Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/273/2016

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a sudkýň JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik Bratislava, a.s., so sídlom Bratislava, Olejkárska 1, IČO: 00 492 736, zast. JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom Advokátskej kancelárie ECKER - KÁN & partners, s.r.o., Bratislava 1, Nám. Martina Benku 9, proti žalovanej: W. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom J., D. E. XX, o zaplatenie 70,70 eura, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 20. 05. 2016 č. k. 6C/87/2015-52 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 70,70 eura v mesačných splátkach po 10 eur počínajúc mesiacom jún 2016 tak, že každá splátka je splatná 25. deň v kalendárnom mesiaci s tým, že ak nebude zaplatená čo i len jedna splátka včas a riadne, stane sa zročným celý dlh. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi i trovy konania vo výške 16,50 eura, ktoré jej povolil zaplatiť v mesačných splátkach po 8,25 eura počínajúc mesiacom jún 2016 so splatnosťou každej splátky 25. deň v kalendárnom mesiaci s tým, ak nebude zaplatená čo i len jedná splátka včas a riadne, stane sa zročným celý dlh. 2. Pri svojom rozhodovaní vyšiel zo zistenia, že žalovaná dňa 26. 06. 2014 na linke mestskej hromadnej dopravy č. 93 v Bratislave sa nepreukázala platným cestovným lístkom na výzvu kontrolného orgánu, čím porušila zák. č. 168/1996 Z. z., a preto jej podľa článku 6 Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave a podľa článku 5 Tarify mestskej hromadnej dopravy v Bratislave vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi cestovné v sume 0,70 eura a pokutu v sume 70 eur. Opierajúc sa o ust. § 488 a § 489 Občianskeho zákonníka považoval žalobu žalobcu za dôvodnú, a preto jej vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a žalobcovi priznal náhradu trov konania v sume 16,50 eura, ktoré predstavovali zaplatený súdny poplatok za žalobu. Uviedol, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania využil svoje právo dané mu ust. § 150 ods. 2 OSP podľa ktorého, ak sú trovy konania v drobných sporoch (§ 200ea ods. 1 OSP) neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť. Trovy konania žalobcu, ktoré predstavovali sumu 76,48 eura znížil na sumu 16,50 eura, keďže pri rozhodovaní prihliadal na pomery na strane žalovanej, ktorá na pojednávaní uviedla, že je nezamestnaná, poberá len sociálne dávky v sume 60 eur mesačne, nemá žiadny iný majetok, naviac musí uhrádzať výživné na mal. dcéru W. N., nar. XX. XX. XXXX, ktorá je zverená sestre, a preto môže žalovanú sumu uhradiť v splátkach maximálne po 10 eur. Zároveň aplikujúc ust. § 160 ods. 1 OSP povolil priznanú pohľadávku a trovy konania zaplatiť v splátkach uvedených v enunciáte jeho rozsudku s prihliadnutím na pomery žalovanej. 3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca len vo výroku o trovách konania. V tejto časti žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť mu súdny poplatok vo výške 16,50 eura, trovy právneho zastúpenia vo výške 89,96 eura za 3 úkony právnej služby po 16,60 eura, 3 x režijný paušál po 8,39 eura spolu s daňou z pridanej hodnoty. Dôvodil, že rozhodnutie

súdu prvej inštancie v napadnutej časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže pre nesprávnu aplikáciu ust. § 150 ods. 2 OSP súd nesprávne rozhodol o primeranom znížení trov konania a neodôvodnene mu priznal trovy konania vo výške odlišnej od trov konania, ktoré si uplatnil. Mal za to, že ust. §150 OSP umožňuje súdu iba vo výnimočných prípadoch z dôvodov hodných osobitného zreteľa nepriznať úplne alebo sčasti náhradu trov konania účastníkom, ktorým by inak toto právo patrilo. Záver súdu o výnimočnosti prípadu musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností a rozhodných hľadísk, akými sú majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery účastníkov konania a to nielen toho, kto by mal nahradiť trovy konania, ale rovnako tak treba zvážiť ako sa takéto rozhodnutie dotkne najmä majetkových pomerov oprávneného účastníka. I keď je nepochybné, že aj predmetnú vec je možné považovať za drobný spor podľa § 200ea OSP, neprimeranosť trov konania voči pohľadávke je potrebné posúdiť v jednotlivých prípadoch individuálne. V tejto súvislosti poukázal na ustálenú súdnu prax, podľa ktorej aj v konaní, ktorého predmetom je drobný spor, musí vždy postupovať súd dôsledne podľa týchto zásad, pretože v takýchto konania sa nezmenila rovnosť účastníkov konania a ústavné právo každého domáhať sa ochrany na súde a právo účastníka na spravodlivý súdny proces. Nemožno preto nepriznať, resp. znížiť trovy konania len preto, že ide o drobný spor s poukazom na ust. § 150 ods. 2 OSP, keďže takýmto postupom, ktorým súd náležite neodôvodní svoje rozhodnutie, resp. absentujú také argumenty, ktoré by mali pre rozhodnutie relevantný význam, nepochybne odníma účastníkom konania možnosť konať pred súdom, čo vyplýva aj z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu SR. Tvrdil, že súd prvej inštancie nesprávne použil ust. § 150 ods. 2 OSP aj z dôvodu, že zákon nedefinuje pojem neprimerané a ani súdna aplikačná prax nevygenerovala rozsah neprimeranosti, ktorý nedostatok však nemožno ospravedlniť tým, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysvetlil, akými úvahami sa riadil pri použití tohto ustanovenia. Konštatoval, že nakoľko zákon nedefinuje pojem neprimerané, z logického výkladu dôvodovej správy k zák. č. 384/2008 Z. z., ktorým bol s účinnosťou od 15. 10. 2008 zmenený a doplnený Občiansky súdny poriadok k ust. § 150 ods. 2 OSP, neprimeranosť treba chápať ako minimálne dvojnásobne vyššiu sumu trov konania ako je samotná istina. Vytkol prvoinštančnému súdu, že v odôvodnení rozhodnutia nedostatočne odôvodnil zníženie trov konania a to len tým, že trovy konania sú voči pohľadávke neprimerané, pričom sa nezaoberal výškou vzájomného pomeru výšky trov konania a trov právneho zastúpenia a istiny, v dôsledku čoho jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Tvrdil, že v prejednávanej veci sú účelne uplatnené trovy konania, ktoré spočívajú jednak v zaplatení súdneho poplatku za žalobu a z minimálnej tarifnej odmeny advokáta za právne služby podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. V tejto súvislosti poukázal i na to, že zaplatenie súdneho poplatku je obligatórnou povinnosťou žalobcu, a preto nemožno podľa správneho úsudku a dobrej vôle znižovať trovy právneho zastúpenia bez prihliadnutia na výšku súdneho poplatku. Samotné úkony právnych služieb a postup advokáta označil za zložitý proces, vyžadujúci si primeranú časovú náročnosť, a preto všetky uplatňované trovy konania sú účelne vynaložené a uplatňované v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky. Dodal, že žiadne ustanovenie hmotných a procesných noriem platných na území SR neobmedzuje právo účastníka dať sa zastupovať v súdnom procese advokátom a toto právo nie je obmedzené ani v tzv. drobných sporoch. Uzavrel, že rozsah zníženia trov v danom prípade je odporujúci dobrým mravom a považoval za nespravodlivé, neodôvodnené a neprimerané, aby žalovaná jeho trovy ako procesne plne úspešného žalobcu, ktoré mu vznikli, vrátane trov právneho zastúpenia neznášala.

4. Žalovaná sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila. 5. Prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) s účinnosťou od 01. 07. 2016 došlo k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (§ 473 . Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Znamená to, že nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem a teda sa použije na všetky konania a to i na konania začaté predo dňom účinnosti Civilného sporového poriadku s výnimkami z tohto základného pravidla ustanovenými v § 470 ods. 2 CSP. 6. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 po zistení, že odvolanie podala v stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. 7. Predmetom tohto konania bola žaloba žalobcu, ktorou sa voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 70,70 eura ako cestovného a pokuty za cestovanie mestskou hromadnou dopravnou bez platného cestovného lístka. Preskúmavaným rozsudkom súd prvej inštancie vo veci samej žalobe

žalobcu vyhovel, ktorá časť pre absenciu odvolania strán sporu nadobudla právoplatnosť. Predmetom odvolacieho konania takto zostala len výroková časť týkajúca sa trov konania, ktorú odvolaním napadol žalobca. 8. Podľa § 251 trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní, v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 9. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 10. Podľa § 257 výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 11. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že v sporovom konaní sa premieta zásada úspechu vo veci ako esenciálne kritérium priznania náhrady trov konania. Táto sa uplatňuje tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré jej vznikli. Nejde však o náhradu všetkých trov, ktoré strana v konaní vynaložila, ale iba trov konania, ktoré sú preukázané, odôvodnené, účelne vynaložené, a ktoré vznikli v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Procesný úspech sa určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechom v spore, pričom plný úspech v spore sa zisťuje porovnávaním žalobnej žiadosti a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t. j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v celom rozsahu. Odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok sporu predstavuje i ust. § 257 CSP, kedy súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Dôvody hodné osobitného zreteľa sú tak generálnym dôvodom pre nepriznanie náhrady trov konania, pričom nové ust. § 257 je formulované podstatne všeobecnejšie než § 150 ods. 1 a 2 OSP a vytvára väčší priestor na voľnú úvahu súdu. Keďže použitie tohto ustanovenia negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania, jeho aplikácia musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania preto vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok a to dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti, ktoré však bližšie nešpecifikuje. Napriek tomu ho nemožno považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie a nemožno ho interpretovať tak, že je aplikovateľné kedykoľvek a teda bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Súd tak musí skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti náhrady trov konania výnimočne prihliadať a to s ohľadom na okolnosti danej veci. Toto ustanovenie slúži na riešenie situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy dostal náhradu trov, ktoré pri tejto činnosti účelne vynaložil, avšak neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami a jeho použitie neodôvodňuje ani fakt, že strana nie je solventná, alebo že zárobková, majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany. V princípe má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti a na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok. Existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa musí súd vo svojom rozhodnutí riadne a presvedčivo odôvodniť, pričom nie je prípustné odôvodnenie obsahujúce iba odkaz na výpoveď účastníkov konania bez toho, aby z neho bolo možné zistiť, z akých dôkazných prostriedkov súd čerpal svoje zistenia pre následný záver o odôvodnenosti aplikácie ust. § 257 CSP. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia aj v tomto prípade patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, ako to jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. 12. Súd prvej inštancie v danej veci rozhodoval dňa 20. 05. 2016 a to za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, v ktorej dobe bolo občianskoprávne (sporové) konanie ovládané rovnako tak zásadou zodpovednosti za výsledok konania, podľa ktorej účastník, ktorý mal v sporovom konaní plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov konania vynaložených na účelné uplatnenie alebo bránenie svojho práva. Výnimku z práva na náhradu trov konania podľa pomeru úspešnosti reprezentovalo okrem iného i ust. § 150 OSP. Toto ustanovenie rozlišovalo dva prípady, kde zákonodarca ponechával na úvahe súdu, za splnenia zákonných podmienok, či v konaní úspešnému účastníkovi náhradu trov konania neprizná alebo túto primerane zníži. Takáto situácia nastala, pokiaľ súd zistil dôvody hodné osobitného zreteľa (ods. 1) alebo, ak išlo o drobný spor a trovy konania boli neprimerané voči pohľadávke (ods. 2). Cieľom súdnych konaní v drobných sporoch, t. j. v sporoch do 1.000 eur (§ 200 ea ods. 1 OSP) bolo totiž vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi, v ktorých nemohol prevažovať záujem na vedení konania z hľadiska atraktívnosti pre advokáta. Spoločnosti, ktoré takéto pohľadávky hromadne uplatňovali, mali možnosť výberu advokáta, ktorý pristúpi na uplatňovanie a vymáhanie pohľadávok za takých podmienok, že veriteľ nebude mať žiadnu ujmu a pre advokáta i zastupovanie v takýchto veciach s ohľadom na ich množstvo, bolo naďalej zaujímavé, ktorá právna úprava korešpondovala i nariadeniu EP a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. 07. 2007.

13. Právny poriadok platný a účinný v čase podania odvolania (29. 12. 2014) ukladal odvolaciemu súdu, aby aj ex offo posúdil, či v konaní nedošlo k niektorej zo závažných procesných vád vymenovaných v § 221 ods. 1 OSP účinného v čase podania odvolania. Žalobca namietal, že mu v konaní bola znemožnená realizácia jeho procesných oprávnení, teda odňatá možnosť pred súdom konať v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ OSP a k tejto vade malo podľa jeho názoru dôjsť v dôsledku nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku. Odvolací súd preto osobitne skúmal, či konanie v predmetnej veci takouto vadou netrpí a či v konaní (ne)došlo k odňatiu možnosti strán sporu konať pred súdom, pod ktorou treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Táto vada konania znamená porušenie základného práva strany sporu na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 14. Podľa právnej úpravy účinnej do 30. 06. 2016 muselo mať odôvodnenie rozhodnutia súdu náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 OSP. Výkladom tohto ustanovenia obdobne, ako i ust. § 220 ods. 2 teraz platného treba dospieť k záveru, že s tam uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení pri žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú a napokon tiež len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť vyvodené. Právo strany sporu a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia). Účelom odôvodnenia rozhodnutia je totiž preukázať jeho správnosť, logicky vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť myšlienkový postup súdu vedúci k rozhodnutiu i s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Súčasne je prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní súdnych rozhodnutí, ktoré preto musia byť preskúmateľné. V opačnom prípade sa strane sporu odníma možnosť konať pred súdom pre porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v súdnom konaní a teda i porušuje právo na spravodlivé súdne konanie. 15. V prejednávanej veci rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania tieto nepožiadavky nespĺňa. Súd prvej inštancie totiž síce správne konštatoval, že s ohľadom na plný úspech žalobcu v konaní mu vzniklo právo na náhradu trov konania v zmysle § 142 ods. 1 OSP, následne však využil svoje moderačné právo podľa § 150 ods. 2 OSP a keďže išlo o drobný spor, trovy konania, ktoré predstavovali sumu 76,48 eura označil za neprimerané voči pohľadávke, a preto ich znížil na sumu 16,50 eura, predstavujúcu zaplatený súdny poplatok. Zároveň však uviedol, že pri rozhodovaní prihliadal i na pomery na strane žalovanej, a ktoré ako to uviedla žalovaná na pojednávaní, spočívali v tom, že je nezamestnaná, poberá len sociálne dávky v sume 60 eur mesačne, nemá žiadny majetok a uhrádza výživné na mal. dcéru W. N., nar. XX. XX. XXXX. Z takéhoto odôvodnenia by potom ale vyplývalo, že súd prvej inštancie postupoval vo veci pri rozhodovaní o náhrade trov konania nielen podľa ust. § 150 ods. 2 OSP, ale i podľa § 150 ods. 1 OSP a na strane žalovanej vzhliadol i dôvody hodné osobitného zreteľa pre moderáciu náhrady trov konania žalobcu. Takéto odôvodnenie rozhodnutia tak nespĺňa požiadavku, aby bolo vnútorne konzistentné, presvedčivé, neprotirečiace si a jeho obsah umožňoval uskutočniť odvolací prieskum. Za danej situácie sa tak súd prvej inštancie dostal mimo limitov práva na spravodlivý proces, ktoré je chránené, ako už bolo vyššie uvedené nielen článkom 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj článkom 6 ods. 1 Dohovoru, v dôsledku čoho bola strane sporu odňatá možnosť konať pred súdom, čo žalobca vo svojom odvolaní dôvodne prvoinštančnému súdu vytýka. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania podľa § 389 ods. 1 b/ zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 . V ďalšom konaní súd prvej inštancie opätovne rozhodne o náhrade trov konania, pričom svoje rozhodnutie i náležitým spôsobom odôvodní vyporiadajúc sa v ňom so všetkými námietkami žalobcu uplatnenými v jeho odvolaní. Zároveň rozhodne i o náhrade trov konania odvolacieho (§ 396 ods. 3 . Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 ; dovolanie

je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 ; povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .