Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/36/2017

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a členov senátu JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobcov: 1/ Mgr. T. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., ul. A. XXXX/X, 2/ Akad. mal. Y. F., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., ul. A. XXXX/X, obaja zastúpení splnomocnenou zástupkyňou: JUDr. Michaelou Pagáčikovou, advokátkou so sídlom Dolný Kubín, ul. Radlinského 47, IČO: 42 221 200, proti žalovanému: E. M. - neznáma osoba, v zastúpení Slovenský pozemkový fond, so sídlom Bratislava, ul. Búdkova 36, IČO: 17 335 345, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcov 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 6C/65/2016-47 zo dňa 23. novembra 2016, takto

rozhodol:

uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Dolný Kubín uznesením č. k. 6C/65/2016-47 zo dňa 23.11.2016 konanie zastavil (výrok I). Súd vrátil žalobcovi 1/ krátený súdny poplatok vo výške 78,80 Eur a požiadal Slovenskú poštu, a.s., so sídlom v Banskej Bystrici, Partizánska cesta 9, IČO : 366 31124, aby sumu 78,80 Eur poukázala žalobcovi 1/ po právoplatnosti uznesenia. Konštatoval, že žalobou podanou na súd dňa 30.06.2016 sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhajú zrušenia podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam - pozemkom zapísaným na LV č. XXXX pre k.ú. a obec A. ako parcela KN C č. 3363/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 570 m2 a parcela KN C č. 3363/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 15m2 ako aj ich vyporiadania tak, že sa stanú v rámci bezpodielového spoluvlastníctva manželov vlastníkmi celých pozemkov, a to za náhradu vo výške 1.427,40 Eur. V danej veci je žalovaný v žalobe označený len menom a priezviskom. K žalobe žalobcovia priložili LV č. XXXX k.ú. A., kde je žalovaný označený menom, priezviskom a za týmito údajmi je uvedené (mal.). Vo vzťahu k tejto osobe je vyznačená správa v prospech Slovenského pozemkového fondu, Búdková cesta 36, Bratislava. Žalovaný je na predmetnom liste vlastníctva zapísaný ako podielový spoluvlastník parciel uvedených v odseku 1 tohto uznesenia, pričom ako titul nadobudnutia je uvedené dedičstvo č.d. 424/1916 a ZRPS Z-764/2005. Z uvedeného je potom zrejmé, že žalovaný sa stal podielovým spoluvlastníkom daných pozemkov na základe dedenia v roku 1916 a ako maloletý, teda v roku 1916, už musel byť nažive, je potom možné s pravdepodobnosťou rovnajúcou sa istote uzavrieť, že žalovaný bol v čase podania žaloby (30.06.2016) mŕtvy. Ak je takmer isté, že žalovaný bol v čase podania žaloby mŕtvy, nemal spôsobilosť mať práva a povinnosti a tým ani procesnú subjektivitu. Za takejto situácie je namieste konanie zastaviť, a to bez ohľadu na to, že označený žalovaný má byť zastúpený Slovenským pozemkovým fondom, teda subjektom existujúcim. Slovenský pozemkový fond je totiž oprávnený nakladať s pozemkami nezistených vlastníkov a vystupovať v konaniach (vrátane súdnych) nie v pozícii zástupcu nezisteného vlastníka, ale vo vlastnom mene (§ 13 v spojení s § 16 ods. 1 písm. b/ a § 17 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom,

ďalej len „zákona č. 180/1995 Z. z.“). V danej veci však Slovenský pozemkový fond nebol uvedený ako žalovaná strana sporu, ale ako zástupca strany sporu. Súd na okraj uviedol, že z druhej časti zákona NR SR č. 180/1995 Z. z. v znení neskorších zmien upravujúcej nakladanie s niektorými pozemkami a oprávnenia Slovenského pozemkového fondu vyplýva, ktorý subjekt je oprávnený nakladať s pozemkami nezistených vlastníkov, vrátane toho, aký subjekt je vecne legitimovaný vystupovať v konaniach, ktorých predmetom má byť nehnuteľnosť vo vlastníctve neznámych osôb. Konkrétne ohľadne oprávnenia disponovať s takými pozemkami a vystupovania ohľadne nich aj pred súdmi vo vlastnom mene súd poukázal predovšetkým na § 13 v spojení s § 16 ods. 1 písm. b/ a § 17 ods. 1 uvedeného zákona, keď z naposledy zmieneného ustanovenia vyplýva, že fond pri nakladaní s pozemkami uvedenými v § 16 ods. 1 vystupuje vo vlastnom mene, a to aj pred súdmi a orgánmi verejnej správy. O trovách zastaveného konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) avšak len vo vzťahu k existujúcim subjektom konania, t.j. žalobcom, ktorým právo na náhradu trov konania nevzniklo, pretože zastavenie konania zavinili oni, keď podali žalobu voči neexistujúcemu subjektu. Súčasne súd rozhodol aj o vrátení súdneho poplatku zaplateného žalobcom 1/ v sume 85,50 Eur po jeho krátení o sumu 6,70 Eur, t.j. vo výške 78,80 Eur prostredníctvom prevádzkovateľa Centrálneho systému evidencie poplatkov, pričom postupoval podľa § 11 ods. 3, 4 a 6 zák. SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.

2. Proti tomuto uzneseniu podali odvolanie žalobcovia 1/ a 2/ prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu. Napadnuté rozhodnutie považovali za nesprávne, arbitrárne a nepreskúmateľné, nakoľko nielenže vychádza z nesprávneho právneho posúdenia súdu, ale súčasne v ňom absentuje presvedčivé a vyčerpávajúce odôvodnenie, a teda je možné ho považovať za nezákonné. Vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu žalobcovia 1/ a 2/ uviedli, že súd nesprávnym spôsobom aplikoval ust. § 13 v spojení s § 16 ods. 1 písm. b/ a § 17 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z. z. Žalobcovia uviedli, že ich návrh o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam smeroval proti neznámemu vlastníkovi ako osobe pasívne vecne legitimovanej. Následne citovali ust. § 34/ ods. 14 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, obvodných pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách, § 8 ods. 1, § 16 ods. 1, 2, § 17 ods. 1, 2 zákona č. 180/1995 Z. z. Ďalej uviedli, že vecná legitimácia (aktívna i pasívna) ako jeden z predpokladov úspešnosti žaloby musí vždy predstavovať stav vyplývajúci z hmotného práva. Z dikcie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že vecná legitimácia v konaní o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva spočíva vždy na vlastníkoch pozemku - aktívne legitimovanou osobu (teda osobou, na ktorej spočíva oprávnenie podať žalobu) je vždy len niektorý zo spoluvlastníkov, pričom pasívne legitimovanými osobami (teda osobami, voči ktorým žaloba vždy smeruje) sú všetci ostatní spoluvlastníci. Boli názoru, že Slovenský pozemkový fond v rámci súdneho konania plní celkom zjavne len funkciu zákonného zástupcu neznámeho vlastníka - teda osoby, ktorej identita je celkom neznáma, prípadne osoby, ktorej identita je známa, ale nie je možné zistiť, kde sa táto osoba nachádza, prípadne či ešte táto osoba žije. Boli názoru, že napadnutým uznesením súd im odňal možnosť konať pred súdom, resp. uprel im možnosť náležite vec skutkovo a právne objasniť a vyargumentovať, porušujúc tak právo účastníka na spravodlivý proces. Prejavom formalistického prístupu súdu je i samotná absencia skutkového a právneho zdôvodnenia napadnutého rozhodnutia, kde súd bez akéhokoľvek podkladu konštatuje, že nezistený vlastník podľa všetkého nežije, a teda nie je spôsobilým účastníkom konania, pričom súd konanie zastavil bez toho, aby ponechal možnosť im, prípadne Slovenskému pozemkovému fondu ako zákonnému zástupcovi nezisteného vlastníka k veci sa vyjadriť a právne argumentovať. Pojem „nezistený vlastník“ podľa ich právneho názoru možno v zmysle legálnej definície definovať ako špecifický subjekt, ktorý nemôže realizovať svoje vlastnícke práva k nehnuteľnosti, nakoľko sa môže jednať (logickým výkladom) o osobu, ktorá môže byť žijúca, ktorej identifikačné údaje nie sú známe, ale v zmysle zákonnej definície sa môže jednať a aj o osobu u ktorej nie je známe či ešte žije, príp. miesto jej pobytu - hoci nemožno jednoznačne konštatovať, či osoba žije alebo ide o osobu nežijúcu. Pokiaľ v danom prípade žaloba smeruje voči osobe, o ktorej nie je známe, kde sa nachádza, avšak nemožno jednoznačne konštatovať, či daná osoba žije alebo nežije, súd nemôže urobiť záver o tom, že daná osoba nežije len na základe vlastnej úvahy a konanie zastaviť. Žalobcovia 1/ a 2/ sa tiež absolútne nestotožnili s právnym názorom súdu, v zmysle ktorého mal na strane žalovaného vystupovať priamo Slovenský pozemkový fond a nie nezistený vlastník. Vychádzali pritom z ustálenej súdnej praxe, ktorá vyplýva z dlhodobej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov

v rámci SR a tiež z konštantnej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR (napr. rozhodnutie sp. zn. 2Cdo 39/2014). Zároveň poukázali, že v zmysle rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR je potrebné za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Považovali preto napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné, vzhľadom na absenciu uspokojivého odôvodnenia. Nepostačujúce je totiž ak súd v odôvodnení zhrnie len citáciu paragrafového znenia právneho predpisu, na ktorý sa odvoláva, avšak bez akéhokoľvek bližšieho vysvetlenia svojich úvah, ktorými sa súd pri rozhodovaní spravoval, resp. bez bližšieho právneho rozboru svojho rozhodnutia a teda nie je možné určiť, akým spôsobom súd k uvedeným záverom došiel, keďže v spise absentuje akákoľvek právna analýza, resp. akékoľvek právne posúdenie potvrdzujúce správnosť záverov súdu. Žalobcovia 1/ a 2/ navrhli preto uznesenie okresného súdu v súlade s ust. § 389 ods. 1 písm. a/, b/, c/ C. s. p. v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu na nové konanie a rozhodnutie vo veci.

3. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas oprávnenou stranou (§ 362, § 359 C. s. p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 357 písm. a/ C. s. p.), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 380, § 379 C. s. p.) a uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ a § 391 C. s. p. z nasledovných dôvodov:

4. Žalobcovia 1/ a 2/ v odvolaní vytýkali v prvom rade súdu, že bez akéhokoľvek podkladu konštatuje, že nezistený vlastník podľa všetkého nežije a teda nie je spôsobilým účastníkom konania.

5. Podľa ust. § 61 C. s. p., procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

6. Podľa ust. § 7 Občianskeho zákonníka, spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Smrťou táto spôsobilosť zanikne. Ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jej smrť inak. za mŕtvu súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije.

7. Podľa ust. § 62 C. s. p., ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

8. Okresný súd, ktorý v spore žalobcov 1/ a 2/ proti žalovanému: E. M. - neznáma osoba, v zastúpení Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdkova č. 36, 817 15 Bratislava 11, IČO: 17 335 345 o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti zastavil konanie založil rozhodnutie na tom, že nakoľko sa stal žalovaný podielovým spoluvlastníkom na základe dedenia v r. 1916 (Č.d. 424/1916) ako maloletý, teda v r. 2016 už musel byť nažive. V čase podania žaloby (30.06.2016) je potom možné s pravdepodobnosťou majúcou sa istote uzavrieť, že bol mŕtvy.

9. Podľa odvolacieho súdu osoba označená ako maloletá v r. 1916 čiže narodená najneskôr v r. 1916 by v čase začatia konania v prejednávanej veci (30.06.2016) by musela mať 100 rokov. S prihliadnutím k bežnej i najdlhšie známej dĺžke života nemožno celkom vylúčiť, že osoba môže žiť. Bol preto predčasný záver súdu o zastavení konania pre nedostatok procesnej subjektivity žalovaného.

10. V ďalšom okresný súd v odôvodnení rozhodnutia aj konštatoval, že Slovenský pozemkový fond je oprávnený nakladať s pozemkami nezistených vlastníkov a vystupovať v konaniach (vrátane súdnych) nie v pozícii zástupcu nezisteného vlastníka ale len vo vlastnom mene (§ 13 v spojení s § 16 ods. 1 písm. b/ a § 17 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z.).

11. Podľa odvolacieho súdu sa okresný súd nesprávne zaoberal aj vecnou legitimáciou subjektov v konaní. Vecná legitimácia vyplýva z hmotného práva a má ju ten, kto je podľa hmotného práva nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti. Či je účastník konania vecne legitimovaný (aktívne alebo pasívne), ukáže sa až v konečnom rozhodnutí vo veci. Na rozdiel od toho, spôsobilosť byť účastníkom konania (civilnoprocesnú subjektivitu) má ten, komu ju zákon priznáva (§ 61 C. s. p.). Ust. § 61 C. s. p. sa odvoláva na hmotné právo. Teda od procesnej spôsobilosti (oprávnenia byť účastníkom konania) treba odlíšiť

vecnú legitimáciu, ktorá predstavuje hmotnoprávny vzťah účastníka konania k prejednávanej veci, a má ju iba ten, kto je subjektom hmotného práva, o ktorom sa v konaní rozhoduje. Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je neodstrániteľným nedostatkom podmienok konania, na ktorý musí súd prihliadnuť v každom štádiu konania (§ 161 ods. 1 C. s. p.). Tento nedostatok má v každom prípade za následok zastavenie konania (§ 161 ods. 3 C. s. p.). Nedostatok vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej) vedie vždy k zamietnutiu návrhu na začatie konania meritórnym rozhodnutím.

12. V súvislosti so zastupovaním Slovenského pozemkového fondu odvolací súd dáva okresnému súdu do pozornosti uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/11/2016 zo dňa 24.02.2016, v ktorom sa uvádza nasledovné: „V záujme spriechodnenia procesu usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom a i obnovenia dostatočne hodnoverného spôsobu evidencie práv k nehnuteľnostiam, ktorý sa v tuzemských podmienkach vytratil prakticky v súvislosti s opustením intabulačného princípu a stratou niekdajšieho významu inštitútu pozemkovej knihy, bol o. i. ustanovený zákonný mechanizmus nakladania Slovenského pozemkového fondu 1. s pozemkami, ktorých vlastník je známy, ale ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe (podľa čl. I. § 8 ods. 1 písm. c/ zákona 180/1995 Z. z.), 2. pozemkami, ktorých vlastník nie je známy (podľa písmena d/ rovnakého ustanovenia). Pre obe takéto kategórie pozemkov zákon zaviedol i legislatívnu skratku „pozemky s nezisteným vlastníkom“ (tu por. i čl. I § 13 a § 16 ods. 1 písm. b/ zákona č. 180/1995 Z. z.); pričom pri takýchto vlastníkoch (resp. pozemkoch), ako aj pri pozemkoch, ktorých vlastníctvo nie je evidované podľa predpisov o katastri nehnuteľností v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií alebo ak sa nepreukáže inak (čl. I § 16 ods. 1 písm. c/ zákona č. 180/1995 Z. z.) zákon priznáva na to určenej právnickej osobe (ktorou je práve Slovenský pozemkový fond) oprávnenie na zastupovanie vlastníkov v konaniach pred súdmi a inými orgánmi verejnej správy (čl. I § 16 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z.). Priblížená právna konštrukcia podľa názoru dovolacieho súdu spôsobuje udržateľnosť označenia Slovenského pozemkového fondu za zástupcu presne označeného (a i v žalobe i v inom podaní určenom súdu prinajmenšom menom a priezviskom identifikovaného) evidovaného vlastníka len u vlastníkov pozemkov spadajúcich do rámca definície z ustanovenia čl. I § 8 ods. 1 písm. c/ zákona č. 180/1995 Z. z.), teda len u tých, o ktorých je nepochybné, že existujú (čo u fyzických osôb znamená, že ešte žijú a u právnických osôb, že vznikli a dosiaľ nezanikli) a znakom ich neznámosti je neznámosť ich adresy alebo sídla (prinášajúca problém komunikácie s takýmito vlastníkmi a aj ich bezproblémového zapojenia do súdnych či iných konaní, týkajúcich sa ich nehnuteľného majetku). Takéto označenie ale naopak nemôže prichádzať do úvahy u tých vlastníkov, ktorí nie sú známi vôbec, spravidla preto, že pôvodný vlastník už neexistuje a nie je zrejmé, kto je jeho právnym nástupcom. Každý pokus tvrdiť opak by bol pripustením možnosti vykonania súdneho konania a vydania v ňom i vecného rozhodnutia o predmete sporu aj za cenu neexistencie jednej z podmienok konania, či presnejšie pri zaťažení konania neodstrániteľnou prekážkou, brániacou jeho ďalšiemu pokračovaniu a takto tiež popretím jedného zo základov, na ktorých stojí civilný proces. Je totiž všeobecne známou skutočnosťou bez potreby dokazovania alebo tiež tzv. notorietou (tu por. i § 121 O. s. p.), že mŕtva fyzická osoba ani už zaniknutá osoba právnická nemajú spôsobilosť mať práva a povinnosti, s nedostatkom takejto spôsobilosti ide takpovediac ruku v ruke i nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania a a k takáto skutočnosť je tu už v čase začatia konania (na rozdiel od úmrtia fyzickej osoby či zániku osoby právnickej až v jeho priebehu, za určitých okolností reparovateľných postupmi podľa § 107 O. s. p.), vadu spočívajúcu v snahe o zapojenie takéhoto „subjektu“ do súdneho konania nejde napraviť žiadnym spôsobom, ale pri postavení súdu pred takúto procesnú situáciu musí dôjsť (bez ďalšieho) v časti dotknutej takouto vadou k zastaveniu konania (podľa § 19 a § 104 ods. 1 vety prvej O. s. p.). Riešením, ako tento problém preklenúť, sa javí len druhové pomenovanie označenia účastníka majúceho byť zastúpeného Slovenským pozemkovým fondom v takomto prípade, napr. spôsobom „Neznámy (resp. nezistený) vlastník nehnuteľností.., zast. Slovenským pozemkovým fondom...“ alebo „Neznámy (nezistený) právny nástupca osatného pozemkovoknižného vlastníka menom.., zast. Slovenským pozemkovým fondom...“.

13. Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s . p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C. s. p.).