Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12P-56-2016.pdf
PDF · 93.32 KB
No categories available
12P/56/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Myrtill Vojtekovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: C. M., nar. XX.X.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, dieťa rodičov - matky: T. M., nar. X.X.XXXX, bytom I. K. XXXX/XX, D., a otca: C. M., nar. X.XX.XXXX, bytom Y. D. XXX, o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. Zvyšuje sa výživné na maloleté dieťa zo sumy 99,58 Eur (3.000,- SKK) mesačne na sumu 160,- Eur mesačne, počnúc od 23.2.2016, kde výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa.
II. Dlžné výživné za obdobie od 23.2.2016 do 28.2.2017 vo výške 734,48 Eur súd povoľuje otcovi zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 20,- Eur až do zaplatenia spolu s bežným výživným po právoplatnosti tohto rozsudku k rukám matky maloletého dieťaťa.
III. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Galanta, č. k. 5C/11/2007-34 zo dňa 5.11.2007 v časti rozsahu vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa.
IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.2.2016 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zvýšil výživné na maloleté dieťa zo sumy 99,58 Eur (3.000,- Sk) na sumu 220,- Eur mesačne od 22.2.2016. Svoj návrh odôvodnila nárastom odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa od posledného rozhodnutia, ktoré je staršie o osem rokov a navštevuje 7. ročník základnej školy.
2. Otec maloletého dieťaťa sa k návrhu matku vyjadril v písomnej forme vo svojom podaní zo dňa 8.12.2016, v ktorom uviedol, že s návrhom matky na zvýšenie výživného nesúhlasí a namietal matkou vyčíslené náklady na maloletého.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa, čítaním sa oboznámil s podstatným obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. 5C/11/2007 a listinnými dôkazmi a to rodným listom maloletého dieťaťa, potvrdeniami a správami ohľadne rodičov a maloletého dieťaťa, ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
4. Maloletý C. pochádza z manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 5.11.2007, č.k. 5C/11/2007-34, ktorým súd schválil aj dohodu rodičov, na základe ktorej sa maloletý
zveril do osobnej starostlivosti matky, otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého dieťaťa mesačne vo výške 99,58 Eur (3.000,- Sk). Súd súčasne upravil aj styk otca s maloletým dieťaťom. V čase tohto rozhodovania mal maloletý C. 4 roky a 6 mesiacov, navštevoval materskú školu. Jeho potreby boli primerané veku. Matka bola zamestnaná s priemerným čistým mesačným príjmom 331,96 Eur (10.000,- Sk). Žila s maloletým dieťaťom v podnájme. Jej mesačné výdavky činili sumu 199,17 Eur (6.000,- Sk). Otec pracoval ako živnostník s priemerným čistým mesačným príjmom 663,92 Eur (20.000,- Sk). Žil sám v prístavbe, ktorá patrila jeho rodičom, ktorým prispieval na chod domácnosti sumou 99,58 Eur (3.000,- Sk).
5. Matka, vypočutá na pojednávaniach dňa 24.1.2017 a 28.2.2017 ako účastníčka konania, zotrvala na svojom návrhu a žiadala zvýšiť výživné zo sumy 99,58 Eur na sumu 220,- Eur mesačne od podania návrhu. Poukázala na zmenu pomerov na strane maloletého dieťaťa od posledného rozhodnutia vo všetkých oblastiach jeho života. Uviedla, že maloletý má toho času 13 rokov a 9 mesiacov, navštevuje 8. ročník základnej školy v Sládkovičove. Má bežné výdavky na ošatenie, výkon školskej dochádzky a hygienu. Dáva mu vreckové na nákup stravy v školskom bufete. Je v starostlivosti čeľustného ortopéda, ortopéda pre oslabenú chrbticu a ploché nohy a očného lekára. Ďalej uviedla, že je zamestnaná u zamestnávateľa Supramat spol. s r. o. Šaľa s priemerným čistým mesačným príjmom 400-420,- Eur a poberá prídavok na maloleté dieťa. Iný príjem nemá. Žije spolu s rodičmi a s maloletým v trojizbovom byte v D.. Rodičom do domácnosti prispieva sumou 180,- Eur mesačne a okrem toho robí nákupy potravín, nakoľko sa stravujú spoločne. Čo sa týka súdom určeného výživného, uviedla, že otec na maloletého riadne platil súdom určené výživné. So synom sa sporadicky stretáva. Do podania návrhu sa mimo výživného na výchove syna nepodieľal. Od podania návrhu však mu začal dávať vreckové vo výške 5 až 7,- Eur. Za vysvedčenie mu dal 20 - 30,- Eur. Kupuje mu ošatenie, ktoré musí zostať v jeho domácnosti. Maloletý má so svojím otcom dobrý vzťah.
6. Otec na pojednávaniach dňa 24.1.2017 a dňa 28.2.2017 uviedol, že s návrhom matky nesúhlasí, nakoľko za adekvátne výživné považuje 130,- Eur. Poukázal na to, že doposiaľ riadne platil súdom určené výživné. Dlh nemá. So synom sa pravidelne stretáva a prispieva mu odkedy mal 6-7 rokov vreckovým mesačne 20,- Eur. Kupoval mu darčeky, niekedy aj oblečenie a aj iné veci, ako napríklad motorku, mobilný telefón a bicykel. Ďalej uviedol, že v súčasnosti žije sám v rodinnom dome v Y. D., ktorý je v jeho vlastníctve s tým, že na dom bolo zriadené záložné právo v prospech banky, ktorej spláca poskytnutý úver na dom. Okrem rodinného domu je spoluvlastníkom ornej pôdy v k. ú. Galanta v pomere 1/2 z celkovej výmery 1.400 m2. Iné veci cennejšej hodnoty nevlastní.
7. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní dňa 28.2.2017 mala za to, že návrh bol podaný dôvodne, keďže výživné bolo naposledy upravené pred 10 rokmi s tým, že matka nevyužila zákonnú možnosť a nepodala návrh na zvýšenie výživného skôr, napr. pri nástupe maloletého dieťaťa na základnú školu, resp. na druhý stupeň základnej školy, hoci tak učiniť mohla. Vzhľadom na súčasné potreby maloletého dieťaťa a jeho vek, ako aj na možnosti a schopnosti oboch rodičov a ich životnú úroveň navrhla súdu zvýšiť výživné počnúc dňom podania návrhu na 150,- Eur, ktoré výživné považovala za adekvátne.
8. Podľa § 78 ods. l, prvá veta Zákona o rodine (ďalej len ZR), dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
9. Podľa § 78 ods. 3 ZR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
10. Podľa § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
11. Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
12. Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
13. Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
14. Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
15. Podľa § 76 ods.1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
16. Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné na maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
17. Podľa § 232 ods. 3 C.s.p., lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
18. Pri zmene rozhodnutia o výške výživného zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne
- okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Na strane povinného môže byť takou zmenou strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov. Na strane oprávneného sú takými okolnosťami napríklad nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb u školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov. Až v prípade, ak má súd za preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti. V ust. § 78 ods. 3 ZR je zakotvená tzv. valorizačná klauzula, v zmysle ktorej je potrebné zohľadniť aj zmenu výšky životných nákladov napríklad z cien spotrebného koša, miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Vývoj životných nákladov je pritom objektívna okolnosť, ktorá by sama osebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Valorizačná klauzula sa môže uplatniť buď samostatne ako objektívny dôvod na zmenu rozhodnutia alebo spolu s inými dôvodmi.
19. Z dokazovania pred súdom vyplýva, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca rozsudkom tunajšieho súdu, č.k. 5C/11/2007-34 zo dňa 5.11.2007, došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa, ktoré je staršie o 9 rokov a 4 mesiace, preto výdavky spojené s uspokojovaním jeho odôvodnených potrieb, aj s ohľadom na celkový nárast životných nákladov, pochopiteľne vzrástli v súvislosti s jeho fyzickým rastom na oblečenie, obuv, stravu, hygienické potreby, predovšetkým však v súvislosti s výkonom školskej dochádzky, ako aj so zabezpečením jeho odôvodnených potrieb vzhľadom na jeho záujmy, školské a mimoškolské aktivity, teda vo všetkých oblastiach jeho života, pričom ide o objektívnu zmenu pomerov na strane maloletého dieťaťa, ako oprávneného, ktorú zmenu súd pri svojom rozhodovaní zohľadnil. Maloletý C. má toho času 13 rokov a 9 mesiacov a navštevuje 9. ročník základnej školy. Navštevuje čeľustného ortopéda, ortopéda a očného lekára, inak je zdravý. Jeho výdavky sú bežné a veku primerané.
20. Súd preskúmal na základe účastníkmi predložených a súdom zabezpečených potvrdení príjmy a majetkové pomery oboch rodičov a zistil, že otec v čase posledného rozhodovania o výživnom pracoval ako živnostník s priemerným čistým mesačným príjmom 663,92 Eur (20.000,- Sk). Toho času je zamestnaný u zamestnávateľa Národná diaľničná spoločnosť, a.s. s priemerným čistým mesačným príjmom 840,56 Eur. Na strane otca došlo teda k zvýšeniu jeho príjmov (+ 176,64 Eur). Ďalšia vyživovacia povinnosť mu nepribudla. Býva sám v rodinnom dome, ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve. Okrem rodinného domu je spoluvlastníkom ornej pôdy v k. ú. Galanta v pomere 1/2 z celkovej výmery 1.400 m2. Iný majetok väčšej hodnoty nevlastní. Svoje výdavky vyčíslil mesačne na sumu 689,41 Eur. Mesačne spláca splátky úveru na dom vo výške 162,60 Eur a úveru na rekonštrukciu vo výške 238,91 Eur. Mesačne uhrádza za elektrinu 36,30 Eur, za vodu 5,50 Eur, za tuhé palivo 50,- Eur, za telefón a internet 36,50 Eur, za benzín 50,- Eur a koncesionárske poplatky vo výške 4,60 Eur. Na výživu maloletého pravidelne platil 100,- Eur mesačne. Matka v čase posledného rozhodovania o výživnom bola zamestnaná s priemerným čistým mesačným príjmom 331,96 Eur (10.000,- Sk). Toho času je naďalej
zamestnaná u zamestnávateľa Supramat spol. s r.o. s priemerným čistým mesačným príjmom 400 - 420,- Eur. Na strane matky došlo k zvýšeniu jej príjmov v nepatrnom rozsahu (+ 68,04 až 88,04 Eur). Ďalšia vyživovacia povinnosť jej nepribudla. Býva s rodičmi a s maloletým dieťaťom v trojizbovom byte, ktorý je vo vlastníctve jej otca. Rodičom na bývanie mesačne prispieva sumou 180,- Eur a okrem toho robí nákupy potravín. Majetok väčšej hodnoty nevlastní. 21. Vzhľadom na takto vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je čiastočne dôvodný a je potrebné zmeniť pôvodne citované rozhodnutie, ktorým bol naposledy upravovaný rozsah vyživovacej povinnosti otca. Keďže k výraznej zmene pomerov v prejednávanej veci nepochybne došlo na strane maloletého dieťaťa, táto skutočnosť zakladá dôvod na zmenu posledného rozhodnutia o výživnom. Súd preto návrhu matky vyhovel čiastočne a zvýšil výživné tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. 22. Súd výživné zvýšil od podania návrhu, t.j. od 23.2.2016, nakoľko mal za to, že v danom prípade neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by opodstatnili spätné zvýšenie výživného. 23. Čo sa týka výšky výživného, súd zvýšil výživné na maloletého zo sumy 99,58 Eur (3.000,- Sk) mesačne na sumu 160,- Eur mesačne, a to aj s ohľadom na vývoj životných nákladov, na majetkové pomery otca pri zohľadnení jeho súčasného príjmu. Podľa ustálenej súdnej praxe je možné postihnúť príjem povinného rodiča približne v rozsahu 25 % - 30 % na plnenie všetkých jeho vyživovacích povinností s prihliadnutím na osobitosti daného prípadu. V zmysle uvedeného, z aktuálneho príjmu otca 840,56 Eur tak 25 % - 30 % predstavuje sumu 210,14 Eur až 252,17 Eur. Za daného stavu mal súd za to, že na strane otca je priestor na zvýšenie výživného. Otec doposiaľ na výživu maloletého riadne prispieval. Na jeho výchove sa podieľa aj inak ako platením výživného, napríklad dáva mu vreckové, kupuje mu darčeky a niekedy aj oblečenie. S maloletým má vytvorený dobrý vzťah. Vzhľadom na zistené skutočnosti, súd mal za to, že je v možnostiach a schopnostiach otca, aby zo svojho príjmu prispieval na výživu maloletého dieťaťa vyššou sumou, pričom sumu vo výške 160,- Eur súd považoval za adekvátnu. Pokiaľ otec prispeje na výživu maloletého mesačne sumou 160,- Eur a matka prispeje sumou 80,- Eur a pripočíta sa k tomu aj príjem matky titulom prídavku na dieťa, tak na strane maloletého vznikne finančná čiastka na jeho výdavky vo výške 263,52 Eur mesačne (160 + 80 + 23,52), čím vznikne zatiaľ dostatok finančných prostriedkov na krytie osobných potrieb maloletého dieťaťa, pričom na strane otca zostáva naďalej istá rezerva, z ktorej bude možné čerpať v budúcnosti pri ďalšom navýšení výživného s poukazom na rastúce potreby maloletého dieťaťa. Takto ustálená výška výživného podľa názoru súdu, korešponduje aktuálnym potrebám maloletého dieťaťa a zodpovedá aj kritériám Zákona o rodine. 24. Nakoľko otcovi vznikol dlh na výživnom za obdobie od 23.2.2016 do 28.2.2017 vo výške 734,48 Eur (alikvótna časť zvýšeného výživného za mesiac február 2016 predstavuje 60,42 Eur (160,- Eur - 99,58 Eur) : 29 dní v mesiaci = 2,083 Eur/ deň, teda 7 dní v mesiaci február, ktorý v roku 2016 mal 29 dní x 2,083 Eur = 14,58 Eur + 60,42 Eur/mes. x 12 mesiacov (3/2016 až 2/2017) = 725,04 Eur mínus otcom zaplatené zvýšené výživné: alikvótna časť zaplateného výživného za mesiac február 2016 predstavuje 0,42 Eur (100,- Eur - 99,58 Eur) : 29 dní v mesiaci = 0,014 Eur/ deň, teda 7 dní v mesiaci február 2016 x 0,014 Eur = 0,10 Eur + 0,42 Eur/mes. x 12 mesiacov (3/2016 až 2/2017) = 5,04 Eur) súd mu v súlade s ustanovením § 232 ods. 3 C.s.p. povolil zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 20,- Eur tak, aby dlh bol zaplatený do troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci, nakoľko táto výška splátok sa javí ako zodpovedajúca jednak potrebám maloletého dieťaťa, ako aj finančným pomerom otca. 25. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie pre matku a kolízneho opatrovníka, nakoľko sa tohto práva vzdali po vyhlásení rozsudku.
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie pre otca v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.