Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Co-309-2016.pdf
PDF · 87.33 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/309/2016
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a sudkýň JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: Okresné stavebné bytové družstvo, so sídlom Nitra, Dlhá 4, IČO: 36 526 029, proti žalovaným: 1/ O. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom X., I. XXXX/X a 2/ Alena Drgoňová-Medart, so sídlom Nitra, Slávičie chodníky 897/6, IČO: 323 079 958, o zaplatenie 1.545,67eura, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 20. 06. 2016 č. k. 19RO/506/2014-52 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie odmietol podanie žalobcu zo dňa 27. 11. 2014, doplnené dňa 27. 03. 2015 v celom rozsahu. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa svojim podaním domáhal zaplatenia istiny vo výške 1.545,67 eura buď od žalovanej v 1. rade alebo od žalovanej v 2. rade, ktoré neobsahovalo náležitosti predpokladané ust. § 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 OSP. V tejto súvislosti poukázal na to, že jednou z osobitných náležitostí žaloby je označenie toho, čoho sa žalobca domáha, pričom predmet žaloby, ktorý tvorí uplatnený nárok musí byť presne formulovaný v žalobnej žiadosti - petite a nevyhnutnou náležitosťou žalobného petitu je určitosť stanovenia povinnosti, ktorá sa navrhuje uložiť. Musí ísť o presnú a výstižnú formuláciu petitu, keďže tento určuje, o čom má súd vo veci samej konať a rozhodnúť, a preto žalobca nemôže vymedzenie svojho žalobného nároku ponechať na súd. Uznesením zo dňa 10. 12. 2014 č. k. 19 RO/506/2014-26 žalobcu vyzval, aby v lehote 10 dní doplnil písomné podanie tak, že špecifikuje petit žaloby, t. j. ako žiada, aby súd rozhodol, aby výrok rozhodnutia bol jasný, určitý a vykonateľný v časti uloženia povinnosti žalovaným, pretože nie je možné rozhodnúť, že súd ukladá povinnosť buď žalovanej v l. rade alebo žalovanej v 2. rade, pričom zároveň ho poučil, že ak podanie v lehote 10 dní odo dňa doručenia neopraví alebo nedoplní, jeho podanie bude odmietnuté. Konštatoval, že žalobca uznesenie prevzal dňa 19. 03. 2015 a podaním označením ako doplnenie žaloby upravil petit tak, že žiadal, aby súd zaviazal na zaplatenie istiny žalovanú v 1. rade a voči žalovanej v 2. rade žiadal konanie zastaviť, alebo aby súd zaviazal na zaplatenie žalovanú v 2. rade a voči žalovanej v l. rade konanie zastavil. Keďže žalobca svoje podanie, ktoré by mohlo byť považované za žalobu v lehote 10 dní riadne nedoplnil, a pre uvedený nedostatok nebolo možné v konaní pokračovať, postupujúc podľa § 43 ods. 1, 2 OSP jeho podanie odmietol, pretože alternatívny petit uvedený v doplnku žaloby je nevykonateľný a neurčitý. Rozhodnutie o trovách konania oprel o ust. § 146 ods. 1 písm. c/ OSP a vyslovil, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. 3. Toto rozhodnutie včas podaným odvolaním napadol žalobca domáhajúc sa ním jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dôvodil, že v prípade nejasného, resp. neurčitého a nezrozumiteľného petitu je právnou povinnosťou súdu, aby žalobcu jasne a zrozumiteľne poučil v čom sú nedostatky petitu a najmä, ako má byť petit žaloby správne formulovaný. Prezentoval názor, že poučenie dané mu súdom vo výzve bolo nejasné, neúplné a neurčité, pretože súd prvej inštancie jasne
nepovedal, že pre prípad viacerých žalovaných je alternatívny, resp. aj eventuálny petit neprípustný, a že treba žalovať na plnenie viacerých žalovaných buď spoločne a nerozdielne alebo každého na delené plnenie. V dôsledku nejasného poučenia tak opäť nepresne formuloval zmenu petitu. Poukázal tiež na to, že podľa ustálenej súdnej praxe žiadne procesné ustanovenie nebráni tomu, aby jeden a ten istý nárok bol žalobcom súčasne uplatnený a vymáhaný proti viacerým žalovaným s tým rizikom, že proti niektorému z nich bude v spore neúspešný. Potom, čo sám zistil, v čom je zrejmá nesprávnosť petitu jeho žaloby žiadal, aby po zrušení veci odvolacím súdom súd prvej inštancie pripustil zmenu petitu a uložil žalovanej v 1. rade a žalovanej v 2. rade každej z nich povinnosť zaplatiť mu sumu 1.545,67 eura do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ako i náhradu trov konania. 4. Prijatím zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) s účinnosťou od 01. 07. 2016 došlo k zrušeniu zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (§ 473 CSP). Podľa prechodného ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Znamená to, že nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, a teda sa použije na všetky konania a to i na konania začaté predo dňom účinnosti Civilného sporového poriadku s výnimkami z tohto základného pravidla ustanovenými v § 470 ods. 2 CSP. 5. Odvolací súd po zistení, že odvolanie podala strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v zákonom stanovenej lehote (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. 6. V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalobca dňa 27. 11. 2014 doručil súdu prvej inštancie návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým by žalovanej v l. rade alebo žalovanej v 2. rade bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 1.545,67 eura z titulu nedoplatku nákladov spojených s užívaním bytu č. XX nachádzajúcom sa na X. poschodí vo vchode č. XX bytového domu v B. na ul. Y. W., súp. č. XXXX, za obdobie od 01. 09. 2012 do 31. 12. 2012 a od 01. 01. 2013 do 31. 12. 2013. Vo svojom návrhu na vydanie platobného rozkazu uviedol, že vlastníčkou predmetného bytu bola žalovaná v 1. rade, pričom na základe dobrovoľnej dražby konanej dňa 30. 08. 2012 byt vydražila žalovaná v 2. rade, a keďže žalovaná v 1. rade podala žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, ktorá prebieha na súde prvej inštancie pod sp. zn. 19C/138/2012 z opatrnosti s ohľadom na nebezpečenstvo uplynutia premlčacej doby žiadal mu uplatnený nárok priznať buď od žalovanej v l. alebo žalovanej v 2. rade a zároveň navrhol prerušiť konanie do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp. zn. 19C/138/2012. Uznesením zo dňa 10. 12. 2014 č. k. 19RO/506/2014-26 súd prvej inštancie vyzval žalobcu, aby v lehote 10 dní od jeho doručenia doplnil svoje podanie zo dňa 27. 11. 2014 tak, že presne uvedie, čoho sa svojim podaním domáha tým, že špecifikuje petit návrhu, t. j. ako žiada, aby súd rozhodol, aby výrok rozhodnutia súdu bol jasný, určitý a vykonateľný v časti uloženia povinnosti žalovaným, nakoľko nie je možné rozhodnúť, že súd ukladá povinnosť buď žalovanej v l. rade alebo žalovanej v 2. rade a zároveň ho poučil, že v prípade, ak podanie neopraví alebo nedoplní a pre uvedený nedostatok nemožno v konaní pokračovať, jeho podanie odmietne. Predmetné uznesenie bolo žalobcovi doručené dňa 19. 03. 2015 a žalobca naň reagoval písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 27. 03. 2015. Týmto doplnkom navrhol, aby žalovanej v 1. rade bola povinnosť zaplatiť mu sumu 1.545,67 eura a trovy konania uložená do 15 dní od doručenia platobného rozkazu a voči žalovanej v 2. rade bolo konanie zastavené alebo, aby táto povinnosť bola uložená žalovanej v 2. rade a voči žalovanej v 1. rade bolo konanie zastavené. Následne súd prvej inštancie podanie žalobcu zo dňa 27. 11. 2014 v spojení s jeho doplnkom zo dňa 27. 03. 2015 v celom rozsahu odmietol. Za situácie, že žaloba žalobcu bola podaná na súde prvej inštancie dňa 27. 11. 2014 bolo potrebné posúdiť, či účinky s ňou spojené zostali zachované podľa vtedy platných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. 7. Podľa § 79 ods. l prvá, druhá, tretia a piata veta OSP konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Ak je účastníkom právnická osoba, návrh musí obsahovať názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, návrh musí obsahovať obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. 8. Podľa § 42 ods. 3 OSP pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. 9. Návrh na začatie konania spôsobil zákonom predpokladané účinky, len vtedy, ak obsahoval zákonom požadované náležitosti pre podanie v zmysle ust. § 42 ods. 3 OSP a tiež náležitosti, ktoré podľa § 79 ods. 1 OSP musel obsahovať návrh na začatie konania. Jednou z náležitostí návrhu na začatie konania bolo, že z neho muselo byť zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha, teda musel obsahovať tzv. žalobný petit. Neúplnosť, nezrozumiteľnosť alebo nesprávnosť petitu spravidla zakladalo nemožnosť súdu pokračovať v konaní, kým sa návrh neopravil alebo nedoplnil, keďže súd bol žalobným petitom zásadne viazaný. Z viazanosti súdu petitom vyplývalo, že súd nemohol prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhali. Navrhovateľ však nemal povinnosť formulovať návrh rozhodnutia, ale iba formulovať návrh na začatie konania tak, aby bolo zrejmé, čoho sa domáha. V tomto smere stačilo určite a zrozumiteľne označiť spôsob určenia právneho vzťahu, práva alebo povinnosti, ktorá mala byť rozhodnutím súdu uložená odporcovi. Petit návrhu sa tak nemusel doslovne zhodovať s výrokovou časťou rozhodnutia, nakoľko súd môže a musí žalobnú žiadosť upraviť tak, aby bola jasná, stručná, výstižná a vykonateľná. 10. Podľa § 43 ods. 1 OSP sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú určí, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať. Ak ide o podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania, odošle súd uznesenie do 60 dní od doručenia takéhoto podania. 11. Ak účastník v lehote podľa odseku 1 podanie neopraví alebo nedoplní a pre uvedený nedostatok nemožno v konaní pokračovať, súd odmietne podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania. Ak bolo podanie doplnené alebo opravené v celom rozsahu v súlade s uznesením podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže podľa § 210a rozhodnúť súd, ktorý ho vydal (§ 43 ods. 2 OSP). 12. Odvolací súd posudzujúc predmetnú vec vo svetle zhora uvedenej právnej úpravy dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné predpoklady pre odmietnutie podania žalobcu. Na záver súdu o odmietnutí podania, ktoré by podľa obsahu mohlo byť návrhom na začatie konania, totiž museli byť súčasne splnené viaceré podmienky a to výzva súdu, náležité poučenie, uplynutie stanovenej lehoty na opravu alebo doplnenie, pasivita alebo chybný postup účastníka pri realizácii poučenia a záver o tom, že výsledok je nemožnosť súdu pokračovať v konaní. I v prípade, že v súdom určenej lehote účastník by bol pasívny, resp. by neodstránil vady návrhu, k odmietnutiu jeho podania by bolo možné pristúpiť len za situácie, že existencia nedostatkov návrhu je takého charakteru, ktorý bráni súdu pokračovať v ďalšom konaní. Bude tomu tak najmä v prípadoch, ak z obsahu návrhu nemožno zistiť, čoho sa navrhovateľ domáha voči odporcovi a aká povinnosť odporcu zodpovedá tomuto právu navrhovateľa alebo ak neobsahuje uvedenie skutočností, z ktorých odvodzuje svoje právo, ktorého ochrany sa domáha a to aspoň v takom rozsahu, aby bolo možné posúdiť totožnosť veci, pričom v tomto smere je potrebné vychádzať zo záverov už zhora uvedených. Možnosťou pokračovať v konaní v tomto zmysle je možnosť súdu konať aj rozhodovať bez zásadnejších prekážok, ktorými sú neodstrániteľné alebo neodstránené nedostatky návrhov, musí ísť o prekážky pre akýkoľvek ďalší postup všeobecného súdu (pozri napr. IV. ÚS 1/02). O takúto situáciu však v súdenej veci nešlo. 13. Na rozdiel od súdu prvej inštancie odvolací súd zastáva stanovisko, že podanie žalobcu spĺňalo zákonné náležitosti návrhu na začatie konania. Výklad a používanie § 43 ods. 1 a 2, § 75 ods. 2, § 79 ods. 1 OSP totiž muselo v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov na súdnu ochranu podľa čl. 6 Ústavy SR. Súd musel vykladať a používať citované ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Interpretáciou a používaním týchto ustanovení nemohol obmedziť základné právo na súdnu ochranu bez zákonného podkladu. Súd musel súčasne vychádzať z toho, že súdy majú poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 OSP). Občianske súdne konanie sa muselo v každom jednotlivom prípade stať zárukou zákonnosti. Prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov konania a nadmerný tlak na dopĺňanie takých náležitostí do procesných úkonov účastníkov, ktoré nemajú oporu v zákone, ktoré idú nad rámec zákona alebo nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, neboli a ani za účinnosti Civilného sporového poriadku nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu. 14. Posudzujúc žalobu žalobcu v kontexte s celým jej obsahom je potrebné prijať záver, že neboli dané zákonné podmienky na jej odmietnutie pre existenciu nedostatkov brániacich súdu v konaní pokračovať. Žalobca totiž vo svojej žalobe riadne označil strany sporu, je z nej zjavné, ktorému súdu je určená, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a je tiež podpísaná a datovaná. Z jej obsahu je zrejmé a jasné,
čo ňou žalobca sleduje, čoho sa domáha a z akého titulu, keď žalobca opísal rozhodujúce skutočnosti o ktoré opiera svoj nárok. Pokiaľ súd prvej inštancie odmietnutie žaloby žalobcu vyvodil zo skutočnosti, že alternatívny petit uvedený žalobcom v doplnku jeho žaloby je nevykonateľný a neurčitý, mal vziať zreteľ i na obsah žaloby, v ktorej žalobca ozrejmil, z akého dôvodu sa plnenia domáha buď od žalovanej v l. rade alebo žalovanej v 2. rade. Podľa názoru odvolacieho súdu, i keď takto špecifikovaný petit žaloby nebránil v zásade súdu prvej inštancie vo veci ďalej konať, žalobca vo svojom odvolacom návrhu už žalobný petit upresnil tak, že žiada, aby žalovanej v l. rade bola uložená povinnosť zaplatiť mu žalovanú sumu a rovnako tak žiada, rovnakú povinnosť uložiť i žalovanej v 2. rade a v tomto smere žiada pripustiť zmenu žaloby. Niet tak prekážky brániacej súdu prvej inštancie po tom, čo rozhodne o zmene žaloby, pokračovať v konaní, v ktorom sa bude musieť zaoberať samotnou dôvodnosťou žaloby voči každej zo žalovaných. Odvolanie žalobcu je tak dôvodné, keďže odmietnutím jeho podania a nesprávnym procesným postupom mu súd prvej inštancie znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné právo v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, čo je dôvodom, pre ktorý odvolací súd musí napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť. 15. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP). Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).