré síce nie sú zákonom zakázané, avšak nezohľadňujú komplexne a citlivo všetky súvislosti a skutočnosti, resp. nepredvídajú možné dôsledky svojho konania v smere ich možného dôvodného hodnotenia inými ako podporujúcich to, čo je v rozpore s hodnotami demokratickej a slobodnej spoločnosti alebo tento rozpor môže určitým spôsobom symbolizovať. Aj v takom prípade je totiž v demokratickej spoločnosti sloboda prejavu ohraničená, a to tým, že ani v takom prípade nemožno na uvedené negatívne javy reagovať konaním, ktoré samotné je podľa zákona trestným činom. Uvedené vyplýva práve z toho, že v demokratickej spoločnosti treba i voči s jej princípmi hraničiacim javom a situáciám, majúcim za následok pociťovanie viac či menej v ostatnej časti spoločnosti, že nimi ide alebo môže ísť o zasahovanie do hodnôt slobodnej a demokratickej spoločnosti, konať len podľa zákona, resp. len spôsobom zákonom nezakazovaným, nie spôsobom vlastným práve režimom popierajúcim ľudské práva a slobody, teda spôsobom, kde v prípade nesúhlasu s inou názorovou líniou je akceptované využitie voči nej prostriedkov hocikým a hoci by inak také konanie napĺňalo znaky trestnej činnosti.

Konanie, akého sa v danom prípade dopustil obžalovaný, totiž nie je spôsobilé plošne viesť k rešpektovaniu zákonnosti v demokratickom štátnom zriadení, ale práve naopak. Ak by také konanie, napriek možnosti nepochybného využitia zákonu neodporujúcich prostriedkov nápravy, bolo akceptované, bol by to signál k tomu, že akúkoľvek skrivodlivosť je možné riešiť bez ohľadu na právny poriadok a ním dané, resp. akceptované prostriedky. To by však nebola cesta k budovaniu a posilňovaniu demokratického a právneho štátu a teda k rešpektovaniu zákonnosti a dodržiavaniu toho, že proti zásahom do hodnôt, princípov a právom chránených záujmov je možné reagovať len podľa zákona. Naopak, bola by to cesta k rozvratu. V slobodnej spoločnosti nikdy nebude panovať úplná zhoda všetkých jej členov na každej jednej spornej otázke, resp. vždy môže dôjsť hoci aj v primárne dobrom úmysle k niekoho pochybeniu

alebo konaniu nedostatočne vyhodnotenému čo do možných celkových následkov, ale pokiaľ sa také skutočnosti nebudú riešiť podľa pravidiel prijatých v podobe právnych noriem, resp. spôsobom, ktorý im neodporuje, nebude to povzbudzovať členov spoločnosti k dodržiavaniu zákonnosti a podľa nej dosahovania nápravy.

Opačným postupom, spôsobom akým reagoval v danom prípade obžalovaný, hrozí, že na podklade takého príkladu budú určité typy ľudí v určitých situáciách motivované konať zákonom nedovoleným spôsobom i voči konaniam, ktoré absolútne nijako nebudú v rozpore s princípmi a hodnotami demokratickej a slobodnej spoločnosti, len ich oni subjektívne takto vyhodnotia. Z tohto hľadiska preto nijako nemožno ospravedlniť konanie obžalovaného v danom prípade ani tým, že by takto oprávnene prejavil a realizoval len svoje právo na slobodu prejavu - naopak, v rozpore s právnym poriadkom, princípmi a hodnotami slobodnej a demokratickej spoločnosti sám svojim konaním nezákonne zasiahol do majetkovej sféry iného subjektu.

Zároveň už na základe všetkých vyššie uvedených skutočností, nemožno závažnosť činu, ktorého sa dopustil obžalovaný, aj so zohľadnením okolností, času a spôsobu jeho spáchania, jeho následok, napriek obžalovaným prezentovanej pohnútke, vyhodnotiť ako nepatrnú a teda dospieť k záveru, že by uvedeným činom nešlo o spáchanie prečinu v zmysle § 10 ods. 2 Tr. zák..

Na základe vyššie uvedených skutočností teda mal súd preukázané, že konaním, ako bolo ustálené na základe vykonaného dokazovania a je uvedené v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku, obžalovaný naplnil všetky pojmové znaky skutkovej podstaty prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák.. Preto súd uznal obžalovaného vinným zo spáchania uvedeného prečinu.

Čo sa týka rozhodnutia o druhu a výške trestu, súd ako primeraný a spravodlivý trest za obžalovaným spáchaný trestný čin, vyhodnotil trest peňažný, a to na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby pre takýto druh trestu, ktorý trest podľa názoru súdu v danom prípade plne dostatočne zabezpečí dosiahnutie účelu trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. tak z hľadiska tam upravených cieľov individuálnej i generálnej prevencie.

Súd uložil obžalovanému peňažný trest vo výške 160,- eur postupom podľa § 34 ods. 4 Tr. zák., teda po prihliadnutím, vzhľadom na všetky už vyššie uvedené skutočnosti, najmä aj na:

- spôsob spáchania činu (išlo o čin vopred uvážený a pripravený so zaobstaraním si dopravy do miesta spáchania skutku a prostriedku, kladiva, na jeho vykonanie);

- jeho následok (činom došlo k spôsobeniu majetkovej škody inému subjektu);

- úmyselné zavinenie obžalovaného (ako je podrobne popísané vyššie);

- pohnútku jeho konania - táto síce nemôže mať za následok vylúčenie trestnosti obžalovaného, ale ako je už vyššie v tomto odôvodnení súdom uvedené, z určitého ľudského hľadiska ju možno chápať (kde súd v tomto smere odkazuje na vyššie uvedené skutočnosti);

- zistenie do úvahy prichádzajúcich poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a osobu obžalovaného, kde súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že na ťarchu obžalovanému čo sa týka ukladania trestu nie je daná žiadna priťažujúca okolnosť z upravených v § 37 Tr. zák. a v jeho prospech možno použiť iba poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zák., nakoľko podmienky na prípadné použitie niektorej z ďalších, upravených v ustanovení § 36 Tr. zák., tu nie sú dané. Osobitne nebolo možné napriek priznaniu obžalovaného použiť v jeho prospech poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zák., pretože obžalovaný spáchanie skutku ako takého v podstate priznával, avšak súčasne jeho spáchanie na hlavnom pojednávaní nijako úprimne neoľutoval, naopak, na hlavnom pojednávaní obhajoval správnosť a dôvodnosť tohto konania (len pre úplnosť treba uviesť, že v tomto smere nebolo možné ani vzhľadom na obsah a rozsah vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní dať akúkoľvek relevanciu prejavom obžalovaného o ľútosti, ako sú zaznamenané v zápisnici o jeho výsluchu z prípravného konania). Taktiež nebolo možné priznať v prospech obžalovaného to, že svoje konanie oznámil na blogu Denníka N, nakoľko taký postup nenapĺňa poľahčujúcu okolnosť podľa Tr. zák.. Čo sa týka priznanej poľahčujúcej okolnosti podľa Tr. zák., súd mal preukázané, že v minulosti obžalovaný bol právoplatne odsúdený za trestné činy podľa (), a to vo veci tunajšieho súdu sp. zn. konkrétne za trestný čin násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa uvedeného zákona a za trestný čin výtržníctva podľa uvedeného zákona, kde v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia sa osvedčil a hľadí sa u na neho v uvedenej veci akoby nebol odsúdený (nezahladzuje sa však samotná skutočnosť, že už

v minulosti došlo k spáchaniu činu dosahujúceho intenzitu trestného konania, na ktorú skutočnosť pri hodnotení osoby páchateľa v súvislosti s rozhodovaním o uložení mu trestu, jeho druhu a výšky treba i v následnom konaní prihliadať a s ňou sa tiež vysporiadať). Od uvedenej doby, teda od samotného odsúdenia, cez následné jeho svedčenie sa v skúšobnej dobe, ešte počas ktorej bol prepustený i z tam uloženého ochranného protialkoholického liečenia, až do spáchania tu stíhaného skutku sa obžalovaný preukázateľne (viď č.l. 129, ale aj č.l 349-350 spisu) dopustil len jedného priestupku; zároveň bol v zásade kladne hodnotený čo do spôsobu vedenia života pred spáchaním skutku i z miesta jeho bydliska, ako aj zo strany jeho zamestnávateľa. Vzhľadom na to, ako aj na celkovú dobu uplynuvšiu od jeho predchádzajúceho odsúdenia v inej veci až po spáchanie tu stíhaného skutku, bolo podľa súdu možné plne dôvodne konštatovať, že obžalovaný pred spáchaním tu stíhaného činu viedol riadny život a v jeho prospech priznať príslušnú poľahčujúcu okolnosť;

- možnosť nápravy obžalovaného - tu súd poukazuje na riadne vedenie života obžalovaným pred spáchaním činu, ako aj na tú skutočnosť, že od jeho spáchania doposiaľ sa dopustil len jedného protiprávneho konania, navyše druhovo odlišného od tu stíhanej trestnej činnosti a teda nepochybne nejde na jeho strane o osobu s neprimeranými, opakovanými sklonmi k porušovaniu právnych predpisov.

Preto súd v tomto smere z uvedených dôvodov nepovažoval za nevyhnutne potrebné ukladať obžalovanému, najmä hoci aj s priamym výkonom bezprostredne ihneď nespojený, trest odňatia slobody, pričom vzhľadom na povahu skutku a vyššie uvedené skutočnosti súd ako trest, ktorého uložením náležite a dostatočne možno očakávať v tejto veci dosiahnutie účelu trestu podľa § 34 ods. 1 Tr. zák., vyhodnotil a pristúpil k uloženiu obžalovanému peňažného trestu, ktorého vykonaním zároveň na strane obžalovaného dôjde k samotnému zahladeniu odsúdenia. Vykonanie uloženého trestu v súdom určenej výške je pritom aj vzhľadom na v konaní zistené osobné a majetkové pomery obžalovaného, ako aj jeho súčasné príjmové pomery (č.l. 352 - 357 spisu), podľa súdu plne v možnostiach a schopnostiach obžalovaného a zároveň uložený trest podľa súdu nijako negatívne nepostihne jeho rodinu a blízke osoby.

Pre prípad úmyselného zmarenia výkonu uloženého peňažného trestu bol obžalovanému ako primeraný a dostatočný ustanovený náhradný trest odňatia slobody na jeden mesiac.

K poškodenou riadne a včas uplatnenému nároku na náhradu škody, ktorý nárok postupom a v lehote podľa poškodená prostredníctvom svojho štatutárneho zástupcu uplatnila dňa 21.10.2016 vo výške 375,- eur, pričom po prednesení obžaloby na hlavnom pojednávaní požadovala iba 331,02 eur, súd poukazuje na to, že poškodenú podľa , napriek tomu že súdom ustálená výška škody v zmysle výrokovej časti tohto rozsudku danú sumu prevyšuje, napriek tomu, že je ustálená výška škody súčasťou popisu skutku vo výrokovej časti tohto rozsudku, odkázal na civilný proces.

Podľa súdu je totiž v tomto prípade na samotné, a nielen zákonné ale aj plne spravodlivé, rozhodnutie o náhrade škody, hoci k jej spôsobeniu došlo trestným činom, vykonať aj ďalšie dokazovanie, a to z hľadiska určitého javiaceho sa „spoluzavinenia“, prinajmenšom z hľadiska dobrých mravov, zo strany samotnej poškodenej na vzniku škody, a to práve postupom jej orgánov vo vzťahu k zabezpečeniu a osadeniu pamätnej tabule osobe J. Pješčáka. Napriek tomu, že menovaná osoba sa mohla určitým spôsobom (v konaní nijako presne neobjasneným) zaslúžiť o rozvoj obce, napriek tomu, že v časti obyvateľov obce (presne nezistenej) môže byť na neho ako rodáka, resp. rovesníka, zakotvená určitá hrdosť, môžu ho ako človeka z priamych vzájomných ľudských kontaktov hodnotiť pozitívne, nepochybne obec, ako zároveň imanentná súčasť celej spoločnosti, prostredníctvom svojich orgánov mala (avšak zrejme to neurobila) náležite pred takýmto krokom vyhodnotiť i jeho verejnú činnosť v príslušnom období (na akých pozíciách, v prospech akého zriadenia atď.), a to už len s ohľadom na všeobecne známe a navyše i deklarované závažné negatíva režimu založeného na komunistickej ideológii, ktorého bola menovaná osoba vrcholným predstaviteľom. Teda aj z hľadiska daných skutočností mala obec pred príslušným postupom náležite vyhodnotiť možné následky a samotnú vhodnosť a opodstatnenosť tohto svojho postupu vo všeobecnosti, vo vzťahu nielen k pozitívnym skúsenostiam obyvateľov obce, ale aj vo všeobecnosti k celej spoločnosti ako takej, v ktorej osoba pána Pješčáka práve z titulu zastávania príslušných funkcií v režime založenom na komunistickej ideológii bola známa a už samotná jeho osoba, jeho meno naďalej vo veľkej časti obyvateľstva a ešte dlho bude v prvom rade vlastne vyvolávať asociácie v smere tohto pôsobenia v tých funkciách, v tých orgánoch štátu, v danom období, v ktorom zásadné porušovanie základných práv a slobôd

bolo základom udržiavania jeho chodu. Z týchto hľadísk poškodená prijatím rozhodnutia zabezpečiť tú tabuľu, osadiť ju a zrealizovaním uvedeného, prinajmenšom nedostatočne empaticky pristupovala k vyhodnoteniu všetkých následkov, ktoré tým môžu vzniknúť, čo to vyvolá v mysliach iných ľudí v podstatne širšej ostatnej časti obyvateľstva celej republiky.

Z týchto dôvodov primárne súd vyhodnotil za plne potrebné odkázať poškodenú s celým riadne uplatneným nárokom na náhradu škody na civilný proces. Čo sa týka časti škody spôsobenej na fasáde budovy obecného úradu bola dôvodom na takýto postup aj tá skutočnosť, že síce účelné náklady na uvedenie tejto veci boli zistené znaleckým dokazovaním, avšak ako uvádzal svedok Labant, fasádu opravili so zamestnancom obce, pričom nijako nebolo v konaní navrhnuté dokazovanie či táto oprava zodpovedala výsledkom znaleckého dokazovania, resp. či nedošlo k nejakej nepredvídanej skutočnosti, kde by v jej dôsledku objektívne reálne ešte boli náklady vyššie ako znalcom zistené, resp. či v dôsledku nejakej konkrétnej skutočnosti, napriek objektívnemu ustáleniu výšky škody znalcom obec reálne predsa len nevynaložila na opravu menšiu sumu.

Čo sa týka splnomocnencom poškodenej v záverečnej reči uplatňovaného nároku na náhradu škody nad rámec v konaní riadne a včas uplatnený, v tomto smere už aj s ohľadom na úpravu podľa toto nebolo možné považovať za nárok uplatnený riadne a včas a preto v danej časti o uvedenom ani súd nijako nemohol rozhodovať (teda ani v smere prípadného priznania takej náhrady, ani v smere výslovného odkázania poškodenej na civilný proces v danej časti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Stará Ľubovňa do 15 dní od oznámenia tohto rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Ak sa rozsudok oznamuje tak obžalovanému, ako aj jeho obhajcovi a zákonnému zástupcovi, plynie lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie. Odvolanie má odkladný účinok. Ak neustanovuje inak, rozsudok môže odvolaním napadnúť a) prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, c) poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, d) zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. Podľa , prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca. Iným osobám uvedeným v okrem prokurátora sa končí lehota tým istým dňom ako obžalovanému. Rozsudok možno napadnúť odvolaním aj len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.