Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Co-41-2017.pdf
PDF · 90.66 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/41/2017
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a sudcov JUDr. Ladislava Duditša a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu: Daňový úrad Košice, so sídlom v Košiciach, Rozvojová 2, proti žalovanému: FRUCONA Košice, a.s., so sídlom v Košiciach, Textilná 6, IČO: 31 709 346, zastúpenému JUDr. Jaroslavom Čollákom, advokátom so sídlom v Košiciach, Floriánska 19, o určenie neplatnosti právnych úkonov, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 04.07.2014 č.k. 45C/47/2011 - 235 takto
rozhodol:
M e n í uznesenie tak, že p r i z n á v a žalovanému proti žalobcovi plnú náhradu trov konania na súde prvej inštancie, odvolacieho i dovolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Predmetom konania vo veci samej bola žaloba o určenie neplatnosti právnych úkonov, a to dohody o vyplatení dividendy uzatvorenej dňa 25. 02. 2011 medzi spoločnosťou FRUCONA Košice, a.s. a N.. Y. W., N.. Y. P. a spoločnosťou HYDREE FINANCIAL SLOVAKIA, s.r.o. ako akcionármi spoločnosti FRUCONA Košice, a.s. a zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam uzatvorenej dňa 25. 02. 2011 medzi týmito účastníkmi (stranami sporu).
2. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 14.11.2011 č.k. 45C/47/2011 - 148 konanie vo veci zastavil z dôvodu, že žalobca nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, čo okresný súd vyhodnotil ako neodstrániteľnú podmienku konania. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.06.2012. Okresný súd vyslovil, že o trovách bude rozhodnuté osobitným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o zastavení konania. Po potvrdení uznesenia o zastavení konania Krajským súdom v Košiciach uznesením sp.zn. 11Co/385/2011 z 08.06.2012 okresný súd vyzval žalovaného, aby vyčíslil trovy konania v lehote 10 dní. Žalovaný trovy konania vyčíslil v podaní zo dňa 14.08.2012 a následne okresný súd uznesením č.k. 45C/47/2011 - 171 z 05.09.2012 zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 46.098,14 eura. V dôsledku podaného odvolania žalobcu Krajský súd v Košiciach uznesením sp.zn. 2Co/346/2012 - 186 zo dňa 17.01.2013 uznesenie okresného súdu potvrdil a zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému na účet advokáta žalovaného trovy odvolacieho konania 5.766,97 eura. Proti obidvom uvedeným uzneseniam podal Generálny prokurátor Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie, na základe ktorého Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp.zn. 8MCdo/1/2013 z 30.01.2014 obe uznesenia zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
3. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR podal žalovaný sťažnosť Ústavnému súdu SR, ktorá bola uznesením sp.zn. I.ÚS/231/2014 z 21.05.2014 odmietnutá.
4. Následne vo veci opakovane rozhodoval okresný súd uznesením sp.zn. 45C/47/2011 zo 04.07.2014 tak, že vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Po podaní odvolania žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II vo veci č.k. 45C/47/2011 - 235 zo dňa 04.07.2014 Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 2Co/788/2014 - 249 zo dňa 13.10.2015 uznesenie okresného
súdu ako vecne správne potvrdil, vychádzajúc z právneho názoru Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8MCdo/1/2013 z 30.01.2014. V dôsledku podanej sťažnosti proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č.k. 2Co/788/2014 - 249 zo dňa 15.10.2015 žalovaným spoločnosťou FRUCONA Košice, a.s. Ústavný súd SR Nálezom I.ÚS 632/2016 - 34 zo dňa 30.11.2016 rozhodol, že uznesením Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 2Co/788/2014 z 15.10.2015 boli porušené základné práva spoločnosti FRUCONA Košice, a.s., a to, vlastniť majetok podľa čl. 20 od. 1 Ústavy SR, základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru a o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 2Co/788/2014 z 15.10.2015 zrušil a vec vrátil Krajskému súdu na ďalšie konanie.
5. Ústavný súd konštatoval, že uznesenie okresného súdu o zastavení konania pre nesplnenie podmienok konania potvrdené v odvolacom konaní krajským súdom obsahovalo aj výrok o oddialení rozhodnutia o trovách konania, v odôvodnení odkazujúc na § 151 ods. 3 O.s.p., ktorý uvedenú možnosť pripúšťa iba vtedy, ak príslušný súd rozhoduje vo veci samej. V takom prípade odsek 3 vymedzuje ex lege aj začiatok plynutia lehoty na vyčíslenie trov konania, a to od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, ako aj jej trvanie, a to tri pracovné dni. Uznesenie o zastavení konania však nie je rozhodnutím vo veci samej, ale procesným rozhodnutím, ktoré sa v prípade sťažovateľky nevyhlasovalo, a preto v zmysle § 151 ods. 4 O.s.p. vznikla aj povinnosť okresnému súdu vyzvať sťažovateľku ako žalovanú na vyčíslenie trov, keďže v konaní podala návrh na rozhodnutie o trovách. V takom prípade plynie trojdňová lehota odo dňa doručenia výzvy. Obe tieto ustanovenia (§ 151 ods. 3 a § 151 ods. 4 O.s.p.) nie je možné podľa názoru Ústavného súdu efektívne aplikovať súčasne. Ak okresný súd v nemeritórnom uznesení o zastavení konania rozhodol vo výroku aj o tom, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia, postupoval tak v rozpore s § 151 ods. 3 O.s.p., ktorý túto možnosť „expressis verbis“ upravuje iba v prípade meritórnych rozhodnutí. Následne okresný súd (v čase pred uznesením Najvyššieho súdu) zaslal sťažovateľke výzvu na vyčíslenie trov konania v súlade s § 151 ods. 4 O.s.p., hoci v nesprávne ustanovenej lehote 10 dní, svoj predchádzajúci nesprávny procesný postup aspoň čiastočne konvalidoval. Pokiaľ výzva na vyčíslenie trov konania bola sťažovateľke (žalovanému) zaslaná v súlade s § 151 ods. 4 O.s.p., Ústavný súd uvedený postu hodnotil ako pozitívnu snahu okresného súdu poskytnúť ochranu práv sťažovateľke ako účastníkovi konania, a to najmä za situácie, keď zastavenie konania nezavinila a trovy konania si riadne uplatnila. Ak okresný súd, ako aj krajský súd ako odvolací súd pri rozhodovaní o trovách konania (v čase po uznesení Najvyššieho súdu, ktorého právnym názorom boli viazaní) sťažovateľke náhradu trov konania nepriznali, pretože vyčíslenie trov konania doručené sťažovateľkou považovali za oneskorené, tak podľa názoru Ústavného súdu nerešpektovali relevantnú právnu úpravu, resp. nesprávne aplikovali ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. Z uvedeného dôvodu sa napadnuté uznesenie krajského súdu javí ako svojvoľné a výrok napadnutého rozhodnutia o náhrade trov konania ako arbitrárny. Zároveň Ústavný súd vyslovil, že nie je viazaný právnym názorom dovolacieho súdu vysloveným v jeho zrušujúcom uznesení, ktorým sa vec vrátila na ďalšie konanie okresnému súdu. Zároveň Ústavný súd v dôvodoch nálezu skonštatoval, že považuje procesný postup a rozhodovanie dotknutých všeobecných súdov (Okresného súdu Košice II, Krajského súdu v Košiciach a Najvyššieho súdu SR vo veci náhrady trov konania sťažovateľky (žalovaného) za zmätočné a svojvoľné, neberúc do úvahy charakter predchádzajúceho rozhodovania o zastavení konania a účel § 151 ods. 4 O.s.p. Podľa názoru Ústavného súdu sa § 151 ods. 1 O.s.p. vzťahuje na situáciu, keď súdne konanie končí rozhodnutím, ktoré sa vyhlasuje, teda ide o rozsudok vyhlasovaný verejne alebo uznesenie vyhlasované za prítomnosti účastníkov konania. Ustanovenie § 151 ods. 3 O.s.p. zase rieši situáciu, keď všeobecný súd rozhodnutie o trovách konania vyhradí na čas po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, a preto in concreto neprichádza do úvahy aplikácia ani jedného z predmetných ustanovení. Jediným ústavne akceptovateľným a garantujúcim ochranu označených práv sťažovateľky je preto postup podľa § 151 ods. 4 O.s.p., teda výzva na vyčíslenie trov konania, čo okresný súd pri prvom rozhodovaní o trovách konania aj učinil, hoci v nesprávne ustanovenej lehote. Zároveň Ústavný súd dodal, že nesprávne poučenie súdom ako znalcom práva nemôže byť na ťarchu účastníkov konania, a preto sa ústavný súd v danej veci stotožňuje s právnym názorom sťažovateľky, že v jej prípade nemožno prihliadnuť na zmeškanie takto stanovenej procesnej lehoty, pretože by jej bola odňatá možnosť konať pred súdom. Vzhľadom na uvedené právne závery Ústavný súd dospel k názoru, že v prípade sťažovateľky ide zo strany krajského súdu o svojvoľnú aplikáciu príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v takej intenzite, ktorá má za následok porušenie práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy (v zmysle zásady iura novit curia), ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Súčasne ide aj o zásah do vlastníckeho práva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR.
6. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, ďalej len „CSP) opätovne prejednal odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre zmenu uznesenia súdu prvej inštancie viazaný vysloveným právnym názorom Ústavného súdu SR v Náleze I.ÚS 632/2016 - 34 zo dňa 30.11.2016 (§ 56 ods. 6 zákona o Ústavnom súde).
7. Žalovaný podal odvolanie proti uzneseniu, ktorým okresný súd rozhodol o trovách konania tak, že vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
8. Okresný súd v napadnutom uznesení č.k. 45C/47/2011-235 zo dňa 04.07.2014 právne uzavrel, že pre vyčíslenie trov konania Občiansky súdny poriadok v ust. § 151 ods. 3 O.s.p. určuje lehotu troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku a v danom prípade za vyhlásenie rozhodnutia je potrebné považovať deň doručenia rozhodnutia o zastavení konania a za deň vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu deň doručenia tohto rozhodnutia. Pretože žalovaný trovy konania, ktoré si uplatnil, nevyčíslil v zákonom stanovenej lehote, t.j. do troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia o zastavení konania (prevzal rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým súd konanie zastavil 21.11.2011 a lehota na vyčíslenie trov mu uplynula dňa 24.11.2011, trovy neboli vyčíslené v zákonom stanovenej lehote. Rovnako trovy odvolacieho konania si nevyčíslil žalovaný v zákonom stanovenej lehote, keďže rozhodnutie odvolacieho súdu bolo žalovanému doručené dňa 20.06.2012 a lehota na vyčíslenie trov odvolacieho konania mu uplynula 25.06.2012. Trovy konania žalovaný vyčíslil až podaním, ktoré doručil súdu dňa 15.08.2012, teda zjavne po lehote stanovenej zákonom. Okresný súd v súlade s právnym názorom vysloveným v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR č.k. 8MCdo/1/2013 zo dňa 30.01.2014 dospel k záveru, že zákonná lehota stanovená všeobecnými záväznými predpismi nemôže byť súdom bez ďalšieho predlžovaná.
9. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný. Navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a uložiť žalobcovi nahradiť žalovanému trovy prvostupňového, odvolacieho aj dovolacieho konania spolu v sume 69.157,95 eura do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Nesúhlasil ani s právnym názorom Generálneho prokurátora SR vyslovenom v podanom dovolaní, ani s právnym názorom Najvyššieho súdu SR. Akcentoval na to, že rozhodnutie okresného súdu o zastavení konania nie je rozhodnutím vo veci samej, keďže ide len o procesné rozhodnutie a okresný súd pri výzve podľa § 151 ods. 4 O.s.p. nepostupoval podľa § 151 ods. 4 O.s.p. Zdôraznil, že v prejednávanej veci podal návrh žalovaný na rozhodnutie o trovách konania ešte dňa 04.05.2011, pritom ani uznesenie okresného súdu o zastavení konania zo dňa 14.11.2011 ani potvrdzujúce uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 08.06.2012, ktorým sa konanie skončilo sa nevyhlasovalo. Pokiaľ okresný súd vyzval žalovaného na vyčíslenie trov konania v lehote 10 dní, rozdiel medzi zákonnou lehotou a lehotou určenou vo výzve nemožno podľa žalovaného pripísať na ťarchu účastníka a preto je potrebné predložené vyčíslenie trov konania považovať za riadne a včas.
10. Žalobca navrhol uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť a žalovanému náhradu trov konania nepriznať.
11. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), ktorý platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, ak nie je ustanovené inak (§ 470 ods. 1 CSP). Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvá veta CSP).
12. Žalovaný podal odvolanie za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.), preto krajský súd ako súd odvolací posudzoval dôvody odvolania z hľadiska ich prípustnosti podľa ustanovení predchádzajúceho procesného predpisu.
13. Okresný súd Košice II vo veci rozhodol uznesením č.k. 45C/47/2011 - 148 zo dňa 14.11.2011 tak, že konanie zastavil a vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté osobitným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia.
14. Odvolací súd konštatuje, že základ nároku na náhradu trov konania je daný ust. § 146 ods. 2 O.s.p. prvej vety podľa zásady zodpovednosti za zavinenie. S účinnosťou do 30.06.2016 v súlade s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku súd mohol priznať účastníkovi konania náhradu trov
konania voči druhému účastníkovi len vtedy, ak účastník o náhradu trov konania požiadal, čo žalovaný aj učinil. Vyčíslenie trov konania bolo zase predpokladom na to, aby boli účastníkovi priznané všetky trovy, ktoré v konaní účelne vynaložil. Občiansky súdny poriadok presne stanovoval lehotu, v ktorej bol účastník povinný trovy konania vyčísliť. V súlade s ust. § 151 ods. 4 O.s.p. bol súd povinný vyzvať žalovaného, aby vyčíslil trovy konania v zákonom stanovenej lehote troch pracovných dní od doručenia výzvy, keďže rozhodnutie (uznesenie o zastavení konania) sa nevyhlasovalo (§ 168 ods. 1 O.s.p. a contrario).
15. Okresný súd nesprávne v uznesení o zastavení konania rozhodol vo výroku o tom, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti uznesenia, keďže táto možnosť je upravená v ust. § 151 os. 3 O.s.p. iba u meritórnych rozhodnutí (rozhodnutie vo veci samej). Okresný súd síce správne zaslal žalovanému výzvu v súlade s ust. § 151 ods. 4 O.s.p. na vyčíslenie trov konania, avšak uviedol v nej nesprávnu lehotu. Namiesto troch pracovných dní uložil žalovanému vyčísliť trovy konania do 10 dní. Žalovaný trovy konania vyčíslil podaním, ktoré doručil Okresnému súdu Košice II dňa 15.08.2012 a výzva súdu mu bola doručená dňa 09.08.2012.
16. Súd prvej inštancie o trovách konania nerozhodol podľa ust. § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. v zmysle ktorého, ak niektorý z účastníkov zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy len z dôvodu, že dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že žalovaný trovy konania nevyčíslil v stanovenej zákonnej lehote troch dní.
17. Odvolací súd preto viazaný právnym názorom Ústavného súdu (§ 56 ods. 6 Zákona o Ústavnom súde) zmenil uznesenie okresného súdu tak, že priznal žalovanému proti žalobcovi plnú náhradu trov konania na súde prvej inštancie, odvolacieho i dovolacieho konania. Základ nároku na náhradu trov konania posúdil odvolací súd v súlade s ust. § 146 ods. 2 prvej vety O.s.p., ktoré upravovalo v sporovom konaní zásadu zodpovednosti za zavinenie, ktoré zodpovedá § 256 ods. 1 CSP účinného od 01.07.2016 „ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane“.
18. Pretože odvolací súd rozhodoval o odvolaní proti uzneseniu súdu prvej inštancie o trovách konania za účinnosti Civilného sporového poriadku, v súlade s ust. § 388 CSP zmenil uznesenie vo výroku o trovách konania tak, že zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému plnú náhradu trov konania na súde prvej inštancie, odvolacieho i dovolacieho konania. O nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie, odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 a § 453 os. 3 CSP v spojení s ust. § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. O výške priznaných trov konania na súde prvej inštancie, odvolacieho i dovolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).