Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Co/8/2017

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Elišky Wagshalovej v spore žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava 26, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, proti žalovanej O. O., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXX/XXX, U., za účasti občianskeho združenia právna pomoc spotrebiteľom, Sofijská 13, Košice, IČO: 42247268, právne zastúpeného JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom, Stará Baštova 2, Košice, adresa na doručovanie: Budapeštianska 8, Košice, o zaplatenie 105,37 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok, č.k.: 3C/100/2014-42 zo dňa 26.06.2014 jednohlasne takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e sa rozsudok vo výroku III.

II. Žalobca nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, žalovanej a Združeniu právna pomoc spotrebiteľom, IČO: 42 247 268 sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Kežmarok (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) žalobu žalobcu zamietol, stranám nepriznal právo na náhradu trov konania a žalobcovi uložil povinnosť uhradiť v prospech vedľajšieho účastníka sumu 49,20 eur z titulu trov právneho zastúpenia, všetko na účet jeho právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že trovy konania nepriznal žalovanému, žalobca bol v konaní neúspešný, a preto nemá na ne nárok. Naopak, priznal trovy konania vedľajšiemu účastníkovi vo výške 49,20 eur z titulu trov právneho zastúpenia, ktoré je potrebné poukázať na účet JUDr. Ladislava Mikluša, advokáta v Košiciach, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Trovy konania pozostávajú z dvoch úkonov právnej pomoci po 16,60 eur a dvoch režijných paušálov po 8,04 eur. Spolu sú vo výške 49,20 eur. Súd prvej inštancie považoval za účelné vyčíslené trovy konania, keďže vedľajší účastník zaslal procesnému súdu kvalifikované úkony, a teda poskytol vedľajšiemu účastníkovi (žalovanému pozn. odv. súdu) kvalifikovanú právnu pomoc.

3. Proti tomuto rozsudku, proti výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. V odvolaní poukázal na to, že napadnutý výrok je v rozpore s procesnou úpravou vedľajšieho účastníctva a úpravou náhrady trov konania. Z hľadiska výsledku konania vedľajší účastník nemá vo vzťahu k úspechu či neúspechu v tomto konaní žiadny vzťah (z právneho predpisu nevyplýva žiadny spôsob usporiadania vzťahov medzi žalobcom alebo žalovaným a vedľajším účastníkom), a teda z rozhodnutie o veci samej mu neplynie žiadne právo či nárok, ani nie je a nebol povinným na plnenie spoločne so žalovaným. Nie je možné aplikovať zásadu úspechu v tomto konaní pri rozhodovaní o náhrade trov vedľajšieho účastníka, lebo ten vo veci samej úspech alebo neúspech v konaní nemal. Poukázal na to, že uplatnenie nároku na náhradu trov konania

vedľajším účastníkom je v tomto prípade aj v rozpore s dobrými mravmi a predstavuje výsledok účelovosti jeho postupu a zneužívanie ust. § 93 ods. 2 až 4 O.s.p. evidentne motivovaného snahou o dosiahnutie prospechu titulom uplatnenia náhrady trov konania. Žalobca zároveň namietal neúčelnosť trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka. Namietal, že v predmetnom konaní nie je žiadnym spôsobom preukázané, aký právny záujem, aký význam k objasneniu veci resp. akým prispením k meritu veci malo samostatné združenie a jeho vstup. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý výrok tak, že vedľajšiemu účastníkovi neprizná náhradu trov právneho zastúpenia.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p“) v zmysle pravidiel uvedených v § 470 ods. 1 a 2 C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 C.s.p.), preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.

5. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd o odvolaní žalobcu voči rozsudku v jeho napadnutej časti rozhoduje po 01.07.2016, pri rozhodovaní postupuje s ohľadom na § 470 ods. 1, § 473, § 474 C.s.p už v režime C.s.p. Pokiaľ však ide o posúdenie otázky náhrady trov prvoinštančného konania občianskeho združenia právna pomoc spotrebiteľom (ďalej len ,,Združenie“), ktoré vystupovalo v konaní ako vedľajší účastník v zmysle ust. 93 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len ,,O.s.p.“) a samotné posúdenie postavenia vedľajšieho účastníka v konaní po 01.07.2016 (keďže C.s.p s takýmto subjektom neráta), tu je potrebné brať zreteľ na procesnú právnu úpravu účinnú do 30.06.2016, t.j. Občiansky súdny poriadok, keďže v zmysle § 470 ods. 2 C.s.p právne účinky úkonov, ku ktorým došlo pred nadobudnutím účinnosti C.s.p (t.j. pred 01.07.2016) zostávajú zachované. S ohľadom na potrebu rešpektovania zásady právnej istoty teda zostáva zachované procesné postavenie Združenia ako vedľajšieho účastníka, ktorý do konania vstúpil pred 01.07.2016 zákonným spôsobom upraveným v ust. § 93 ods. 2 a 3 O.s.p. a rovnako preto zostáva zachované okrem iného aj jeho právo na náhradu trov konania.

6. Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. účinného do 31.12.2014, ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Podľa § 93 ods. 3 O.s.p. účinného do 31.12.2014, do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh. Podľa § 93 ods. 4 O.s.p. účinného do 31.12.2014, v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

Podľa § 137 O.s.p. účinného do 30.06.2016, trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účinného do 30.06.2016, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že v prejednávanej veci Združenie vstúpilo dňa 25.04.2014 do konania ako vedľajší účastník podľa § 93 ods. 2 O.s.p. na strane žalovanej, pričom vznieslo námietku premlčania. V písomnom podaní zo dňa 15.05.2014 Združenie namietalo neprimerané vysoké úroky dojednané v rozpore s dobrými mravmi, čim je zmluva o revolvingovom úvere v časti odplaty neplatným právnym úkonom. Uviedlo, že z uvedeného dôvodu má žalobca takto nárok iba na vrátenie požičanej istiny, ale keďže žalovaná podľa karty klienta vrátila žalobcovi už sumu 1722,53 eur oproti požičanej sume 822,69 eur, je treba žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Súd prvej inštancie žalobu zamietol, v konaní bola teda plne úspešná žalovaná, ako aj Združenie vystupujúce na jej strane, preto im vzniklo právo na plnú náhradu trov konania.

8. Uznesením zo dňa 20.11.2015 pod č. k. 3C/100/2014-56 súd prvej inštancie pripustil vstup Združenia do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovanej, pričom toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.05.2016.

9. Vedľajší účastník je plne legitimovaným subjektom na vystupovanie v tomto konaní ako subjekt, ktorý ochraňuje práva spotrebiteľa, a to v zmysle § 93 ods. 2 O.s.p.. Právo na právne zastúpenie je garantované Ústavou SR, ktorá v článku 47 ods. 2 stanovuje, že každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdom, inými štátnymi orgánmi, alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom. Vedľajší účastník ako právnická osoba - občianske združenie, nemôže byť výnimkou v tom smere, že by sa takému účastníkovi malo toto ústavné právo odopierať. Je nelogické tvrdiť, že občianske združenie, ktoré bolo založené na ochranu práv občana - spotrebiteľa, musí vo svojej podstate samo o sebe zabezpečovať aj právne služby a ochranu práv spotrebiteľa po právnej stránke. Zabezpečenie právneho zástupcu z radov advokátov je plne v súlade s plnením účelu a poslania tohto občianskeho združenia, pretože najmä v súčasnosti pri komplikovanej právnej úprave a často meniacej sa legislatíve, pri potrebe naštudovania a zvládnutia noriem Európskej únie je nepochybné, že zastupovanie kvalifikovaným právnym zástupcom z radov advokátov je nutné a žiaduce, pričom nijakým spôsobom sa takto nespochybňuje podstata a poslanie občianskeho združenia. Práve naopak, ide o prejav zodpovedného a kvalifikovaného prístupu pri ochrane práv spotrebiteľa.

10. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 29.09.2015, sp. zn. 4 MCdo/16/2014, v ktorom NS SR uviedol: „Pojem „účelný“ je nevyhnuté chápať ako určitú poistku pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, pred nadbytočnými či nadmernými nákladmi (napr. opakované uplatnenie náhrady za prevzatie a prípravu zastupovania, nepotrebné konzultácie s klientom atď.). Vzhľadom na ústavne zaručené právo na právnu pomoc nie je možné prostredníctvom uvedeného termínu (neúčelne vynaložené náklady konania) vymedziť kategóriu subjektov, ktorá by tak z hľadiska právneho zastúpenia mala odlišné postavenie, a tak jej de facto právo na zastúpenie advokátom v konaní upierať a z hľadiska ostatných účastníkov ju diskriminovať. Účastníka nie je možné sankcionovať tým, že mu nebude priznaná náhrada nákladov zodpovedajúca výške odmeny advokáta s tým, že sa mohol v konaní brániť sám.“ Odvolací súd konštatuje, že uvedené závery sa rovnako vzťahujú na vedľajšieho účastníka, teda nie je možné súhlasiť s argumentom žalobcu, že trovy právneho zastúpenia vedľajších účastníkov sú neúčelné z dôvodu, že vedľajší účastník - občianske združenie na ochranu spotrebiteľov má byť samé zo svojej podstaty schopné poskytnúť právnu pomoc spotrebiteľovi v súdnom konaní.“

11. Združenie poskytlo žalovanej kvalifikovanú ochranu, ktorá súvisela s ochranou spotrebiteľa. Združenie sa k veci vyjadrilo a poukázalo na neprimeranú výšku úrokov a vznieslo námietku premlčania, čo boli úkony nepochybne na prospech spotrebiteľa. Vyjadrenie Združenia k žalobe nie je možné považovať za formulárové. Ide o individualizované podanie, v ktorom sú výslovne vo vzťahu k predmetnému konaniu špecifikované skutočnosti, na základe ktorých Združenie vyhodnotilo žalobu ako nedôvodnú.

12. So zreteľom na všetky tieto dôvody odvolací súd rozsudok vo výroku III potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p..

13. V odvolacom konaní nebol úspešný žalobca, preto mu nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Naopak fakticky plne úspešní boli žalovaná a Združenie, ktorým vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 396 ods. 1 C.s.p.), o ktorom v zmysle § 262 ods. 1 C.s.p v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bola žalovaná a Združenie v odvolacom konaní pasívni, nevykonali žiaden procesný úkon, náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnili, ani nevyčíslili a podľa obsahu spisu im ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov C.s.p zakotvujúcim procesnú ekonómiu a aplikoval na daný prípad pomyselnú normu podľa čl. 4 ods. 2 Základných princípov C.s.p, podľa ktorej ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, môže súd rozhodnúť priamo tak, že náhrada trov odvolacieho konania neprizná. Preto rozhodol tak, že žalovanej a Združeniu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej

strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Kežmarok (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) žalobu žalobcu zamietol, stranám nepriznal právo na náhradu trov konania a žalobcovi uložil povinnosť uhradiť v prospech vedľajšieho účastníka sumu 49,20 eur z titulu trov právneho zastúpenia, všetko na účet jeho právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že trovy konania nepriznal žalovanému, žalobca bol v konaní neúspešný, a preto nemá na ne nárok. Naopak, priznal trovy konania vedľajšiemu účastníkovi vo výške 49,20 eur z titulu trov právneho zastúpenia, ktoré je potrebné poukázať na účet JUDr. Ladislava Mikluša, advokáta v Košiciach, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Trovy konania pozostávajú z dvoch úkonov právnej pomoci po 16,60 eur a dvoch režijných paušálov po 8,04 eur. Spolu sú vo výške 49,20 eur. Súd prvej inštancie považoval za účelné vyčíslené trovy konania, keďže vedľajší účastník zaslal procesnému súdu kvalifikované úkony, a teda poskytol vedľajšiemu účastníkovi (žalovanému pozn. odv. súdu) kvalifikovanú právnu pomoc.

3. Proti tomuto rozsudku, proti výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. V odvolaní poukázal na to, že napadnutý výrok je v rozpore s procesnou úpravou vedľajšieho účastníctva a úpravou náhrady trov konania. Z hľadiska výsledku konania vedľajší účastník nemá vo vzťahu k úspechu či neúspechu v tomto konaní žiadny vzťah (z právneho predpisu nevyplýva žiadny spôsob usporiadania vzťahov medzi žalobcom alebo žalovaným a vedľajším účastníkom), a teda z rozhodnutie o veci samej mu neplynie žiadne právo či nárok, ani nie je a nebol povinným na plnenie spoločne so žalovaným. Nie je možné aplikovať zásadu úspechu v tomto konaní pri rozhodovaní o náhrade trov vedľajšieho účastníka, lebo ten vo veci samej úspech alebo neúspech v konaní nemal. Poukázal na to, že uplatnenie nároku na náhradu trov konania vedľajším účastníkom je v tomto prípade aj v rozpore s dobrými mravmi a predstavuje výsledok účelovosti jeho postupu a zneužívanie ust. § 93 ods. 2 až 4 O.s.p. evidentne motivovaného snahou o dosiahnutie prospechu titulom uplatnenia náhrady trov konania. Žalobca zároveň namietal neúčelnosť trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka. Namietal, že v predmetnom konaní nie je žiadnym spôsobom preukázané, aký právny záujem, aký význam k objasneniu veci resp. akým prispením k meritu veci malo samostatné združenie a jeho vstup. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý výrok tak, že vedľajšiemu účastníkovi neprizná náhradu trov právneho zastúpenia.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p“) v zmysle pravidiel uvedených v § 470 ods. 1 a 2 C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 C.s.p.), preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.

5. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd o odvolaní žalobcu voči rozsudku v jeho napadnutej časti rozhoduje po 01.07.2016, pri rozhodovaní postupuje s ohľadom na § 470 ods. 1, § 473, § 474 C.s.p už v režime C.s.p. Pokiaľ však ide o posúdenie otázky náhrady trov prvoinštančného konania občianskeho združenia právna pomoc spotrebiteľom (ďalej len ,,Združenie“), ktoré vystupovalo v konaní ako vedľajší účastník v zmysle ust. 93 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len ,,O.s.p.“) a samotné posúdenie postavenia vedľajšieho účastníka v konaní po 01.07.2016 (keďže C.s.p s takýmto subjektom neráta), tu je potrebné brať zreteľ na procesnú právnu úpravu účinnú do 30.06.2016, t.j. Občiansky súdny poriadok, keďže v zmysle § 470 ods. 2 C.s.p právne účinky úkonov, ku ktorým došlo pred nadobudnutím účinnosti C.s.p (t.j. pred 01.07.2016) zostávajú zachované. S ohľadom na potrebu rešpektovania zásady právnej istoty teda zostáva zachované procesné postavenie Združenia ako vedľajšieho účastníka, ktorý do konania vstúpil pred 01.07.2016 zákonným spôsobom upraveným v ust. § 93 ods. 2 a 3 O.s.p. a rovnako preto zostáva zachované okrem iného aj jeho právo na náhradu trov konania.

6. Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. účinného do 31.12.2014, ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Podľa § 93 ods. 3 O.s.p. účinného do 31.12.2014, do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh. Podľa § 93 ods. 4 O.s.p. účinného do 31.12.2014, v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

Podľa § 137 O.s.p. účinného do 30.06.2016, trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účinného do 30.06.2016, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že v prejednávanej veci Združenie vstúpilo dňa 25.04.2014 do konania ako vedľajší účastník podľa § 93 ods. 2 O.s.p. na strane žalovanej, pričom vznieslo námietku premlčania. V písomnom podaní zo dňa 15.05.2014 Združenie namietalo neprimerané vysoké úroky dojednané v rozpore s dobrými mravmi, čim je zmluva o revolvingovom úvere v časti odplaty neplatným právnym úkonom. Uviedlo, že z uvedeného dôvodu má žalobca takto nárok iba na vrátenie požičanej istiny, ale keďže žalovaná podľa karty klienta vrátila žalobcovi už sumu 1722,53 eur oproti požičanej sume 822,69 eur, je treba žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Súd prvej inštancie žalobu zamietol, v konaní bola teda plne úspešná žalovaná, ako aj Združenie vystupujúce na jej strane, preto im vzniklo právo na plnú náhradu trov konania.

8. Uznesením zo dňa 20.11.2015 pod č. k. 3C/100/2014-56 súd prvej inštancie pripustil vstup Združenia do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovanej, pričom toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.05.2016.

9. Vedľajší účastník je plne legitimovaným subjektom na vystupovanie v tomto konaní ako subjekt, ktorý ochraňuje práva spotrebiteľa, a to v zmysle § 93 ods. 2 O.s.p.. Právo na právne zastúpenie je garantované Ústavou SR, ktorá v článku 47 ods. 2 stanovuje, že každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdom, inými štátnymi orgánmi, alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom. Vedľajší účastník ako právnická osoba - občianske združenie, nemôže byť výnimkou v tom smere, že by sa takému účastníkovi malo toto ústavné právo odopierať. Je nelogické tvrdiť, že občianske združenie, ktoré bolo založené na ochranu práv občana - spotrebiteľa, musí vo svojej podstate samo o sebe zabezpečovať aj právne služby a ochranu práv spotrebiteľa po právnej stránke. Zabezpečenie právneho zástupcu z radov advokátov je plne v súlade s plnením účelu a poslania tohto občianskeho združenia, pretože najmä v súčasnosti pri komplikovanej právnej úprave a často meniacej sa legislatíve, pri potrebe naštudovania a zvládnutia noriem Európskej únie je nepochybné, že zastupovanie kvalifikovaným právnym zástupcom z radov advokátov je nutné a žiaduce, pričom nijakým spôsobom sa takto nespochybňuje podstata a poslanie občianskeho združenia. Práve naopak, ide o prejav zodpovedného a kvalifikovaného prístupu pri ochrane práv spotrebiteľa.

10. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 29.09.2015, sp. zn. 4 MCdo/16/2014, v ktorom NS SR uviedol: „Pojem „účelný“ je nevyhnuté chápať ako určitú poistku pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, pred nadbytočnými či nadmernými nákladmi (napr. opakované uplatnenie náhrady za prevzatie a prípravu zastupovania, nepotrebné konzultácie s klientom atď.). Vzhľadom na ústavne zaručené právo na právnu pomoc nie je možné prostredníctvom uvedeného termínu (neúčelne vynaložené náklady konania) vymedziť kategóriu subjektov, ktorá by tak z hľadiska právneho zastúpenia mala odlišné postavenie, a tak jej de facto právo na zastúpenie advokátom v konaní upierať a z hľadiska ostatných účastníkov ju diskriminovať. Účastníka nie je možné sankcionovať tým, že mu nebude priznaná náhrada nákladov zodpovedajúca výške odmeny advokáta s tým, že sa mohol

v konaní brániť sám.“ Odvolací súd konštatuje, že uvedené závery sa rovnako vzťahujú na vedľajšieho účastníka, teda nie je možné súhlasiť s argumentom žalobcu, že trovy právneho zastúpenia vedľajších účastníkov sú neúčelné z dôvodu, že vedľajší účastník - občianske združenie na ochranu spotrebiteľov má byť samé zo svojej podstaty schopné poskytnúť právnu pomoc spotrebiteľovi v súdnom konaní.“

11. Združenie poskytlo žalovanej kvalifikovanú ochranu, ktorá súvisela s ochranou spotrebiteľa. Združenie sa k veci vyjadrilo a poukázalo na neprimeranú výšku úrokov a vznieslo námietku premlčania, čo boli úkony nepochybne na prospech spotrebiteľa. Vyjadrenie Združenia k žalobe nie je možné považovať za formulárové. Ide o individualizované podanie, v ktorom sú výslovne vo vzťahu k predmetnému konaniu špecifikované skutočnosti, na základe ktorých Združenie vyhodnotilo žalobu ako nedôvodnú.

12. So zreteľom na všetky tieto dôvody odvolací súd rozsudok vo výroku III. potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p..

13. V odvolacom konaní nebol úspešný žalobca, preto mu nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Naopak fakticky plne úspešní boli žalovaná a Združenie, ktorým vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 396 ods. 1 C.s.p.), o ktorom v zmysle § 262 ods. 1 C.s.p v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bola žalovaná a Združenie v odvolacom konaní pasívni, nevykonali žiaden procesný úkon, náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnili, ani nevyčíslili a podľa obsahu spisu im ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov C.s.p zakotvujúcim procesnú ekonómiu a aplikoval na daný prípad pomyselnú normu podľa čl. 4 ods. 2 Základných princípov C.s.p, podľa ktorej ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, môže súd rozhodnúť priamo tak, že náhrada trov odvolacieho konania neprizná. Preto rozhodol tak, že žalovanej a Združeniu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).