Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_4Co-3-2017.pdf
PDF · 80.69 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/3/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Martinákovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej v právnej veci žalobcu C., proti žalovanému T., o náhradu škody 10.000 Eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 27. septembra 2016, č.k. 3C/240/2014-95, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania medzi stranami sporu, vo výroku o trovách konania štátu a vo výroku o náhrade trov dôkazu z m e ň u j e takto:
Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.
Štátu p r i z n á v a právo na náhradu trov konania proti žalobcovi vo výške 50% a proti žalovanému vo výške 50%.
Znalcovi Y.. R. C., T.., bytom M., R. Q. XXX/XX p r i z n á v a nárok na náhradu trov dôkazu proti žalobcovi vo výške 50% a proti žalovanému vo výške 50%.
Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi 2.358 Eur s 5,25%-ným úrokom z omeškania od 01.01.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a to v splátkach po 150 Eur mesačne s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky sa stáva zročné celé plnenie. Vo zvyšku žalobu zamietol. Konanie v časti o zaplatenie 7 642 Eur zastavil. Žalovanej strane priznal právo na náhradu trov konania vo výške 52,84%. Štátu priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100% voči žalujúcej strane. Znalcovi Y.. R. C., T.., bytom M., R. Q. XXX/ XX priznal voči žalujúcej strane nárok na trovy dôkazu vo výške 100%. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil § 420 ods.1 a § 444 Občianskeho zákonníka. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal náhrady škody na zdraví titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia na tom základe, že trestným rozkazom Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2 T 67/2013 zo dňa 31.05.2013 bol žalovaný uznaný vinným zo spáchania prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 3, písm. c/ Tr. zák., pričom poškodený žalobca bol so svojim nárokom odkázaný na náhradu škody na občiansko-súdne konanie. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 03.07.2013. Žalobca si sám ohodnotil bolestné sumou 3.333 Eur a sťaženie spoločenského uplatnenia sumou 6.666 Eur. Vykonaním dokazovania výsluchom účastníkov, znaleckým posudkom znalca Y.. R. C., T.. z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia, obsahom spisového materiálu súd prvej inštancie zistil, že trestným rozkazom OS Partizánske sp. zn. 2 T 67/2013 zo dňa 31.05.2013 bol žalovaný uznaný vinným zo spáchania prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 3, písm. c / Tr. zák., pričom žalobcu trestný súd odkázal s nárokom na
náhradu škody na občiansko-súdne konanie. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 03.07.2013. Znalec ohodnotil bolestné žalobcu na 150 bodov, pričom hodnota jedného bodu je 15,72 Eur, čiže vyčíslenie bodového hodnotenia žalobcu predstavuje 2.358 Eur (150 bodov x 15,72 Eur). Pokiaľ ide o sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu, poranenie nezanechalo také trvalé následky, ktoré by bolo možné hodnotiť ako sťažené spoločenské uplatnenie. Po začatí pojednávania a podaní znaleckého posudku žalobca vzal žalobu v časti o zaplatenie 7.642 Eur späť. Súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k záveru, že žalovaný zodpovedá za škodu vzniknutú žalobcovi a jeho zodpovednosť je daná trestným rozkazom OS Partizánske sp. zn. 2T 67/2013, ktorý nadobudol právoplatnosť 03.07.2013 tým, že bol uznaný vinným zo spáchania prečinov uvedených v trestnom rozkaze. Zo záveru znaleckého posudku vyplýva, že bolestné u žalobcu predstavuje sumu 2.358 Eur a sťaženie spoločenského uplatnenia nepredstavuje žiadnu sumu, nakoľko znalec uviedol, že poranenie nezanechalo také trvalé následky, ktoré by bolo možné hodnotiť ako sťažené spoločenské uplatnenie. Nakoľko žalobca vzal žalobu po podaní znaleckého posudku v časti o zaplatenie 7.642 Eur späť, súd konanie v tejto časti podľa § 145 ods. 2 CSP zastavil. Súd prvej inštancie ďalej zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 2.358 Eur aj s 5,25%-ným úrokom z omeškania od 01.01.2016 do zaplatenia, teda nie od doručenia žaloby žalovanému, ale odo dňa nasledujúceho po dni, kedy bol žalovanému doručený znalecký posudok, a to z dôvodu, že žalovaný sa nebránil nároku žalovaného, ale namietal jeho výšku. Podľa znaleckého posudku bola výška nároku podstatne nižšia, než výška nároku uplatneného v žalobe. Žalovaný sa dozvedel presnú výšku žalovaného nároku prevzatím znaleckého posudku dňa 31.12.2015 a do omeškania s plnením nároku sa dostal od 01.01.2016. Súd prvej inštancie žalobu v časti príslušenstva, úroku z omeškania za obdobie od 24.11.2014 do 01.01.2016 zamietol. Konanie v časti o zaplatenie 7.642 Eur s poukazom na § 145 ods. 2 CSP zastavil. Čo sa týka náhrady trov konania, súd prvej inštancie priznal žalovanej strane v zmysle § 255 ods. 2 CSP právo na náhradu trov konania vo výške 52,84% - redukovaný úspech žalovaného (úspech žalovaného vo výške 76,42 % - úspech žalobcu vo výške 23,58%). Okrem toho priznal štátu nárok na náhradu trov konania vo výške 100% voči žalujúcej strane v zmysle §259 CSP - doplatok znalečného v sume 186,06 Eur. A. Y.. R. C., T.., bytom M., R. Q. XXX/XX priznal nárok na trovy dôkazu vo výške 100% voči žalujúcej strane v zmysle § 259 CSP za písomné doplnenie znaleckého posudku.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorým napadol všetky výroky týkajúce sa priznania náhrady trov konania žalovanému, štátu aj znalcovi. Poukázal na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, pričom mal za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že je poškodenou stranou v dôsledku násilného trestného činu žalovaného. Ako poškodený bol nútený domáhať sa náhrady škody na zdraví cestou súdu, pretože jeho ošetrujúci lekár mu nebol, napriek opakovaným žiadostiam, schopný vypracovať odborný posudok pred podaním žaloby. Z obavy premlčania nároku podal prostredníctvom advokáta žalobu v takom znení, v akom ju podal. Mal za to, že ako poškodený by nemal byť sankcionovaný povinnosťou nahradiť všetky vzniknuté trovy konania vrátane trov žalovanému, štátu a znalcovi, čo považuje za nespravodlivé. Poukázal na to, že žalobca uplatňujúci náhradu škody z poškodenia zdravia je zo zákona oslobodený od súdnych poplatkov. Na jednej strane ho štát oslobodí a na strane druhej má tomu istému štátu nahradiť všetky trovy konania, v čom videl zrejmý rozpor. Okrem toho súdu prvej inštancie vytýkal nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia v tomto smere. Mal za to, že v jeho prípade boli naplnené dôvody upravené v § 257 CSP, podľa ktorého súd môže výnimočne nepriznať náhradu trov konania, pretože v tomto prípade evidentne existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Domáhal sa zmeny rozsudku v napadnutej časti tak, že mu nebude uložená povinnosť platiť náhradu trov konania.
3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.
4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti (vo výrokoch o náhrade trov konania medzi stranami sporu, o náhrade trov konania štátu a náhrade trov dôkazu) podľa § 379, § 380 v spojení s § 470 Civilného sporového poriadku (zák. č. 160/2015 Z.z.), ďalej len CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné.
5. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon (zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016) aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
6. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
7. Podľa ust. § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
8. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
9. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. 10. V preskúmavanej veci sa žalobca podanou žalobou domáhal zaplatenia náhrady škody na zdraví titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia v celkovej výške 10.000 Eur s príslušenstvom. Po vypracovaní znaleckého posudku znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia Y.. R. C., žalobca zobral žalobu späť v časti o zaplatenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 7.642 Eur a predmetom konania zostal uplatnený nárok na zaplatenie 2.358 Eur s príslušenstvom titulom náhrady bolestného. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom bolestného sumu 2.358 Eur s 5,25% úrokom z omeškania od 01.01.2016 do zaplatenia, žalobu v časti o zaplatenie úroku z omeškania od 24.11.2014 do 31.12.2015 zamietol a konanie v časti o zaplatenie 7.642 Eur z dôvodu späťvzatia žaloby zastavil.
11. Civilný sporový poriadok nemá ustanovenie obdobné ustanoveniu § 142 ods. 3 O.s.p., ktoré sa uplatňovalo ako lex specialis vo vzťahu k § 142 ods. 2 O.s.p. Podľa Civilného sporového poriadku zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo znaleckého posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Nemožno ho totiž zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledkov konania na základe znaleckej činnosti.
12. Žalobca si v konaní uplatnil dva samostatné nároky, a to náhradu bolestného a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia z titulu náhrady škody spôsobenej protiprávnym konaním žalovaného. V uplatnenom nároku na náhradu bolestného bol úspešný a v nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zobral žalobu po vypracovaní znaleckého posudku späť, čím procesne zavinil zastavenie konania, s čím je zo zákona spojená povinnosť nahradiť trovy konania protistrane (§ 256 ods. 1 CSP). Odvolací súd za tejto procesnej situácie, na rozdiel od súdu prvej inštancie, dospel k záveru, že v danom prípade je potrebné o náhrade trov konania medzi účastníkmi rozhodnúť podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, vzhľadom na ich čiastočný úspech a neúspech vo veci.
13. Pokiaľ ide o ďalšie dva napadnuté výroky - o priznaní 100%-nej náhrady trov konania štátu a 100%- nej náhrady trov dôkazu znalcovi Y.. R. C., T.. voči žalujúcej strane, odvolací súd sa ani v tejto časti s rozhodnutím súdu prvej inštancie nestotožnil. 14. Súd prvej inštancie žiadnym spôsobom neozrejmil a v odôvodnení napadnutého rozsudku neuviedol, na základe akých právnych záverov rozhodol o zaviazaní žalobcu na náhradu trov konania štátu, ako aj trov dôkazu súdnemu znalcovi vo výške 100%. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že žalobca je v tomto konaní osobou domáhajúcou sa náhrady škody na zdraví, ktorú mu žalovaný spôsobil úmyselným trestným činom. Už samotná táto skutočnosť predstavuje okolnosť vylučujúcu možnosť, aby bol žalovaný oslobodený od povinnosti znášať trovy konania, ktorých vznik bol zapríčinený jeho úmyselným trestným činom. Odvolací súd s prihliadnutím na výsledok konania v danej veci (žalobca bol v nároku na náhradu bolestného úspešný a v nároku na náhradu za SSÚ neúspešný), na rozdiel od súdu prvej inštancie, dospel k záveru, že každá zo strán je povinná znášať náhradu trov konania štátu (vzniknutých za účinnosti O.s.p.) a náhradu trov dôkazu v rozsahu 50%.
15. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania medzi stranami sporu, vo výroku o náhrade trov konania štátu a vo výroku o priznaní náhrady trov dôkazu Y.. R. C. podľa § 388 CSP zmenil spôsobom uvedeným vo výroku tohto uznesenia.
16. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 v spojení § 396 ods. 2 CSP tak, že žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu týchto trov s prihliadnutím na ich čiastočný úspech a neúspech v odvolacom konaní.
17. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).