Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9Co-43-2016.pdf
PDF · 89.32 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/43/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Behranovej a sudkýň: JUDr. Evy Barcajovej a Mgr. Renáty Gavalcovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, Pajštúnska 5, Bratislava, v mene ktorej koná Mgr. Tomáš Kušnír, advokát a konateľ, proti žalovanému: N. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., o zaplatenie 1.500,20 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 8C/48/2015-106 zo dňa 08. októbra 2015, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalovaný má voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia 1.500,20 eura s príslušenstvom z dôvodu, že žalovaný si neplnil svoj záväzok z úverovej zmluvy. Vecne svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil zistením, že právny predchodca žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.) a žalovaný uzavreli dňa 30.09.2008 zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver v sume 1.128,59 eura, ktorý mal byť splácaný v pravidelných mesačných splátkach po 28,85 eura vždy k 10. dňu kalendárneho mesiaca. Svoje rozhodnutie vecne odôvodnil tým, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o svojom tvrdení, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu. Žalobca nepreukázal, že jeho právny predchodca pred zosplatnením pohľadávky poučil žalovaného o možnosti zosplatnenia a že tak vykonal v čase predpokladanom ustanoveniami § 565 a 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka.Tvrdenie, že právny predchodca žalobcu tak urobil výzvou zo dňa 29.09.2008 nepreukázal doručenkou. Zosplatnenie úveru tak nie je účinné. Žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno o splnení podmienok na platnosť zosplatnenia, z čoho vyplýva záver, že ani zmluva o postúpení pohľadávky voči žalovanému nie je platná, pretože právny predchodca žalobcu postúpil žalobcovi nezosplatnenú pohľadávku, čo je v rozpore s ustanovením § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (v ďalšom texte „zákon o bankách“). Jedná sa teda o absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, na ktorú skutočnosť súd musí prihliadnuť z úradnej povinnosti. Súd prvého stupňa s poukazom na uvedené uzavrel, že žalobca nemá aktívnu legitimáciu v spore a žalobu zamietol. Právne svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil poukazom na ustanovenia § 1 ods. 1, § 2 písm. a), § 3 ods. 1, 2, zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 4, § 53 ods. 8, § 39, § 565 Občianskeho zákonníka a § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (v ďalšom texte „O.s.p.“), pričom po procesnej stránke úspešný žalovaný si v konaní náhradu trov neuplatnil.
2. Uvedený rozsudok súdu prvej inštancie napadol v celom rozsahu v zákonom stanovenej lehote odvolaním žalobca. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie alebo aby zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil vec tomuto súdu na ďalšie konanie. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav. Žalobca poukázal na skutočnosť, že v konaní predložil relevantné oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky, spolu s podacím hárkom, preukazujúcim odoslanie tejto písomnosti žalovanému, ktoré bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Súd prvej inštancie teda pochybil a vec nesprávne právne posúdil, ak napriek predloženému oznámeniu o postúpení pohľadávky ako prejudiciálnu otázku skúmal platnosť zmluvy o postúpení. Pokiaľ teda ide o otázku aktívnej legitimácie žalobcu k tomu žalobca uviedol, že predmetnú skutočnosť preukázal oznámením postupcu o postúpení pohľadávky. Žalobca ďalej uviedol, že zastáva názor, že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstvá. Aj podľa dôvodovej správy bolo hlavným účelom predmetného ustanovenia prelomenie bankového tajomstva a nie obmedzenie možnosti postúpiť pohľadávku. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Vzhľadom k dikcii ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách, s poukazom na to, že omeškanie žalovaného trvalo nepochybne viac ako rok zastáva názor, že právny predchodca žalobcu by konal v súlade s ustanovením § 92 ods. 8 zákona o bankách (a teda by neporušil bankové tajomstvo) aj v takom prípade, ak by písomnú výzvu žalovanému nezasielal. Podľa odvolateľa môže dôjsť k postúpeniu aj nesplatenej časti pohľadávky z úveru za splnenia podmienok uvedených v § 92 ods. 8 zákona o bankách. Súd prvej inštancie sa nedostatočne oboznámil s predloženými dôkazmi, nakoľko inak by v konaní nemohol skutkovo uzavrieť, že právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Žalobca v konaní opakovane tvrdil (v žalobe aj vo vyjadrení zo dňa 25.05.2015), že splátky pôvodne splatné od 10.11.2012 do 10.08.2014 sa stali splatnými dňa 03.11.2012, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Žalobca pristúpil k vyhláseniu mimoriadne splatnosti postupom súladným s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka. Žalobca si súčasne uplatnil náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie aj v odvolacom konaní.
3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril, samostatný odvolací návrh nepodal.
4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, v dôsledku čoho je namieste napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
6. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
7. Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že skutkový stav zistený súdom prvej inštancie je dostatočný na vydanie rozhodnutia vo vyhlásenom, pričom súd prvej inštancie vec posúdil správne aj po právnej stránke. Odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie.
9. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a za účelom vysporiadania sa s odvolacími námietkami žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné.
10. Z obsahu spisu vyplýva, že pôvodne medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalovaným bola dňa 30.09.2008 uzavretá zmluva o splátkovom úvere, úver bol poskytnutý výške 34.000 Sk (1.128,59 eura). Žalovaný sa zaviazal splácať úver po 869 Sk (28,85 eura) mesačne počnúc 10.08.2014. Slovenská sporiteľňa a.s. zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.09.2012 postúpila pohľadávku voči žalovanému v sume 2.314,22 eura vrátane príslušenstva a poplatkov žalobcovi.
11. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
12. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu pohľadávku alebo jej časť len v prípade, ak je dlžník po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v omeškaní. Žalobca v konaní nepreukázal splnenie tejto podmienky zo strany jeho právneho predchodcu - Slovenskej sporiteľne, a.s.. Žalobca síce súdu predložil výzvu Slovenskej sporiteľne a.s. zo dňa 11.11.2009, adresovanú žalovanému, aby v lehote 10 dní uhradil omeškané splátky vo výške 115,40 eura, nepreukázal však (napriek výzve súdu prvej inštancie), že uvedená výzva bola podaná na poštovú prepravu a nepreukázal ani doručenie tejto výzvy. Je pritom procesnou povinnosťou účastníka konania označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 120 ods. 1 O.s.p. účinného v čase konania pred súdom prvej inštancie). Správne preto súd prvej inštancie uzavrel, že pohľadávka nebola platne postúpená, pretože postúpenie pohľadávky bolo v rozpore s citovaným ustanovením § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, žalobca preto nemá v konaní aktívnu legitimáciu. Uvedená skutočnosť samotná postačuje na konštatovanie, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, nie je dôvodné zaoberať sa ďalšími odvolacími námietkami žalobcu.
13. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa citovaného ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil.
14. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., vzhľadom na to, že bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C.s.p.). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).