Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20Co-360-2015.pdf
PDF · 87.53 KB
Case nature
Area
Subarea
20Co/360/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu JUDr. Petra Straku a JUDr. Martina Kopinu v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: P. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. A. Q. X, právne zastúpený: JUDr. Jaroslava Oravcová, advokátka so sídlom vo Vranove nad Topľou, Dobrianskeho 1651, v konaní o zaplatenie 4 438,70,- Eur s prísl, o odvolaní žalovaného a žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 19C/129/2014 - 115 zo dňa 22.06.2015 takto
rozhodol:
I. M e n í sa rozsudok tak, že žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 522,20 Eur eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 130,55 Eur od 21.6.2011 do zaplatenia, zo sumy 130,55 Eur od 21.7.2011 do zaplatenia, zo sumy 130,55 Eur od 21.8.2011 do zaplatenia, zo sumy 130,55 Eur od 21.9.2011 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. V prevyšujúcej časti sa žaloba z a m i e t a. III. Žalobca je povinný n a h r a d i ť žalovanému trovy konania vo výške 617,66 Eur na účet JUDr. Jaroslavy Oravcovej, advokátky, v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol o nároku žalobcu tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 2.057 eur s 9 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 93,50 eura od 21.6.2011 do 13.11.2011, zo sumy 93,50 eura od 21.7.2011 do 13.11.2011, zo sumy 93,50 eura od 21.8.2011 do 13.11.2011, zo sumy 93,50 eura 21.9.2011 do 13.11.2011, zo sumy 93,50 eura od 21.10.2011 do 13.11.2011 a zo sumy 2.057 eur od 14.11.2011 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania vo výške 108,98 Eur. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Požiadavku aktívnej legitimácie žalobcu s ohľadom na platnosť postúpenia pohľadávky mal za splnenú. Úver považoval za bezúročný a bez poplatkov vzhľadom na absenciu náležitostí podľa ust. § 4 ods. 2 písm. e), i) a k) zákona 258/2001 Z.z. Zároveň súd z celkového počtu 34 uplatnených splátok vyhodnotil 12 splátok ako premlčaných. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca aj žalovaný. Žalobca v odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočné zistenie skutkového stavu veci. Uviedol, že v čase uzavretia zmluvy len v prípade absencie údaja o RPMN sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Údaj o RPMN sa v zmluve nachádza v č. I. Základné podmienky. Žalobca nesúhlasil s aplikáciou ustanovení Občianskeho zákonníka na posúdenie premlčania. Zároveň napadol aj výrok o trovách konania. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že návrhu vyhovie v celom rozsahu, resp. ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnil si trovy odvolacieho konania.
3. Žalovaný v odvolaní poukázal na nedostatok aktívnej legitimácie na strane žalobcu. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a uplatnil si trovy odvolacieho konania. 4. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žalovaný uviedol, že skutočnosť, že zmluva o úvere je absolútnym obchodom nevylučuje aplikáciu ustanovení § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka. 5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného zdôraznil platnosť zmluvy o postúpení pohľadávok. 6. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že tak odvolanie žalobcu ako aj žalovaného je z časti dôvodné. 7. Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. 8. Nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou. Právny predchodca žalobcu je podnikateľom a predmet konania sa týka jeho podnikateľskej činnosti, pričom žalovaný je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej ani inej podnikateľskej činnosti. Z uvedeného vyplýva, že žalovanému je dôvodné priznať postavenie spotrebiteľa. 9. Podľa. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom. 10. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už (1) splatnými, a to za predpokladu predchádzajúcej (2) písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. 11. Odvolací súd v tomto smere dáva do pozornosti uznesenie Krajského súdu v Bratislave vo veci 6Co 203/2015, ktoré sa týka postupovania pohľadávok právneho predchodcu žalobcu (postupcu v predmetnom konaní), na odklon ktorého nevidí dôvod a v plnom rozsahu sa s jeho závermi stotožňuje 12. Z obsahu spisu a napokon i z obsahu samotného odvolania je zrejmé, že postupca neukončil záväzkovo-právny vzťah uzatvorený medzi postupcom na jednej strane a žalovaným na strane druhej strane, nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, zmluva nebola vypovedaná a taktiež nedošlo k odstúpeniu od zmluvy a žalobca nedisponuje dokladmi, ktoré by danú skutočnosť - ukončenie zmluvy
- preukázali. K predčasnému ukončeniu zmluvy došlo až zo strany žalobcu oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 25.10.2011. 13. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že posledná úhrada bola žalovaným realizovaná dňa 20.04.2008 (č.l. 29 súdneho spisu). Následne banka výzvou zo dňa 22.8.2008 (č.l.157 súdneho spisu) vyzvala žalovaného na úhradu dlžnej sumy 14 645 Sk (486,12 Eur) s upozornením, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy banka pristúpi k zvereniu vymáhania predmetnej pohľadávky do mandátnej správy tretej osobe. Keďže k úhrade dlžnej sumy nedošlo, banka zmluvou zo dňa 28.09.2011 postúpila pohľadávku žalobcovi. Keďže v čase postúpenia pohľadávky nedošlo zo strany banky k ukončeniu úverového vzťahu, v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách a v súlade s princípom zachovania platnosti zmlúv možno zmluvu o postúpení pohľadávok považovať za platnú len pokiaľ ide o postúpenie tých splátok, ktoré boli v čase postúpenia už splatné. Aktívna legitimácia žalobcu je teda daná len pokiaľ ide o splátky splatné ku dňu postúpenia, konkrétne ide o splátky splatné od 20.06.2010 do 20.09.2011.
14. Pokiaľ ide o aplikáciu Občianskeho zákonníka na premlčanie, odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie nijako nepopiera, že by zmluva o úvere nebola absolútnym obchodom a ani dôvodnosť aplikácie ustanovení Obchodného zákonníka. Odvolací súd len pripomína, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. 15. Popretím úveru ako absolútneho obchodu sa nemôže rozumieť stav, ak súd aplikuje ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré má svoj obsah a ktorým zákonodarca sledoval dôležitý cieľ v spotrebiteľských zmluvách bez ohľadu na typ zmluvy, teda aj v prípade absolútnych obchodov (absolútne obchody sú vzťahy regulované Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy). Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka boli vylúčené niektoré typy spotrebiteľských zmlúv. Teda ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka reguluje aj absolútne obchody. 16. Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy, a teda aj na zmluvy o splátkovom úvere v spotrebiteľských vzťahoch. Odvolací súd sa domnieva, že ak by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka mali byť vyňaté niektoré typy spotrebiteľských zmlúv, zákonodarca by to explicitne upravil. To platí aj na zmluvné typy upravené v Obchodnom zákonníku. 17. Presadzovanie obchodného práva na inštitúty upravené v kódexe o občianskych právach len s poukazom na argumentáciu o úveroch ako absolútnych obchodoch je argumentačne zjednodušené. 18. Posudzovaním zmluvnej podmienky je pritom aj posudzovanie právneho rámca zmluvy, to znamená, či ide o aplikáciu obchodného práva alebo občianskeho práva a v tomto smere ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka predstavuje garanciu pre spotrebiteľa v tom zmysle, že si nemôže zhoršiť svoje zmluvné (a teda i právne) postavenie bez ohľadu na to, aké dojednania sú uvedené v spotrebiteľskej zmluve. Toto zákonné ustanovenie zaručuje prednostnú aplikáciu tých právnych predpisov na spotrebiteľský právny vzťah, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie, práve za účelom princípu zákazu zhoršenia zmluvného postavenia spotrebiteľov v právnom vzťahu s dodávateľom. 19. Niet rozumného dôvodu na prijatie záveru, že na posúdenie premlčania má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva obsahuje úpravu, ktorá je pre spotrebiteľa výhodnejšia. 20. Odvolací súd nenašiel dôvod na odklon od svojej doterajšej judikatúry v prípade použitia právnej úpravy o občianskych právach a nie podnikateľských - napríklad rozsudok Krajského súdu v Prešove 6Co/27/2012, 6Co/81/2012, 6Co/2/2013, 6Co/105/2013). 21. Súd prvej inštancie preto správne prihliadol na premlčanie a zamietol žalobu v časti splátok splatných skôr ako tri roky spätne pred podaním žaloby. Aktívna legitimácia žalobcu je daná len pri 16 splátkach splatných od 20.06.2010 do 20.09.2011. Žaloba bola podaná dňa 09.06.2014, preto nemožno žalobcovi priznať splátky, ktorých splatnosť nastala pred týmto dňom, t.j. 12 splátok splatných od 20.06.2010 do 20.05.2011. Žalobca má nárok len na štyri nepremlčané splátky splatné od 20.06.2011 do 20.09.2011. 22. Žalobcovi je však potrebné dať za pravdu v tom, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil úver ako bezúročný a bez poplatkov. Zákon č. 258/2001 Z.z účinný v čase uzavretia zmluvy o úvere sankcionoval len neuvedenie RPMN. V zmluve o úvere však RPMN uvedená je, a to vo výške 13,68 %. Súd prvej inštancie síce správne uviedol, že zmluva neobsahuje údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, avšak v čase uzavretia zmluvy zákon absenciu tohto údaja nijako nesankcionoval. Preto poskytnutý úver nemožno považovať za bezúročný a bez poplatkov a žalobca má nárok na zaplatenie štyroch nepremlčaných splátok vo výške po 130,55 Eur, spolu vo výške 522,20 Eur. 23. V zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka má žalobca právo aj na úroky z omeškania. Súd priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške 9 % ročne z každej splátky odo dňa nasledujúceho po jej splatnosti až do zaplatenia. Len pre úplnosť súd dodáva, že v období splatnosti priznaných splátok bola výška úrokov z omeškania 9,25 % a 9,5 %. Žalobca si však uplatnil úroky z omeškania vo výške 9 %, preto mu súd súc viazaný žalobným návrhom nemohol priznať viac. 24. Majúc na zreteli uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil podľa ustanovenia § 388 CSP. 25. O trovách konania rozhodol odvolací postupom podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu. Úspech žalobcu je vo výške 11,76 % a úspech žalovaného 88,24 % (žalovaná suma 4 438,70 Eur a priznaná suma 522,20 Eur). Čistý úspech žalovaného je 76,48 %. Súd priznal právnemu zástupcovi žalovaného náhradu za tieto úkony: 1. prevzatie a príprava zastúpenia; 2. vyjadrenie zo dňa 02.04.2015; 3. účasť na pojednávaní dňa 22.06.2015 a 161,01 Eur, 4. za pojednávanie dňa 28.04.2015 vo výške 1 základnej sadzby tarifnej odmeny, t.j. 40,25 Eur podľa § 13a ods. 4 druhá veta vyhl. 655/2004 Z.z., na pojednávaní dňa 24.03.2015 sa právny zástupca žalovaného nezúčastnil; 5. odvolanie zo dňa
26.08.2015 vo výške 80,50 eur, spolu vo výške 603,78 Eur. Režijný paušál 5 x 8,39 Eur, t.j. 41,95 Eur. Náhrada za stratu času za cestu na pojednávania dňa 28.04.2015 a 22.06.2015: 8 polhodín x 13,98 Eur, t.j. 111,84 Eur. Náhrada pohonných hmôt: spotreba 6,5 l/100km x 192 km x 1,194 Eur/l, t.j. 14,90 Eur. Amortizácia: 192 km x 0,183, t.j. 35,14 Eur. Spolu náhrada trov konania vo výške 807,61 Eur, z toho podľa pomeru úspechu žalovaného možno priznať náhradu trov konania v pomere 76,48 %, t.j. 617,66 Eur, ktoré je žalobca povinný zaplatiť žalovanému na účet jeho právneho zástupcu v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. 26. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).