Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/19/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzska republika, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 90, ktorý koná na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočky zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly s.r.o., Ventúrska 16, Bratislava, IČO: 47 234 547, proti žalovanému: B. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. M. XX, štátny občan SR, v spore o zaplatenie 1.357,53 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 4C/106/2016-32 zo dňa 24.05.2016, takto

rozhodol:

Krajský súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti p o t v r d z u j e .

V odvolaním nenapadnutej časti zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .

Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č.k. 4C/106/2016-32 zo dňa 24.05.2016 zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi 628,16 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 628,16 eur od 17.10.2014 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Rozsudok odôvodnil vykonaným dokazovaním, na základe ktorého mal preukázané, že medzi účastníkmi konania bola dňa 22.05.2012 uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere a Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb, predmetom ktorej bolo poskytnutie revolvingového úveru do výšky úverového rámca 5.000,- eur pri výške úrokovej sadzby 28,68 % ročne. RPMN bola dojednaná na 45,94 %, výška mesačnej splátky bola stanovená minimálne 5 % z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300,- eur so splatnosťou mesačnej splátky vždy 10. deň v mesiaci, poplatok za poistenie bol dojednaný na 3,33 %. Súd mal ďalej preukázané, že odporca vyčerpal spolu 1.434,50 eur a splatil spolu 806,34 eur. Listom zo dňa 23.10.2014 navrhovateľ oznámil odporcovi vyhlásenie mimoriadnej splatnosti revolvingového úveru ku dňu 16.10.2014 a vyzval odporcu na úhradu dlžnej sumy 1.357,53 eur zloženej z úverovej istiny vo výške 1.197,28 eur a dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 160,25 eur. Súd prvej inštancie vec správne posúdil podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 497 Obchodného zákonníka, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 a § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. V súlade s uvedenými zákonnými ustanoveniami súd žalobe

navrhovateľa vyhovel v časti, v ktorej mal preukázanú jej dôvodnosť a vo zvyšku ju zamietol. Súd prvej inštancie mal preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená 22.05.2012 Zmluva o spotrebiteľskom úvere a Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a tiež Rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb. Nakoľko zmluva bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, jednalo sa o spotrebiteľskú zmluvu. Táto zmluva bola uzavretá za účinnosti zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, preto sa na ňu vzťahujú normy spotrebiteľského práva, keďže ju uzatvoril odporca ako spotrebiteľ, ktorý nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Uvedená zmluva je typickou spotrebiteľskou zmluvou vzhľadom na právnu povahu účastníkov konania. Odporca sa zaviazal splácať revolvingový úver vo výške minimálnej splátky 5 % z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300,- eur. Podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov údaj o výške, počte, termíny splátok istiny, úroku a poplatkov. Z vykonaného dokazovania súd nemal preukázané platné zmluvné dojednanie o uvedenej náležitosti zmluvy, dôsledkom čoho je v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru. Dojednanie výšky mesačnej splátky v zmluve o revolvingovom úvere je neurčité, nezrozumiteľné a z tohto dôvodu neplatné. Výška splátky je koncipovaná ako percento z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300,- eur. Výška splátky je koncipovaná ako minimálna, z ktorého dôvodu môže byť aj vyššia, pričom nie je zrejmé, v akej výške a komu prislúcha právo výšku splátky určiť. Nakoľko poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, navrhovateľovi prislúcha len právo na vrátenie poskytnutého úveru bez úrokov a poplatkov. Z potvrdení predložených navrhovateľom mal súd preukázané, že odporca čerpal 1.434,53 eur, zaplatil 806,34 eur, teda súdom priznaná suma predstavuje rozdiel uvedených súm, t. j. 628,16 eur, ktoré súd uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľovi do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň súd priznal navrhovateľovi uplatnené úroky z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo súdom priznanej sumy od 17.10.2014 do zaplatenia, keď výška úroku z omeškania je v súlade so zákonným ust. § 3 ods. 1 a § 10 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu omeškania. Súd žalobu zamietol aj v časti čo do navrhovateľom uplatneného úroku za poskytnutý úver vo výške 27,48 % ročne zo sumy 1.197,28 eur od 17.10.2014 do zaplatenia, keď dospel k záveru, že zmluvný úrok ako odplata (cena) veriteľom za poskytnuté peňažné prostriedky prislúcha len za dojednanú dobu poskytnutia úveru. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z ust. § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého záväzok splatiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Preto navrhovateľovi neprislúcha právo na zaplatenie zmluvných úrokov z revolvingového úveru, ktoré sa stali splatnými v dôsledku vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, t. j. za obdobie po splatnosti úveru. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O. s. p. tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže účastníci konania majú vo veci úspech pomerný.

2. Proti tomu rozsudku v časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá, podal žalobca odvolanie. Uviedol, že má za to, že súd prvej inštancie v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zdôraznil, že návrhom zo dňa 29.03.2016 sa domáhal zaplatenia sumy 1.357,53 eur spolu s úrokmi z dlžnej úverovej istiny vo výške 27,48 % ročne zo sumy 1.197,28 eur od 17.10.2014 až do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1.357,53 eur od 17.10.2014 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Uvedeného sa domáhal titulom neuhradených záväzkov žalovaného z uzavretej Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty zo dňa 22.05.2012. Na základe tejto zmluvy žalobca poskytol žalovanému revolvingový úver vo forme úverového rámca do výšky 5.000,- eur. Žalovaný takto po dobu trvania úverového vzťahu vyčerpal z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 1.630,21 eur. Svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil a do dňa podania návrhu uhradil len časť dlžnej sumy, a to vo výške 806,34 eur. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného žalobca vyhlásil dňa 16.10.2014 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaného splatný v celom rozsahu. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam predstavoval dlh žalovaného voči žalobcovi ku dňu zúčtovania do právneho vymáhania dlhu, t. j. k 15.10.2014 sumu v celkovej výške 1.357,53 eur, ktorá pozostávala zo sumy 1.197,28 eur z titulu zvyšku dlžnej úrokovej istiny zo sumy 150,25 eur z titulu dlžných úrokov z úveru a zo sumy 10,- eur z titulu dlžného poistného z úveru. Žalobcom uvádzaná výška dlžnej sumy korešponduje so zostatkom na úverovom účte žalovaného podľa predložených výpisov z úverového účtu žalovaného. Okrem toho sa žalobca domáhal zaplatenia úrokov z dlžnej úverovej istiny vo výške 27,48 % ročne zo sumy 1.197,28 eur od 17.10.2014 až do zaplatenia a

úrokov z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1.357,53 eur od 17.10.2014 do zaplatenia. Žalobca má za to, že v konaní pred súdom prvého stupňa dostatočne preukázal oprávnenosť žalovaného nároku a v priebehu konania riadne označil relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, čím splnil svoju dôkaznú povinnosť vyplývajúcu z ust. § 132 ods. 1, 3 C. s. p., ako aj povinnosť tvrdenia. Žalobca je toho názoru, že zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty, mimoriadna splatnosť úverovej zmluvy s dokladom o doručení, výpis z úverového účtu, z ktorého je zrejmá história úverového prípadu a všetky pohyby na úverovom účte a potvrdenia o financovaní peňažných prostriedkov a o prijatých platbách, ktoré žalobca založil do súdneho spisu, sú plnohodnotnými dôkazmi, ktoré podporujú tvrdenia žalobcu. Na základe uvedeného navrhujú, aby krajský súd rozsudok okresného súdu zrušil v odvolaním napadnutej časti a vrátil vec na ďalšie konanie. Žalobca súčasne predložil súdu oznámenie o cezhraničnom zlúčení spoločnosti CETELEM Slovensko a. s., výpis žalobcu z hlavného zápisu v Obchodnom podnikovom registri Francúzskej republiky a výpis z Obchodného registra SR spoločnosti CETELEM Slovensko a. s., z ktorého vyplýva, že spoločnosť CETELEM v dôsledku cezhraničného zlúčenia zanikla zlúčením bez likvidácie a spoločnosť BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž sa stala jej univerzálnym právnym nástupcom.

3. V dôsledku podaného odvolania bol spis predložený na rozhodnutie o odvolaní odvolaciemu krajskému súdu, ktorý predovšetkým konštatuje, že pokiaľ súd prvej inštancie rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, tento stratil účinnosť ku dňu 30.06.2016 v dôsledku nadobudnutia účinnosti nového civilného procesného kódexu, a to zákonom č. 160/2015 Z. z. - Civilného sporového poriadku, preto odvolací súd bol potom povinný pri svojom procesnom postupe a rozhodovaní aplikovať uvedenú novú právnu úpravu podľa § 470 ods. 1 C. s. p. s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie ostali zachované. Zároveň v ďalšej časti odôvodnenia krajský súd prispôsobil terminológiu novej právnej úprave.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C. s. p.), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 C. s. p. bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 C. s. p. a contrario a v spojení s ust. § 219 ods. 3 C. s. p. napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C. s. p. potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

5. Podľa ust. § 387 ods. 1, 2, 3 C. s. p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

6. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedol odvolateľ, konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 C. s. p., pričom výstižne a dostatočne odôvodnil, čo ho viedlo k vydaniu rozhodnutia, keď sa vysporiadal s rozhodujúcimi skutočnosťami. Rozhodnutie prvostupňového súdu zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Odvolateľ v podanom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa okresný súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté právne závery. Aj podľa odvolacieho súdu žalobcovi prislúcha len právo na vrátenie poskytnutého úveru bez úrokov a poplatkov. Právny vzťah medzi účastníkmi bol uzatvorený za účinnosti zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, preto sa naň nepochybne vzťahujú normy spotrebiteľského práva. Tak ako správne uviedol súd prvej inštancie, podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov údaj o výške, počte, termíny splátok istiny, úroku a poplatkov. Ani odvolací súd nemal preukázané platné zmluvné dojednanie o uvedených náležitostiach zmluvy, čoho dôsledkom je potom v zmysle ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010

Z. z. bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru. S poukazom na uvedené nemohol potom odvolací súd prisvedčiť argumentom odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolanie, ktoré odvolací súd nepovažoval za dôvodné, a preto rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny.

7. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa ust. § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s ust. § 262 ods. 1 C. s. p. a § 255 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne podľa ust. § 262 ods. 2 C. s. p. súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

8. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430