Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6CoP-97-2016.pdf
PDF · 98.61 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoP/97/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte, zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek senátu Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej, vo veci navrhovateľov: 1/ X. N., narodený XX.XX.XXXX, 2/ X. N., narodený XX.XX.XXXX, obaja bytom C. B. nad A., I. XX, proti osobe, ktorá je povinná platiť výživné (ďalej len „odporca"): W. N., narodený XX.XX.XXXX, bytom N., M. XXX/X, o zvýšenie vyživovacej povinnosti, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 20. septembra 2016, č. k. 3P/15/2015-122, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Nové mesto nad Váhom č. k. 5P/285/2011-152 zo dňa 22.08.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 19CoP/113/2012-169 zo dňa 31.01.2013 tak, že s účinnosťou od 06.07.2015 sa vyživovacia povinnosť odporcu ( otca) na v tom čase mal. X. a mal. X. zvyšuje zo sumy 120,- eur mesačne na sumu 160,- eur mesačne na každé dieťa. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 06.07.2015 do 30.09.2016 na mal. X. v sume 592,26 eura a na mal. X. v sume 592,26 uložil otcovi zaplatiť matke do 3 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku. Návrh otca na zníženie výživného zamietol. O trovách konania rozhodol okresný súd tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
2. V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že k poslednej úprave vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti došlo rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 22.08.2012 č.k.5P/285/2011-152 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 31.01.2013 č.k. 19CoP/113/2012-169, ktorým súd s účinnosťou od 01.01.2012 znížil vyživovaciu povinnosť otca na mal. X. a na mal. X. zo sumy 150,- eur mesačne na 120,- eur mesačne na každého. Zmena výšky výživného bola odôvodnená zmenou pomerov na strane otca detí spočívajúcou v tom, že mu pribudla vyživovacia povinnosť k mal. B., nar. XX.XX.XXXX, s matkou ktorého žil v spoločnej domácnosti. Otec detí bol v tom čase nezamestnaný, nemal žiaden príjem, ani dávky v hmotnej núdzi, nebol evidovaný na úrade práce a súd vychádzal z jeho možností a schopností. Na strane maloletých detí sa pomery od úpravy výživného v konaní o rozvod manželstva nezmenili, obe mali 14 rokov a boli žiakmi základnej školy. Matka detí mala v čase poslednej úpravy výživného príjem vo výške 333,- eur mesačne.
3. Okresný súd vykonaným dokazovaním zistil, že v súčasnosti dobe majú obe deti 17 rokov, o niekoľko dní nadobudnú plnoletosť. Obaja sú študentmi 3. ročníka gymnázia v Novom Meste nad Váhom, na začiatku školského roka mali zvýšené výdavky na zakúpenie učebníc, za učebnicu ruštiny každý zaplatil 20,- eur a rovnako 20,- eur aj za učebnicu angličtiny. Ako vyplýva z vyjadrenia gymnázia, deti potrebujú
ďalšie aj pomôcky (kalkulačka, pravítka, zošity na 13 predmetov, cvičebný úbor, prezuvky, plášť na biológiu, chémiu). Za stravu v škole platí každý 30,- eur mesačne a po 20,- eur zaplatili príspevok ZRPŠ. Obaja získali vodičské oprávnenie a za autoškolu zaplatili po 370,- eur. Mal. X. navštevuje čeľustného ortopéda, pričom za liečbu a zubný strojček v minulosti zaplatil okolo XXX,- eur. Tiež chodí pravidelne na kardiologické lekárske kontroly, lieky v súčasnosti neberie. Mal. X. sa venuje športovým aktivitám, chodí do posilňovne trikrát do týždňa, za jeden vstup zaplatí 2,50 eura a v súčasnosti chodí aj na džudo. Obaja uviedli, že počas letných prázdnin si brigádnicky privyrábali, každý si zarobil asi 350,- eur, ktoré si uložili na bankový účet znejúci na meno mal. X., na ktorý im otec posiela výživné. Obe deti dosahujú dobré študijné výsledky a chcú pokračovať v štúdiu na vysokej škole. Matka detí je zamestnaná ako pomocná kuchárka s príjmom okolo 400,- eur mesačne, poberá prídavky na každé dieťa 23,52 eura mesačne. S deťmi býva v 3- izbovom prenajatom byte, za ktorý platí okolo 300,- eur mesačne. Má finančnú hotovosť vo výške 10.000,- eur, ktorú získala predajom bytu, v ktorom podiel zdedila po matke. Tieto peniaze chce ponechať deťom na financovanie ich vysokoškolských štúdií a hradí z nich čiastočne aj nevyhnutné náklady v prípadoch, keď jej finančné prostriedky nestačia. V mesiaci júni 2016 bolo matke vyplatené z titulu zrušenia poistných zmlúv maloletých detí spolu 738,43 eura. Okrem maloletých už nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Otec detí sa tri mesiace po právoplatnosti rozsudku, ktorým bolo znížené výživné na maloleté deti, zamestnal ako vodič medzinárodnej dopravy a dosahoval príjem cca 430,- eur mesačne, pričom na diétach mu bolo za roky 2014 - 2015 v priemere mesačne vyplatených okolo 1.000,- eur. Pracovný pomer trval do 11.01.2016, avšak súdu sa nepodarilo dopytom na bývalého zamestnávateľa otca zistiť spôsob a dôvod skončenia pracovného pomeru, pretože zásielky súdu nepreberal. Z výpovede otca vyplýva, že mu zamestnávateľ mailom poslal výpoveď, pričom dôvod ukončenia pracovného pomeru neuviedol. Otec návrh na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru nepodal, i keď vychádzajúc z jeho vyjadrenia aj bez ďalšej znalosti veci, možno konštatovať, že otec detí by v súdnom konaní bol voči svojmu zamestnávateľovi úspešný a naďalej by mohol mať príjem. Po 11.01.2016, kedy skončil pracovný pomer, sa nezaevidoval na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, nepoberal dávky v hmotnej núdzi. Zamestnal sa až dňa 24.03.2016 u svojej priateľky K. T., v ktorom zamestnaní v mesiacoch marec - máj 2016 dosiahol nižší príjem ako 200,- eur mesačne a za mesiace jún a júl 2016 dosiahol mesačný príjem vo výške minimálnej mzdy, teda 405,- eur brutto. Otec detí je aj v súčasnosti jediným spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti JHS TEAM s.r.o., o ktorej síce tvrdil, že od jej vzniku nefunguje a podá návrh na jej likvidáciu, doteraz tak však neurobil. V súčasnosti býva v prenajatom 2-izbovom byte v Častkovciach a platí nájomné vrátane nákladov za energie vo výške 100,- eur mesačne, keďže užíva v byte len jednu izbu. Má naďalej vyživovaciu povinnosť k mal. B., nar. XX.XX.XXXX, s matkou tohto dieťaťa v súčasnosti nežije a na dieťa podľa dohody s ňou platil výživné najskôr vo výške 120,- eur a v súčasnosti vo výške 30,- eur. Na Okresnom súde v Prievidzi sa vedie konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k tomuto dieťaťu pod sp. zn. 13P/64/2015, ktoré nie je zatiaľ skončené. Podľa vyjadrenia otca, má niekoľko dlhov z titulu úverov, resp. pôžičiek od nebankových subjektov, ktoré si vzal v čase, keď bol nezamestnaný, dohromady asi 15.000,- eur a na ich úhradu sa vedú voči nemu exekúcie. Má stredoškolské vzdelanie s maturitou v odbore strojárstvo. Súd dopytom na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom zistil, že aktuálne sú v okrese Nové Mesto nad Váhom evidované viaceré voľné pracovné miesta pre muža s stredoškolským vzdelaním v odbore strojárstvo a dopytom na týchto zamestnávateľov súd zistil, že nástupný plat na tieto pracovné pozície sa pohybuje v rozpätí od 600,- do 850,- eur mesačne. Výživné na mal. deti má otec s výnimkou mesiaca septembra 2016 vyrovnané. S deťmi sa nestretáva, nie je s nimi v žiadnom kontakte a nad rámec výživného sa na ich výžive žiadnym spôsobom nepodieľa, nekupuje im darčeky, neprispeje na mimoriadne výdavky.
4. Okresný súd dospel k záveru, že v danom prípade došlo ku kvalifikovanej zmene pomerov a existuje dôvod na zvýšenie výživného, preto čiastočne vyhovel návrhu matky a nedôvodný návrh otca na zníženie výživného zamietol. K podstatnej zmene pomerov od poslednej úpravy výživného došlo na strane oprávnených maloletých detí. Obe deti sú o tri roky staršie, takmer dospelí muži a okrem zvýšenia výdavkov na ich každodenné potreby súvisiace s ich prirodzeným rastom a dospievaním, sa zvýšili aj náklady na ich štúdium na strednej škole, ale aj na kultúrne a športové vyžitie. U matky detí došlo k miernemu zvýšeniu príjmu, pričom súd prihliadol i na finančné úspory z dedičstva, ako aj na príjem zo zrušených poistných zmlúv. Pomery na strane otca sa od poslednej úpravy výživného podstatne zmenili, pretože až do januára 2016 bola zamestnaný, mal príjem a súd čiastočne do jeho príjmu započítal aj vyplatené diéty, ktoré sú tiež jeho príjmom, i keď slúžia na úhradu zvýšených nákladov počas zahraničných služobných ciest. V priebehu tohto konania pracovný pomer skončil, treba však zohľadniť skutočnosť, že otec by v prípade uplatňovania nárokov voči svojmu bývalému zamestnávateľovi v
súdnom konaní bol s najväčšou pravdepodobnosťou úspešný. Otec detí po skončení zamestnania napriek tomu, že je stále v produktívnom veku a nemá zdravotné problémy, neurobil všetko preto, aby si našiel na trhu práce pracovné miesto adekvátne svojmu vzdelaniu a samozrejme lepšie finančne ohodnotené. Tak ako v minulosti, ani teraz sa nezaevidoval na úrade práce, nespolupracoval pri hľadaní zamestnania, hoci je zrejmé, že v súčasnosti je situácia na trhu práce priaznivejšia, o čom svedčí aj skutočnosť, že v okrese Nové Mesto nad Váhom, je viacero voľných pracovných miest zodpovedajúcich vzdelaniu otca a rozhodne lepšie finančne ohodnotených ako je jeho aktuálne pracovné zaradenie, v ktorom prevažnú dobu zamestnania nedosahoval plat ani vo výške minimálnej mzdy. Súd vychádzal z toho, že je v možnostiach a schopnostiach otca dosiahnuť príjem minimálne vo výške 700,- eur. Z tohto príjmu je otec schopný platiť výživné vyššou sumou, ako bola doteraz určená, keď súd zohľadnil aj jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť, ako aj skutočnosť, že má dlhy, pred splácaním ktorých má výživné vždy prednosť, podobne ako pred všetkými výdavkami otca detí. Okresný súd ako ľahkomyseľný vyhodnotil prístup otca k plneniu rodičovských povinností, keď sa krátko po tom, čo bolo výživné znížené, zamestnal, dosahoval dobrý príjem, z ktorého by bez akýchkoľvek problémov mohol prispievať na výživu detí aj vyššou sumou ako súdom určenou a napriek tomu tak neurobil, v určitom období dokonca výživné vôbec neplatil. Pritom ako sám uviedol, na dieťa, ktoré má v súčasnosti len 4 roky, platil výživné v rovnakej výške 120,- eur, aké platil na maloletých, ktorí majú takmer o 14 rokov viac. Z týchto dôvodov súd zvýšil výživné odo dňa začatia konania, pretože nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa pre zvýšenie výživného so skoršou účinnosťou. Súčasne bolo rozhodnuté o nedoplatku na výživnom, ktorý vznikol jeho zvýšením od 06.07.2015 do dňa rozhodnutia u každého dieťaťa 592,26 eura (14 mesiacov x 40,- eur + alikvotná časť zvýšeného výživného za mesiac júl 2015 vo výške 32,26 eura). Vzhľadom na pomerne vysokú sumu súd otcovi určil dlhšiu lehotu na plnenie, a to do 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.
5. Právne svoje rozhodnutie okresný súd odôvodnil ust. § 62, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 § 78 ods. 1,3 zákona o rodine a § 121 CMP.
6. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca, v ktorom žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že výživné na deti zníži. Uviedol, že o zníženie výživného požiadal na základe výzvy súdu. Poistné zmluvy, z ktorých bolo matke vyplatených 738,43 eur, zrušil on, pričom túto sumu previedol na účet detí. Poukázal na to, že sa nemôže zaevidovať na úrade práce, pretože je majiteľom obchodnej spoločnosti, ktorá síce nikdy nemala žiaden príjem, ale nie je zlikvidovaná, na jej likvidáciu je potrebné množstvo finančných prostriedkov, ktoré nemá. Len daňovému úradu napríklad dlhuje cez 22 000,- eur, čo aj zdokladoval. Vo firme KJG Čachtice sa uchádzal o prácu v januári 2016, ale neúspešne, pričom vzhľadom na jeho prax ho ani nezamestnajú. Nebolo mu zrejmé, ako je možné uvažovať a vypočítať výšku výživného z možno dosiahnuteľného príjmu. Celé roky platil výživné dobrovoľne, platil aj nájomné, spoločné pôžičky, ošatenie pre deti. Asi pred piatimi rokmi sa dostal do zložitej situácie, pričom za účelom možného obchodu došlo k zriadeniu jeho obchodnej spoločnosti, ktorá ale nikdy žiadnu činnosť nevykonávala, pretože obchodný kontrakt bol zrušený. V tom čase vznikol aj jeho dlh na výživnom, ktorý ale následne vyrovnal. Okrem posledných troch rokov deťom vždy kupoval aj ošatenie, platil tréningy atď.. Nevlastní žiaden majetok, žiadnu predajňu, nemá peniaze na účte. Skutočnosť, že nie je evidovaný na úrade práce, neznamená, že nehľadá iné zdroje príjmu, pričom poukázal na priložené potvrdenia jeho žiadosti o prácu. Momentálne pracuje pre firmu, pre ktorú vybudoval internetový obchod a zabezpečil veci podliehajúce obchodnému tajomstvu, momentálna ekonomická situácia, ale nedovoľuje spoločnosti vyplácať mu vyššiu mzdu ako dostáva.
7. Deti, X. a X. N., ktorí dňa XX.XX.XXXX nadobudli plnoletosť, sa k odvolaniu otca- odporcu, nevyjadrili.
8. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Novom Meste nad Váhom, ktorý bol opatrovníkom detí v súdnom konaní do dňa dosiahnutia plnoletosti, sa k odvolaniu odporcu písomne vyjadril tak, že žiada, aby krajský súd napadnutý rozsudok potvrdil.
9. Duplika zo strany odporcu podaná nebola.
10. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 2 ods. 1,2, § 65 a 66 Civilného mimosporového poriadku . Procesný postup odvolacieho súdu vyplynul z intertemporálnej úpravy v § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ktorým došlo k rekodifikácii predchádzajúceho procesného predpisu - Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„O.s.p.“) s účinnosťou od 1. júla 2016. V zmysle uvedenej úpravy platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. V zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania odporcu nariaďovať pojednávanie. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že rozsudok okresného súdu je vo veci samej je vecne správny, a preto je potrebné tento potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.
11. Ako vyplýva z podaného odvolania, odporca odôvodnil jeho podanie tým, že okresný súd pri posudzovaní veci dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, teda uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP.
12. V danom prípade sa matka svojim návrhom domáhala zvýšenia výživného na v tom čase maloletých X. a X., pričom o úprave vyživovacej povinnosti otca bola naposledy právoplatne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 22.08.2012 č.k.5P/285/2011-152 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 31.01.2013 č.k. 19CoP/113/2012-169, ktorým súd s účinnosťou od 01.01.2012 znížil vyživovaciu povinnosť otca na mal. X. a mal. X. zo sumy 150,- eur mesačne na 120,- eur mesačne na každé dieťa. Na základe návrhu matky bolo teda úlohou okresného súdu posúdiť, či od tohto posledného rozhodnutia o úprave vyživovacej povinnosti otca k maloletej došlo v zmysle § 78 ods. 1, 3 zákona o rodine k podstatnej zmene pomerov, ktorá zmena by odôvodňovala aj zmenu rozhodnutia o výživnom zo strany otca. Krajský súd považuje za potrebné uviesť, že s poukazom na ustanovenie § 78 ods. 1 zákona o rodine nemôže byť úlohou súdu nanovo posudzovať vyživovaciu povinnosť povinného voči oprávnenému a tým revidovať predchádzajúce rozhodnutie súdu o výživnom, ktorá revízia je podľa ustálenej súdnej praxe neprípustná.
13. Na základe preskúmania správnosti výroku rozsudku okresného súdu krajský súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na správne zistenie skutkového stavu veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne právne posúdil. Krajský súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje s týmito skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci a podľa 387 ods. 2 CSP na ne v plnom rozsahu poukazuje.
14. Odvolacia námietka odporcu smeruje proti tomu, že okresný súd nedostatočne zistil jeho skutočné zárobkové možnosti a jeho skutočné výdavky súvisiace s jeho dlhmi, ktoré sú predmetom exekúcií.
15. Po preskúmaní veci krajský súd zistil, že okresný súd sa riadne a podrobne vysporiadal so všetkými podstatnými skutkovými tvrdeniami a argumentmi účastníkov, v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Okresný súd sa podrobne zaoberal príjmami a výdavkami matky detí, nákladmi na výživu detí a príjmami a výdavkami otca detí, vyplývajúcimi z vykonaného dokazovania a na základe vykonaných dôkazov dospel k záveru, že odôvodneným potrebám maloletých detí, príjmovým schopnostiam matky na jednej strane, ale aj schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca na druhej strane, zodpovedá zvýšená vyživovacia povinnosť otca po 150,- eur na každé dieťa s účinnosťou od 06.07.2015. Krajský súd zistil, že v odvolacom konaní odporca ako otec detí neuviedol žiadne nové skutkové či právne argumenty, ktoré by boli spôsobilé privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
16. Pokiaľ ide o námietku odporcu ohľadne jeho nepriaznivej finančnej situácie, krajský súd zdôrazňuje, že plnenie si zákonnej vyživovacej povinnosti otca k deťom je z hľadiska zákona pohľadávkou prednostnou a akékoľvek ďalšie výdavky povinného rodiča majú miesto až potom, ako táto bude v zodpovedajúcej miere uspokojená. Nedôvodne preto odporca poukazuje na svoje prípadné iné výdavky, resp. exekúcie v súvislosti s ktorými namieta nedostatok finančných prostriedkov na plnenie si vyživovacej povinnosti. V konaní nielenže nepreukázal, ale ani netvrdil nevyhnutnosť takéhoto svojho finančného zaťaženia. Z jeho strany nebolo ozrejmené, na aký účel finančné prostriedky použil. Z tohto titulu vzniknuté mu náklady nemožno preto dôvodne hodnotiť ako na jeho strane nevyhnutné, s následkom ich akceptovania z hľadiska primeranosti výšky určenej mu vyživovacej povinnosti k navrhovateľom. Bolo totiž zákonnou povinnosťou odporcu z hľadiska primeranosti svojho finančného zaťaženia nastaviť si toto tak, aby prednostne a za každých okolností zabezpečil plnenie svojej zákonnej vyživovacej povinnosti v zodpovedajúcej, s určujúcimi zákonnými kritériami súladnej miere a až prostriedky ktoré mu následne zostanú, môže ďalej dôvodne rozvrhnúť podľa priority na svoje ďalšie výdavky (§ 62 ods. 5 zákona o rodine).
17. Čo sa týka námietky odporcu ohľadne existencie jeho obchodnej spoločnosti, ktorá mu bráni evidovať sa na úrade práce, krajský súd poukazuje na to, že predmetná spoločnosť (JHS TEAM, s.r.o., IČO: 46 551 620), bola do obchodného registra zapísaná dňa 21.02.2012 a napriek tomu, že odporca tvrdí, že od počiatku nevykonávala žiadnu činnosť, doposiaľ, teda 5 rokov od jej zápisu, nepodal návrh na jej zrušenie, či už s likvidáciou alebo bez nej, v prípade, že spoločnosť skutočne, ako uvádza odporca, nevlastní žiaden majetok. Postoj odporcu k vlastným finančným záležitostiam sa potom skutočne javí ako nezodpovedný a ľahkomyseľný, ktorá skutočnosť však nemôže byť pričítaná na ťarchu navrhovateľov- detí odporcu.
18. Vzhľadom na uvedené, v spojení s tým, že odporca nie je evidovaný na úrade práce, je v produktívnom veku, v konaní u neho neboli zistené zásadné zdravotné problémy, okresný súd správne pri posudzovaní zárobkových možností otca vychádzal z jeho potencionálneho príjmu, ktorý by mohol dosiahnuť vzhľadom na svoj vek, vzdelanie, zdravotný stav a stav na trhu práce v príslušnom okrese, pričom v tomto smere okresný súd vykonal dostatočné dokazovanie, ktorého výsledky náležite zhodnotil. Spoločnosť KJG, a.s. , IČO: 31 439 951, na ktorej ústne vyjadrenia sa odporca odvoláva, pričom vystavila dňa 01.06.2016 potvrdenie o tom, že v prípade zamestnania sa odporcu v nej by nástupný plat pracovníka výroby predstavoval 800,- eur mesačne.
19. Vyhodnotiac tieto okolnosti, nemožno záveru okresného súdu o tom, že otec je vzhľadom k zákonom stanoveným rozhodujúcim kritériám spôsobilým plniť si vyživovaciu povinnosť k navrhovateľom, jeho synom, v určenej mu výške, z hľadiska jeho správnosti nič vytknúť.
20. Na základe vyššie uvedeného dospel krajský súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
21. Krajský súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 52 v spojení s § 2 ods. 1 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).