Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 38 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (55)Rozsudok_27Co-36-2017.pdf
PDF · 83.47 KB
Case nature
Area
Subarea
27Co/36/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu B. C. E., s.r.o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom v R., L. č. 8, zastúpeného advokátom JUDr. C. H., so sídlom v R., L. č. 8, proti žalovanej G. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., A. A. XXX/XX, t.č. bytom H. G. XX, H., XXXXX BG, F., o zaplatenie 2.193,80 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 03. októbra 2016, č.k. 5C/399/2015-70, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti do výroku II. , ktorým žalobu vo zvyšku zamietol, a vo výroku IV. o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .
Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Rozsudkom zo dňa 03. októbra 2016 č.k. 5C/399/2015-70 súd prvej inštancie výrokom I. konanie v časti o zaplatenie sumy 200 Eur zastavil. Výrokom II. vo zvyšku zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 1.993,80 Eur s 8,75% ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.108,11 Eur od 14.01.2013 do 09.08.2016, zo sumy 1.908,11 Eur od 10.08.2016 do zaplatenia, a to formou mesačných splátok po 100 Eur, ktoré budú splatné k 15. dňu v mesiaci, počnúc právoplatnosťou rozhodnutia vo veci samej a na tom základe, že jeho právny predchodca - spoločnosť F. so žalovanou uzavrel úverovú zmluvu č. XX-XXXXXXXXXX, a poskytol žalovanej úver vo výške 4.979,09 Eur. Výrokom III. žalobcovi vrátil súdny poplatok v sume 5,30 Eur. Výrokom IV. žalovanej náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Úverová zmluva, vzhľadom na jej obsahové náležitosti, je spotrebiteľských úverom v zmysle § 2 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže právny predchodca žalobcu ako dodávateľ poskytol žalovanej, ktorá nekonala v rámci svojej podnikateľskej činnosti (teda v postavení spotrebiteľa), finančné prostriedky. Žalobca, resp. jeho právny predchodca poskytol žalovanej úver vo výške 150.000 Sk, t.j. 4.979,09 Eur, ktorý mala žalovaná vrátiť v mesačných splátkach po 3.100 Sk, t.j. 102,90 Eur, za podmienok vyššie uvedených. Vzhľadom na to bolo potrebné skúmať, či uzavretá zmluva o úvere spĺňa obligatórne náležitosti podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Súd prvej inštancie zistil, že zmluva uzavretá medzi stranami sporu neobsahuje riadny údaj o konečnej splatnosti úveru. V zmluve uvedený údaj, že konečná splatnosť spotrebiteľského úveru je „do 6 rokov od splatnosti prvej mesačnej anuitnej splátky“ nie je naplnením chýbajúcej zákonnej náležitosti zmluvy. Súd tiež poukazuje na to, že splatnosť prvej splátky je v zmluve určená ako „najbližší deň v mesiaci, nasledujúci po poskytnutí úveru, uvedený v čl. I. zmluvy ako termín splatnosti pravidelných mesačných anuitných splátok spotrebiteľského úveru“ a dátum poskytnutia úveru je vymedzený slovami: „najneskôr do piatich pracovných dní od splnenia podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru uvedených v tejto zmluve“. Takáto formulácia je veľmi
všeobecná a neurčitá a bežný spotrebiteľ si z nej môže termín konečnej splatnosti úveru vypočítať len s ťažkosťami. Súd zastáva názor, že právnemu predchodcovi žalobcu nič nebránilo, aby v zmluve uviedol konkrétny dátum konečnej splatnosti úveru. Okrem toho v zmluve nie je spôsobom uvedeným v zákone uvedená výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V súvislosti s absenciou týchto obligatórnych náležitostí zmluvy je potrebné zmluvu posudzovať podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. za bezúročnú a bez poplatkov.
2. Žalobcovi, v zmysle vyššie uvedených skutočností, voči žalovanej vznikol nárok len na vrátenie poskytnutej istiny 4.979,09 Eur, nie na úroky, prípadne poplatky. Z dokazovania vyplynulo, že žalovaná žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi uhradila celkom sumu 5.874,40 Eur. Z toho vyplýva, že zo strany žalovanej bolo žalobcovi uhradené viac. Súd teda žalobu žalobcu považoval za nedôvodnú. Pokiaľ žalobca v konaní uvádzal, že žalovaná svoj dlh uznala, súd prvej inštancie uvádza, že vyjadrenie žalovanej o tom, že si je plne vedomá svojho dlhu, nepovažuje za uznanie dlhu, keďže dlh z jej strany nebol určený čo do dôvodu aj výšky.
3. Žalobca vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy 200 Eur späť z dôvodu, že táto suma bola uhradená po začatí konania. Keďže ku späťvzatiu časti žaloby došlo pred začatím pojednávania, súd konanie v tejto časti zastavil v súlade s ust. § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku („CSP“) s poukazom na ust. § 146 ods. 1 veta druhá CSP. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol z dôvodov uvedených vyššie.
4. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP. Žalovaná mala v konaní neúspech len v pomerne nepatrnej časti (týkajúcej sa zastavenia konania, ktoré procesne zavinila), preto jej vznikol nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Žalovanej však v konaní žiadne trovy nevznikli, preto súd rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
5. Proti tomuto rozsudku do výrokov II. a IV. podal žalobca včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že uloží žalovanej zaplatiť mu 1.993,80 Eur s 8,75% ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.108,11 Eur od 14.01.2013 do 09.08.2016, zo sumy 1.908,11 Eur od 10.08.2016 do zaplatenia, a to formou mesačných splátok po 100 Eur, ktoré budú splatné k 15. dňu v mesiaci, počnúc právoplatnosťou rozhodnutia vo veci samej. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie a nesprávny procesný postup. Poukazoval, že žalovaná svoj dlh uznala v podaní adresovanom súdu prvej inštancie, v ktorom uviedla, že, že dlh si plne uvedomuje a mala by záujem dohodnúť sa so žalobcom na splátkovom kalendári. Nakoľko boli splnené predpoklady pre rozhodnutie rozsudkom pre uznanie nároku, súd prvej inštancie mal rozhodnúť týmto rozsudkom podľa ust. § 282 CSP bez toho, aby vyhodnocoval skutkový stav a vykonával právne posúdenie skutkového stavu z hľadiska hmotného práva. Poukazoval na uznesenie NS SR sp.zn. 3Obo 38/2009 zo dňa 25.03.2010. V ďalšej časti svojho odvolania citoval „právne názory vyjadrené v Rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 v právnej veci C-42/15, T., ktorým sú slovenské súdy viazané“. Zvýraznil odpoveď Súdneho dvora EU, podľa ktorej článok 10 ods. 2 písm. h/ a i/ Smernice treba vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. 2. Článok 23 Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto Smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.
6. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.
7. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa §§ 379 a 380 Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z., (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku o zamietnutí žaloby v časti podľa 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:
8. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym posúdením uplatnenej pohľadávky, ako vykonal súd prvej inštancie.
9. V prípade námietok žalobcu voči právnemu posúdeniu veci súdom prvej inštancie treba považovať za správny záver, podľa ktorého údaje obsiahnuté v tzv. formulárovej zmluve nezodpovedali požiadavkám kladeným na zmluvu o spotrebiteľskom úvere v rámci citovaných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch. Ak zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a taktiež konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, možno dospieť len k tomu záveru, že takéto náležitosti sú obligatórnymi (povinnými) náležitosťami s následkom v podobe považovania poskytnutého úveru za úver bezúročný a bez poplatkov. Účelu úpravy spotrebiteľského práva (ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a jeho ochrana ako slabšieho účastníka právneho vzťahu) zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i/ zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý každý z údajov vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok“ viaže ku každej z tam uvedených položiek teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k poplatkom. Na základe uvedeného preto správne súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá účastníkmi konania neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru ako to vyžaduje ust. zákon o spotrebiteľských úveroch, pričom ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, a preto je možné považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov.
10. K poukazu na rozsudok Súdneho dvora EU zo dňa 09.11.2016 zn. C-42/15 odvolací súd poukazuje v tejto súvislosti na Rozsudok Súdneho dvora EÚ zo 4. júla 2006, C-212/04 Adeneler, v ktorom uviedol, že povinnosť vnútroštátneho sudcu odvolávať sa na obsah smernice pri výklade a uplatňovaní relevantných ustanovení vnútroštátneho práva je obmedzená všeobecnými zásadami práva, najmä právnou istotou a zákazom retroaktivity, a nemôže slúžiť ako základ pre výklad contra legem vnútroštátneho práva (pozri analogicky rozsudok zo 16. júna 2005, Pupino, C-105/03, Zb. s. I-5285, body 44 a 47). Súdny dvor EÚ vykladá jedine a výlučne právo Európskej únie a ako taký nikdy nie je oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho, toto právo prináleží len vnútroštátnym súdom.
11. V prípade konfliktu medzi smernicou EÚ a slovenským zákonom sa automaticky neuplatní smernica. V taktom prípade musí vnútroštátny súd skúmať, či môže smernici priznať priamy účinok, a ak jej priamy účinok poskytnúť nemôže tak, či jej môže priznať nepriamy účinok (teda vykladať zákon eurokonformne), alebo či jej takýto nepriamy účinok priznať nemôže.
12. V danej veci ide o spor medzi jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie je možné, aby vnútroštátne súdy poskytli smernici priamy účinok. Súdy preto musia skúmať danosť nepriameho účinku smernice a teda, či môže podľa vnútroštátnych výkladových metód vykladať vnútroštátne právo (zákon) eurokonformne.
13. Slovenské súdy v konštantnej judikatúre potvrdenej Najvyšším súdom SR opakovane konštatovali a vyložili, že zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje členenie splátok na splátky úveru, splátky poplatkov a splátky úverov, a uvedenie zrozumiteľným údajom konečnej splatnosti úveru.
14. Súdy prvej inštancie sú viazané zásadou právnej istoty vyjadrenou v článku 2 ods. 2 CSP, ktorá vyžaduje, aby spor v rovnakej veci bol rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. 15. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
16. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania žalobcu potvrdil napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby sčasti tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
17. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).