Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31Cob-100-2015.pdf
PDF · 101.73 KB
Case nature
Area
Subarea
31Cob/100/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v právnej veci žalobcu: Ing. S. H., CSc., nar. XX.XX.XXXX, C. X, D., zastúpený Hudec s.r.o., Lazaretská 23, Bratislava, v mene ktorej spoločnosti koná advokát a konateľ JUDr. Marek Hudec, proti žalovanému: Cechagro s.r.o., Halenárska 3, Trnava, IČO: 46 046 488, o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 23Cb/135/2014-69 zo dňa 03.06.2015 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti zamietnutia návrhu o určenie neplatnosti uznesenia mimoriadneho valného zhromaždenia právneho predchodcu žalovaného konané dňa 16.04.2014 potvrdzuje, v časti zamietnutia návrhu o určenie neplatnosti uznesenia mimoriadneho valného zhromaždenia právneho predchodcu žalovaného konané dňa 11.06.2014 rozhodnutie zrušuje a vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie zamietol návrh, ktorým žalobca žiadal určiť, že uznesenia prijaté na mimoriadnych valných zhromaždeniach právnej predchodkyne žalovanej konaných v dňoch 16.04.2014 a 11.06.2014 sú neplatné. Žalovanému ako v konaní úspešnej strane sporu náhradu trov konania nepriznal, pretože si žiadne neuplatnil.
2. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorý žalobca odôvodnil poukazom na to, že do zániku spoločnosti OBNOVA - AUTO s.r.o. bol jej spoločníkom s výškou obchodného podielu 20%. Žalovaný je právnym nástupcom spoločnosti OBNOVA-AUTO s.r.o. Dňa 16.04.2014 sa konalo valné zhromaždenie spoločnosti OBNOVA-AUTO s.r.o., na ktoré nebol pozvaný a na ktorom bol odsúhlasený predaj nehnuteľného majetku pre spoločnosť MOTOR PARTNER s.r.o. Bratislava. Dňa 11.06.2014 sa konalo ďalšie mimoriadne valné zhromaždenie, na ktorom sa rozhodlo o zrušení spoločnosti OBNOVA-AUTO s.r.o. zlúčením so žalovaným. Ani na toto mimoriadne valné zhromaždenie nebol žalobca pozvaný. Zároveň v tento deň bola uzatvorená zmluva o zlúčení, na základe ktorej došlo k zániku spoločnosti OBNOVA - AUTO s.r.o. a žalobca prestal byť spoločníkom tejto spoločnosti,. Napriek tomu, že dňa 16.04.2014 sa na mimoriadnom valnom zhromaždení rozhodovalo o predaji časti podniku v jeho neprítomnosti, konateľka Ing. Šudilová skonštatovala, že valné zhromaždenie je zvolané v súlade so spoločenskou zmluvou a boli tak na ňom prijaté nezákonné uznesenia, určenia neplatnosti ktorých sa žalobca domáha.
3. Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil, svoju neprítomnosť neospravedlnil, preto súd konal v súlade s § 101 O.s.p. v jeho neprítomnosti a o veci rozhodol.
4. Z vykonaného dokazovania a predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že dňa 16.04.2014 sa konalo mimoriadne valné zhromaždenie, na ktorom došlo k odsúhlaseniu predaja nehnuteľného majetku pre spoločnosti MOTOR PARTNER s.r.o. vedenom na LV č. XXXX a časť hnuteľného majetku. Dňa 11.06.2014 sa konalo mimoriadne valné zhromaždenie, ktoré prijalo uznesenie o zrušení spoločnosti OBNOVA - AUTO s.r.o. bez likvidácie s tým, že sa spoločnosť zlúči so žalovaným, ktorý je jej nástupníckou spoločnosťou tak, že na právneho nástupcu neprechádza základné imanie zanikajúcej spoločnosti a spoločníci zanikajúcej spoločnosti účasť v nástupníckej spoločnosti nenadobúdajú a nestavajú sa jej spoločníkmi. Žalobca na tomto valnom zhromaždení prítomný nebol. Dňa 19.06.2014 bola spoločnosť OBNOVA - AUTO s.r.o. dobrovoľne vymazaná z obchodného registra z dôvodu zlúčenia so žalovaným.
5. Súd prvej inštancie z hľadiska opodstatnenosti žaloby vychádzal z ust. § 131 ods. 1, 2, 3 Obchod. zák. a zisťoval, či zo strany žalobcu bola dodržaná lehota na podanie návrhu na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ktorá je lehotou prekluzívnou a jej márne uplynutie má za následok zánik práva domáhať sa takéhoto určenia. Začiatok lehoty je stanovený objektívne od prijatia uznesenia valného zhromaždenia, prípadne, ak nebolo riadne zvolané, lehota sa posudzuje odo dňa, kedy sa oprávnená osoba mohla o uznesení dozvedieť, čo znamená, že nie je rozhodujúce, kedy sa o ňom dozvedela, ale kedy sa objektívne o tom dozvedieť mohla.
6. Súd zistené skutočnosti vyhodnotil a dospel k záveru, že žalobca ako spoločník zaniknutej spoločnosti OBNOVA - AUTO s.r.o. sa mohol o konaní mimoriadneho valného zhromaždenia dňa 16.04.2014, na ktorom bol odsúhlasený predaj nehnuteľného majetku vedeného na LV č. XXXX v k.ú. R. K. a časti hnuteľného majetku pre spoločnosť MOTOR PARTNER s.r.o. už dňa 26.05.2014, kedy mu bola vydaná zápisnica z tohto mimoriadneho valného zhromaždenia, čo žalobca potvrdil i vo svojej výpovedi pred súdom, a tak trojmesačná lehota na podanie návrhu o určenie neplatnosti uznesenia prijatom na mimoriadnom valnom zhromaždení konanom dňa 16.04.2014 uplynula dňa 27.08.2014, ale žaloba bola podaná dňa 24.10.2014, teda po uplynutí trojmesačnej prekluzívnej lehoty.
7. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že lehota na podanie žaloby mu začala plynúť až od právoplatnosti uznesenia Okresného súdu Bratislava III., ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie a ktorým súd žalobcovi uložil povinnosť podať návrh v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia.
8. K dodržaniu lehoty na podanie žaloby vo vzťahu ku konaniu mimoriadneho valného zhromaždenia dňa 11.06.2014 súd skonštatoval, že o konaní tohto valného zhromaždenia sa žalobca mohol dozvedieť už dňa 19.06.2014 a to z výpisu z obchodného registra spoločnosti OBNOVA - AUTO s.r.o. z ktorého vyplýva, že došlo k dobrovoľnému výmazu tejto spoločnosti v dôsledku jej zlúčenia zo spoločnosťou Cechagro s.r.o. a tak trojmesačná lehota začala plynúť dňa 20.06.2014 a uplynula 20.09.2014. Zo zoznamu listín založených v zbierke listín príslušného registrového súdu tiež vyplýva, že spoločnosť OBNOVA - AUTO s.r.o. doručila do zbierky listín listiny súvisiace s jej výmazom dňa 13.06.2014 a teda navrhovateľ sa s nimi mohol oboznámiť už skôr ako v októbri 2014 a podať návrh na určenie neplatnosti uznesenia mimoriadneho valného zhromaždenia. Ani v tomto prípade trojmesačnú lehotu nedodržal preto súd návrh v celom rozsahu zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., ale v konaní úspešnému žalovanému náhradu nepriznal.
9. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd predmetné rozhodnutie zrušil a vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania zdôraznil, že rozhodnutie súdu je nesprávne, keď súd vychádzal z nesprávnych skutkových zistení a vec nesprávne právne posúdil. Vo vzťahu k plynutiu lehôt na podanie žaloby zdôraznil, že táto sa musí odvodzovať od jeho skutočnej vedomosti o existencii žalobou napadnutých uznesení prijatých na valných zhromaždeniach. Súdom v rozhodnutí prezentovaný záver o nedodržaní prekluzívnej lehoty by znamenal nehospodárne konanie v súvislosti s uložením mu povinnosti predbežným opatrením nariadeným Okresným súdom Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 22Cb/109/2014, ktorým mu určil 30-dňovú lehotu na podanie žaloby vo veci samej, a od ktorej je potrebné lehotu pre podanie žaloby počítať. K zamietnutiu žaloby súvisiacej s valným zhromaždením konaným dňa 11.06.2014 zdôraznil, že je osobou oprávnenou uvedenou v § 131 ods. 1 Obchod. zák. na podanie žaloby, ale nie je jeho povinnosťou sústavne zisťovať stav a údaje zapísané v obchodnom registri, k čomu súd prvej inštancie ani nezisťoval, či boli tieto údaje zverejnené zákonom predpísaným spôsobom, preto má za to, že i v tomto prípade je lehota na podanie žaloby zachovaná.
10. Po uplynutí lehoty na podanie odvolania žalobca zaslal odvolaciemu súdu vyjadrenie, doručené dňa 02.09.2015, a zdôraznil, že uznesenie valného zhromaždenia, ktoré sa konalo dňa 11.06.2014 sa týka zlúčenia spoločnosti, a v takom prípade platí pre podanie žaloby nie všeobecná 3-mesačná prekluzívna lehota, ale lehota 6-mesačná, ako vyplýva z ust. § 218h ods. 1 Obchod. zák., ktorá právna úprava je spojená i s § 131 Obchod. zák.
11. Žalovaný, ktorému bolo doručené odvolanie sa k nemu nevyjadril.
12. Odvolací súd o odvolaní rozhodol podľa zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) účinnom od 01.07.2016, ktorý nahradil zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Z prechodných ustanovení zák. č. 160/2015 Z.z. uvedených v ust. § 470 ods. 1 a 2 C.s.p. vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Znenie prechodných ustanovení znamená, že nová právna úprava vychádza z princípu okamžitej aplikácie procesnoprávnych noriem, čo znamená, že sa použije na všetky konania a to i na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti nového zákona. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie rozhodoval podľa právneho predpisu účinného v čase začatého súdneho konania, ktorým bol zák. č. 99/1963 Zb., za účinnosti ktorého začalo konanie vo veci samej a podľa tohto zákona boli vykonané i súvisiace procesné úkony, bolo vedené dokazovanie a vyhlásené rozhodnutie. Za účinnosti tohto zákona začalo aj odvolacie konanie. Krajský súd konajúci ako súd odvolací musel rešpektovať daný stav, ktorý zodpovedá princípu právnej istoty a legitímnemu očakávaniu strán, že ich vec bude posúdená podľa predpisov platných v čase vykonania procesných úkonov a rozhodnutia súdu v danej veci ako i začatého odvolacieho konania. K uvedenému odvolací súd poukazuje na článok 2 ods. 1, 2 a článok 3 ods. 1 Základných princípov zák. č. 160/2015 Z.z., kedy bolo potrebné podľa § 470 ods. 1, 2 C.s.p. aplikovať tie ustanovenia nového procesného predpisu, ktoré boli v čase rozhodovania použiteľné na dané konanie, ale nemohol opomenúť ani ustanovenia O.s.p., ktoré boli použité súdom prvej inštancie.
13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia (§ 356 písm. b) C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a) C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. ) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v časti týkajúcej sa právneho posúdenia veci a následného zamietnutia žaloby o určenie neplatnosti uznesení prijatých na mimoriadnom valnom zhromaždení konanom dňa 16.04.2014 správne a je ho potebné podľa § 387 ods.1 C.s.p. potvrdiť, ale v časti, ktorou bol návrh zamietnutý vo vzťahu k určeniu neplatnosti uznesení, prijatých na mimoriadnom valnom zhromaždení konanom dňa 11.06.2014, na ktorom bol schválený návrh zmluvy o zlúčení nie je možné vzhľadom na jeho právne posúdenie potvrdiť ani zmeniť a je potrebné ho zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b) a c) C.s.p.) a vec o tejto časti žaloby vrátiť na ďalšie konanie podľa § 391 ods. 1 C.s.p..
14. Za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie je možné považovať tiež nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu v podmienkach vnútroštátnej úpravy slovenského civilného procesu v čase rozhodovania súdom prvej inštancie vymedzovalo (na úrovni zákona) ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. ( teraz ho vymedzuje ust. § 220 ods. 2 C.s.p.), podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil; dbá pritom aj na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. S uvedenými požiadavkami je ale absencia dôvodov rozhodnutia a existencia nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení nevyplývajú. Ak povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, jej nesplnením sa odníma aj možnosť náležite skutkovo
aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi v rámci využitia prípadných riadnych alebo i mimoriadnych opravných prostriedkov) a výskyt takejto vady zakladal sám osebe nielen dôvod odvolania podľa v čase podania odvolania platného ust. § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., v súčasnosti nahradeným § 389 ods.1 písm b) C.s.p.
15. Pri rešpektovaní vyššie uvedených úvah musí odvolací súd konštatovať, že súd prvej inštancie pochybil, keď návrh v celom rozsahu z dôvodu nedodržania prekluzívnej lehoty na podanie návrhu zamietol a nevenoval sa otázke lehoty pri podaní návrhu na vyslovenie neplatnosti uznesení prijatých na mimoriadnom valnom zhromaždení, na ktorom sa nevenoval otázke neplatnosti návrhu zmluvy o splynutí podľa § 218h Obchod. zák.
16. Vychádzajúc z obsahu žaloby predmetom konania bol návrh na určenie neplatnosti uznesení prijatých na dvoch mimoriadnych valných zhromaždení spoločnosti OBNOVA-AUTO s.r.o. , a to na valnom zhromaždení, ktoré sa konalo dňa 16.04.2014, ktorým bol odsúhlasený predaj nehnuteľného majetku uvedeného na LV č. XXXX pre k.ú. R. K. a časť hnuteľného majetku spoločnosti MOTOR PARTNER s.r.o. Bratislava a na valnom zhromaždení, ktoré sa konalo dňa 11.06.2014, obe ako mimoriadne zasadnutia, na ktoré žalobca nebol prizvaný a na dňa 11.06.2014 bol schválený návrh zmluvy o zlúčení spoločnosti OBNOVA - AUTO s.r.o. s nástupníckou spoločnosťou Cechagro s.r.o. Trnava. Súd prvej inštancie žalobu, týkajúcu sa uvedených valných zhromaždení zamietol s odôvodnením, že návrh bol podaný na súd až po uplynutí 3 - mesačnej prekluzívnej lehoty, ktorá vyplýva z ust. § 131 ods. 1 Obchod. zák., keď skonštatoval, že o konaní valného zhromaždenia dňa 16.04.2014 sa žalobca mohol dozvedieť už dňa 26.05.2014, v ktorý deň mal k dispozícii zápisnicu z uvedeného mimoriadneho valného zhromaždenia a od nasledujúceho dňa mu tak začala plynúť zákonná 3-mesačná lehota, ktorú v súvislosti s domáhaním sa neplatnosti tohto mimoriadneho valného zhromaždenia ale nedodržal, nakoľko táto uplynula dňa 27.08.2014 a žaloba bola podaná dňa 24.10.2014.
17. Z dôvodu potreby vyporiadať sa s odvolacím dôvodom, na ktorý poukazoval odvolateľ v súvislosti s tým, že predbežným opatrením nariadeným Okresným súdom Bratislava III v uznesení vydanom pod č.k. 22cb/109/2014-27 dňa 15.07.2014 mu bola uložená povinnosť podať žalobu do 30 dní od právoplatnosti tohto predbežného opatrenia a tak má za to, že mu lehota začala plynúť až od právoplatnosti tohto uznesenia, odvolací súd uvádza, že takýto názor odvolateľa nie je správny . Začiatok plynutia lehoty sa pri podaní žaloby podľa § 131 ods.1 Obchod. zák. určuje od momentu, kedy sa oprávnená osoba mohla o uznesení objektívne dozvedieť, čo bolo vyhodnotené súdom prvej inštancie a určené, že začiatok lehoty bol daný dňom nasledujúcim po tom, ako žalobca mal k dispozícii zápisnicu z tohto mimoriadneho valného zhromaždenia, čo bolo dňa 26.05.2014. Pre určenie lehoty pri posúdení tejto veci je preto určenie povinnosti podať žalobu iným súdom irelevantné a odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovým zistením a právnym posúdením tejto časti žaloby tak, ako je uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie. Vychádzajúc zo znenia príslušného hmotnoprávneho predpisu (§131 Obchod. zák.) je jednoznačné, že lehota uplatnenie práva na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenie je lehotou prekluzívnou, ktorá sa počíta odo dňa prijatia uznesenia valného zhromaždenia, alebo ak nebolo riadne zvolané odo dňa kedy sa mohla o uznesení oprávnená osoba dozvedieť. Dokazovaním mal súd preukázané, že žalobca sa o uznesení, ktoré žalobou napáda dozvedel dňa 26.05.2014, preto nie je dôvodné, aby sa predlžovala lehota na podanie žaloby.
18. Iná skutková a právna situácia je v prípade domáhania sa neplatnosti uznesení prijatých na mimoriadnom valnom zhromaždení, ktoré sa konalo dňa 11.06.2014, na ktorom došlo k schváleniu zmluvy o zlúčení spoločnosti OBNOVA - AUTO s.r.o. Bratislava so spoločnosťou Cechagro s.r.o. Trnava. Je možné prisvedčiť odvolateľovi, že nie je od neho možné žiadať, aby denne zisťoval stav zápisu v obchodnom registri, preto v prípade, ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, ako tvrdí žalobca, zákonodarca nestanovil hornú hranicu objektívnej lehoty, čo v podstate znamená, že takéto uznesenie môže byť napadnuté do uplynutia troch mesiacov od konania ďalšieho valného zhromaždenia, ak žalobca ako oprávnená sa nemal možnosť o prijatí uznesenia , ktorého neplatnosti sa domáha inak dozvedieť, ako až na ďalšom valnom zhromaždení. V prípade konania valného zhromaždenia dňa 16.04.2014 tomu tak nebolo z dôvodov už uvedených vyššie, ale iná skutková a právna situácia je pri skúmaní lehoty na podanie žaloby pri prijatí uznesení na mimoriadnom valnom zhromaždení konanom dňa 11.06.2014. Súd prvej inštancie sa nezaoberal právnou úpravou účinnou od 01.01.2008, ktorá pripúšťa, aby určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia o zlúčení alebo splynutí a uznesenia
o schválení návrhu zmluvy o zlúčení alebo splynutí na základe návrhu sa posudzovalo i podľa § 218h , ktoré ustanovenie odkazuje na § 183 v spojení s § 131 Obchod. zák. Nakoľko súd prvej inštancie sa návrhom o určenie neplatnosti uznesenia mimoriadneho valného zhromaždenia o zlúčení z tohto hľadiska nezaoberal a vec neposúdil, v dôsledku čoho rozhodnutie v tejto časti riadne neodôvodnil, došlo k porušeniu práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie súdneho rozhodnutia a tak odvolací súd k záveru, že v posudzovanej veci ide v tejto časti o nepreskúmateľnosť rozsudku pre nedostatok dôvodov, čo možno charakterizovať ako odňatie stranám reálnu možnosť konať pred súdom (§ 389 ods. 1 písm. b) C.s.p.). Odvolací súd rešpektujúc zachovanie práva strán sporu na riadny dvojinštančný proces so všetkými jeho náležitosťami, ktorý zahŕňa tak vykonanie dokazovania k rozhodujúcim otázkam súdom prvej inštancie, ako aj dôsledne a konkrétne právne posúdenie veci, rozsudok súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa neplatnosti uznesenia mimoriadneho valného zhromaždenia ktoré sa konalo dňa 11.06.2014 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
19. S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie opäť o tejto časti žaloby z hľadiska dodržania lehoty pri posúdení pre jej plynutie rozhodných skutočností rozhodne a zároveň podľa § 396 ods. 3 C.s.p. rozhodne i o náhrade trov odvolacieho konania .
Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).