Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoP/35/2016

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudcov JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minka vo veci starostlivosti o mal. dieťa: J. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov: matka Y. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. Z., Y. XX, otec: H. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. Z., T. P. XX, zastúpený: Advokátskou kanceláriou JUDr. Ladislav Magyerka, s. r. o., so sídlom Nové Zámky, Ernestova bašta 2, v mene ktorej koná advokát JUDr. Ladislav Magyerka, o zverení do osobnej starostlivosti dieťaťa W. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. Z., B.. G. o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 14. marca 2016, č. k. 12P/11/2015-76, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Nové Zámky (súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) zmenil rozsudok Okresného súdu Nové Zámky, č. k. 11P 424/12-38 zo dňa 30. 04. 2013, a to tak, že náhradnú osobnú starostlivosť W. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. Z., B.. G. 1, voči maloletému J. K., nar. XX. XX. XXXX, zrušil od 29. 01. 2015 a zároveň maloletého J. K., nar. XX. XX. XXXX, zveril do osobnej starostlivosti matky počnúc od 29. 01. 2015 s tým, že obaja rodičia budú dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého J. K., nar. XX. XX. XXXX, mesačne výživným vo výške 50,- eur, počnúc od 29. 01. 2015 vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca k rukám matky. Zročné výživné za obdobie od 29. 01. 2015 do 29. 02. 2016 v sume 299,59 eura uložil otcovi povinnosť splácať v mesačných splátkach po 30,- eur spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, splatnosť prvej splátky zročného výživného nastáva počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku. Ďalším výrokom rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 25 ods. 1, 2, § 26, § 36 ods. 1, § 47 ods. 1 písm. e/, § 62 ods. 1 - 4, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 a 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“).

3. V odôvodnení rozhodnutia súd poukázal na to, že matka maloletého sa návrhom doručeným súdu 03. 02. 2015 domáhala zmeny zverenia dieťaťa, a to tak, aby maloletý bol zverený do jej osobnej starostlivosti od 29. 01. 2015, odkedy osobne zabezpečuje jeho starostlivosť a otca žiadala zviazať na platenie výživného sumou 120,- eur mesačne od 29. 01. 2015. Poukázala na to, že v byte, v ktorom žije s manželom má maloletý zabezpečené lepšie podmienky, t. j. materiálne aj finančné a maloletý je na ňu citovo naviazaný. Na pojednávaní dňa 14. 03. 2016 uviedla, že výživné na maloletého žiada určiť vo výške 50,- eur. Otec maloletého si zásielky zasielané na adresu trvalého bydliska v úložnej lehote nepreberal, o prebiehajúcom súdnom konaní, keďže sa zdržiava v zahraničí dozvedel najmenej dňa

01. 06. 2015, kedy si zvolil zástupcu na zastupovanie v konaní. Napriek tejto skutočnosti sa nedostavil ani na jedno z pojednávaní, na ktorých mal vykázané doručenie predvolania podľa § 49 ods. 1 OSP jeho doručením zvolenému zástupcovi, preto súd podľa § 101 ods. 2 OSP pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti. Otec nesúhlasil so zrušením náhradnej osobnej starostlivosti, mal za to, že keďže maloletý bol niekoľkokrát zverený rôznym osobám do náhradnej osobnej starostlivosti, súčasná jeho starostlivosť by nemala byť menená. Nesúhlasil ani s požadovanou výškou výživného bez uvedenia bližších dôvodov. W. J., ktorej bol naposledy maloletý zverený do náhradnej osobnej starostlivosti, súhlasila s podaným návrhom a sama žiadala, aby došlo k zrušeniu náhradnej osobnej starostlivosti, pretože starostlivosť o maloletého zabezpečuje jeho matka. Kolízna opatrovníčka s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania navrhla zrušiť náhradnú osobnú starostlivosť, pretože v súčasnosti neplní svoj účel, keďže maloletý nie je v starostlivosti náhradného rodiča. Na strane matky neboli zistené žiadne nedostatky, ktoré by jej bránili v starostlivosti, preto navrhla dieťa zveriť matke a otca zaviazať na platenie výživného najmenej vo výške 80,- eur počnúc od 29. 01. 2015.

4. Súd vykonal dokazovanie, z ktorého zistil, že návrh matky na zrušenie náhradnej starostlivosti u maloletého, jeho zvedenie do jej starostlivosti a určenie výživného zo strany otca je dôvodný. W. J., ktorej bol maloletý naposledy zverený do náhradnej osobnej starostlivosti v zápisnici zo dňa 14. 03. 2016 prehlásila, že žiada o zrušenie náhradnej starostlivosti a táto skutočnosť sama o sebe zakladala dôvod na zrušenie tejto starostlivosti podľa § 47 ods. 1 písm. e), ods. 2 Zákona o rodine. Z dokazovania jednoznačne vyplýva, že matka maloletého od 29. 01. 2015 osobne zabezpečuje starostlivosť o dieťa. Zo strany kolízneho opatrovníka, ani zo strany súdu neboli zistené žiadne konkrétne skutočnosti odôvodňujúce obavu toho, že by matka riadnu starostlivosť o dieťa nevedela zabezpečovať aj v budúcnosti. V súčasnosti maloletý žije s matkou v byte, v ktorom bývalo dieťa aj v období, keď jeho starostlivosť zabezpečovala W. J.. Je nepochybné, že rodičia majú právo vychovávať svoje dieťa a starať sa oň osobne, čo im je zaručené v čl. 41 Ústavy SR, ktorý zároveň zaručuje aj dieťaťu právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti bol daný dôvod a splnené zákonné podmienky na zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti a súčasné zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti matky. Je nepochybné, že maloletý nemá s otcom vytvorený blízky vzťah, otec sa so synom nekontaktuje, naviac sa otec zdržiava v zahraničí, a preto neboli splnené podmienky na to, aby starostlivosť o maloletého zabezpečoval práve on.

5. Pri určení výživného, t. j. o jeho zvýšení oproti predchádzajúcemu obdobiu, kedy bol otec zaviazaný na jeho platenie vo výške 30 % zo sumy životného minima, súd vychádzal z toho, že majetkové pomery otca sa výrazne zmenili v tom, že v čase predchádzajúcej úpravy bol nezamestnaný, bez príjmu, teraz pracuje v zahraničí, pričom z dokladov, ktoré predložil sa dá usúdiť, že jeho čistý mesačný zárobok sa pohybuje najmenej vo výške 738,- eur mesačne. Je predpoklad, že vzhľadom na všetky výdavky, ktoré uviedol spolu vo výške 582,- libier, t. j. 745,91 eura (420,- libier nájomné, 130,- libier elektrina, 32,- libier internet), okrem toho 10,- libier denne na benzín, bez uvedenia sumy, ktorú minie na osobné potreby, t.j. stravu a oblečenie, jeho mesačný príjem v H. činí viac ako súdu zdokladoval. Aj pri zohľadnení tej skutočnosti, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť, vzhľadom na vek maloletého J., jeho výdavky v súvislosti so školou, oblečením a stravou, napriek tomu, že žiadne mimoriadne výdavky s ním matka nemá, mal súd za to, že otec je schopný na toto dieťa poskytovať mesačne výživné vo výške 50,- eur od 29. 01. 2015. Zdôraznil, že otec u zamestnávateľa pracuje v zahraničí od 25. 05. 2014 a aj napriek tomu až doposiaľ na dieťa poskytoval výživné len v minimálnej výške. Keďže výživné vo výške 50,- eur, súd určil od 29. 01. 2015, vznikla otcovi zaostalosť za obdobie do 29. 02. 2016 spolu vo výške 22,87 eura za jeden mesiac, čo za uvedené obdobie spolu predstavuje 299,59 eura (za 3 dni v mesiaci január 2015 - 2,28 eura a za nasledujúcich 13 mesiacov 13 x 22,87 = 297,31 eura). Zaostalé výživné súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 30,- eur spolu s bežným výživným. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 odsek 1 písmeno a/ OSP.

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec, žiadajúc odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, resp. aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne, resp. zaviaže otca prispievať na výživu mal. J. K., nar. XX. XX. XXXX, sumou 30,- eur, počnúc od 29. 01. 2015, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca k rukám matky. V odvolaní namietal zverenie mal. J. K., nar. XX. XX. XXXX, do osobnej starostlivosti matky, pretože táto ako matka nepreukázala od doby jeho narodenia adekvátne správanie sa rodiča. Poukázal na to, že bola opakovane trestná a vyjadril obavy, že správanie matky by mohlo mať negatívny vplyv na mal. syna, v dôsledku čoho by mohol mať v budúcnosti obdobné problémy so zákonom ako jeho matka.

Ďalej poukázal na to, že mal. J. bola niekoľkokrát zmenená osoba zabezpečujúca jeho náhradnú osobnú starostlivosť. S ohľadom na potrebu stabilného prostredia považuje rozhodnutie súdu za nesprávne. Matka mu nie je schopná poskytnúť dostatočný pocit stability, ktorý potrebuje.

7. Ďalej nesúhlasil ani s výškou vyživovacej povinnosti určenej mu súdom v napadnutom rozsudku, rovnako tak ani s výškou zročného výživného. Uviedol, že jeho mesačný zárobok je premenlivý, pretože je zamestnaný prostredníctvom agentúry zamestnávania a práca mu je prideľovaná podľa potreby. Jeho práca a príjem nie sú pravidelné, často jeho príjem nedosahuje ani výšku minimálnej súdu. Poznamenal, že musel odísť pracovať do zahraničia, pretože situácia na Slovensku bola ťažká a dlhú dobu bol nezamestnaný a bez príjmu. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil jeho príjem keď skonštatoval, že dosahuje príjem minimálne vo výške 738,- eur mesačne. Často nedosahuje práve ani takýto príjem. Súd nevzal na zreteľ pomery a nákladný život v zahraničí, čo sa týka najmä bývania a s ním spojených režijných nákladov, ktorých mesačná výška nie je zanedbateľná. Uviedol, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. dieťaťu, ktoré trpí onkologickým ochorením a jeho liečby je finančne nákladná. Poznamenal, že jeho manželka je nezamestnaná a evidovaná v zozname uchádzačov o zamestnanie. V minulosti pracovala spolu s ním v zahraničí, avšak z dôvodu ochorenia spoločného syna sa vrátila na Slovensko s cieľom zabezpečiť adekvátnu starostlivosť synovi. Z uvedeného dôvodu si jeho manželka nevie nájsť prácu. S poukazom na uvedené skutočnosti teda nie je v jeho možnostiach prispievať na výchovu a výživu mal. J. sumou 50,- eur mesačne a zameškané výživné vo výške 30,- eur mesačne. Záverom uviedol, že mesačné náklady si nevie znížiť ani tak, aby bol schopný platiť aspoň zameškané výživné.

8. V písomnom vyjadrení k odvolaniu otca matka uviedla, že všetky tvrdenia otca mal. J. sú nepravdivé, nikdy drogy neužívala a alkoholické nápoje nepožíva. Poznamenala, že sa o mal. syna riadne stará, čo vyplýva aj zo správy sociálnej kurately, zamestnancov školy a pracovníkov Okresného súdu Nové Zámky. Zdôraznila, že svoje majetkové pomery súdu uviedla pravdivo. Tvrdenia uvedené v odvolaní považuje za tendenčné a nepravdivé, preto žiada, aby mu súd nevyhovel.

9. K odvolaniu otca sa vyjadrila aj W. J., ktorej bol mal. J. zverený do náhradnej starostlivosti, pričom uviedla, že tvrdenia otca mal. J. opísané v odvolaní nie sú pravdivé. Matka sa o mal. J. vzorne stará a zabezpečuje mu všetku starostlivosť, ktorú potrebuje, a to v rámci svojich možností. S návrhom na zverenie dieťaťa matke súhlasí, pretože je to v jeho prospech a starostlivosťou o neho preukázala, že je vzornou matkou. Od prepustenia z výkonu trestu poskytuje osobnú starostlivosť mal. J.. výlučne matka. Po navrátení sa matky z výkonu trestu odovzdala dieťa do výchovy a opatery matky, pretože mal. J. jej bol zverený len dočasne.

10. K odvolaniu otca sa písomne vyjadril aj kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne a navrhuje ho potvrdiť. Poznamenal, že súd vytýčil vo veci tri pojednávaní, pričom ani na jednom sa otec osobne nezúčastnil. Na poslednom pojednávaní vo veci samej, ktoré sa konalo dňa 21. 09. 2015, právny zástupca otca uviedol, že u mal. dieťaťa by mala byť ponechaná náhradná osobná starostlivosť a nevie predložiť aktuálny príjem otca a jeho náklady, ktoré od otca žiadal, avšak ten mu ich nepredložil. Vzhľadom k uvedenému súd správne vykonal dokazovanie šetrením pomerov na strane matky a výsluchom účastníkov konania. Súd vychádzal predovšetkým zo skutkového stavu, a teda, že mal. dieťa sa nachádza v osobnej starostlivosti matky od 29. 01. 2015, čím pominulo dôvody, pre ktoré bolo dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Súd poukázal na právo rodičov na výchovu dieťaťa a osobnú starostlivosť o dieťa, ako aj právo dieťaťa na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Pokiaľ ide o namietané výživné, súd vychádzal z príjmu otca, ktorý bol najmenej 738,- eur. súd správne stanovil výšku výživného 50,- eur s ohľadom na jeho vec, odôvodnené potreby a schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov, ako aj to, ktorý z rodičov mal. dieťaťu poskytuje osobnú starostlivosť a v akej miere.

11. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie a prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ v spojení s § 391 ods. 2 CPS zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, čím došlo k nesprávnemu procesnému postupu, ktorým bolo znemožnené stranám, aby uskutočňovali im patriace procesného práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu, nevykonania potrebných dôkazov a procesného pochybenia.

12. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), došlo v súlade s § 473 k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

13. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

14. Podľa § 470 ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

15. Podľa § 398 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

16. Podľa § 398 ods. 1 písm. c/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

17. Podľa § 391 ods. 1 CSP, k odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

18. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol účinný do 30.06.2016 a v zmysle § 157 ods. 2 OSP bol povinný rozsudok odôvodniť spôsobom zakotveným v tomto ustanovení, čo je jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z Listiny základných práv a slobôd ako aj z článku 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov a právnymi závermi. Stav, kedy rozsudok neobsahuje náležitosti uvedené v ust. § 157 ods. 2 OSP vedie v konečnom dôsledku k tomu, že sa stáva nepreskúmateľným. Ak je rozhodnutie súdu prvého stupňa nepreskúmateľné, musí ho odvolací súd zrušiť, pretože inak by zaťažil konanie vadou, ktorá môže mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

19. Nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasledujúcich Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Judikatúra nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Aj rozhodnutie formou uznesenia (ak nejde o rozhodnutie, ktorým sa celkom vyhovuje návrhu, ktorému nikto neodporoval alebo o uznesenie, ktoré sa týka vedenia konania) musí obsahovať odôvodnenie, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky.

20. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nie len formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j. musí byť preskúmateľné. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá zároveň aj dôvodnosť podaného odvolania.

21. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

22. Rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti zachováva všetky rodičovské práva a povinnosti aj tomu z rodičov, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Ak sa rodičia na úprave styku s maloletým dieťaťom nedohodnú, styk upraví súd v rozhodnutí. Otázku styku treba posudzovať veľmi starostlivo, pričom rozhodujúce budú tak okolnosti na strane maloletého dieťaťa (napr. vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá vo výchove), ako aj okolnosti na strane rodičov (napr. rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča, ktorý ho nemá vo výchove, ekonomické pomery a pod.). Styk tohto rodiča sa uskutočňuje predovšetkým v záujme dieťaťa. V záujme dieťaťa je aj to, aby sa styk s rodičom uskutočňoval v ovzduší, ktoré nie je poznamenané konfliktnými vzťahmi medzi rodičmi, pretože styk dieťaťa s rodičom, ktorému nebolo zverené do výchovy, môže v konfliktných pomeroch viesť k narušeniu zdravého vývoja dieťaťa.

23. Podľa § 62 ods. 1 - 4 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

24. Výživné pre maloleté dieťa slúži k uspokojovaniu jeho výživy a tiež jeho všetkých odôvodnených hmotných potrieb (šatstvo, obuv, hygiena, atď.), ako aj ďalších potrieb dôležitých k úspešnej výchove dieťaťa (vzdelanie, príprava na budúcnosť, kultúra, športové a rekreačné potreby). Ich miera je rôzna podľa okolností konkrétneho prípadu, predovšetkým je odstupňovaná podľa veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, schopností a spôsobu prípravy na budúce povolanie i celkové uplatnenie v spoločenskom živote. Odôvodnené potreby maloletého dieťaťa sú závislé súčasne i od schopností a možností rodičov.

25. Súd vykonáva dokazovanie v zmysle OSP i v súčasnosti podľa v zákone uvedenými dôkaznými prostriedkami, okrem iného i výsluchom účastníkov konania a aj listinnými dôkazmi. Všetky dôkazy možno vykonať i v inom jazyku, napr. výsluch účastníka konania v jeho rodnom jazyku, dôkaz listinou v inom jazyku, avšak takýto dôkaz je právne relevantný iba vtedy, ak je zároveň preložený do jazyka slovenského. V spise sa nachádzajú listiny o príjme otca a iné, ktoré sú v jazyku anglickom a súd prvej inštancie z nich pri rozhodovaní vychádzal bez toho, aby zabezpečil ich preklad do jazyka slovenského. Svojpomocné preloženie si textu týchto listín, alebo ich častí samotnou sudkyňou, nie je procesne správne. Listiny nepreložené úradne (súdnym tlmočníkom a prekladateľom) nie sú relevantným dôkazným prostriedkom. Pre ostatných účastníkov konania tým dochádza k porušeniu ich procesných práv pri oboznamovaní sa s obsahom spisu.

26. Súd prvej inštancie rozhodol o zrušení náhradnej osobnej starostlivosti o maloletého a zveril ho do starostlivosti matky. V rozhodnutí však absentujú bližšie dôvody odôvodňujúce takéto rozhodnutie. Súd len uviedol, že matka sa o dieťa stará a že neboli zistené žiadne konkrétne skutočnosti odôvodňujúce obavu, že by matka v budúcnosti nevedela zabezpečovať riadnu starostlivosť. Neuviedol žiadne skutočnosti týkajúce sa života matky, zamestnania, spôsobu života.

27. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancii rozhodol aj o vyživovacej povinnosti otca, avšak bez zistenia skutkového stavu týkajúceho sa osobných, majetkových a zárobkových pomerov otca. Ak súd prvej inštancie dospel k záveru, že otec musí mať vyšší príjem ako zdokladoval, obzvlášť mal dbať na dôsledné zisťovanie jeho pomerov a neuspokojiť sa len s jeho písomným vyjadrením a nepreloženými listinami. Mohol sám zisťovať u jeho zamestnávateľa jeho zárobkové pomery. Otec nebol v konaní ani vypočutý. Záver o výške výživného 50 eur je predčasný. Taktiež z rozsudku nie je zrejmá chronologicky celková situácia týkajúca sa maloletého počas jeho života, keďže podľa vyjadrenia otca bol niekoľkokrát zverený do náhradnej osobnej starostlivosti rôznym osobám. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri určení vyživovacej povinnosti jedného z rodičov, súd musí zisťovať pomery nielen výživným povinného rodiča, ale i rodiča, ktorý sa o dieťa osobne stará. Teda v tomto prípade mal zisťovať i osobné, majetkové a zárobkové pomery matky a tiež sa zaoberať výškou odôvodnených potrieb (nákladov) maloletého.

28. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní sa bude súd prvej inštancie riadiť závermi odvolacieho súdu, v konaní bude postupovať v naznačenom smere a svoje nové rozhodnutie kvalifikovane zdôvodní v súlade s § 220 ods. 2 CSP.

29. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .