Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25CoP/2/2017

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: K. K. nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov: matka R. Z., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko N., A. XX, otec S. K., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko H., Z. XXX, otec zastúpený: JUDr. Libor Hetmer, advokát so sídlom Nové Zámky, Turecká 49, o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností a určenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo 4. októbra 2016 č.k. 11P/34/2015-379, v znení opravného uznesenia z 3. novembra 2016 č.k. 11P/34/2015-390, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa výživy maloletej, zročného výživného a styku s maloletou, z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom, v znení opravného uznesenia, súd prvej inštancie zveril maloletú K. do osobnej starostlivosti matky od 06.02.2015 a otcovi uložil povinnosť prispievať na jej výživu vo výške 150 eur mesačne do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca do rúk matky. Zročné výživné za obdobie od 06.02.2015 do 30.09.2016 vo výške 2.333,80 eura povolil otcovi platiť v splátkach po 500 eur mesačne, spolu s bežným výživným až do vyrovnania, pod stratou výhody splátok. Zároveň rozhodol, že maloletú budú zastupovať a spravovať jej majetok obaja rodičia. Stretávanie otca s maloletou upravil neobmedzene po predchádzajúcej dohode s matkou. Rozhodol že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 28 ods. 1, 2, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, § 232 ods. 1, 2, 3, 4 CSP. Z vykonaného dokazovania zistil, že rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č.k. 7P 287/06-41 zo dňa 18.10.2006 bola maloletá K. zverená do osobnej starostlivosti matke od 01.10.2006 a otec bol zaviazaný platiť výživné v sume 800,- Sk mesačne. Po tomto rozhodnutí rodičia obnovili spolužitie. V novembri 2014 prestali spolu žiť, preto na návrh matky opätovne upravil rodičovské práva a povinnosti voči maloletému dieťaťu. Maloletú K. zveril do osobnej starostlivosti matke, pretože mal preukázané, že jej zabezpečuje osobnú starostlivosť. V starostlivosti matky o maloletú šetrením sociálnej kurately neboli zistené žiadne nedostatky. Konštatoval, že matka má zabezpečené riadne bytové pomery a maloletá sa sama vyjadrila, že chce byť v starostlivosti matky. Na druhej strane mal preukázané, že otec nemá vytvorené riadne bytové pomery na zabezpečovanie starostlivosti o maloletú a neumožnil ani riadne prešetrenie pomerov. Preto návrhu otca na zverenie maloletej do jeho osobnej starostlivosti nevyhovel. Maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky od podania návrhu matky (06.02.2015), pretože nemal preukázané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré si matka nepodala návrh skôr. Rozhodol, že zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia. Z vykonaného dokazovania tiež zistil, že matka bola nezamestnaná, poberala dávku v hmotnej núdzi vo výške 107,90 eura, prídavok na dieťa 23,52 eura a peňažný príspevok na kompenzáciu výdavkov súvisiacich s hygienou a oblečením 18,39 eura. Pracovala na dohodu s veľmi nízkym príjmom. Od 23.11.2015 je zamestnaná v Z. s čistým príjmom 129.518,72 forintov (421 eur) mesačne. Otec maloletého dieťaťa je riaditeľom

neziskovej organizácie Múzeum Parkan n.o. so sídlom v Štúrove. Je vlastníkom celej zbierky v múzeu. Okrem toho je zamestnaný v múzeu na skrátený pracovný úväzok s priemerným zárobkom 77 eur mesačne. Mal preukázané, že súčasťou exponátov múzea je niekoľko motorových vozidiel. Okrem toho otec vlastní nehnuteľnosti, a to domy so súpisným číslom XX a XXX v katastrálnom území C., ktoré nadobudol kúpou v septembri 2015. Pri určení výšky výživného vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa a zo schopností, možností a majetkových pomerov oboch rodičov. Uviedol, že maloleté dieťa má kožné problémy, s čím sú spojené zvýšené výdavky 30 eur mesačne. Ďalej má výdavky primerané svojmu veku na oblečenie približne 20 eur mesačne, stravu 120 eur mesačne, obuv, hygienické potreby a školské potreby. Maloletá chodí do základnej umeleckej školy, s čím sú tiež spojené zvýšené výdavky približne 10 eur mesačne. Do odôvodnených potrieb dieťaťa započítal náklady na školské potreby a poplatky do školy v priemere 20 eur mesačne a náklady na bývanie 125 eur mesačne. Celkové náklady na maloletú zistil vo výške 325 eur. Otec platí len výživné na základe predbežného opatrenia nariadeného uznesením Okresného súdu Nové Zámky č.k. 11P 34/2015-283 z 18.12.2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre č.k. 9CoP 8/2016-300, 9CoP 11/2016 z 15.02.2016 vo výške 80 eur mesačne. Iným spôsobom na maloletú neprispieva a ani sa s ňou nestretáva. Vyhodnotil, že otec môže prispievať na výživu maloletej sumou 150 eur mesačne, vzhľadom na zvýšené výdavky maloletej na mimoškolské aktivity a jej zdravotný stav, a tiež aj vzhľadom na svoje možnosti a schopnosti. Mal preukázanú majetkovú hodnotu, ktorú otec vlastní vo forme múzea, niekoľkých motorových vozidiel a nehnuteľností. Uvedená skutočnosť odôvodňuje určenie výživného podľa majetkových pomerov otca a nie podľa jeho zárobku, ktorý má len z čiastočného pracovného úväzku. Konštatoval, že je v možnostiach a schopnostiach otca, aby si zo svojho majetku zabezpečil dostatok finančných prostriedkov na platenie výživného, prípadne si našiel riadny pracovný pomer a zabezpečil si vyšší príjem. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Uvedená výška výživného spolu s rodinnými prídavkami, ktoré poberá matka, vyživovacou povinnosťou zo strany matky, ktorá sa o maloletú aj osobne stará, zabezpečí dostatok finančných prostriedkov na zaistenie a zaplatenie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 06.02.2015 do 30.09.2016 vo výške 2.333,80 eura (20 mesiacov krát 150,- eur mínus 666,20 eura čo otec zaplatil), povolil otcovi splácať v splátkach po 500 eur mesačne spolu s bežným výživným až do vyrovnania, pod stratou výhody splátok. Dospel k záveru, že celkové pomery otca mu neumožňujú zročné výživné zaplatiť naraz. Konštatoval, že výška splátok na jednej strane zabezpečí dostatok finančných prostriedkov na pokrytie potrieb maloletého dieťaťa a na druhej strane nezaťaží výdavky otca neprimeraným spôsobom. Styk otca s maloletou upravil neobmedzene po predchádzajúcej dohode s matkou. Z výpovede maloletej pred súdom a tiež na referáte poradensko- psychologických služieb pred psychológom mal preukázané, že maloletá odmieta otca a bojí sa ho. Mal tiež za preukázané, že otec žiadnym spôsobom neinicioval stretnutie s maloletou, ani nepreukázal záujem stretávať sa s ňou. S prihliadnutím na vek maloletej, ktorá má 13 rokov, je v jej záujme maloletej jej psychická pohoda. O trovách konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.

2. Otec podal proti rozsudku súdu prvej inštancie v zákonnej lehote odvolanie a domáhal sa jeho zrušenia, ako aj zrušenia opravného uznesenia, a vrátenia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Tvrdil, že žiadal, aby ho súd prvej inštancie dopočul a poskytol mu priestor na predloženie očakávaného rozhodnutia sociálnej poisťovne o výške starobného dôchodku. Navrhol vykonať ďalšie dokazovanie k príjmu matky a otca, a výsluch svedkov. Súd prvej inštancie všetky jeho návrhy zamietol. Dôvodil, že súd prvej inštancie rozhodol na základe nedostatočného a neúplného dokazovania a nesprávne vyhodnotil schopnosti a možnosti oboch rodičov. Určil jeho vyživovaciu povinnosť ako i mesačnú splátku zročného výživného v rozpore s vykonaným dokazovaním. Preto je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné, nakoľko nie je zrejmé z akých príjmov má platiť tak vysoké výživné. Ak by mal plniť svoju vyživovaciu povinnosť rozpredávaním nie príliš hodnotného majetku, viedlo by to k jeho osobnej likvidácii a bankrotu. Tvrdil, že má ešte jednu vyživovaciu povinnosť voči dcére H. stanovenú rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č.k. 11P/185/2006 vo výške 66,40 eura mesačne, na ktorú súd prvej inštancie vôbec neprihliadol. Tvrdil, že ukončil podnikanie a požiadal o starobný dôchodok, ktorý mu bol priznaný vo výške 249,60 eura. Namietal voči výške zročného výživného vypočítanej v rozsudku ako i v opravnom uznesení, ktorá je nesprávna, nakoľko v roku 2015 zaplatil na výživnom 319,20 eura, ku dňu vyhlásenia rozsudku 720 eur. Výrok o úprave styku s maloletou považoval za nepreskúmateľný, z dôvodu nemožnosti dohody matkou.

3. Matka sa k odvolaniu vyjadrila písomne. Tvrdila, že k mareniu styku otca s maloletou K. nikdy nedošlo. Otec sa neozval na narodeniny, na sviatky ani inak K. nehľadal a nekontaktoval. Namietala, že príjem

77,61 eura mesačne v roku 2015 nie je pravdivý, nakoľko je nereálne aby z tohto príjmu otec platil svoje výdavky. Tvrdila, že príjem otca je viac ako 1.500 eur mesačne, hlavne z predaja starožitností a náhradných dielov. Otec sa zúčastňuje na burzách a online v aukciách. Žiadala, aby odvolací súd rozsudok v plnom rozsahu potvrdil.

4. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil. Podľa jeho názoru, súd prvej inštancie dôsledne preskúmal bytové sociálne a výchovné pomery, v ktorých maloleté dieťa žije, prehodnotil odôvodnené potreby, zárobkové schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov a prihliadol aj na osobnú starostlivosť matky o dieťa ako i na názor maloletého dieťaťa. Pri úprave styku vychádzal z aktuálneho stavu s poukazom na odmietavý postoj dcéry k otcovi, a na celkový postoj otca k realizácii styku s maloletou. Súd prvej inštancie si počas konania zadovážil dôkazové materiály a zistil skutočný stav veci. Tiež zisťoval názor maloletého dieťaťa spôsobom zodpovedajúcom jeho veku a vyspelosti. Otec v priebehu konania neposkytol súčinnosť kolíznemu opatrovníkovi. Súd prvej inštancie vyhodnotil príjem otca v kontexte s ostatnými dôkazmi - výdavkami a zistením jeho majetkových pomerov. Dostatočne sa zaoberal aj pomermi na strane matky.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 a § 362 ods. 1 a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, neviazaný rozsahom odvolania (§ 65 , neviazaný dôvodmi odvolania (§66 , prejednal odvolanie otca bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 , dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, preto je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa výživy maloletej, zročného výživného a styku s maloletou, v znení opravného uznesenia, podľa § 389 ods. 1 písm. b) zrušiť a vec mu podľa § 391 ods. 1 vrátiť na ďalšie konania a nové rozhodnutie.

6. Konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je upravené v Civilnom mimosporovom poriadku zákonom č. 161/2015 Z.z. účinnom od 01.07.2015 a z ustanovenia § 395 ods. 1 vyplýva, že ak ustanovenie § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutie jeho účinnosti. Podľa § 2 ods. 1 na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

8. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

9. V predmetnej veci sa matka domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností a určenia výživného na maloletú K. pričom poukázala na predchádzajúce rozhodnutie, ktorým už raz boli upravené práva a povinnosti rodičov. Výživné žiadala zvýšiť od 01.12.2014 na sumu 300 eur mesačne a súčasne zveriť maloletú K. do jej osobnej starostlivosti. Otec s takouto úpravou nesúhlasil a žiadal, aby maloletá K. bola zverená do jeho osobnej starostlivosti bez určenia výživného.

10. Z obsahu spisu vyplýva, že rodičia nie sú manželia. Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č.k. 7P 287/06-41 zo dňa 18.10.2006 bola maloletá K. zverená do osobnej starostlivosti matke od 01.10.2006 a otec bol zaviazaný platiť výživné v sume 800,- Sk mesačne od 01.10.2006. Po tomto rozhodnutí však rodičia obnovili spolužitie. V novembri 2014 rodičia znovu prestali spolu žiť, preto matka podala návrh, aby súd opätovne upravil rodičovské práva a povinnosti voči maloletému dieťaťu a jeho výživu. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom, v znení opravného uznesenia. Z. K. zveril do osobnej starostlivosti matky od 06.02.2015. O výžive maloletej rozhodol tak, že otcovi uložil povinnosť prispievať na jej výživu sumou 150 eur mesačne. Zročné výživné za obdobie od 06.02.2015 do 30.09.2016 vo výške 2.333,80 eura (suma opravená opravným uznesením) povolil otcovi platiť v splátkach po 500 eur mesačne, spolu s bežným výživným až do vyrovnania, pod stratou výhody splátok. Rozhodol, že maloletú budú zastupovať a spravovať jej majetok obaja rodičia. Styk

otca s maloletou upravil neobmedzene po predchádzajúcej dohode s matkou. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Otec napadol odvolaním rozsudok súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa výživy maloletej, zročného výživného a styku s maloletou, ktorá časť je predmetom tohto odvolacieho konania.

11. Podľa čl. 6 CMP, súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav veci. Súd je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli.

12. V citovanom článku sú vyjadrené dva základné princípy mimosporového konania. A to princíp oficiality a princíp vyšetrovací. Prvý princíp oficiality akceptuje verejný záujem na poskytnutí ochrany účastníkom mimosporového konania. Na jeho základe je súd povinný zisťovať skutočný stav danej veci, nie len skutkový stav tvrdený účastníkmi. Úmyslom takto poskytovanej ochrany v mimosporovom konaní je zistenie čo možno najúplnejšieho a najobjektívnejšieho stavu právnej veci a vyvodenie konkrétnej formy ochrany. Druhý princíp vyjadrený v článku 6 je princíp vyšetrovací, ktorý s prvým princípom funkčne súvisí. Pojmovým znakom vyšetrovacieho princípu je obmedzenie procesnej zodpovednosti účastníkov konania vo vzťahu k dokazovaniu a presunutie dôkaznej iniciatívy na súd.

13. V predmetnej veci sa napriek rozsiahlemu dokazovaniu, vykonanému súdom prvej inštancie, skutočný stav veci zistiť nepodarilo. Hoci je v spise predložené množstvo listinných dôkazov, potvrdení, bločkov, odpovedí na dožiadania a pod., z vykonaného dokazovania naďalej nie je zrejmé to, čo je pri určení sumy, ktorou rodič prispieva na výživu svojho dieťaťa najpodstatnejšie. Súd prvej inštancie posudzoval schopnosti, možnosti a majetkové pomery matky aj otca, a to jednak pred podaním návrhu ako aj v priebehu konania. Mal preukázané príjmy rodičov v čase, keď žili v spoločnej domácnosti, príjmy matky a otca potom, čo prestali spolu hospodáriť. Rovnako mal preukázané majetkové pomery a u otca zistil vlastníctvo hnuteľných a nehnuteľných vecí, nadobúdanie vecí do vlastníctva v či už v priebehu konania, alebo krátko pred začatím konania. Tiež mal súd prvej inštancie preukázané výdavky rodičov v čase spoločného hospodárenia aj výdavky rodičov v oddelených domácnostiach. Hoci z porovnania takto zistených údajov sú zrejmé značné disproporcie či priamo nezrovnalosti, tieto sa súd prvej inštancie ani len nepokúsil odstrániť doplnením dokazovania. Odvolací súd poukazuje na to, že základným dôkazným prostriedkom v konaní pred súdom je výsluch účastníka konania. Ak otec na jednej strane tvrdil, že matku aj svoju maloletú dcéru živil, že splatil matkinu pôžičku, že kúpil nehnuteľnosti a pod., a na strane druhej preukazoval, že jeho príjem je 80 eur mesačne, bolo potrebné tieto zrejmé nezrovnalosti odstrániť jeho výsluchom k uvedeným skutočnostiam. Pri výsluchu mal otec súdu objasniť a následne preukázať z čoho, z akých prostriedkov či zdrojov, tieto výdavky financoval, resp. financuje, a z čoho potom platil a platí svoje vlastné bežné výdavky potrebné k životu každého človeka (strava, odev, obuv, a pod.). Navyše v odvolaní otec tvrdil, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť vo výške 66,40 eura mesačne k plnoletej dcére H., ale opätovne neuviedol z akých zdrojov túto vyživovaciu povinnosť plnil pri príjme 80 eur mesačne. Pritom zo spisu nevyplýva, že súd prvej inštancie zisťoval od otca existenciu či počet ďalších vyživovacích povinností, a to ani pri predvolaní na pojednávanie ani pri jeho výsluchu.

14. Pokiaľ za týchto skutkových okolností súd prvej inštancie určil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej K. sumou 150 eur mesačne a zročné výživné mu povolil splácať v splátkach po 500 eur mesačne, je jeho rozhodnutie nesprávne, vydané na základe nedostatočne zisteného skutočného stavu. K odvolaniu otca voči úprave styku s maloletou, sa odvolací súd stotožňuje s odvolacou námietkou, podľa ktorej je súdom upravený styk nevykonateľný a vzhľadom na zdôvodnenie tejto časti rozsudku aj nepreskúmateľný. Nie je z neho totiž zrejmé, či bolo zámerom súdu prvej inštancie styk upraviť tak, aby sa otec mohol s maloletou dcérou stretávať čo najviac, keďže základom výroku je neobmedzený styk. Alebo bolo zámerom styk obmedziť či úplne zakázať, vzhľadom na obsah odôvodnenia rozhodnutia. Nesprávnym rozhodnutím súdu prvej inštancie došlo k znemožneniu realizácie procesných práv otca do takej miery, že bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nie je možné odstrániť v konaní pred odvolacím súdom.

15. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa výživy maloletej, zročného výživného a styku s maloletou, v znení opravného uznesenia, podľa § 389 ods. 1 písm. b) zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne vypočuť otca a zistiť aké ďalšie vyživovacie povinnosti má, v akej výške, z čoho ich plní, z čoho uhrádza svoje bežné životné potreby (strava, oblečenie, hygiena

a pod.), koľko zaplatil na pôžičku matky a koľko zaplatil za kúpu nehnuteľnosti a z akých finančných prostriedkov. K rozporným skutočnostiam súd prvej inštancie vypočuje aj matku. Prípadne vykoná ďalšie potrebné dokazovanie na zistenie skutočného stavu veci. Vzhľadom na tvrdenie otca, že s matkou sa nedá dohodnúť na styku s maloletou, rozhodne o úprave styku tak, aby bolo z rozhodnutia zrejmé, či sa otec môže stretávať s maloletou, ak áno v akom čase sa styk bude realizovať. Pritom prihliadne hlavne na záujem maloletej, jej psychickú pohodu a vôľu. Za tým účelom maloletú opätovne vypočuje, najmä k zisteniu či maloletá styk s otcom skutočne odmieta a aké ju k tomu vedú dôvody. Dôkladne posúdi závažnosť dôvodov maloletej na odmietanie styku s otcom. Následne opätovne rozhodne.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .