Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Co-286-2016.pdf
PDF · 80.6 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/286/2016
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobkyne B. O., H.. XX.X.XXXX, C. Q. XXX, zastúpenej JUDr. Martinou Vnenčákovou, advokátkou, Rožňava, Čučmianska dlhá 26, proti žalovanému Rapid life, životná poisťovňa, a. s., Košice, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Daniel Blyšťan, s.r.o., Košice, Užhorodská 21, IČO: 47 231 785, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu 8C/292/2015-21 z 26.1.2016 Okresného súdu Rožňava
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Priznáva žalovanému náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie uznesením konanie zastavil a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni trovy konania na účet jej právnej zástupkyne v sume 284,56 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
2. Vzal do úvahy, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice zo dňa 19.1.2012 a pred začatím pojednávania, vzhľadom na vyjadrenie protistrany o strate záväznosti rozhodcovského rozsudku v zmysle novej právnej úpravy, žalobu vzala späť a navrhla konanie zastaviť. O zastavení konania preto rozhodol podľa § 96 ods. 1 O.s.p. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 O.s.p. a keďže k zastaveniu konania došlo konaním žalovaného, zaviazal ho uhradiť žalobkyni ňou uplatnené trovy vo výške 284,56 eur.
3. Uznesenie vo výroku o trovách konania napadol včas podaným odvolaním žalovaný, navrhol ho zmeniť a priznať mu trovy konania celkom vo výške 409,58 eur. Namietal, že k zastaveniu konania nedošlo jeho konaním, ale naopak, konaním žalobkyne, keďže práve ona vzala žalobu späť, čo on samozrejme urobiť nemohol. Napadnuté uznesenie označil za nepreskúmateľné a arbitrárne, keďže súd v ňom nešpecifikoval, čo považoval za také jeho konanie, ktorým došlo k zastaveniu konania. V danej veci nemožno povedať, aby dôvodne podaný návrh bol vzatý späť pre jeho správanie, keďže jeho správanie nijako nenasvedčuje tomu, aby nároky uplatnené v žalobe uznal, či splnil. Jeho vyjadrenie vrátane skutkovej či právnej argumentácie o merite veci nie je takým správaním, ktoré by mohlo byť považované za zavinenie späťvzatia žaloby. Uviedol, že podľa žalobkyne dôvodom späťvzatia bola zmena Exekučného poriadku a túto on nevykonal a preto žiadne jeho správanie nemohlo viesť k späťvzatiu návrhu.
4. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla potvrdiť napadnutý výrok uznesenia ako zákonný a spravodlivý. Ak by totiž žalovaný predmetný rozhodcovský rozsudok včas použil ako exekučný titul v rámci konkrétneho exekučného konania, bol by jej žalobný návrh naďalej dôvodný a
nemusela by ho vziať späť. Nepredvídateľné konanie žalovaného nemôže byť na jej neprospech a už vôbec nie v spore zo spotrebiteľskej zmluvy.
5. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ďalej len „CSP“), prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrário v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné a preto napadnuté uznesenie o trovách zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v zmysle § 391 ods. 1 CSP a § 389 ods. 1 písm. b/ CSP.
6. Odvolateľ podal odvolanie ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a preto Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací posudzoval odvolanie z hľadiska jeho prípustnosti a uplatnených odvolacích dôvodov podľa ustanovení predchádzajúceho procesného poriadku (t.j. Občianskeho súdneho poriadku).
7. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, ak nie je ustanovené inak (§ 470 ods. 1 CSP). Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvá veta CSP).
8. Odvolací súd uvádza, že štruktúra odôvodnenia uznesenia bola rámcovo upravená do 01.07.2016 v zmysle ust. § 157 O.s.p. (od 01.07.2016 § 220 CSP) v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p.
9. Keďže uznesenie súdu prvej inštancie nespĺňa náležitosti rozhodnutia v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p., odvolací súd dospel k záveru, že je vo veci dôvodne uplatnený odvolací dôvod v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p., (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP), keďže ide o inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (viď stanovisko Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 03.12.2015 zverejnené v Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR 1/2006), preto ani bližšie nepreskúmaval naplnenie ďalších odvolacích dôvodov uplatnených žalovaným.
10. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
11. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
12. Súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 O.s.p. (zrejme druhej vety), keď k zastaveniu konania došlo podľa neho konaním žalovaného. Z obsahu odôvodnenia jeho rozhodnutia však nie je zrejmé, v dôsledku akého konkrétneho konania žalovaného došlo k zastaveniu konania a v tomto smere je odôvodnenie nepreskúmateľné. Z preskúmavaného rozhodnutia totiž už len vyplýva, že žalobkyňa vzala späť žalobu v dôsledku vyjadrenia protistrany. Pravdepodobne ide o odkaz na vyjadrenie žalovaného z 25.1.2016, v ktorom žalovaný poukazoval na znenie § 243d Exekučného poriadku a na stratu záväznosti predmetného rozhodcovského rozsudku, v dôsledku čoho žalobu žiadal zamietnuť.
13. Ak dôjde k zastaveniu konania podľa ust. § 96 O.s.p. v prípade, že žalobca vzal účinne žalobu späť, nemá zásadne žiadny z účastníkov (§ 146 ods. 1 písm.c/ O.s.p.) právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku. Iba výnimočne možno (§ 146 ods. 2 O.s.p.) uložiť niektorému z účastníkov povinnosť nahradiť druhému z účastníkov trovy zastaveného konania, a to podľa prvej vety tohto ustanovenia tomu
z účastníkov, ktorý zavinil, že konanie muselo byť zastavené a podľa druhej vety tohto ustanovenia žalovanému v prípade, ak pre jeho správanie bola vzatá späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne.
14. Zavinenie možno posudzovať len z procesného hľadiska, nie podľa hmotného práva, lebo by potom išlo o posúdenie dôvodnosti žaloby vo veci samej tak, žeby už po zastavení konania súd ďalej skúmal dôvodnosť nároku vo veci samej. Preto ak žalobca vzal späť žalobu, z procesného hľadiska zásadne platí (ak nejde o prípad cit. ust. § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p.), že zavinil, že konanie muselo byť zastavené a je preto povinný nahradiť jeho trovy. Predpokladom pre vyslovenie povinnosti na náhradu trov podľa cit. § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p. je jednak dôvodne podaná žaloba a jednak správanie žalovaného, pre ktoré sa stala žaloba po jej podaní bezdôvodnou, pričom v praxi pôjde najčastejšie o prípad, že žalovaný po podaní žaloby uspokojí nárok žalobcu, ktorý je žalobou uplatnený. Aby bolo možné priznať náhradu trov konania podľa tohto ust. musia byť splnené súčasne obidva predpoklady.
15. S poukazom na vyššie uvedený výklad z preskúmavaného uznesenia nie je zrejmé, či súd prvej inštancie žalobu pokladal za dôvodne podanú a aké správanie žalovaného vyhodnotil za také, v dôsledku ktorého sa žaloba stala bezdôvodnou. Podľa názoru odvolacieho súdu napriek zániku záväznosti rozhodcovského rozsudku oprávnená osoba sa naďalej môže domáhať jeho zrušenia, keďže ide o dva rôzne právne inštitúty s odlišnými dôsledkami a v súdnej praxi nezriedka sú naďalej zrušované rozhodcovské rozsudky aj po 1.1.2015.
16. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude opätovne rozhodnúť o trovách konania strán a uznesenie riadne odôvodniť tak, aby bolo preskúmateľné.
17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1, s § 262 ods. 1, 2 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný a preto mu odvolací súd musel priznať plnú náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnej žalobkyni.
18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( § 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( § 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).