Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Co/36/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu B. C. E., s.r.o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom v R., L. č. 8, zastúpeného advokátom JUDr. C. H., so sídlom v R., L. č. 8, proti žalovanej G. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., A. A. XXX/XX, t.č. bytom H. G. XX, H., XXXXX BG, F., o zaplatenie 2.193,80 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 03. októbra 2016, č.k. 5C/399/2015-70, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti do výroku II. , ktorým žalobu vo zvyšku zamietol, a vo výroku IV. o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Rozsudkom zo dňa 03. októbra 2016 č.k. 5C/399/2015-70 súd prvej inštancie výrokom I. konanie v časti o zaplatenie sumy 200 Eur zastavil. Výrokom II. vo zvyšku zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 1.993,80 Eur s 8,75% ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.108,11 Eur od 14.01.2013 do 09.08.2016, zo sumy 1.908,11 Eur od 10.08.2016 do zaplatenia, a to formou mesačných splátok po 100 Eur, ktoré budú splatné k 15. dňu v mesiaci, počnúc právoplatnosťou rozhodnutia vo veci samej a na tom základe, že jeho právny predchodca - spoločnosť F. so žalovanou uzavrel úverovú zmluvu č. XX-XXXXXXXXXX, a poskytol žalovanej úver vo výške 4.979,09 Eur. Výrokom III. žalobcovi vrátil súdny poplatok v sume 5,30 Eur. Výrokom IV. žalovanej náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Úverová zmluva, vzhľadom na jej obsahové náležitosti, je spotrebiteľských úverom v zmysle § 2 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže právny predchodca žalobcu ako dodávateľ poskytol žalovanej, ktorá nekonala v rámci svojej podnikateľskej činnosti (teda v postavení spotrebiteľa), finančné prostriedky. Žalobca, resp. jeho právny predchodca poskytol žalovanej úver vo výške 150.000 Sk, t.j. 4.979,09 Eur, ktorý mala žalovaná vrátiť v mesačných splátkach po 3.100 Sk, t.j. 102,90 Eur, za podmienok vyššie uvedených. Vzhľadom na to bolo potrebné skúmať, či uzavretá zmluva o úvere spĺňa obligatórne náležitosti podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Súd prvej inštancie zistil, že zmluva uzavretá medzi stranami sporu neobsahuje riadny údaj o konečnej splatnosti úveru. V zmluve uvedený údaj, že konečná splatnosť spotrebiteľského úveru je „do 6 rokov od splatnosti prvej mesačnej anuitnej splátky“ nie je naplnením chýbajúcej zákonnej náležitosti zmluvy. Súd tiež poukazuje na to, že splatnosť prvej splátky je v zmluve určená ako „najbližší deň v mesiaci, nasledujúci po poskytnutí úveru, uvedený v čl. I. zmluvy ako termín splatnosti pravidelných mesačných anuitných splátok spotrebiteľského úveru“ a dátum poskytnutia úveru je vymedzený slovami: „najneskôr do piatich pracovných dní od splnenia podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru uvedených v tejto zmluve“. Takáto formulácia je veľmi

všeobecná a neurčitá a bežný spotrebiteľ si z nej môže termín konečnej splatnosti úveru vypočítať len s ťažkosťami. Súd zastáva názor, že právnemu predchodcovi žalobcu nič nebránilo, aby v zmluve uviedol konkrétny dátum konečnej splatnosti úveru. Okrem toho v zmluve nie je spôsobom uvedeným v zákone uvedená výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V súvislosti s absenciou týchto obligatórnych náležitostí zmluvy je potrebné zmluvu posudzovať podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. za bezúročnú a bez poplatkov.

2. Žalobcovi, v zmysle vyššie uvedených skutočností, voči žalovanej vznikol nárok len na vrátenie poskytnutej istiny 4.979,09 Eur, nie na úroky, prípadne poplatky. Z dokazovania vyplynulo, že žalovaná žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi uhradila celkom sumu 5.874,40 Eur. Z toho vyplýva, že zo strany žalovanej bolo žalobcovi uhradené viac. Súd teda žalobu žalobcu považoval za nedôvodnú. Pokiaľ žalobca v konaní uvádzal, že žalovaná svoj dlh uznala, súd prvej inštancie uvádza, že vyjadrenie žalovanej o tom, že si je plne vedomá svojho dlhu, nepovažuje za uznanie dlhu, keďže dlh z jej strany nebol určený čo do dôvodu aj výšky.

3. Žalobca vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy 200 Eur späť z dôvodu, že táto suma bola uhradená po začatí konania. Keďže ku späťvzatiu časti žaloby došlo pred začatím pojednávania, súd konanie v tejto časti zastavil v súlade s ust. § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku („CSP“) s poukazom na ust. § 146 ods. 1 veta druhá CSP. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol z dôvodov uvedených vyššie.

4. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP. Žalovaná mala v konaní neúspech len v pomerne nepatrnej časti (týkajúcej sa zastavenia konania, ktoré procesne zavinila), preto jej vznikol nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Žalovanej však v konaní žiadne trovy nevznikli, preto súd rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

5. Proti tomuto rozsudku do výrokov II. a IV. podal žalobca včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že uloží žalovanej zaplatiť mu 1.993,80 Eur s 8,75% ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.108,11 Eur od 14.01.2013 do 09.08.2016, zo sumy 1.908,11 Eur od 10.08.2016 do zaplatenia, a to formou mesačných splátok po 100 Eur, ktoré budú splatné k 15. dňu v mesiaci, počnúc právoplatnosťou rozhodnutia vo veci samej. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie a nesprávny procesný postup. Poukazoval, že žalovaná svoj dlh uznala v podaní adresovanom súdu prvej inštancie, v ktorom uviedla, že, že dlh si plne uvedomuje a mala by záujem dohodnúť sa so žalobcom na splátkovom kalendári. Nakoľko boli splnené predpoklady pre rozhodnutie rozsudkom pre uznanie nároku, súd prvej inštancie mal rozhodnúť týmto rozsudkom podľa ust. § 282 bez toho, aby vyhodnocoval skutkový stav a vykonával právne posúdenie skutkového stavu z hľadiska hmotného práva. Poukazoval na uznesenie NS SR sp.zn. 3Obo 38/2009 zo dňa 25.03.2010. V ďalšej časti svojho odvolania citoval „právne názory vyjadrené v Rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 v právnej veci C-42/15, T., ktorým sú slovenské súdy viazané“. Zvýraznil odpoveď Súdneho dvora EU, podľa ktorej článok 10 ods. 2 písm. h/ a i/ Smernice treba vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. 2. Článok 23 Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto Smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.

6. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

7. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa §§ 379 a 380 Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z., (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku o zamietnutí žaloby v časti podľa 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:

8. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym posúdením uplatnenej pohľadávky, ako vykonal súd prvej inštancie.

9. V prípade námietok žalobcu voči právnemu posúdeniu veci súdom prvej inštancie treba považovať za správny záver, podľa ktorého údaje obsiahnuté v tzv. formulárovej zmluve nezodpovedali požiadavkám kladeným na zmluvu o spotrebiteľskom úvere v rámci citovaných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch. Ak zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a taktiež konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, možno dospieť len k tomu záveru, že takéto náležitosti sú obligatórnymi (povinnými) náležitosťami s následkom v podobe považovania poskytnutého úveru za úver bezúročný a bez poplatkov. Účelu úpravy spotrebiteľského práva (ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a jeho ochrana ako slabšieho účastníka právneho vzťahu) zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i/ zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý každý z údajov vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok“ viaže ku každej z tam uvedených položiek teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k poplatkom. Na základe uvedeného preto správne súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá účastníkmi konania neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru ako to vyžaduje ust. zákon o spotrebiteľských úveroch, pričom ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, a preto je možné považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov.

10. K poukazu na rozsudok Súdneho dvora EU zo dňa 09.11.2016 zn. C-42/15 odvolací súd poukazuje v tejto súvislosti na Rozsudok Súdneho dvora EÚ zo 4. júla 2006, C-212/04 Adeneler, v ktorom uviedol, že povinnosť vnútroštátneho sudcu odvolávať sa na obsah smernice pri výklade a uplatňovaní relevantných ustanovení vnútroštátneho práva je obmedzená všeobecnými zásadami práva, najmä právnou istotou a zákazom retroaktivity, a nemôže slúžiť ako základ pre výklad contra legem vnútroštátneho práva (pozri analogicky rozsudok zo 16. júna 2005, Pupino, C-105/03, Zb. s. I-5285, body 44 a 47). Súdny dvor EÚ vykladá jedine a výlučne právo Európskej únie a ako taký nikdy nie je oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho, toto právo prináleží len vnútroštátnym súdom.

11. V prípade konfliktu medzi smernicou EÚ a slovenským zákonom sa automaticky neuplatní smernica. V taktom prípade musí vnútroštátny súd skúmať, či môže smernici priznať priamy účinok, a ak jej priamy účinok poskytnúť nemôže tak, či jej môže priznať nepriamy účinok (teda vykladať zákon eurokonformne), alebo či jej takýto nepriamy účinok priznať nemôže.

12. V danej veci ide o spor medzi jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie je možné, aby vnútroštátne súdy poskytli smernici priamy účinok. Súdy preto musia skúmať danosť nepriameho účinku smernice a teda, či môže podľa vnútroštátnych výkladových metód vykladať vnútroštátne právo (zákon) eurokonformne.

13. Slovenské súdy v konštantnej judikatúre potvrdenej Najvyšším súdom SR opakovane konštatovali a vyložili, že zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje členenie splátok na splátky úveru, splátky poplatkov a splátky úverov, a uvedenie zrozumiteľným údajom konečnej splatnosti úveru.

14. Súdy prvej inštancie sú viazané zásadou právnej istoty vyjadrenou v článku 2 ods. 2 CSP, ktorá vyžaduje, aby spor v rovnakej veci bol rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. 15. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

16. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania žalobcu potvrdil napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby sčasti tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

17. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .