Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_9C-38-2016.pdf
PDF · 79.8 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/38/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Beatou Gešvantnerovou v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS, a.s., IČO: 35717769, Bratislava, Staré Grunty 7, zast. JUDr. Vratislav Šteffek, advokát, Bratislava, Nám. M. Benku 6, proti žalovanej: C. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., K. L. XXX/X v konaní o zaplatenie 1291,76 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 645,76 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne z tejto sumy od 10.9.2014 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou z 29.2.2016 domáhal zaplatenia sumy 1291,76 eur, 5,10% ročného úroku z omeškania zo sumy 1291,76 eur od 10.9.2014 až do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu zdôvodnil tým, že so žalovanou dňa 30.10.2013 uzavrel zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej jej bola poskytnutá suma 1700,- eur. Žalovaná sa zaviazala dlžnú sumu vrátiť spolu s odplatou v celkovej výške 646,- eur v 13-tich mesačných splátkach tak, že prvé tri splátky uhradí vo výške po 8,5,- eur a zvyšných 10 splátok po 232,05 eur. Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Žalovaná z dlžnej sumy uhradila len sumu 1054,24 eur s tým, že posledná uhradená suma vo výške 45,- eur bola uhradená dňa 20.8.2014. V dôsledku toho, že žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou splátok, žalobca jej listom zo dňa 9.10.2014 oznámil zosplatnenie celého dlhu. Celý dlh sa stal splatným dňa k 9.9.2014. Dlžná suma 1291,76 eur predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom spolu s odplatou a sumou 2346 eur, a čiastkou 1054,24 ktorá bola žalovanou uhradená.
2. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom sa žalovaná nezúčastnila napriek riadnemu predvolaniu, k žalobe sa nevyjadrila, súd sa oboznámil s obsahom zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 30.10.2013, Obchodnými podmienkami k zmluve, výzvou na úhradu dlžnej sumy, oznámením o zosplatnení záväzku, ako aj oboznámením obsahu ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:
4. Žalobca dňa 30.10.2013 uzavrel so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej jej bola poskytnutá suma 1700,- eur. Žalovaná sa zaviazala dlžnú sumu vrátiť spolu s odplatou v celkovej výške 646,- eur v 13-tich mesačných splátkach tak, že prvé tri splátky uhradí vo výške po 8,5,- eur a zvyšných 10 splátok po 232,05 eur. Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Žalovaná z dlžnej sumy uhradila len sumu 1054,24 eur s tým, že posledná uhradená suma vo výške 45,- eur bola uhradená dňa 20.8.2014. V dôsledku toho, že žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou splátok, žalobca jej
listom zo dňa 9.10.2014 oznámil zosplatnenie celého dlhu 1291,76 eur. Celý dlh sa stal splatným dňa k 9.9.2014. Dlžná suma v žalobe predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom spolu s odplatou a sumou, ktorá bola žalovanou uhradená.
5. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
6. Podľa § 502 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
7. Podľa § 369 ods. 1, 3 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
8. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
9. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
10. Podľa § 9 ods. 2 písm. f), j) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
11. Podľa § 11 ods. 1 písm. b), d) zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
12. Podľa § 54 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
13. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je podaná dôvodne iba sčasti. Bolo nepochybne preukázané, že medzi žalovanou a žalobcom existoval zmluvný vzťah na základe zmluvy o úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej finančné prostriedky a táto mu mala uhradiť poskytnutú sumu spolu s úrokom a servisným poplatkom v dohodnutých mesačných splátkach. V konaní bolo preukázané, že žalovaná uhradila žalobcovi len časť dlžnej sumy. Keďže ako dlžník si riadne neplnila povinnosť splácať poskytnuté finančné prostriedky, žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého úveru k 9.9.2014. Pri posudzovaní nároku navrhovateľa súd vychádzal z toho, že tento nárok vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zároveň zmluva o spotrebiteľskom úvere spadá pod ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Súd preto skúmal, či zmluva o úvere zo dňa 30.10.2013 má všetky náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. a zistil, že v zmluve nie je riadne uvedená konečná splatnosť úveru a taktiež navrhovateľ v zmluve neuviedol správny údaj o RPMN. Konečná splatnosť úveru
je uvedená len ako „uhradenie poslednej splátky veriteľovi “, pričom tento údaj ani nie je uvedený v samotnej zmluve, ale len v Obchodných podmienkach, a to pomerne neprehľadným spôsobom. Podľa názoru súdu, keďže termín konečnej splatnosti úveru je obligatórnou náležitosťou zmluvy, musí byť uvedený priamo v zmluve o spotrebiteľskom úvere a nie iba v Obchodných podmienkach, ktoré majú podrobnejším spôsobom upravovať zmluvný vzťah medzi účastníkmi. Okrem toho takto uvedený údaj o termíne konečnej splatnosti úveru súd nepovažuje za riadny údaj o konečnej splatnosti úveru, pretože takýto údaj neposkytuje spotrebiteľovi dostatočne jasný a konkrétny údaj o tom, kedy nastane konečná splatnosť úveru. Navrhovateľovi nič nebránilo, aby v zmluve uviedol presný dátum konečnej splatnosti úveru. V zmluve je tiež uvedená nesprávny výška RPMN v neprospech spotrebiteľa. Výška RPMN je určená pri splatnosti 13 mesiacov 67,7 %. V skutočnosti však RPMN predstavuje 78,62% (www.http//:openiazoch.zoznam.sk <http://www.http/:openiazoch.zoznam.sk>). Vzhľadom k týmto nedostatkom je potrebné zmluvu považovať za bezúročnú a bez poplatkov v súlade s ust. § 11 ods. 1 písm. b) a písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z.. Z toho vyplýva, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi len to, čo jej bolo poskytnuté. V danom prípade bolo zistené, že žalobca jej poskytol 1700,- eur, žalovaná mu doposiaľ zaplatila sumu 1054,24 eur, zostáva teda uhradiť sumu 645,76 eur. V tejto časti súd považoval žalobu za dôvodnú. Pokiaľ však ide o nárok na zaplatenie úroku, príp. servisného poplatku, ktorý si žalobca uplatnil, na tieto žalobcovi nárok nevznikol.
14. Súd teda považoval nárok voči žalovanej dôvodný v časti o zaplatenie sumy 645,76 eur. Keďže žalovaná túto sumu neuhradila riadne a včas, má navrhovateľ nárok aj na zaplatenie úroku z omeškania odo dňa nasledujúceho po mimoriadnej splatnosti úveru, t.j. od 10.9.2014.2014. K uvedenému dňu bola výška úroku z omeškania podľa nar. vl. č. 87/1995 Z.z. 5,05% ročne. Súd teda vo veci rozhodol tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 645,76 eur spolu s 5,05% ročným úrokom z omeškania od 10.9.2014 až do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku Vo zvyšnej časti súd žalobu ako nedôvodnú (z dôvodov uvedených vyššie) zamietol.
15. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
(2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Úspech žalobcu predstavoval pri priznanej sume 50 % preto súd rozhodol, že žiadna zo strán nárok na náhradu trov konania nemá.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku, čo sa ním sleduje a podpis), označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1,2 CSP. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa ustanovení o výkone rozhodnutia Civilného sporového poriadku a Exekučného poriadku.