Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7CoP-240-2016.pdf
PDF · 76.39 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/240/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imricha Volkaia vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti Z. N. nar. XX.X.XXXX a Z. N. nar. XX.X.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v E. detí rodičov: Z. N. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v R. č. XX a Z. N. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v H. T. na T. ulici č. XX v konaní o zníženie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie z 27.6.2016 č.k. 9P 441/2015-59 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh otca na zníženie výživného.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec, v ktorom uviedol, že u neho došlo k zmene pomerov od predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, nakoľko si nevie nájsť zamestnanie aj napriek svojej kvalifikácii a viacerým kurzom, ako aj zdravotnému stavu, preto začína od 1.8.2016 predĺženú rodičovskú dovolenku so synom T. N. nar. XX.X.XXXX, ktorý má nepriaznivý zdravotný stav. Jeho príjem by mal byť na úrovni 204 € mesačne.
3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že u otca nedošlo od posledného určenia výživného k žiadnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného pre maloleté deti. Otec svoj návrh na zníženie výživného podal 22.12.2015, t.j. necelý rok po právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie z 30.10.2013, ktorým bol jeho predchádzajúci návrh na zníženie výživného taktiež zamietnutý. Pomery na strane otca boli nezmenené, otec nepredložil súdu žiadne dôkazy o tom, že by nemohol vykonávať inú prácu, ako tú, ktorú ukončil na základe lekárskej správy, kde lekár len neodporúčal otcovi prácu v prašnom prostredí.
4. Matka sa k odvolaniu otca nevyjadrila.
5. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedol, že s ním nesúhlasí, pretože došlo k zmene, pretože už nie je v evidencii na úrade práce, je na predĺženej rodičovskej dovolenke so synom. Jeho príjem tvorí suma 203,20 €, čo je výška rodičovského príspevku. Zároveň predložil kópiu platobného príkazu na výplatu dávok rodičovského príspevok za mesiac september 2016.
6. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.
7. Zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bol zrušený Občiansky súdny poriadok v znení platnom do 30.6.2016 (§ 473 CSP) a zároveň 1.7.2016 nadobudol účinnosť aj zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).
8. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
9. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Podľa § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
12. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
13. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 ods. 1 CSP vyhodnotil dôkazy, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Súd prvej inštancie vzhľadom na predmet konania, ktorým je zmena rozhodnutia o výživnom správne porovnával pomery v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom s pomermi existujúcimi v čase jeho rozhodovania o terajšom návrhu otca na zníženie výživného v súlade s ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine a súčasne správne aplikoval ust. § 75 ods. 1 vety druhej Zákona o rodine, z ktorého vyplýva povinnosť súdu prihliadať na potencionálne príjmy povinného rodiča, ak sa bez dôležitého dôvodu vzdá výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu, prípadne, ak na seba berie neprimerané majetkové riziká. Na zníženie alebo stratu príjmu povinného rodiča je možné preto prihliadnuť len v prípade preukázania dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia rodiča, ktorým môže byť napríklad preukázateľne výrazné zhoršenie zdravotného stavu znemožňujúce jeho doterajší výkon práce, skončenie pracovného pomeru z organizačných dôvodov, prípadne zníženie príjmu opäť z dôvodov na strane zamestnávateľa a podobne, teda dôvody, ktoré povinný rodič nemôže ovplyvniť. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine) z čoho vyplýva, že každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Zjednodušene povedané, pokiaľ rodič plánuje zmenu zamestnania, zmenu bydliska alebo počtu vyživovacích povinností, musí mať na zreteli vždy už existujúce vyživovacie povinnosti tak, aby ich plnenie žiadnym spôsobom neohrozil. Zníženie výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť by malo byť len výnimočné a založené na výsostne objektívnych dôvodoch, neschopnosti povinného rodiča plniť si vyživovaciu povinnosť. V opačnom prípade by zníženie výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť znamenalo posunúť zodpovednosť povinného rodiča za zdravie a život dieťaťa na druhého rodiča, ktorý sa osobne o dieťa stará a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť k dieťaťu.
14. V tomto prejednávanom prípade bolo nepochybne preukázané, že otec bol naposledy zamestnaný v riadnom pracovnom pomere u zamestnávateľa B. K. K.. od novembra 2013 do novembra 2015, kde podľa vlastného udania zarábal 700 € až 800 € mesačne s tým, že po vykonaní zrážok mu chodila na účet suma 320 € až 360 € mesačne. Uvedený pracovný pomer ukončil dohodou na vlastnú žiadosť, čo v konaní odôvodnil zhoršeným zdravotným stavom, avšak nepredložil žiaden dôkaz, že by nemohol vykonávať predchádzajúcu prácu alebo, že by sa uchádzal z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu u predchádzajúceho zamestnávateľa preradenia na inú pre neho vhodnú prácu a ani zo správy
bývalého zamestnávateľa nevyplýva, že by dôvodom ukončenia pracovného pomeru bol jeho zhoršený zdravotný stav. Z lekárskej správy predloženej otcom z 27.10.2015 nevyplýva, že by doterajšiu prácu vykonávať nemohol, lekár mu len neodporúčal prácu v prašnom prostredí a prácu s chemikáliami. Súd prvej inštancie preto správne pri posudzovaní existencie zmien pomerov vychádzal z potencionálneho príjmu otca, ktorý mohol dosahovať v predchádzajúcom zamestnaní, keďže neboli preukázané žiadne objektívne dôvody jeho skončenia a dospel k správnemu záveru, že v danom prípade nedošlo k takej kvalifikovanej zmene pomerov, ktorá by v súlade s § 78 ods. 1 Zákona o rodine odôvodňovala zmenu rozhodnutia o výživnom v súlade s návrhom otca. Vzhľadom na uvedené skutočnosti už nie sú právne významné ďalšie tvrdenia otca o tom, že si nevie nájsť prácu, že sa zúčastňuje rekvalifikačných kurzov a v konečnom dôsledku ani to, že momentálne nastúpil na predĺženú rodičovskú dovolenku s maloletým T., čo možno v konečnom dôsledku považovať za účelové konanie, nakoľko rodičovský príspevok doposiaľ poberala jeho manželka, teda matka maloletého T. aj napriek tomu, že od februára 2016 pracovala v riadnom pracovnom pomere (ako vyplynulo z výpovede otca) a týmto spôsobom objektivizovať svoju neschopnosť plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom v doterajšom rozsahu.
15. Nakoľko súd prvej inštancie správne a zákonne vo veci rozhodol, odvolací súd rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.
16. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).