Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14CoP-8-2017.pdf
PDF · 105.39 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoP/8/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú K. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom u matky, štátne občianstvo SR, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny A. M., ako kolíznym opatrovníkom, dieťa matky: Q. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. X. XXX, XXX XX Y. X., štátne občianstvo SR a otca: V. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX/XX, XXX XX C. C., štátne občianstvo SR, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou, JUDr. Danica Birošová, s.r.o., so sídlom Piaristická 46, 911 40 Trenčín, o návrhu navrhovateľa - otca maloletého dieťaťa na zníženie výživného, o odvolaní navrhovateľa - otca maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 23P/36/2016-102 zo dňa 09.09.2016, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh otca maloletého dieťaťa, ktorým sa domáhal zníženia vyživovacej povinnosti na maloleté dieťa zo sumy 100,- Eur mesačne na sumu 40,- Eur mesačne, počnúc dňom 01.06.2016, zamietol. Vykonaným dokazovaním okresný súd mal za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 10P/254/2011-49 zo dňa 24.08.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.09.2011, súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej maloleté dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 100,- Eur mesačne, počnúc dňom 01.08.2015. Súd poukázal na to, že otec maloletého dieťaťa návrh na zníženie vyživovacej povinnosti zdôvodnil podstatnou zmenou pomerov a možností otca maloletého dieťaťa, keď tento uvádzal, že od roku 2015 sa mu nedarí v podnikaní a od februára 2016 rieši konkurz vlastnej firmy. Poukázal na to, že otec maloletého dieťaťa má vyživovaciu povinnosť aj k maloletému K. K., nar. XX.XX.XXXX, ktoré dieťa na základe rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 31P/35/2011-300 zo dňa 25.04.2013, právoplatného dňa 25.05.2013 má v striedavej osobnej starostlivosti a na ktoré dieťa je zároveň povinný prispievať na výživu sumou 50,- Eur mesačne. Matka maloletého dieťaťa má okrem maloletého dieťaťa vyživovaciu povinnosť aj k maloletému F. V., nar. XX.XX.XXXX. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k názoru, že návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu (pričom v priebehu súdneho konania sa domáhal zníženia vyživovacej povinnosti zo sumy 100,- Eur na sumu 50,- Eur mesačne) nie je dôvodný. Súd poukázal na to, že rozsah vyživovacej povinnosti rodiča k maloletému dieťaťu sa určuje na základe zákonných kritérií uvedených v ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného a § 78 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Poukázal na to, že otec maloletého dieťaťa tvrdil, že od roku 2015 sa mu nedarí v podnikaní a od februára 2016 rieši konkurz vlastnej firmy, pričom z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2015 súd mal preukázané, že príjem
otca maloletého dieťaťa z podnikania predstavoval sumu 1 476 539,74 Eur a výdavky 1 468 665,61 Eur. Matka maloletého dieťaťa je zamestnaná, s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 547,56 Eur. U otca zmena osobných pomerov nenastala vo vzťahu k plneniu vyživovacej povinnosti, keďže otec má stále vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom, matka má vyživovaciu povinnosť len voči dvom maloletým deťom oproti trom vyživovacím povinnostiam v čase posledného rozhodovania súdu, t. j. v roku 2011. Poukázal ďalej na to, že na strane maloletého dieťaťa došlo k podstatnej zmene pomerov, keď dieťa je staršie a nastúpilo do W. ročníka základnej školy, s čím je spojené zvýšenie výdavkov na základné životné potreby dieťaťa, ako aj na potreby v súvislosti so vzdelávaním dieťaťa, t. j. školské pomôcky, strava v školskej jedálni, školský klub, ako aj cestovné. Súd ustálil, že matkou uvádzané výdavky na maloleté dieťa nemožno považovať za nadštandardné. Prihliadol tiež na skutočnosť, že výchovu a starostlivosť o maloleté dieťa zabezpečuje výlučne matka; otec si voči maloletému dieťaťu svoju vyživovaciu povinnosť dlhodobo dobrovoľne neplní. Súd poukázal na to, že vyživovacia povinnosť otca k maloletej má prednosť pred jeho ostatnými záväzkami a výdavkami a pokiaľ otec zdôvodňoval návrh na zníženie výživného tým, že sa mu prestalo dariť v podnikaní, je na zodpovednosti otca, aby bol obozretný v podnikaní a nebral na seba neprimerané podnikateľské riziká. Poukázal tiež na skutočnosť, že otec maloletej si možno dostatočne neuvedomuje jeho rodičovskú zodpovednosť za výživu a starostlivosť o maloleté dieťa. S prihliadnutím na jeho vek, zdravotný stav, ako aj schopnosti a možnosti otca súd dospel k názoru, že je schopný prispievať na výživu maloletej v súdom určenej výške 100,- Eur mesačne, pričom poukázal aj na otcom deklarované výdavky na bývanie vo výške 540,- Eur mesačne za prenájom rodinného domu, poplatky za energiu a kúrenie s poukazom na to, že maloleté dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni otca. Podľa názoru súdu prvej inštancie nie je daný dôvod na zníženie vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu a z týchto dôvodov návrh otca ako neopodstatnený zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.
2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec maloletého dieťaťa, a to proti výroku I., ktorým súd prvej inštancie návrh otca zamietol dôvodiac, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu v tejto časti spočíva na nesprávnom posúdení veci, súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci. Otec maloletého dieťaťa s napadnutým rozsudkom nesúhlasí. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie nesprávne posúdil majetkové pomery otca a maloletej, ako aj jeho výdavky aj v dôsledku čoho nebolo jeho žiadosti o zníženie vyživovacej povinnosti vyhovené. Súd si dôsledne nepreveril skutkový stav. Je si vedomý, že so zvyšujúcim vekom sa zvyšujú aj výdavky spojené so vzdelaním, oblečením, krúžkami a podobne; v odvolaní poukázal na to, že majetkové pomery otca maloletej mu nedovoľujú platiť určené výživné, pretože nemá z čoho túto sumu platiť. Sám sa nachádza v súčasnosti v takej situácii, kedy si nemôže dovoliť zaplatiť všetky výdavky, ktoré mu vznikajú a platenie výživného v pôvodnej výške má pre neho likvidačné dôsledky. Nesúhlasí s tvrdením súdu, že otec si možno nedostatočne uvedomuje jeho rodičovskú zodpovednosť za výživu a starostlivosť o maloletú. Uviedol, že sa nesnaží zbaviť sa svojej zodpovednosti, má skutočnú snahu finančne sa podieľať na starostlivosti o maloletú, jeho situácia mu však neumožňuje plniť vyživovaciu povinnosť vo výške stanovenej mu pôvodným rozhodnutím, preto žiadal o zníženie výživného na sumu 50,- Eur, ktorú sumu pokladá za primeranú jeho súčasnej pretrvávajúcej životnej situácii, nie k potrebám maloletej, nakoľko dieťa sa má podieľať na životnej úrovni rodičov. Súd sa podľa jeho názoru nemôže riadiť iba odôvodnenými potrebami oprávnenej osoby, ale je nevyhnutné prihliadať aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinnej osoby. Poukázal na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. V nadväznosti na poukazovanie súdu na vysoké životné náklady otca maloletého dieťaťa a vysoký obrat finančných prostriedkov v podnikaní, čím súd dôvodí, že maloleté dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, poukázal na skutočnosti, ktoré pôsobia skresľujúco z hľadiska ich interpretácie súdom prvej inštancie. Zisk z podnikania za rok 2015 predstavuje u otca sumu vo výške 7 874,13 Eur, otec maloletého dieťa živnostenské oprávnenie zrušil z dôvodu podnikateľských ťažkostí. O tejto skutočnosti súd upovedomil v podanom návrhu s odôvodnením nepriaznivej finančnej situácie v podnikaní. Súd nevzal do úvahy skutočnosť, že otec maloletého dieťa žije v spoločnej domácnosti s priateľskou, ktorá sa taktiež podieľa na úhrade životných nákladov, t. j. nákladov na bývanie, energie a podobne; tieto je potrebné deliť pomerne, keďže otec maloletého dieťaťa v návrhu uviedol, že na úhrade životných nákladov sa podieľajú spoločne s jeho priateľkou. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že otec maloletého dieťaťa je spoluvlastníkom rodinného
domu a prislúchajúceho pozemku v podiele 1/8, pričom v odôvodnení absentuje zmienka o ťarchách na nehnuteľnosti. Otec maloletého dieťaťa je v súčasnosti nezamestnaný, zapísaný na Úrade práce v D., rieši si otázku osobného bankrotu, ako to už uviedol aj v samotnom návrhu. V závere poukázal na skutočnosť, že matka maloletej bráni styku otca s maloletou a jeho rodinou. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že zníži vyživovaciu povinnosť otca k maloletému dieťaťu zo sumy 100,- Eur mesačne na sumu 50,- Eur mesačne.
3. Matka maloletého dieťaťa v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že s odvolaním otca maloletého dieťaťa nesúhlasí. Poukázala na to, že súdom stanovenú vyživovaciu povinnosť si otec neplní pravidelne, viackrát musela podať trestné oznámenie za prečin zanedbania povinnej výživy. Od mája 2015 si otec neplní vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu až dodnes. Na maloleté dieťa jeho otec ničím neprispieva. Tvrdenie otca, že otcovi maloletého dieťaťa a jeho rodine bráni v styku s maloletým dieťaťom sa nezakladá na pravde. Otcovi nikdy nebránila styku s maloletou, skôr naopak. Stávalo sa, že práve otec v dohodnutý termín na stretnutie s maloletým dieťaťom neprišiel, o maloleté dieťa nejavil a ani nejaví záujem. Naposledy dieťa videl 03.05.2015, pričom dieťaťu sa vôbec nevenoval. Má informácie, že otec maloletého dieťaťa nebýva v spoločnej domácnosti s priateľkou P. N., ale býva u svojich rodičov, toto vie od jeho priateľky P. N.. Domnieva sa, že jeho výdavky v sume 840,- Eur, ktoré uvádza, sa nezakladajú na pravde. Pokiaľ uvádza, že je evidovaný na úrade práce, nevidí dôvod, aby sa nezamestnal. Od posledného určenia výšky vyživovacej povinnosti sa podstatne zmenili a narástli mesačné náklady na maloleté dieťa, keď od tej doby ubehlo 5 rokov. V čase rozhodovania o vyživovacej povinnosti maloleté dieťa navštevovalo materskú školu v Y. X., v súčasnosti chodí na W. stupeň základnej školy v D.. Poukázala na to, že je živiteľka dvoch maloletých detí a z jej príjmu si nemôže dovoliť nadštandardné veci ako je napríklad advokátske poradenstvo a zastupovanie na pojednávaní, ako si dovolí, podľa tvrdení, nezamestnaný otec maloletého dieťaťa. Nevidí dôvod, aby výživné bolo znížené. Náklady dieťaťa rastú každým rokom, celú starostlivosť o maloleté dieťa zabezpečuje matka. So znížením výživného nesúhlasí, nakoľko mesačné výdavky na maloleté dieťa narástli. Žiada, aby súd návrh otca zamietol.
4. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.
5. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ust. § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.
6. Podľa § 395 ods. 1 a 2 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
7. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
8. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, považuje za potrebné poukázať na to, že od 01.07.2016 nadobudli právnu účinnosť nové procesné predpisy, a to zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok a zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, ktoré sa v zmysle vyššie uvedených prechodných a záverečných ustanovení použijú aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti týchto zákonov.
10. Odvolací súd uvádza, že otec maloletého dieťaťa sa podaným návrhom domáhal zníženia vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu a navrhol znížiť výživné zo sumy 100,- Eur na sumu 40,- Eur
mesačne, v priebehu konania na sumu 50,- Eur mesačne, počnúc dňom 01.06.2016, pričom vyživovacia povinnosť otca k maloletému dieťaťu bola určená rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 10P/254/2016-49 zo dňa 24.08.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.09.2011 a ktorým rozsudkom súd schválil rodičovskú dohodu aj vo vzťahu k určeniu výšky vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie pred rozhodnutím vo veci samej vykonal dostatočné dokazovanie na zistenie skutkového stavu a dospel aj k správnym skutkovým a právnym záverom.
11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
12. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
13. Odvolací súd uvádza, že s rozhodnutím súdu prvej inštancie vysloveným v napadnutom rozhodnutí, ako aj s jeho dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje a na tieto v plnom rozsahu aj poukazuje. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k názoru, že súd prvej inštancie rozhodol vo veci návrhu otca maloletého dieťaťa na zníženie vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu na základe dostatočne zisteného skutkového stavu, pričom prihliadol na záujem maloletého dieťaťa a dospel k správnym skutkovým aj právnym záverom. Námietky otca maloletého dieťaťa uvedené v odvolaní odvolací súd nepovažuje za prijateľné práve z dôvodov, že okresný súd vo veci vykonal náležité dokazovanie, vec správne právne posúdil, pričom otec maloletého dieťaťa v odvolaní neuviedol žiadne také nové skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé ovplyvniť alebo zvrátiť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Ani otcom tvrdená skutočnosť, že ukončil podnikateľskú činnosť a toho času je nezamestnaný, nie je takou skutočnosťou, ktorá by bola spôsobilá zmeniť správnosť záverov súdu prvej inštancie vo vzťahu k schopnostiam a možnostiam otca maloletého dieťaťa na plnenie vyživovacej povinnosti vo výške 100,- Eur mesačne s prihliadnutím na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, na ktoré ustanovenie poukazoval jednak súd prvej inštancie, ako aj otec maloletého dieťaťa v podanom odvolaní.
14. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie vo veci v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 191 CSP a svoje rozhodnutie aj náležite podľa ust. § 220 ods. 2 CSP odôvodnil. Dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie sú zrozumiteľné a jasné. Na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia, k najzásadnejšej námietke otca maloletého dieťaťa, že v dôsledku jeho súčasnej pretrvávajúcej životnej situácii nie je v jeho schopnostiach prispievať na maloleté dieťa výživným vo výške 100,- Eur, odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu otca, ktorým sa domáhal zníženia vyživovacej povinnosti, vec správne posúdil v zmysle § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, podľa § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine. Súd pri rozhodovaní vo vzťahu k určeniu výšky vyživovacej povinnosti toho-ktorého rodiča k maloletému dieťaťu je vždy povinný ustáliť výšku vyživovacej povinnosti povinného rodiča podľa schopností a možností tohto rodiča, berúc do úvahy odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Odvolací súd je v zhode s názorom súdu prvej inštancie, že otec maloletého dieťaťa s prihliadnutím na vek, zdravotný stav, ako aj jeho schopnosti a možnosti, je schopný prispievať na výživu maloletého dieťaťa v nezmenenej výške súdom určenej vyživovacej povinnosti 100,- Eur s prihliadnutím k tomu, že vyživovacia povinnosť bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.09.2011. Zároveň bolo potrebné prihliadať na to, že výchovu a starostlivosť o maloleté dieťa zabezpečuje výlučne matka maloletého dieťaťa, otec maloletého dieťaťa sa o maloleté dieťa žiadnym spôsobom osobne nestará a neplní ani vyživovaciu povinnosť, pričom plnenie vyživovacej povinnosti zo strany otca je zákonnou povinnosťou otca k maloletému dieťaťu. Pokiaľ otec maloletého dieťaťa v odvolaní poukazuje na to, že síce za zdaňovacie obdobie roku 2015 jeho príjem z podnikania predstavoval sumu 1 476 539,74 Eur, s prihliadnutím na výdavky vo výške 1 468 665,61 Eur jeho zisk predstavoval čiastku 7 874,13 Eur, je odvolací súd toho názoru, že výšku výdavkov ovplyvňoval svojim konaním sám otec maloletého dieťaťa a bola v jeho dispozícii; je správny aj záver súdu prvej inštancie, že je na zodpovednosti otca, aby bol v podnikaní obozretný a nebral na seba neprimerané podnikateľské riziká. Teda ani skutočnosť, že otec maloletého dieťaťa ukončil podnikateľskú činnosť, nie je spôsobilá pri aplikácii § 75 ods. 1 Zákona o rodine privodiť iný právny záver, ktorý by bol odlišný od právneho záveru súdu prvej inštancie, ktorý vyslovil, že je o schopnostiach a možnostiach otca prispievať na výživu maloletého dieťaťa vo výške 100,- Eur mesačne.
15. Rovnako nemožno považovať za dôvodnú odvolaciu námietku otca maloletého dieťaťa, že súd nevzal do úvahy, že otec maloletého dieťaťa žije v spoločnej domácnosti s priateľskou, ktorá sa taktiež podieľa na úhrade životných nákladov, t. j. tieto je potrebné pomerne deliť, nakoľko sám otec maloletého dieťaťa v návrhu uviedol, že na úhrade životných nákladov sa podieľajú spoločne otec maloletého dieťaťa a jeho priateľka, pričom odvolací súd poukazuje, že otec maloletého dieťaťa v návrhu výslovne uviedol, že platí nájomné za bývanie vo výške 300,- Eur mesačne, za elektrickú energiu 90,- Eur mesačne a kúrenie ho stojí 150,- mesačne, preto súd prvej inštancie správne poukázal na to, že maloleté dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni otca. Pokiaľ otec v návrhu deklaroval jeho mesačné výdavky na bývanie spolu vo výške 540,- Eur (prenájom rodinného domu 300,- Eur, poplatok za elektrickú energiu 90,- Eur a kúrenie 150,- Eur), nie je daný dôvod na zníženie výživného. Na doplnenie odvolací súd uvádza, že aj v prípade, že by otec maloletého dieťaťa sa na týchto nákladoch podieľal s priateľkou tak, ako to tvrdí v odvolaní, táto samotná okolnosť by nebola spôsobilá privodiť zmenu rozsudku súdu prvej inštancie. Odvolací súd ďalej zdôrazňuje, že náklady na zabezpečenie potrieb maloletého dieťaťa od doby posledného rozhodovania, čo je viac ako 5 rokov, vzrástli, ktorú skutočnosť žiadnym spôsobom nenamieta ani otec maloletého dieťaťa a s prihliadnutím na to, že otec maloletého dieťaťa sa žiadnym spôsobom osobne o maloleté dieťa nestará, všetku starostlivosť maloletému dieťaťu výlučne zabezpečuje matka maloletého dieťaťa, treba považovať návrh otca maloletého dieťaťa, ktorým sa domáhal zníženia vyživovacej povinnosti, za nedôvodný a z týchto dôvodov preto správne súd prvej inštancie návrh otca zamietol. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, a to aj s prihliadnutím na to, že otec maloletého dieťaťa má vyživovaciu povinnosť k maloletému K. K., ktorého zároveň má v striedavej osobnej starostlivosti, o ktoré dieťa sa teda aj osobne stará, pričom na toto dieťa zároveň prispieva výživným vo výške 50,- Eur mesačne, je v schopnostiach a možnostiach otca maloletého dieťaťa prispievať na maloletú K. výživným vo výške 100,- Eur mesačne berúc do úvahy, že otec sa o mal. dieťa osobne nestará. Na záver s prihliadnutím na námietku otca maloletého dieťaťa vo vzťahu k jeho majetkovým pomerom, a to k námietke, že súd v odôvodnení neuviedol, že na nehnuteľnostiach, a to rodinnom dome a prislúchajúcom pozemku, ktorých vlastníkom je aj otec maloletého dieťaťa v podiele 1/8, sú na liste vlastníctva vedené ťarchy, odvolací súd uvádza, že táto okolnosť nemá žiadny vplyv na tú skutočnosť, že otec maloletého dieťaťa je reálne podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu otca maloletého dieťaťa túto skutočnosť ani nebral za skutočnosť zásadnú pre svoj právny názor; v odôvodnení rozhodnutia len konštatoval skutočnosti zistené z výpisu z katastra nehnuteľností. Teda ani táto námietka otca maloletého dieťaťa nie je spôsobilá privodiť zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie.
16. Vzhľadom na už hore uvedené preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil.
17. O povinnosti nahradiť trovy konania v zmysle § 57 CMP rozhoduje súd len na návrh; takýto návrh v rámci odvolacieho konania podaný nebol, preto odvolací súd o trovách odvolacieho konania nerozhodol; odvolací súd zároveň poukazuje aj na ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
18. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).