Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Csp/21/2017

Uznesenie

Okresný súd Prešov v právnej veci žalobcu: U.H. M., A..: X.X.XXXX, W. XXX XX L. XXX, proti žalovanému: TELERVIS PLUS a.s., Staré Grúnty 7, 841 04 Bratislava, IČO: 35 717 769, v konaní o určenie neprijateľných zmluvných podmienok a určení úveru za bezúročný a bez poplatkov, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zdržať sa uplatňovania zrážok zo mzdy žalobcu podľa dohody o zrážkach zo mzdy/iných príjmov zo dňa 13.7.2016 uzavretej k zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 520161412 zo dňa 13.7.2016 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným, a vykonať oznámenie zamestnávateľovi žalobcu - X. Š., X. XX, XXX XX X., aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 23.1.2017 doručenou súdu 27.1.2017 sa žalobca domáha, aby súd vydal rozsudok, ktorým by určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy/iných príjmov zo dňa 13.7.2016, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 13.7.2016, a ustanovenie článku IIII. bod 3 Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 13.7.2016 sú ako neprijateľné zmluvné podmienky Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 13.7.2016 neplatné, a že spotrebiteľský úver v zmysle Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 13.7.2016 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov.

2. Súčasťou tohto podania bol aj návrh, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by žalovanému uložil povinnosť zdržať sa akéhokoľvek použitia Dohody o zrážkach zo mzdy/iných príjmov zo dňa 13.7.2016, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 13.7.2016 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným, a vykonať oznámenie zamestnávateľovi žalobcu

- X. Š., X. XX, XXX XX X., aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

3. Žalobca podanie odôvodnil tým, že žalobca ako spotrebiteľ (pozn. súdu: podľa obsahu tohto podania ďalej vo vetách žalobcu - ako podmet - striedavo v mužskom aj ženskom rode) a žalovaný uzatvorili dňa 13.7.2016 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX. Dňa 13.7.2016 súčasne s touto zmluvou podpísala aj dohodu o zrážkach zo mzdy/iných príjmov. Má za to, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky v zmysle ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka. Dohoda o zrážkach zo mzdy/ iných príjmov umožňuje žalovanému ako veriteľovi postihnutie jeho majetku ako spotrebiteľa bez akéhokoľvek obmedzenia a to napriek neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporný právny vzťah, pričom sama zrážky zo mzdy nedokáže priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť.

4. Žalobca ďalej návrh odôvodnil tým, že žalovaný listom zo dňa 4.1.2017 požiadal jeho zamestnávateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy, a to na základe uzatvorenej dohody o zrážkach zo mzdy/iných príjmov zo dňa 13.7.2016. K dnešnému dňu dlžnú sumu uhradila len čiastočne, a to vo výške 581,60 Eur. Je toho

názoru, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy/iných príjmov je neplatná, pretože je neprijateľnou podmienkou spôsobujúcou výraznú nerovnováhu v postavení zmluvných strán, keďže spotrebiteľ nemá možnosť zrážky zrušiť. Predmetná dohoda je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a nebola s ním ako spotrebiteľom osobitne, individuálne dojednaná. Z dohody o zrážkach zo mzdy/iných príjmov vyplýva, že bola vyhotovená vopred zo strany žalovaného na predtlačenom formulári, do ktorého sa ručne vpisovali údaje, čo dokazuje jej hromadný charakter, a teda možno jednoznačne konštatovať, že nebola spotrebiteľom - žalobcom osobitne vyjednaná, čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť, lebo odporuje dobrým mravom. Ide o typický formulár, z ktorého nevyplýva možnosť zmeny jeho textu, pričom veriteľ si výšku dlhu diktuje sám, a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Nebol mu ani poskytnutý čas sa s dohodou o zrážkach zo mzdy/iných príjmov dostatočne oboznámiť, a ani nikto mu s odbornou starostlivosťou nevysvetlil dôsledky jej podpísania, pri jej podpise ani nevnímal, že podpisuje dohodu o zrážkach zo mzdy/iných príjmov, myslela si, že uvedené patrí k zmluve. Poukazuje tiež na to, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy/iných príjmov nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva, v dôsledku čoho predstavuje hrozbu majetkovej ujmy na strane žalobcu. Na záver ešte dodal, že zmluva neobsahuje všetky povinné náležitosti v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch s tým, že absencia týchto náležitostí spôsobuje, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

5. Vo vzťahu k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca uviedol, že zrážky zo mzdy majú preňho devastačné následky, a to na jeho životnú a finančnú situáciu. Okrem žalovaného má aj ďalších veriteľov a ďalšie zrážky zo mzdy a snaží sa splácať každý zo svojich záväzkov, a zároveň musí zo svojho príjmu hradiť všetky bežné a základné mesačné výdavky na svoj život. Zrážky zo mzdy jednak zabraňujú, aby aspoň čiastočne uhrádzala svoje záväzky ostatným veriteľom a jednak jej kvôli nim často nevychádzajú financie na základné životné potreby.

6. Na preukázanie týchto skutočností žalobca predložil kópiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 13.7.2016 uzavretej medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom, podľa ktorej uzatvorili zmluvu o bezúčelovom, bezhotovostnom spotrebiteľskom úvere vo výške 1.700,- Eur. Ďalej žalobca predložil dohodu o zrážkach zo mzdy/iných príjmov uzavretú medzi nimi dňa 13.7.2016, v ktorej je uvedené, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 13.7.2016 má veriteľ voči dlžníkovi pohľadávku v celkovej výške 2.325,60 Eur, a že dlžník podpisom tejto dohody súhlasí, aby mu jeho zamestnávateľ zrážal na úhradu záväzku plynúceho z tejto zmluvy pravidelne mesačne čiastku v najvyššej možnej zákonnej výške, t.j. v rozsahu stanovenom v ust. § 276 a nasl. občianskeho súdneho poriadku, ale najmenej vo výške 193,80 Eur alebo v najvyššej možnej výške až do úplného vyrovnania pohľadávky veriteľa. Žalobca súčasne s tým predložil aj list žalovaného zo dňa 4.1.2017 adresovaný F. Š. X. a označený ako žiadosť o vykonávanie zrážok. V tomto liste jeho pisateľ uvádza, že zmluvou o úvere sa menovaný/á zaviazal/a uhradiť celkovú čiastku vo výške 2.325, 60 Eur, pričom k dnešnému dňu bolo uhradených 581,60 Eur, a žiada, aby v súlade s dohodou o zrážkach zo mzdy „zrážali mesačne čiastku v najvyššej možnej zákonnej výške až do úplného zaplatenia dlhu, ktorý k dnešnému dňu činí 1.744,- Eur.“

7. Podľa § 124 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“) každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Podľa § 127 ods. 1 písm. d) ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie čo sa ním sleduje. Podľa § 129 ods. 1 ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. Podľa § 131 žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva. Podľa § 132 ods. 1 v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Podľa § 137 žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu,

c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

8. Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

9. Nárok uplatnený žalobou je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj nárok odôvodňuje, a skutkovým základom opísaným v žalobe v spojení so žalobným petitom je potom vymedzený základ nároku uplatneného žalobou, ktorý je predmetom konania. Predmet konania teda určujú opísané skutkové okolnosti a žalobný návrh tak, aby bolo zrejmé o čom a na akom základe má súd rozhodnúť, pričom právna kvalifikácia nie je povinná, a i keď je v žalobe uvedená, nie je pre súd záväzná.

10. Najdôležitejšou obsahovou náležitosťou žaloby je žalobný návrh (petit). V ňom žalobca uvádza, ako by podľa jeho želania mal súd rozhodnúť, resp. ako by mal znieť výrok jeho rozsudku. Ním zároveň stanovuje rozsah požadovanej súdnej ochrany a určuje súdu medze toho, o čom a ako má rozhodnúť. Pretože v podstate ide o návrh súdneho výroku, kladie zákon na formuláciu petitu určité požiadavky, rešpektovaním ktorých sa zabezpečuje presnosť a určitosť výrokov rozsudkov. Presný a určitý petit je síce pre súd rámcom rozhodovania, z ktorého nesmie vybočiť a ktorý môže prekročiť len v taxatívne vymedzených prípadoch (teraz § 216 ods. 2 , to však v plnom rozsahu platí len z hľadiska obsahu petitu a podstaty zmyslu toho, čoho sa žalobca v konaní domáha. V žiadnom prípade to ale neznamená, že by súd pri svojom rozhodovaní bol do najmenších podrobností viazaný výrazovými prostriedkami použitými v texte petitu alebo jeho doslovným znením (vrátane slov, slovných spojení, ba dokonca aj eventuálnych gramatických chýb), a že by sa prípadnou odlišnou formuláciou výroku svojho rozhodnutia, než zodpovedá doslovnému zneniu žalobného petitu, dopúšťal procesnej vady. Naopak tam, kde je to potrebné, je dokonca povinnosťou súdu upraviť formulačne petit žaloby tak, aby zodpovedal objektívnemu hmotnému právu a aby jeho formulácia zodpovedala dovoleným spôsobom výkonu rozhodnutia.

11. Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 79 ods. 1 (pozn. súdu: teraz § 131 a 132 nevyžaduje, aby žalobca po stránke formálnej do najmenších podrobností formuloval návrh budúceho výroku súdneho rozhodnutia. Z jeho doslovného znenia je zrejmé, že za postačujúce považuje, ak žalobca v žalobe vyjadrí podstatu (zmysel) toho, čoho sa v konaní na základe opísaného skutkového stavu domáha (pozn. súdu: obdobne v súčasnosti ust. § 129 ods. 1 z hľadiska úplnosti podania vo veci samej alebo návrhu na naradenie neodkladného opatrenia požaduje len, aby bolo zrejmé, čo sa ním sleduje). Petit žaloby, tak ako ho žalobcovia formulovali, je súd povinný posudzovať čisto z hľadiska obsahového. Súd do výroku svojho rozhodnutia nemusí prevziať doslovne žalobcom naformulovaný petit žaloby, môže v ňom vykonať také zásahy, ktoré zachovávajú podstatu petitu a nemenia jeho zmysel (rozsudok Najvyššieho súdu SR 3Cdo/219/2007 z 30.júla 2008).

12. Zákon pritom pre žalobu nepredpisuje prísne formálne náležitosti z hľadiska jej úpravy a striktného odlíšenia skutkový tvrdení a vyjadrenia toho, čoho sa žalobca domáha (žalobného návrhu), a preto aj pri jej posudzovaní treba vždy vychádzať z celého jej obsahu, ktorý je v nej nepochybne vyjadrený, a ktorý tak celkovo určuje predmet konania a to, čo žalobca sleduje a čoho sa domáha. Žaloba je „procesný úkon strany, ktorý treba posudzovať ako každé podanie podľa obsahu. To znamená, že za žalobný nárok, teda predmet konania, nemožno považovať iba žalobný návrh, ale aj jeho skutkové odôvodnenie, čo spolu so žalobným návrhom vymedzuje predmet žaloby“ (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 487). „Súd napriek nesprávnej formulácii petitu (pozn. súdu: pri posúdení či ide o určenie právnej skutočnosti, alebo o určenie, či tu právo je alebo nie je) môže v konaní pokračovať, ak je z obsahu žaloby zrejmé, čoho sa týka a čo sleduje. Súd je totiž viazaný obsahom žalobného petitu, nie jeho formuláciou“ (pozri tamtiež, s. 505).

13. Vzhľadom na to, že sporové konanie je ovládané dispozičnou zásadou (súd je viazaný žalobou, teda tým, ako žalobca vymedzil predmet konania), je nárok uplatnený žalobou vymedzený opísaním

rozhodujúcich skutkových okolností a žalobným návrhom (petitom), pričom právna kvalifikácia nároku, i keď je v žalobe uvedená, nie je pre súd záväzná. Súd je preto pri rozhodovaní viazaný nie tým, ako účastník konania skutkový stav právne posudzuje, ale tzv. skutkom, ako bol vymedzený v žalobe; iba pokiaľ by priznal plnenie z iného skutkového základu, než ako bol žalobcom vymedzený a na ktorého základe požaduje plnenie uvedené v žalobnom petite, rozhodol by súd o inom nároku, než ako ho žalobca urobil predmetom konania (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25 Cdo 1934/2001, publikovaný v: Sbírka soudních rozhodnutí a stanovisek, R 78/2004).

14. V danom prípade zo žaloby, a to celého jej obsahu, popisovaného skutku a žalobného návrhu je zrejmé, že žalobca v tomto súdnom konaní sleduje a uplatňuje právo na súdnu ochranu pred zrážkami zo mzdy, teda aby žalovaný neuplatňoval zrážky zo mzdy, lebo dohoda o zrážkach zo mzdy/iných príjmov zo dňa 13.7.2016, ktorú žalovaný ako jeho veriteľ uplatnil u jeho zamestnávateľa, je neplatná, a tiež preto, že spotrebiteľský úver z ktorého pohľadávka je zabezpečená dohodou o zrážkach zo mzdy, je bezúročný a bez poplatkov, teda že jeho záväzok zabezpečený dohodou o zrážkach zo mzdy nezahŕňa poplatky a úroky. Žalobca sa teda tomu ekvivalentne podľa obsahu žaloby v zmysle ust. § 137 domáha toho, aby sa rozhodlo, že žalovaný nemá právo na zrážky zo mzdy podľa predloženej dohody, a to úplne z dôvodu jej neplatnosti, a zároveň nad sumu poskytnutých peňažných prostriedkov z dôvodu, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Petit o určení úveru za bezúročný a bez poplatkov treba v kontexte žaloby, jej obsahu a napádanej dohody o zrážkach zo mzdy považovať za vyjadrovací spôsob, ktorým sa má na mysli rozhodnutie o tom, že žalovaný nemá právo na zrážky zo mzdy nad sumu poskytnutých peňažných prostriedkov (z hľadiska spôsobu abstrahovania predmetu konania podobne porovnaj rozsudok NS SR, sp. zn. 1 Cdo 11/97, R 6/1999 - podľa ktorého slová "určenie hranice" treba považovať za vyjadrovací spôsob, ktorým tak účastníci, ako aj súd, majú na mysli určenie, ktorá časť zo spornej plochy v prírode, ktorému z vlastníkov susedných pozemkov patrí.)

14. Uplatnený nárok pritom žalobca odvodzuje z toho, že dohodu o zrážkach zo mzdy považuje za absolútne neplatnú, a že spotrebiteľský úver je pre absenciu povinných obsahových náležitostí zmluvy o úvere bez úročný a bez poplatkov.

15. Podľa § 324 ods. 1 pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa § 325 ods. 1 neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 324 ods. 3 neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. Podľa § 326 ods. 1 v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Podľa § 329 ods. 2 pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Podľa § 330 ods. 1 súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas

Podľa § 334 súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

16. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení neodkladné opatrenie predpokladá návrh na jeho vydanie a potrebu, aby boli pomery strán sporu neodkladne dočasne (len po určený čas) alebo trvalo (bez obmedzenia - arg. a contrario podľa § 330 ods. 1 CSP, resp. do jeho zrušenia - ak odpadnú dôvody pre ktoré bolo nariadené podľa § 334 upravené. Táto potreba by mala vychádzať z toho, že strana má pravdepodobne právo, ktorého ochrany sa domáha, a že bez tejto neodkladnej ochrany jej bezprostredne hrozí ujma, či už v podobe nenapraviteľnej alebo ťažko nahraditeľnej škody, zhoršenia

právnej pozície, alebo vzniku nenávratného stavu v právnych vzťahoch strán, a sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

17. V danom prípade mal súd na základe žalobcom uvádzaných a osvedčených skutočností za to, že je potrebné neodkladne upraviť pomery strán. Žalobca pre potreby vydania neodkladného opatrenia predbežne zatiaľ postačujúco osvedčil, že dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá má byť ich právnym podkladom, a voči účinkom ktorej sa domáha ochrany, je neprípustná. Žalobca totiž tvrdí, že nikto mu s odbornou starostlivosťou nevysvetlil dôsledky jej podpísania, a z predložených listín, a to najmä predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy skutočne nevyplýva, že by bol poučený o konkrétnych dôsledkoch jej uzavretia. Na dohode o zrážkach zo mzdy uzavretej zrejme na predom pripravenom formulári je totiž iba všeobecné, veriteľom (žalovaným) pri jeho podnikaní vopred naformulované a o konkrétnych dôsledkoch uzavretia tejto dohody nič nehovoriace prehlásenie o tom, že dlžník bol poučený o dôsledkoch uzavretia tejto dohody a mal možnosť ju odmietnuť. V tejto súvislosti pritom súd poukazuje na ust. § 5a ods. 1 písm. a) zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Pri riadnom, poctivom a obozretnom postupe veriteľa totiž podľa názoru súdu, a to aj s prihliadnutím na účel tohto ustanovenia, ktorým je nepochybne ochrana a dôsledné vysvetlenie práv a povinností spotrebiteľa, túto povinnosť nemožno považovať za splnenú, a teda nemožno sa tejto povinnosti a následkom vyplývajúcim z jej nesplnenia zbaviť iba všeobecným nič nehovoriacim potvrdením o poučení, ale len súčasným, resp. uzavretiu dohody o zrážkach zo mzdy bezprostredne predchádzajúcim, reálnym a dostatočne konkrétnym poučením o dôsledkoch jej uzavretia a o reálnej nesankciovanej (bez vplyvu na poskytnutie úveru existujúcej, a teda na úver neviazanej) možnosti jej odmietnutia. V danom prípade, vychádzajúc zo žalobcom predložených listín súvisiacich s úverom a jeho tvrdení sa však javí, že žalobca ako spotrebiteľ o konkrétnych dôsledkoch uzavretia tejto dohody konkrétne a preukázateľne zrejme poučený nebol.

18. Okrem toho, žalobca pre potreby vydania neodkladného opatrenia zatiaľ postačujúco osvedčil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere, z ktorej žalovaný odvodzuje svoju pohľadávku, nemá všetky obsahové náležitosti spôsobujúce, že úver z nej sa preto v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „ZoSU“) považuje za bezúročný a bez poplatkov. Podľa predbežného právneho posúdenia totiž zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 pís. i) ZoSU, a to podmienky ktoré upravujú uplatňovanie úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru - ktorými sa, vychádzajúc z podstaty a zmyslu úročenia, nepochybne rozumejú všetky podmienky tak aby bolo zrejmé ako, resp. z akej sumy a odkedy (napr. či už od dojednania úveru - rezervácie peňažných prostriedkov, alebo od reálneho poskytnutia peňažných prostriedkov v prospech dlžníka, alebo až od určitého iného času v prípade dojednania dočasného bezúročného obdobia) a dokedy sa má uplatňovať (napr. do stanoveného času splatnosti, alebo do vrátenia, alebo inak), a to tak, aby bola jasne určiteľná povinnosť platenia úrokov (napr. aj v situácii prípadného, hoci aj len čiastočného, predčasného alebo oneskoreného vrátenia peňažných prostriedkov). Na spotrebiteľský úver sa totiž pre vznik nároku na úroky a poplatky (v zmysle ust. § 9 ods. 2 ZoSU v spojení s ust. § 11 ods. 1 ZoSU) nevzťahujú automaticky obvyklé všeobecné subsidiárne pravidlá úročenia a splácania podľa dispozitívnych ustanovení OBZ, a úroky, resp. výška úrokov (úroková sadzba), podmienky jej uplatňovania a podmienky splácania istiny, úrokov a iných poplatkov musia byť výslovne písomne dohodnuté, resp. určené v zmluve o spotrebiteľskom úvere (inak sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov). Javí sa teda, že žalobca by tak mohol mať právo iba na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov. V tejto súvislosti je pritom zrejmé, že ak žalovaný nemá právo na úroky a poplatky, tak v tomto rozsahu nemá právo ani na plnenie podľa dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá ho mala zabezpečovať, ďalšie zrážky môžu byť vykonávané neoprávnene, a žalobca má pravdepodobne právo, ktorého ochrany sa neodkladným opatrením domáha.

19. Keďže v prejednávanom prípade sa žalobca vo veci samej domáha rozhodnutia o tom, že žalovaný nemá právo na zrážky zo mzdy, a vzhľadom na vyššie uvedené je pravdepodobné, že výkon a ďalšie plnenie z tejto dohody o zrážkach zo mzdy je neoprávnené, a bez dočasnej ochrany formou nariadeného neodkladného opatrenia by mohlo dôjsť k situácii, že sa pozícia žalobcu ďalej zhorší ak by zamestnávateľ na základe dohody o zrážkach zo mzdy tieto vykonával, súd má za to, že boli dostatočne osvedčené dôvody potreby okamžitej dočasnej úpravy pomerov medzi stranami. Ak je pritom mzda zdrojom obživy

žalobcu, neoprávnene vykonávané zrážky môžu citeľne ovplyvniť jeho život a spôsobiť mu ujmu, a na druhej strane žalovanému, ktorý je podnikateľom, a ktorého predmetom podnikania podľa výpisu z obchodného registra je okrem iného aj faktoring a forfaiting, a poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, podľa názoru súdu pozastavenie vykonávania zrážok na dočasnú dobu nezasiahne do jeho práv neprimerane závažným spôsobom. Preto nepovažoval súd požadovaný rozsah neodkladného opatrenia zdržať sa akéhokoľvek použitia dohody o zrážkach zo mzdy (ktorý vo výroku - vzhľadom na neurčitý pojem zdržať sa akéhokoľvek „použitia“ dohody, ktorý v tomto kontexte nielen že nemá legálnu definíciu, ale ani všeobecne zaužívaný konkrétny právny obsah - zachovajúc zrejmú podstatu a zmysel žalobcom sledovaného účelu formulačne upravil tak, aby bol určitý a zrozumiteľný) a vykonať oznámenie zamestnávateľovi žalobcu ani za zjavne neprimeraný, a žalovanému uložil povinnosť dočasne do právoplatného skončenia konania vo veci samej zdržať sa uplatňovania zrážok zo mzdy žalobcu a povinnosť vykonať požadované oznámenie tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

23. Vo vzťahu ku trovám konania, vzhľadom na to, že v tomto prípade ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia po začatí konania a týmto rozhodnutím sa konanie nekončí, o nároku na náhradu trov celého konania vrátane nároku na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení medzi žalobcom a žalovaným rozhodne súd s poukazom na ust. § 262 ods. 1 v rozhodnutí, ktorým sa konanie skončí.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach podania podľa §127 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).