Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27C-198-2014.pdf
PDF · 106.07 KB
No categories available
27C/198/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou v právnej veci žalobkyne: K. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XXX, zastúpená advokátom: JUDr. Miloš Chrenko, advokát, Hlavná 25, Trnava, proti žalovanej: L. E., nar. XX.X.XXXX, U. XXXX/XX, N., zastúpená advokátkou: JUDr. Eva Koleničová, Paulínska 20, Trnava, o zaplatenie 30.500,- € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd zastavuje konanie v časti istiny 21.200,00 € spolu s úrokom z omeškania zo sumy 30.500,- € vo výške 5,25% ročne od 21.1.2014 do zaplatenia.
II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 9.300,- € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
IV. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanej náhradu trov konania od podania žaloby do 4.5.2015 v rozsahu 24,72% a od 5.5.2015 do 24.2.2017 v rozsahu 39,54%.
V. Súd žiadnej zo strán nepriznáva náhradu trov konania od 25.2.2017 do rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 28.3.2014, doručenou tunajšiemu súdu dňa 5.3.2014, domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť sumu 34.000,- € a nahradiť trovy konania z titulu uzatvorenej zmluvy zo dňa 4.7.2012.
2. Žalobu odôvodnila tým, že uzavreli Investičnú zmluvu dňa 4.7.2012, na základe ktorej poskytla dočasne žalovanej sumu 20.000,- € ako investíciu. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť žalobkyni mesačne výnos z tejto sumy 1.200,00 €. Žalovaná zaplatila výnosy vo výške po 1.200,- € mesačne do januára 2013. Žalobkyňa z dôvodu neplatenia mesačných výnosov vypovedala zmluvu. Výpoveď doručila žalovanej 21.11.2013 a dohodnutá výpovedná doba uplynula dňa 20.1.2014. Žalovaná suma predstavuje záväzok žalobkyne vrátiť poskytnutú čiastku 20.000,- € a 14.000,- € z titulu nevyplatených výnosov od februára 2013 do 20.1.2014 (11 mesiacov x 1.200,- € a alikvotná časť 800,- € za január 2014).
3. Súd vydal dňa 3.6.2014 platobný rozkaz č. k. 17Ro/89/2014-13, proti ktorému podala žalovaná odpor doručený súdu v zákonnej lehote dňa 15.8.2014. Odpor dôvodila tým, že sumu 20.000,- € sprostredkovala ako pôžičku pre X. U., ktorý súrne potreboval požičať túto sumu. Nakoľko úrok 6% mesačne z požičanej sumy by nebolo možné aplikovať na pôžičku predložila žalobkyňa pripravenú zmluvu, ktorú podpísala žalovaná z dôvodu, že ju žalobkyňa poznala a X.. U. nie. Z poskytnutej sumy 20.000,- € odovzdala X.. U. čiastku 18.000,- €, nakoľko mal voči žalovanej dlh 2.000,- €. X.. U. mohol
poskytnutú sumu kedykoľvek vrátiť a dovtedy bol povinný platiť žalobkyni 6% mesačný úrok. Do januára 2012 jej X.. U. posielal úroky, ktoré ona preposielala žalobkyni spolu 6.000,- €. Žalovaná v snahe vyhnúť sa sporu začala z vlastných prostriedkov platiť úroky a zaplatila od 25.4.2014 do 31.7.2014 spolu 3.500,- €, celkom zaplatila žalobkyni sumu 10.700,- €. Z týchto dôvodov namietla svoju pasívnu legitimáciu. Namietla neprimeranú výšku dohodnutej mesačnej odplaty spolu 72% ročne, čo spôsobuje ich absolútnu neplatnosť, nakoľko uplatnená výška úrokov je v rozpore s dobrými mravmi.
4. Podaným odporom sa platobný rozkaz zrušil v celom rozsahu a bolo nariadené pojednávanie v predmetnej veci.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením sa s podanou žalobou, Investičnou zmluvou zo dňa 4.7.2012 výpoveďou z investičnej zmluvy zo dňa 4.11.2013, vyjadrením žalovanej zo dňa 17.1.2014, výsluchom svedka C. U., písomným vyjadrením svedka X. U., ako aj ostatným obsahom spisu, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
6. Z Investičnej zmluvy zo dňa 4.7.2012 súd zistil, že žalobkyňa ako investor sa dohodla so žalovanou, že jej poskytne sumu 20.000,- € a bude sa podieľať na jej podnikaní. Žalovaná sa zaviazala za dobu počas ktorej bude disponovať s čiastkou 20.000,- € platiť žalobkyni výnos mesačne 1.200,- €, t.j. 6% ročne z investovanej sumy. Žalobkyňa nemôže zasahovať do podnikania žalovanej a má len právo na výnosy. Zmluvu môžu ukončiť písomne dohodou alebo výpoveďou obe zmluvné strany aj bez uvedenia dôvodu. Zmluva zaniká uplynutím výpovednej lehoty 60 dní odo dňa doručenia výpovede.
7. Z písomnej výpovede Investičnej zmluvy zo dňa 4.11.2013 súd zistil, že žalobkyňa vypovedala Zmluvu o investovaní a požiadala o vrátenie investovanej sumy 20.000,- €. Z písomného vyjadrenia žalovanej zo dňa 17.1.2014 súd zistil, že jej výpoveď bola doručená dňa 21.11.2013. Z písomnej výpovede Investičnej zmluvy zo dňa 5.8.2013 súd zistil, že žalobkyňa vypovedala Zmluvu o investovaní a požiadala o vrátenie investovanej sumy 20.000,- € vrátane výnosov. Z kópie obálky súd zistil, že bola doručená 8.8.2013.
8. Z návrhu žalobkyne v konaní vedenom na Okresnom súde Prievidza č.k. 5C/108/2013 súd zistil, že dňa 19.2.2013 doručila súdu návrh, ktorým sa domáhala zaplatenia sumy 33.000,- € s úrokom z omeškania od X. U. z titulu písomnej Zmluvy o pôžičke zo dňa 23.11.2012. Predmetom bola bezúročná pôžička 25.760,- €, ktorú sa zaviazal vrátiť dňa 3.12.2012 splátkou 1.380,- € a dňa 3.1.2013 sa zaviazal zaplatiť sumu 24.380,- €. Z dôvodu, že zaplatil len dve splátky po 1.380,- € dňa 4.12.2012 a 22.1.2013 sa domáhala zaplatenia zvyšku požičanej sumy 23.000,- € a zároveň žiadala zaplatiť dohodnutú zmluvnú pokutu 10.000,- €. X.. U. v odpore zo dňa 11.6.2013 uviedol, že si požičal sumu 20.000,- € , ktoré mu poskytla v troch splátkach dňa 4.7.2012 vo výške 8.000,- € prevodom na účet, sumu 9.000,- € v hotovosti dňa 9.7.2012 v D. U. X. Z. a poslednú časť vo výške 3.000,- € prevodom na účet dňa 18.7.2012. Celú pôžičku zabezpečoval druh žalobkyne C.. U., nie žalobkyňa (v tomto konaní v postavení žalovanej). Následne uzatvoril písomnú zmluvu o pôžičke, ktorá nebola v súlade s predtými dohodnutými podmienkami. Obsahovala aj skrytý úrok 6% mesačne zo sumy 23.000,- €. Z titulu pôžičky vrátil sumu 5.720,- € a to 1x 200,- € a potom 4x 1.380,- €.
9. Z výpisu z účtu žalovanej súd zistil, že dňa 3.7.2012 previedla na jej účet žalobkyňa sumu 5.000,- € a dňa 4.7.2012 sumu 10.000,- €. Dňa 3.7.2012 žalovaná v hotovosti vybrala sumu 5.000,- € a dňa 4.7.2012 previedla na neznámy účet sumu 8.000,- €.
10. Dňa 12.2.2015 vzala žalobkyňa žalobu späť v časti istiny 3.500,- € z dôvodu úhrady tejto sumy po podaní žaloby a požiadala o pripustenie zmeny petitu, nakoľko sa domáha zaplatenia úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 30.500,- € od 21.1.2014 do zaplatenia, t.j. od nasledujúceho dňa po zániku zmluvy výpoveďou.
11. Súd konanie zastavil v časti istiny 3.500,- € uznesením č.k. 27C/198/2014-102 zo dňa 4.5.2015 a na pojednávaní dňa 4.5.2015 pripustil zmenu petitu v zmysle návrhu žalobkyne.
12. Žalobkyňa uviedla, že v zmluvnom vzťahu bola len so žalovanou, ktorá ju oslovila, že potrebuje požičať peniaze, bude otvárať obchod v s priateľom v V.. V tom čase žalovanú poznala viac ako 20 rokov a boli priateľky. Žalovaná jej navrhla spôsob uzatvorenia zmluvy, teda investičnú zmluvu. Pripravila ju a poslala jej ju e-mailom. Malo ísť len o krátkodobé investovanie v rozsahu 3-4 mesiace a preto sa dohodli
na úroku 6% z poskytnutej sumy. Pána U. videla len jedenkrát, krátko potom čo bola uzatvorená zmluva a v D. U. odovzdávala prvú časť peňazí žalovanej. Či ona dala ďalej peniaze p. U. nevedela. Následne platila pravidelne výnosy, preto nežiadala vrátiť peniaze skôr. V lete 2013 jej výnosy prestala platiť, vtedy sa dozvedela, že žalovaná sama požičala peniaze p. U. a z výnosov, ktoré od neho dostávala, vyplácala žalobkyňu a tiež, že žaluje p. U.. Následne dala písomnú výpoveď zmluvy. Na prvú žalovaná nereagovala a preto jej zaslala i druhú výpoveď. Dňa 10.12.2015 opätovne uviedla, že požičala peniaze žalovanej, nie U..
13. Žalovaná naďalej namietala svoju pasívnu legitimáciu, popierala uzatvorenie zmluvy o pôžičke so žalobkyňou. Uviedla, že sumu 20.000,- € si požičal X.. U. od žalobkyne a ona bola len sprostredkovateľom. Žalobkyňa oslovila jej priateľa, či nepozná niekoho, kto by potreboval požičať peniaze. Uviedla, že má 30.000,- €, ktoré môže požičať a navrhla výnos 6% mesačne. X.. U. potreboval požičať peniaze, jej priateľ ho zoznámil s podmienkami žalobkyne s ktorými X.. U. súhlasil. Následne žalobkyňa s priateľom žalovanej dohodli znenie zmluvy, ktoré následne zaslala žalobkyni. Žalobkyňa chcela, aby v zmluve bola uvedená žalovaná, pretože nepoznala X.. U.. Uviedla, že toto tvrdenie žalobkyne je nepravdivé, nakoľko sama zabezpečovala predaj jeho bytu. S X.. U. sa stretli 3.7.2012 v D. U.. Žalobkyňa jej prevodom a v hotovosti v tento deň dala sumu 10.000,- €, ktoré žalovaná odovzdala X.. U.. Druhý deň po overení podpisov na zmluve jej žalobkyňa previedla na účet sumu 10.000,- €, z ktorých ona poslala na účet X.. U. sumu 8.000,- €. Následne jej X.. U. posielal mesačne splátky, ktoré ona preposielala na účet žalobkyne. Sama pôžičku nepotrebovala, pretože predala byt. Od X.. U. dostala spolu 7.200,- € a to 6x 1.200,- € a ona poslala na účet žalobkyne 10.700,- €. Prevzala dve výpovede investičnej zmluvy a to dňa 8.8.2013 a druhú 21.11.2013.
14. Svedok C. U. - druh žalovanej uviedol, že X.. U. ho oslovil, že potrebuje požičať 20.000,- € na pokrytie pohľadávok z podnikania na dobu 4-6 mesiacov. Preto oslovil žalobkyňu, o ktorej vedel, že chce požičať peniaze. Dohodli spolu so žalovanou 6% mesačný úrok. Pretože nepoznala U. a nevedela dať žiadnu garanciu trvala na tom, že si pôžičku vezme žalovaná. Dohodli sa na obsahu zmluvy a on ju dal pripraviť. Bol aj pri stretnutí v D. U.. Kto odovzdal sumu 10.000,- € U.Š. nevidel. Z výpisu z účtu žalovanej vedel, že jej poslala žalobkyňa druhý deň peniaze, z ktorých poslala U. 8.000,- € a sumu 2.000,- € si ponechala, pretože túto sumu dlžil svedkovi. S U.M. neskôr uzatvorila žalovaná zmluvu o pôžičke a on jej vracal peniaze v splátkach, ktoré žalovaná posielala žalobkyni.
15. Strany boli dňa 7.11.2016 poučené podľa § 154 CSP a žalobca nemal návrh na doplnenie dokazovania, žalovaná trvala na výsluchu svedka U..
16. Svedok X. U. sa na opakované písomné predvolanie súdu nedostavil na pojednávanie. Žalovaná, ktorá navrhla jeho výsluch účasť svedka nezabezpečila. Súd poučil svedka a vyzval ho na zodpovedanie otázok položených žalobkyňou. Svedok v písomnom vyjadrení zo dňa 18.1.2017 uviedol, že nikdy nepožiadal žalobkyňu o poskytnutie peňažných prostriedkov. Nikdy s ňou neuzavrel žiadnu zmluvu. Žalobkyňa mu nikdy neposkytla žiadne peniaze neodovzdala v hotovosti a ani prevodom. Žalovaná bola družkou jeho obchodného partnera. Obchodné plány, ktoré mali sa neuskutočnili. So žalovanou uzatvoril zmluvu o pôžičke na otvorenie prevádzky v V., spočiatku len ústne až dodatočne ju uzatvorili písomne. Dohodli sa, že bude splácať 1.380,- € mesačne. Požičané prostriedky vrátil aj s úrokom spolu 13.760,- €. Konanie na Okresnom súde v Prievidzi bolo zastavené pre späťvzatie žaloby. V súčasnosti nemá dlh voči žalobkyni a ani žalovanej.
17. Pred rozhodnutím vo veci dňa 27.2.2017 žalovaná predložila čestné vyhlásenie svedka U., v ktorom uviedol, že v júni 2012 potreboval peniaze na podnikanie a C.. U. mu povedal, že má známu, ktorá by mu mohla pomôcť, ak bude akceptovať jej podmienky. Neskôr mu povedal, že žalobkyňa chce úrok 6% mesačne zo sumy 20.000,- €, teda 1.200,- € mesačne, ale pretože ho nepozná, navrhla, že peniaze požičia žalobkyni a tá mu ich následne posunie. Začiatkom júla 2012 prevzal v hotovosti sumu 10.000,- € od žalovanej a nasledujúci deň prevodom z účtu žalovanej. V nasledujúcich mesiacoch platil 1.200,- € mesačne žalovanej. Neskôr sa dostal do finančných ťažkostí a prestal platiť.
18. Súd nevykonal navrhnutý dôkaz žalovanou a to výsluch svedka U., žalovaná jeho účasť nezabezpečila a na predvolanie súdu sa nedostavil, ale po poučení súdu zodpovedal na písomne položené otázky. Pritom žalovaná možnosť položiť otázky svedkovi nevyužila a svedok zodpovedal otázky položené žalobkyňou.
19. Podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
20. Podaním zo dňa 23.2.2017 vzala žalobkyňa žalobu čiastočne späť v časti istiny 21.200,- € spolu s úrokom z omeškania zo sumy 30.500,- € vo výške 5,25% ročne od 21.1.2014 do zaplatenia. Naďalej trvala na zaplatení sumy 9.300,- € ako rozdiel medzi poskytnutou sumou žalovanej 20.000,- € a vrátenou časťou 10.700,- € z dôvodu, že uzatvorená zmluva nie je platná a de lege sa jedná o zmluvu o pôžičke s dohodnutým úrokom 6% mesačne. Žalobkyňa akceptovala, že ročný úrok 72% je v rozpore s dobrými mravmi a preto si okrem vrátenia istiny 9.300,- € uplatnila primeraný úrok 16,59% ročne zo sumy 9.300,- € od 5.7.2012 do zaplatenia. V tomto smere navrhla pripustiť zmenu petitu. Pôvodnú žalovanú istinu rozčlenila na istinu a úrok, ktorý predtým bol súčasťou istiny. K podaniu pripojil štatistiku NBS o výške úrokových sadzieb úverov poskytovaných v júli 2012 z ktorého súd zistil, že pri spotrebiteľských úveroch od 1 do 5 rokov bola úroková sadzba 15,54% a RPMN 16,59%.
21. Žalovaná s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasila. Súd konanie čiastočne zastavil, tak ako je uvedené v ods. I. výroku rozsudku,
22. Súd na pojednávaní 27.2.2017 pripustil zmenu petitu a predmetom konania zostalo zaplatenie sumy 9.300,- € spolu s úrokom 16,59% ročne od 5.7.2012 do zaplatenia.
23. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
24. Zmluvou o pôžičke veriteľ prenecháva dlžníkovi na voľné nakladanie (zastupiteľné) veci určené podľa druhu a na druhej strane dlžník sa zaväzuje vrátiť veriteľovi po uplynutí dohodnutej doby veci toho istého druhu. Právny vzťah založený zmluvou o pôžičke môže byť tak odplatný, ako aj bezodplatný. Pre platnosť zmluvy o pôžičke zákon nevyžaduje osobitnú formu a táto môže byť uzatvorená tak písomne, ústne alebo aj konkludentným prejavom. Pojmovými znakmi zmluvy o pôžičke sú prenechanie vecí na voľné nakladanie (príp. aj spotrebovanie) dlžníkovi, druhovo určené veci, dočasnosť právneho vzťahu a povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu. Doba splatnosti obvykle býva, no nemusí byť výslovne dohodnutá, resp. možno ju dohodnúť aj neskôr. Zmluva o pôžičke je svojou povahou reálnou zmluvou, preto k dohode strán musí pristúpiť aj skutočné (reálne) odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi. Uzatvorením zmluvy preto vzniká medzi stranami záväzný právny vzťah, obsahom ktorého sú práva a povinnosti, avšak až odovzdaním vecí dlžníkovi sa tento vzťah stáva právnym vzťahom z pôžičky.
25. Pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. Výška úrokov, ktoré je možné dohodnúť, nie je limitovaná. To však neznamená, že možno dohodnúť akúkoľvek výšku úrokov. Výška úrokov nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1). O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu úrokovú mieru poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia dohody. Podľa § 39 OZ je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom absolútne neplatný. Na takúto neplatnosť súd prihliada ex offo. Podľa § 41 OZ, ak sa
dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, ak ju možno oddeliť od ostatného obsahu zmluvy. Dohodu o úrokoch je možné oddeliť od dohody o pôžičke. Samotnú dohodu o výške úrokov nie je možné deliť. Preto ak je dohoda o výške úrokov neplatná pre rozpor s dobrými mravmi, je neplatná v celom rozsahu dôvodu svojej nedeliteľnosti.
26. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že predložená zmluva nie je zmluvou o investovaní, ale podľa obsahu zmluvou o pôžičke. Úmyslom oboch zmluvných strán nebolo investovanie sumy 20.000,- € do podnikania žalovanej, ale uzatvorenie pôžičky. Vyplynulo z výpovedí žalovanej, ktorá od počiatku tvrdila, že išlo o pôžičku i keď popiera svoju pasívnu legitimáciu. Samotná žalobkyňa potvrdila, že jej úmyslom bolo poskytnúť pôžičku, zhodnotiť svoje peniaze. Sama na pojednávaní nehovorila o investovaní, ale o pôžičke. Že išlo o pôžičku potvrdili vo svojich vyjadreniach strany sporu ale i svedok U. a U.. Zo samotnej zmluvy vyplýva, že žalobkyňa neznáša žiadne riziko spojené s investovaním, má zmluvne zaručený výnos vo výške 6% mesačne z istiny 20.000,- €. Nakoniec k rovnakému záveru po vykonanom dokazovaní dospela i žalobkyňa, ktorá akceptovala, že podľa obsahu ide o zmluvu o pôžičke.
27. Výška pôžičky nebola od počiatku sporná, teda predmetom pôžičky bola suma 20.000,- €, ktorú podľa zhodného tvrdenia strán a predložených výpisov z účtu ako aj vyjadrenia svedka U. prevzala od žalobkyne žalovaná. Žalovaná neuniesla dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že zmluvu uzatvorila žalobkyňa s treťou osobou a ona bola len sprostredkovateľom. Toto jej tvrdenie nevyplýva z písomnej zmluvy a vyvracia ho i svedok U., ktorý jednoznačne poprel, že by so žalobkyňou uzatvoril akúkoľvek zmluvu, nielen zmluvu o pôžičke. Naopak potvrdil uzatvorenie zmluvy o pôžičke so žalovanou. Aj vo svojom čestnom prehlásení uviedol, že peniaze vo výške 20.000,- € si požičala žalovaná a následne mu ich poskytla a on splácal dohodnuté splátky žalovanej. Žalovaná v konaní pred Okresným súdom v Prievidzi sa domáhala vrátenia pôžičky na základe písomnej zmluvy o pôžičke, ktorú uzatvorila so svedkom U.. Obsahom tejto pôžičky je vyššia suma 23.000,- €, ako bola dohodnutá pôžička so žalobkyňou. Boli dohodnuté aj vyššie mesačné splátky 1380,- €. Svedok uviedol, že žalovanej vrátil celkom sumu 13.760,- €, pričom žalovaná zaplatila žalobkyni len 10.700,- €, z toho podľa jej tvrdenia len suma 7.200,- € bola od svedka. Z predložených listinných dôkazov a výpovedí svedkov i strán sporu je zrejmé, že boli uzatvorené dve zmluvy o pôžičke, pričom žalovaná si požičala sumu 20.000,- € od žalobkyne a následne uzatvorila samostatnú zmluvu o pôžičke s X.. U..
28. Žalobkyňa Zmluvu vypovedala podaním zo dňa 5.8.2013, ktoré prevzala žalovaná dňa 8.8.2013. V zmysle uzatvorenej zmluvy výpovedná lehota 60 kalendárnych dní začala plynúť dňom doručenia žalovanej a uplynula 6.10.2013. Z požičanej sumy žalovaná vrátila žalobkyni sumu 10.700,- €, čo nebolo sporné a teda ku dňu rozhodnutia nevrátila istinu vo výške 9.300,- €. Preto súd žalobe v tejto časti vyhovel.
29. V časti uplatneného zmluvného úroku vo výške 16,59% ročne po pripustení zmeny petitu súd žalobu zamietol z dôvodu absolútnej neplatnosti zmluvne dohodnutého úroku 6% mesačne, t.j. 72% ročne z istiny z dôvodov uvedený v bode 25. odôvodnenia.
30. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.(ods. 1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Podľa § 262 ods. 1,2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.(ods. 1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.(ods. 2)
31. Súd o trovách konania rozhodol v zmysle ustanovení § 255 ods. 1 a § 256 ods. 2 CSP. Žalobkyňa sa v konaní celkovo domáhala zaplatenia sumy 34.000,- €, ďalej sa domáhala zaplatenia úroku z omeškania 5,25% ročne zo sumy 30.500,- € od 21.4.2014 do 24.2.2017 vo výške 4.957,- € (zmena pripustená 4.5.2015), ďalej sa domáhala zaplatenia 16,59% úroku zo sumy 9.300,- € od 5.7.2012
do dňa rozhodnutia vo veci 4.413,- € (zmena pripustená 27.2.2017). Spolu sa v priebehu konania ku dňu rozhodnutia domáhala zaplatenia 43.370,- €.
32. Žalobkyňa zavinila zastavenie konania v časti istiny 21.200,- € s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 30.500,- € od 21.1.2014 do dňa 25.2.2017 vo výške 4.957,- € a teda v tejto časti vniklo právo žalovanej na náhradu trov konania. Žalovaná zavinila zastavenie konania v časti istiny 3.500,- €, nakoľko túto časť istiny zaplatila po podaní žaloby a teda v tejto časti vniklo právo žalobkyni na náhradu trov konania. Žalovaná bola úspešná v časti súdom zamietnutých úrokov 16,59 % zo sumy 9.300,- €, t.j. 7.182,- € a žalobkyňa vo výške priznanej istiny 9.300,- €.
33. Od podania žaloby do 4.5.2015 bola žalobkyňa úspešná v 37,64% (9.300 € + 3.500 € = 12.800 € z predmetu konania 34.000 €) a žalovaná v 62,36%. Teda celkový úspech žalovanej bol 24,72%. V časti konania od 5.5.2015 do 24.2.2017 bola žalobkyňa úspešná v rozsahu 26,23 €% (9.300 € z predmetu konania 30.500 € istina a úroky z omeškania 4.957 € = 35.457 €) a žalovaná v 73,77%, t.j. celkový úspech žalovanej bol 47,53% (73,77 - 26,23). V časti konania od 27.2.2017 bola žalobkyňa úspešná v 56,43% (9.300,- € istina z predmetu konania 9.300 € a úrok 7.182,- €=16.482 €) a žalovaná 43,57 %. Vzhľadom na pomer úspechu v tejto časti konania, súd žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Okrem časti rozsudku, ktorým súd rozhodol o istine na základe uznania nároku, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia (§ 356 písm. a) CSP). Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).