Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-107-2010.pdf
PDF · 142.9 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-3C/107/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Andreou Hadnagyovou v spore žalobcu: Wüstenrot poisťovňa, a.s., IČO: 31 383 408, sídlo: Bratislava, Karadžičova č. 17, proti žalovanému v 1/ rade: C. H., trvalý pobyt: C. č. XXX, zastúpený: Mgr. Vladimíra Chudá - Advokátska kancelária, sídlo: Piešťany, Winterova č. 2, IČO: 37 843 338, a žalovanému v 2/ rade: T. W., trvalý pobyt: T., C. Č.. XXX/ XX, zastúpený: JUDr. Dalibor Kuciaň, advokát, sídlo: Piešťany, Nitrianska č. 5, o žalobe na zaplatenie 2 457,78 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný v 1/ rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 928,47 eur spolu s úrokom z omeškania 7% z dlžnej sumy od 10.11.2010 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaní v 1/ rade a žalovaný v 2/ rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1 529,31 eur spolu s úrokom z omeškania 7% z dlžnej sumy od 10.11.2010 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a.
IV. O nároku žalobcu na náhradu trov konania voči žalovaným 1/ a 2/ súd r o z h o d n e samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 02.12.2008 domáhal voči žalovanému v 1/ rade (ďalej len „žalovaný 1/“) zaplatenia sumy vo výške 928,47 eur (27 971,- Sk) spolu s úrokom z omeškania 7% z dlžnej sumy od 01.05.2006 do zaplatenia, a voči žalovanému 1/ a žalovanému v 2/ rade (ďalej len „žalovaný 2/“) zaplatenia spoločne a nerozdielne sumy vo výške 1 529,31 eur (46 072,- Sk) spolu s úrokom z omeškania 7% ročne z dlžnej sumy od 01.05.2006 do zaplatenia, a zároveň náhrady trov konania. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že 06.10.2004 uzatvoril so žalovaným 1/ poistnú zmluvu č. 1560018713 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla typu Volkswagen Golf, EČ: T. XXX E.. Podľa správy o nehode z 22.01.2005 došlo k poistnej udalosti v meste Kitzbühel v Rakúskej republike tak, že žalovaný 2/ s motorovým vozidlom vošiel do jazdnej dráhy motorovému vozidlu poškodeného p. Y. Y. typu BMW, EČ: H.-L., v dôsledku čoho do seba narazili. Z titulu poistenia zodpovednosti vyplatil žalobca náhradu škody vo výške 2 730,90 eur. Po uplatnení nároku poškodeným žalobca vyzval žalovaného 1/ listom zo 04.10.2005 na poskytnutie súčinnosti a zaslanie vyplneného tlačiva Oznámenie o poistnej udalosti. Žalovaný 1/ však predmetné tlačivo nedoručil. Povinnosť ohlásiť škodovú udalosť vznikla aj na strane žalovaného 2 - vodiča motorového vozidla v čase poistnej udalosti. V poistnej zmluve bolo dohodnuté platenie bežného poistného s poistným obdobím 1 rok. Keďže žalovaný 1/ ako poistník druhú splátku bežného poistného splatnú 06.01.2005 uhradil 25.01.2005, bol v čase poistnej udalosti 22.01.2005 v omeškaní s platením
poistného. Žalobca si voči žalovanému 1/ uplatňuje nárok na náhradu poistného plnenia vo výške 1 529,31 eur z dôvodu oneskoreného nahlásenia škodovej udalosti a nárok na náhradu poistného plnenia vo výške 928,47 eur z titulu omeškania s platením poistného. Taktiež si so vzťahu k žalovanému 2/ uplatňuje nárok na náhradu poistného plnenia vo výške 1 529,31 eur z titulu oneskoreného nahlásenia škodovej udalosti. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca má nárok na náhradu poskytnutého plnenia z titulu oneskoreného nahlásenia škodovej udalosti jednak voči žalovanému 1/ a tiež voči žalovanému 2/, pričom plnením ktoréhokoľvek z nich by bol nárok žalobcu uspokojený, navrhol žalobca, aby žalovaní boli zaviazaní na úhradu žalovanej sumy z titulu oneskoreného nahlásenia škodovej udalosti spoločne a nerozdielne.
2. Súd vo veci rozhodol vydaním platobného rozkazu, č.k. 7Ro/9/2009-26 z 22.03.2010, ktorým žalovaných 1/ a 2/ zaviazal na zaplatenie žalobcovi sumy 1 529,31 eur spoločne a nerozdielne spolu s úrokom z omeškania vo výške 7% ročne z dlžnej sumy od 01.05.2006 do zaplatenia a tiež žalovaného 1/ na zaplatenie sumy vo výške 928,47 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7% ročne zo sumy 928,47 eur od 01.05.2006 do zaplatenia. Proti tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný 2/ včas odôvodnený odpor, ktorý odôvodnil tým, že nikdy nebol so žalobcom v žiadnom zmluvnom vzťahu, nemal ani vedomosť o poistnej zmluve, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným 1/, navyše bol žalovaným 1/ osobne ubezpečovaný, že poistnú udalosť poisťovni nahlásil, a teda považoval poistnú udalosť za vybavenú.
3. Žalobca vo Vyjadrení k odporu z 23.07.2010 uviedol, že je daná pasívna legitimácia žalovaného 2/ z dôvodu, že si nesplnil svoju povinnosť oznámiť žalobcovi vznik škodovej udalosti do 30 dní po jej vzniku, ak vznikla mimo Slovenskej republiky. Žalovaný 2/ mal mimo územia SR disponovať zelenou kartou, kde je vyznačený údaj o poisťovateľovi, resp. mal od žalovaného 1/ tento údaj zistiť už pred používaním vozidla. Žalobca tiež uviedol, že zákonnej povinnosti ohlásiť vznik škodovej udalosti sa žalovaný 2/ nemôže zbaviť internou dohodou so žalovaným 1/.
4. Žalovaný 1/ vo Vyjadrení k návrhu z 22.11.2010 uviedol, že tlačivo Oznámenie poistnej udalosti vyplnil a zaslal žalobcovi doporučene 22.12.2005, čím si splnil povinnosť oznámiť poisťovateľovi vznik poistnej udalosti. Potvrdil, že v čase poistnej udalosti 22.01.2005 bol v omeškaní s platením poistného, avšak do omeškania s platením sa dostal z dôvodu, že v uzavretej poistnej zmluve bolo dohodnuté platenie poštovou poukážkou, pričom poštová poukážka spolu so sprievodným listom bola datovaná dňom 21.12.2004. Z dôvodu vianočných sviatkov sa nenachádzal v mieste svojho bydliska, a preto nemohol preberať poštu. Hneď po tom, čo uvedenú korešpondenciu dostal, si svoju povinnosť - zaplatenie poistného splnil bankovou zloženkou č. 00102665 z 24.01.2005.
5. Žalobca vo Vyjadrení zo 17.01.2011 uviedol, že žalovaný 1/ si podľa svojho vyjadrenia splnil oznamovaciu povinnosť 22.12.2005, čo znamená, že bol v omeškaní s plnením oznamovacej povinnosti 304 dní bez dôvodov hodných osobitného zreteľa. Na základe tohto vznikol žalobcovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za žalovaného zaplatil. Z titulu neskorého ohlásenia škodovej udalosti si uplatnil z celkovej výške poistného plnenia 2 730,90 eur (82 271,- Sk) iba časť vo výške 1 529,31 eur (46 072,-Sk). Žalobca tiež uviedol, že dôvody, ktoré viedli k omeškaniu žalovaného 1/ s platením poistného sú právne irelevantné, pričom dohodnutý spôsob platby mu nijako nebránil splniť záväzok voči žalobcovi iným spôsobom.
6. Žalobca vo Vyjadrení z 01.02.2016 k námietke žalovaného, že poškodenému nemohol vzniknúť nárok na preplatenie nocľahu, nakoľko jeho vozidlo bolo po nehode pojazdné uviedol, že z dokladu vystaveného likvidačným zástupcom žalobcu je zrejmé, že tento uplatnený nárok bol poškodenému zamietnutý. Čo sa týka spochybnenia doručenia výziev zo 16.01.2006 a 12.04.2006 žalovanému 1/ žalobca uviedol, že žalovanému 1/ zasielal výzvu 18.01.2006 doporučenou zásielkou, ktorá sa nevrátila z dôvodu, že adresát je neznámy, pričom prípadnú zmenu svojej adresy žalovaný 1/ neoznámil, teda zásielka bola žalovanému 1/ riadne doručená.
7. Žalobca pred súdom zotrval na písomne podanej žalobe. Doplnil, že žalovaný 1/, ani žalovaný 2/ si nesplnili svoju zákonnú oznamovaciu povinnosť, t.j. nahlásiť poistnú udalosť, ktorá vznikla v zahraniční v lehote 30 dní po jej vzniku. Žalobca vyplatil sumu 2 730,90 eur (82 271,- Sk), čo v podstate pri aktuálnom kurze k danému dňu predstavovalo 2 171,90 eur, čo bolo poistné plnenie, ktoré bol žalobca povinný zaplatiť svojmu likvidačnému zástupcovi, ktorý likvidoval škodu v zmysle rakúskeho
právneho poriadku, pretože dopravná nehoda sa stala v Rakúsku. Žalobca dostal podklady od tejto spoločnosti, ktoré zahŕňali náklady na opravu, likvidáciu a iné náklady poistnej udalosti. Zlikvidovanie poistnej udalosti je možné uskutočniť aj bez oznámenia, hradí sa skutočná škoda. Pokiaľ žalovaní spochybňujú výšku skutočnej škody, táto bola likvidovaná podľa rakúskeho právneho poriadku. Pokiaľ poškodený reálne potreboval motorové vozidlo opraviť a musel ho nechať opraviť v najbližšej opravovni, mal nárok aj na primerané ubytovanie. Skutočnosť, že si možno uplatniť menej, resp. rozhodnutie, voči ktorému žalovanému si žalobca uplatní nárok je výlučne na jeho vnútornom rozhodnutí. Zohľadnila sa tam istým spôsobom skutočnosť, že bol žalovaný 1/ bol v omeškaní s platením poistného, tzn. voči nemu sa uplatnila časť nároku a druhá časť zohľadňovala, že obaja porušili oznamovaciu povinnosť, čo je základom pre zlikvidovanie daného nároku. Sumy sú výsledkom priebežného postupu likvidátorov, ako zvážia a koľko dní boli v omeškaní, nie je na to žiaden presne stanovený výpočet, nie sú na to žiadne tabuľky, ani systém. Nezaplatenie poistného a nenahlásenie poistnej udalosti sú rovnako závažné porušenia zmluvnej ako aj zákonnej povinnosti. Ak by v danom prípade nesplnil povinnosť len žalovaný 1/, tak by si žalobca uplatnil zaplatenie celej sumy iba od neho. Žalobca tiež uviedol, že úroky z omeškania si uplatnil od 01.05.2006 na základe skutočnosti, že si uplatnil nárok voči žalovanému 1/ listom zo dňa 12.04.2006, pričom doklad o doručení nebol dohľadaný. Našiel sa úplne prvý list, v ktorom bola uložená aj lehota na úhradu nároku 15 dní odo dňa doručenia, pričom tento list odišiel od žalobcu 20.01.2006. Vzhľadom ku skutočnosti, že táto zásielka obsahujúca výzvu nebola vrátená ako nedoručená, doručená bola. Doručená mohla byť niekedy vo februári, takže pokiaľ si uplatňuje úroky z omeškania od 01.05.2006, uplatňuje si menej ako mu prináleží.
8. Žalovaný 1/ pred súdom navrhol žalobu zamietnuť z dôvodu, že medzi žalobcom a žalovaným 1/ bola v čase poistnej udalosti uzavretá zmluva o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, a preto poistné plnenie má poskytnúť žalobca. Potvrdil, že nahlásil poistnú udalosť oneskorene až 22.12.2005 na základe výzvy žalobcu, avšak v omeškaní s plnením bol z dôvodu, že mu bola doručená poštová poukážka v čase, kedy sa nenachádzal na území SR. Nespochybnil skutkové okolnosti týkajúce sa dopravnej nehody. Namietal úhradu nákladov spojených s ubytovaním poškodeného, pretože jeho vozidlo bolo prevádzkyschopné a funkčné, tiež namietal doručenie výziev z 14.01.2006 a z 12.04.2006.
9. Žalovaný 2/ pred súdom navrhol žalobu zamietnuť z dôvodu, že nie je zrejmé, na základe čoho požaduje žalobca žalovanú sumu. Keďže sa okrem žalovaného 2/ na rovnakom mieste a v rovnakom čase nachádzal aj žalovaný 1/, žalovaný 2/ sa objektívne spoliehal, že žalovaný 1/ poistnú udalosť nahlási. Až v prípade, ak by žalovaný 1/ nemal vedomosť o poistnej udalosti, že by sa tam nenachádzal, vyplývala by primárna povinnosť žalovanému 2/ nahlásiť poistnú udalosť žalobcovi, čo by žalovaný 2/ bez všetkého žalobcovi nahlásil. Žalobca sa domáha a týmto „trestá“ oboch žalovaných za nesplnenie tej istej povinnosti z tej istej poistnej udalosti. Primárnu povinnosť nahlásiť poistnú udalosť má žalovaný 1/ o to viac, že pri tejto poistnej udalosti bol. Z uvedeného vyplýva, že povinným subjektom je žalovaný 1/, pričom žalobca si vo vzťahu k žalovanému 2/ uplatňuje právo nedôvodne a vykonáva v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný 2/ sa o nenahlásení dozvedel až po doručení platobného rozkazu, tzn. viac ako 5 rokov po poistnej udalosti, pričom dovtedy bol v tom, že túto poistnú udalosť žalovaný 1/ nahlásil. Nesplnenie si povinnosti žalovaným 1/ nemožno pričítať na vrub žalovanému 2/. Žalovaný 2/ tiež namietal v rozpor sumy uvedenej v žalobe ako i pomer, ktorým sa domáha žalobca vo vzťahu k žalovaným 1/ a 2/, nakoľko nie je zrejmé z akého dôvodu žalobca žiada, aby boli žalovaní solidárne zaviazaní na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 1 529,47 eur s príslušenstvom, keďže žalobca riadne nepreukázal výšku sumy, ktorú si od nich uplatňuje, v každom dokumente predloženom žalobcom uvádzaná suma nie je totožná. Tiež uviedol, že prvýkrát mu bola doručená až výzva na zaplatenie z 10.08.2007.
10. Z výsluchu žalovaného 2/ súd zistil, že v čase dopravnej nehody bol vodič motorového vozidla, žalovaný 1/ sedel vedľa neho. Vozidlo bolo poškodené asi v rozsahu cigaretovej krabičky na dverách, malo prevalené predné dvere, bolo plne pojazdné, plne funkčné, akurát malo chybu krásy, nebolo oškreté, a preto nebol dôvod preplatiť poškodenému ubytovanie.
11. Z Poistnej zmluvy č. 1560018713 zo 06.10.2004 súd zistil, že žalovaný 1/ ako poistník uzavrel poistnú zmluvu na dobu neurčitú za účelom povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla VOLKSWAGEN Golf, EČV: T. XXX-E., so žalobcom ako poisťovateľom.
12. Zo Záverečnej správy k dopravnej nehode z 22.01.2005 z 13.09.2005 súd zistil, že vodič vozidla s EČV: PN-949 AZ, poistený v spoločnosti Wüstenrot, cúval z parkovacieho miesta, z dôvodu nepozornosti poškodil okoloidúce vozidlo s EČV: H.-L.. Druhý účastník nehody nemal možnosť nehode zabrániť. Priebeh nehody zaznamenala polícia a ako jediný vinník bol označený vodič vozidla s EČV: T.-XXX E.. Na základe priebehu nehody je podľa miestnej judikatúry daná zodpovednosť poistníka spoločnosti Wüstenrot vo výške 100%. Na základe uvedeného bolo pristúpené k likvidácii škody, pričom bola akceptovaná suma 1 716,91 eur ako náklady na opravu podľa znaleckého posudku podľa pripojeného dokladu, ako aj suma 171,69 eur ako náklady na právne zastupovanie druhého účastníka nehody, t.j. celkom suma 1 888,60 eur, ktorá bola vyplatená druhému účastníkovi nehody.
13. Z prekladu listiny z 13.09.2005 spoločnosti AVUS - SSH Deutschland, spoločnosť na medzinárodnú likvidáciu škody, adresovanej spoločnosti Wüstenrot, a.s., súd zistil, že škodová udalosť bola spracovaná podľa smernice týkajúcej sa zákonného poistenia zodpovednosti prevádzky motorových vozidiel, pričom záverečné vyúčtovanie bolo vyhotovené na sumu 2 171,90 eur ako odškodnenie a náklady na advokáta vo výške 1 888,60 eur, liečebné náklady 244,22 eur a DPH 39,08 eur, spolu 2 171,90 eur, všetko na účet DE34 5008 0000 0039 1007 01, BIC: DRESDEFF.
14. Z Likvidačnej správy k poistnej udalosti z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla z 30.11.2005 súd zistil, že k vzniku poistnej udalosti došlo 22.01.2005 v Rakúsku v meste Kitzbühel na motorovom vozidle, EČV: H.-L., pričom poistníkom bol žalovaný 1/, poškodeným Y. Y.. Podľa správy polície dopravnú nehodu zavinil žalovaný 2/ motorovým vozidlom, EČV: T. XXX E.. Spoluvina poškodeného nebola daná. Ako dôvod postihu bolo nenahlásenie poistnej udalosti, nezaplatené poistné v čase poistnej udalosti. Poškodenému bola vyplatená prostredníctvom poisťovne AVUS-SSH so sídlom v Hamburgu škoda spôsobená na motorovom vozidle vo výške 1 888,60 eur (pri kurze 37,88 eur/SKK suma 71 540,- Sk) a iné náklady vo výške 283,30 eur (pri kurze 37,88 eur/SKK suma 10 731,-Sk) na účet č. IBAN: DE34 5008 0000 0039 1007 01, BIC: DRESDEFF.
15. Z Výpisu z bežného účtu žalobcu z 02.12.2005 súd zistil, že spoločnosti AVUS - SSH Deutschland bola vyplatená suma 2 171,90 eur pri kurze 38,304001 eur/SKK na na účet DE34500800000039 100701, BIC: DRESDEFF.
16. Z Uplatnenia postihu č. 33-10-2006-0011 z 18.01.2006 spolu s Poštovým podacím hárkom z 20.01.2006 súd zistil, že žalovaný 1/ bol žalobcom vyzvaný na zaplatenie sumy 2 457,78 eur (74 043,- Sk) v lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy z dôvodu, že zodpovedá za poistnú udalosť z 22.01.2005, ktorej následkom bolo poškodenie motorového vozidla, EČ: H. XXXX, nakoľko žalovaný 2/, ani prevádzkovateľ motorového vozidla poistnú udalosť žalobcovi nenahlásil, čím žalobcovi vznikol nárok na náhradu celého poistného plnenia, teda sumy 2 730,90 eur (82 271,- Sk). Písomnosť bola daná na poštovú prepravu 20.01.2006 za účelom jej doručenia žalovanému 1/.
17. Z Uplatnenia postihu č. 33-10-2006-0011 z 12.04.2006 súd zistil, že žalobca opätovne žiadal žalovaného o úhradu nároku vo výške 2 457,78 eur (74 043,- Sk) z dôvodu náhrady poistného plnenia.
18. Z Uplatnenia postihu č. 33-10-2006-0011 z 10.08.2007 súd zistil, že žalovaný 2/ bol žalobcom vyzvaný na zaplatenie sumy 1 529,31 eur (46 072,- Sk) v lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy z dôvodu, že zodpovedá za poistnú udalosť z 22.01.2005, ktorej následkom bolo poškodenie motorového vozidla, EČ: H. XXXX, nakoľko žalovaný 2/, ani prevádzkovateľ motorového vozidla poistnú udalosť žalobcovi nenahlásil, čím žalobcovi vznikol nárok na náhradu celého poistného plnenia, teda sumy 2 730,90 eur (82 271,- Sk).
19. Podľa § 420 ods. 1 z.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
20. Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
21. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
22. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
23. Podľa § 2 písm. e/ z. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o povinnom zmluvnom poistení“) poistníkom ten, kto uzavrel s poisťovateľom zmluvu o poistení zodpovednosti (ďalej len „poistná zmluva“).
24. Podľa § 2 písm. f/ zákona o povinnom zmluvnom poistení sa na účely tohto zákona sa rozumie poisteným ten, na koho sa vzťahuje poistenie zodpovednosti.
25. Podľa § 2 písm. g/ zákona o povinnom zmluvnom poistení na účely tohto zákona sa rozumie poškodeným ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona.
26. Podľa § 2 písm. h/ zákona o povinnom zmluvnom poistení na účely tohto zákona sa rozumie škodovou udalosťou skutočnosť, ktorá môže byť dôvodom vzniku práv poškodeného na plnenie poisťovateľa alebo kancelárie.
27. Podľa § 2 písm. i/ zákona o povinnom zmluvnom poistení na účely tohto zákona sa rozumie poistnou udalosťou vznik povinnosti poisťovateľa alebo kancelárie nahradiť vzniknutú škodu.
28. Podľa § 4 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
29. Podľa § 10 ods. 1 pís. b/ zákona o povinnom zmluvnom poistení poistený je povinný písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 30 dní po jej vzniku, ak vznikla mimo územia Slovenskej republiky.
30. Podľa § 12 ods. 1 pís. e/ zákona o povinnom zmluvnom poistení poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu,19) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2001/381/20050101.html#poznamky.poznamka-19> ktorá je poistnou udalosťou.
31. Podľa § 12 ods. 2 pís. f/ zákona o povinnom zmluvnom poistení poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak v čase, keď nastala poistná udalosť, bol v omeškaní s platením poistného.
32. Podľa § 12 ods. 2 pís. g/ zákona o povinnom zmluvnom poistení poisťovateľ má proti poistenému, ktorý nie je poistníkom, nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4.
33. Podľa § 12 ods. 3 zákona o povinnom zmluvnom poistení náhrada za škodu, na ktorú vznikne poisťovateľovi nárok podľa odseku 1 alebo 2, nesmie presiahnuť úhrn poistných plnení, ktoré poisťovateľ vyplatil z dôvodu poistnej udalosti.
34. Podľa § 511 Občianskeho zákonníka, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.
35. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkovou motorového vozidla je osobitnou zodpovednosťou. Všetky zákonné podmienky vzniku tejto zodpovednosti musia byť splnené kumulatívne. Pri nesplnení čo i len jednej podmienky zodpovednosť za škodu nevznikne. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti tejto škody sú: a) poistník bol v čase, keď nastala poistná udalosť, v omeškaní s platením poistného, resp. b) osoba zodpovedná za škodu spôsobenú prevádzkovou motorového vozidla je poistený, ktorý ale nie je poistníkom, c) škoda bola spôsobená prevádzkou osobného motorového vozidla, d) poisťovateľ vyplatil škodu alebo jej časť poškodenému, e) poistený neoznámil škodu poisťovateľovi v stanovenej lehote, f) poistenému nebránili žiadne okolnosti hodné osobitného zreteľa, aby škodu oznámil poisťovateľovi.
36. V danej veci nebolo medzi stranami sporu sporné, že 06.10.2004 žalovaný 1/ ako poistník uzavrel poistnú zmluvu č. 1560018713 na dobu neurčitú za účelom povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla VOLKSWAGEN Golf, EČV: T. XXX- E., so žalobcom ako poisťovateľom, so splatnosťou štvrťročných splátok poistného k 6. dňu 10.,01., 04., 07. mesiaca, pričom splátku poistného, splatnú 06.01.2005, žalovaný 1/ uhradil 24.01.2005. Tiež nebolo sporné, že dňa 22.01.2005 došlo v meste Kitzbühl v Rakúsku k dopravnej nehode, ktorú zavinil žalovaný 2/ ako vodič osobného motorového vozidla zn. VOLKSWAGEN Golf EČV: T.-XXX E., pri ktorej bolo poškodené osobné motorové vozidlo s EČV: DN-SU1411 držiteľa - poškodeného Y. Y.. Týmto bola splnená podmienka vzniku zodpovednosti za škodu uvedená pod pís. c/ v bode 35 tohto rozsudku. Sporné nebolo tiež, že uvedenú dopravnú nehodu ohlásil žalovaný 1/ žalobcovi 22.15.2005, že poisťovňa AVUS-SSH Deutschland vyplatila poškodenému Y. Y. sumu 2 171,90 eur, ktorú sumu vyplatil žalobca 02.12.2005 v plnom rozsahu na účet označený poisťovňou AVUS-SSH Deutschland č. DE34 5008 0000 0039 1007 01, BIC: DRESDEFF. Nespornou bola tiež skutočnosť, že žalobca vyzval žalovaného 1/ 18.01.2006 a 12.04.2006 na zaplatenie sumy 2 457,78 eur v lehote, tiež vyzval žalobca žalovaného 2/ 10.08.2007 na zaplatenie sumy 1 529,31 eur v lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy.
37. Spornou bola skutočnosť namietaná žalovanými 1/ a 2/, t.j. vyplatenie náhrady škody v časti 10 731,- Sk (v čase likvidácie poistnej udalosti bol kurz eur/SKK stanovený vo výške 37,88 eur/SKK, a preto v danom čase prepočet tejto sumy na menu eur činil 283,30 eur) ako náhrady za ubytovanie poškodeného Y. Y.. Likvidačnou správou z 30.11.2005, tiež listinou spoločnosti AVUS- SSH Deutschland z 13.09.2005 mal súd za preukázané, že uvedená spoločnosť akceptovala sumu 1 888,60 eur ako škodu spôsobenú na motorovom vozidle na základe znaleckého posudku a iné náklady vo výške 283,30 eur (spolu 2 171,90 eur), teda nie náklady na za ubytovanie (tieto náklady sú uvedené v likvidačnej správe z 30.11.2005 o riadok vyššie ako iné náklady). Suma 10 731,- Sk bola spolu so zvyškom 71 540,- Sk (1 888,60 eur pri prepočte kurzom 37,88 eur/SKK) uhradená 02.12.2005 žalobcom spoločnosti AVUS-SSH Deutschland, ktorú úhradu žalovaní ani nenamietali, a preto súd dospel k záveru, že žalobca preukázal výšku skutočnej škody ako aj jej uhradenie poškodenému prostredníctvom AVUS- SSH Deutschland. Týmto bola splnená podmienka vzniku zodpovednosti za škodu uvedená pod pís. d/ v bode 35 tohto rozsudku. Keďže sa uhrádza výška skutočnej škody, z uvedeného je zrejmé, že žalobca zaplatil náhradu škody celkom vo výške 82 271,- Sk, čo pri konverznom kurze činí 2 730,90 eur, na zaplatenie ktorej mu vzniklo právo v zmysle § 12 ods. 1 - 3 zákona o povinnom zmluvnom poistení. Žalobca si v úhrne uplatnil právo na zaplatenie celkom sumy vo výške 2 457,78 eur ako iba časti skutočnej škody 2 730,90 eur. táto skutočnosť vyplýva i z listinných dôkazov: výpisom z účtu žalobcu z 02.12.005,
38. Žalobca si uplatnil právo na zaplatenie časti vo výške 928,47 eur zo sumy 2 457,78 eur vo vzťahu k žalovanému 1/ z dôvodu, že v čase, keď nastala poistná udalosť, bol v omeškaní s platením poistného. Žalovaný 1/ navrhol v tejto časti žalobu zamietnuť z dôvodu, že medzi ním a žalobcom bola v čase poistnej udalosti uzavretá zmluva o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, a preto poistné plnenie mal žalobca poskytnúť, hoci poistnú udalosť nahlásil oneskorene až 22.12.2005, pričom v omeškaní s plnením bol z dôvodu, že mu bola doručená poštová poukážka v čase, kedy sa nenachádzal na území SR.
39. Tu súd uvádza, že pokiaľ bola škoda spôsobená prevádzkou motorového vozidla tak, ako je tomu v prejednávanom prípade, zodpovedá za ňu tak žalovaný 1/ ako prevádzkovateľ vozidla, ktorým bola škoda spôsobená, podľa ust. § 427 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%2523427'&ucin- k-dni='30.12.9999'> a nasl. OZ o zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov, ako aj žalovaný 2/ ako vodič motorového vozidla, ktorý dopravnú nehodu zavinil
(podľa § 420 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%2523420'&ucin-k-dni='30.12.9999'> OZ). Kým zodpovednosť vodiča za škodu je zodpovednosťou subjektívnou, a teda nevzniká v prípade, ak vodič škodu nezaviní, zodpovednosť prevádzkovateľa motorového vozidla je zodpovednosťou objektívnou. Objektívna zodpovednosť prevádzkovateľa vzniká teda spôsobením škody motorovým vozidlom a zodpovednostným subjektom je prevádzkovateľ tohto vozidla bez ohľadu na to, či škodovú udalosť zavinil alebo nie. Stačí len, že škoda vznikla a bola prevádzkou dopravného prostriedku spôsobená. Skutočnosť, že predmetná škoda bola spôsobená prevádzkou osobného motorového vozidla, ktoré viedol žalovaný 2/, vyplýva zo skutkového stavu, ktorý medzi stranami nebol sporný. Súd mal potom za to, že i zákonná podmienka vzniku zodpovednosti za škodu uvedená pod pís. a/ a b/ v bode 35 tohto rozsudku je v prejednávanej veci splnená.
40. Žalobca si voči žalovanému uplatnil právo na zaplatenie sumy 928,47 eur ako časti sumy 2 730,90 eur, ktorú ako náhradu škody vyplatil poškodenému Y. Y.. V zmysle § 12 ods. 1 pís. f/ zákona o povinnom zmluvnom poistení poisťovateľ, v danom prípade žalobca, má proti poistníkovi, v danom prípade žalovaný 1/, nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, t.j. uplatnenej sumy vo výške 928,47 eur, ktorú za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla EČV: T. XXX-E. na vozidle poškodeného Y. Y., EČV: H.-L., pretože v čase, keď nastala poistná udalosť (22.01.2005), bol v omeškaní s platením poistného, ktoré bolo splatné 06.01.2005, pričom ho uhradil až 25.01.2005. Žalovaný 1/ omeškanie s úhradou poistného potvrdil, pričom však uviedol, že včas neuhradil poistné z dôvodu, že v čase doručovania poštovej poukážky nebol na území SR. V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia (§ 12 ods. 1 pís. f/) však takáto okolnosť nie je dôvodom na zbavenie sa zodpovednosti sa za škodu. Na základe uvedeného preto súd dospel k záveru, že boli kumulatívne splnené podmienky uvedené v bode 34 pod pís. e/ a f/ tohto rozsudku, na základe čoho žalobe žalobcu v časti práva na zaplatenie sumy 928,47 eur vyhovel tak ako je to uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.
41. Žalobca si tiež vo vzťahu k žalovaným 1/ a 2/ uplatnil právo na zaplatenie sumy 1 529,31 eur spoločne a nerozdielne z dôvodu, že v zákonom stanovenej lehote 30 dní neohlásili vznik škodovej udalosti žalobcovi ako poisťovateľovi. Žalovaný 1/ namietal, že tlačivo Oznámenie poistnej udalosti vyplnil a zaslal žalobcovi doporučene 22.12.2005, čím si splnil povinnosť oznámiť poisťovateľovi vznik poistnej udalosti. Žalovaný 2/ namietal, že túto povinnosť mal žalovaný 1/, keďže pri vzniku poistnej udalosti bol prítomný, a tiež bol ubezpečený žalovaným 1/, že udalosť nahlásil.
42. Zákon o povinnom zmluvnom poistení v § 10 ods. 1 písm. b/ ukladá poistenému povinnosť písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 30 dní po jej vzniku, ak vznikla na území Slovenskej republiky. Výslovne však nevymedzuje okruh osôb, ktoré treba považovať za osoby poistené. Úmyslom zákonodarcu bolo vymedziť okruh osôb, ktorých zodpovednosti sa poistenie týka, čo najširšie (viď text dôvodovej správy k návrhu zákona k § 2). Tomu zodpovedá aj samotné znenie ustanovenia § 4 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení, obsahom ktorého nie je taxatívny výpočet osôb, na ktoré sa vzťahuje povinné zmluvné poistenie. Okruh týchto subjektov je tu určený univerzálne tak, že poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každú osobu za predpokladu, že je daná jej zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žiadnu výnimku z okruhu osôb v závislosti na tom, či niektorá osoba zodpovedá na základe objektívnej zodpovednosti podľa § 427 <aspi:// module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%2523427'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a nasl. Občianskeho zákonníka alebo zodpovednosti založenej na zavinení v zmysle § 420 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%2523420'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Občianskeho zákonníka zákon neupravuje. To znamená, že poisteným podľa tohto zákona je nielen prevádzkovateľ a ďalšie osoby zodpovedajúce za škodu podľa § 427 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%2523427'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a nasl. Občianskeho zákonníka, ale aj osoba zodpovedajúca za škodu za podmienok uvedených v ustanovení § 420 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%2523420'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Občianskeho zákonníka, ktorou môže byť napr. aj vodič vozidla. Uvedené vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. augusta 2010 sp. zn. 4 Cdo 54/2009, podľa ktorého v zmysle § 4 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='381/2001 Z.z.%25234'&ucin-k-dni='30.12.9999'> zákona č. 381/2001 Z.z. <aspi://module='ASPI'&link='381/2001 Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov treba za poistenú považovať každú osobu za predpokladu, že je daná jej zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla; nie je pritom rozhodujúce, či ide o zodpovednosť objektívnu alebo na základe zavinenia; stanovenie § 12 ods. 2 uvedeného zákona treba interpretovať tak, že poisťovňa má nárok na náhradu poistného plnenia nielen proti
poistníkovi, ale aj proti vodičovi motorového vozidla, ktorý za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá na základe zavinenia. Likvidačnou správou z 30.11.2005, ako aj Záverečnou správou z 13.09.2005 mal súd za preukázané a žalovanými 1/ a 2/ nespochybnené, že jednoznačným vinníkom dopravnej nehody bol žalovaný 2/. Preto je tiež v zmysle uvedeného pasívne legitimovaným v predmetnom spore.
43. Zároveň možno konštatovať, že povinnosť nahlásiť škodovú udalosť poisťovateľovi do 30 dní od jej vzniku zaťažuje tak žalovaného 2/ ako vodiča motorového vozidla, ktorým bola škoda spôsobená, ako aj žalovaného 1/ ako prevádzkovateľa tohto vozidla. Jedná sa pritom o záväzok solidárny (ktorého predpokladom je viac subjektov na strane dlžníka, t.j. žalovaní 1/ a 2/, 2. existencia zákonom ustanovenej právnej skutočnosti, ktorá zakladá solidaritu, t.j. § 10 a § 2 zákona o povinnom zmluvnom poistení, 3. deliteľnosť plnenia - sumy 1 529,31 eur), ktorého zánik sa viaže na kvalifikované splnenie ohlasovacej povinnosti ktoroukoľvek z povinných osôb. Žalovaný 1/ potvrdil, že škodovú udalosť nahlásil až zaslaním doporučeného listu 22.12.2005, t.j. 304 dní po škodovej udalosti. Žalovaný 2/ ani netvrdil, že by škodovú udalosť ohlásil, pretože túto povinnosť mal žalovaný 1/, keďže bol tiež jej účastníkom, pričom bol zo strany žalovaného 1/ ubezpečený, že tak spravil. Z uvedeného vyplýva, že v zákonom stanovenej lehote 30 dní si žalovaní 1/ a 2/ ako poistení nesplnili, čím sú splnené pre vznik zodpovednosti za škodu aj predpoklady solidárnej zodpovednosti za škodu uvedené v bode 34 tohto rozsudku pod písmenom e/ a f/. Súd dopĺňa, že žalovanými 1/ a 2/ uvádzané dôvody omeškania ohlásenia škodovej udalosti sú subjektívnymi, pretože v spore neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by ich objektívne ospravedlňovali, že neohlásili žalobcovi vznik škody (napríklad hospitalizácia v dôsledku dopravnej nehody). Žalovaným 1/ a 2/ nič nebránilo písomne lehote 30 dní oznámiť dopravnú nehodu žalobcovi o to viac, keď žalovaný uhradil poistné 3 dni po nehode. Súd preto uvádzané dôvody nepovažoval za dôvody hodné osobitného zreteľa, a na ne neprihliadal. Tiež súd uvádza, že pri solidarite dlžníkov je každý dlžník zaviazaný na to isté plnenie a veriteľ je oprávnený požadovať celé plnenie od ktoréhokoľvek z dlžníkov s tým, že len, čo ktorýkoľvek z dlžníkov splní povinnosť veriteľovi, zanikne povinnosť plniť u ostatných dlžníkov, preto bolo na uvážení žalobcu v akom rozsahu a od koho si žalobca uplatní právo na zaplatenie náhrady škody.
44. Žalovaný 2/ namietal aj skutočnosť, že uplatnené právo žalobcu na zaplatenie sumy 1 529,31 eur s príslušenstvom vo vzťahu k nemu je v rozpore s dobrými mravmi.
45. Podľa § 3 os. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
46. „Výkon práva ako jeden zo spôsobov realizácie práva predpokladá uvádzanie noriem občianskeho práva do života prostredníctvom subjektov občianskeho práva. Výkonom práva nie je protiprávne správanie subjektov, aj keď ako právna skutočnosť môže mať za následok vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu. Z uvedeného vyplýva, že výkon práva musí byť právom dovolený (aprobovaný). ... Uvedené ustanovenie má v oblasti občianskeho práva závažný interpretačný i aplikačný dosah. Ide predovšetkým o ustanovenia zakazujúce taký výkon práv a povinností, ktorý by bol v rozpore s pravidlami demokratickej spoločnosti a jej morálky, s princípmi právneho štátu a občianskej spolupatričnosti. Ak tieto zásady premietneme do vzájomného vzťahu subjektov občianskeho práva, ide o elementárnu slušnosť, vzájomné rešpektovanie sa a potrebnú mieru tolerancie, a to všetko v spoločensky vhodnej miere a únosnosti. Konkrétne posúdenie individuálneho prípadu v uvedenom význame umožní objektivizovať hodnotenie z hľadiska interpretačného pokynu obsiahnutého v ustanovení odseku 1. Definícia dobrých mravov nie je nikde normatívne upravená. Pojmom dobré mravy možno rozumieť pravidlá morálneho charakteru, aj keď za určitých okolností môžu nadobudnúť povahu právnej normy. Prenikajú celým právnym poriadkom. Občiansky zákonník v tejto súvislosti používa viacero pružných pojmov (napr. "zneužitie práva", "verejný záujem", "obohatenie", "dobromyseľnosť", "keď právo možno vykonať po prvýkrát", "núdza" atď.). Pri výklade takýchto pojmov treba vždy použiť interpretačné pravidlo obsiahnuté v ustanovení § 3.“ (Systém ASPI - Komentár k KO40_1964SK:§ 3).
47. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ si žalobca uplatnil právo na zaplatenie sumy 1 529,31 eur s príslušenstvom aj od žalovaného 2/ v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona o povinnom zmluvnom poistení, uplatnil si toto právo na zaplatenie na základe a v súlade s týmto zákonom. Preto nemôže byť výkon tohto práva žalobcu považované za také, ktoré je v rozpore s princípmi právneho, demokratického štátu, ako aj dobrými mravmi.
48. Vychádzajúc z vyššie uvedeného preto súd dospel k záveru, že aj v časti žaloby na zaplatenie sumy 1 529,31 eur žalovanými 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne je žaloba žalobcu dôvodná, keďže žalobca si v zmysle § 10 a § 12 zákona o povinnom zmluvnom poistení uplatnil len menšiu časť skutočnej škody, ktorú nahradil (celkom si žalobca uplatnil zaplatenie sumy 2 457,94 eur, pričom skutočne uhradil poškodenému vo výške 2 730,90 eur), a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti II. tohto rozsudku.
49. Podľa § 517 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%2523517'&ucin-k-dni='30.12.9999'> odsek 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
50. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/95 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
51. Podľa § 563 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%2523563'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
52. Vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie a na skutočnosť, že žalovaní 1/ a 2/ neuhradili včas a riadne dlžnú sumu, dostali sa s plnením vo vzťahu k žalobcovi do omeškania. Preto im vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania z dlžnej sumy.
53. Žalobca si vo vzťahu k žalovanému 1/ uplatnil právo na zaplatenie úrokov z omeškania 7% z dlžnej sumy 928,47 eur od 01.05.2006 do zaplatenia z dôvodu, že žalovaného 1/ vyzýval na zaplatenie dlžnej sumy výzvami z 18.01.2006 a 12.04.2006, pričom mu určil lehotu na zaplatenie 15 dní od doručenia. Doručenie výziev žalovaný 1/ spochybnil. Žalobca predložil súdu predmetné výzvy adresované žalovanému 1/, v ktorých ho vyzýval na zaplatenie dlžnej sumy, avšak nepreukázal, že predmetné výzvy boli žalovanému 1/ aj skutočne doručené. Žalovanému 1/ bola žaloba doručená 09.11.2010, teda za prvý deň omeškania možno považovať až deň, nasledujúci po dni, kedy mu bola žaloba doručená, t.j. 10.11.2010. Preto súd uložil žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania od 10.11.2010 a žalobu v časti úroku z omeškania za obdobie od 01.05.2006 do 09.11.2010 ako nedôvodnú zamietol.
54. Žalobca si vo vzťahu k žalovaným 1/ a 2/ uplatnil právo na zaplatenie spoločne a nerozdielne úrokov z omeškania 7% z dlžnej sumy 1 529,31 eur od 01.05.2006 do zaplatenia z dôvodu, že žalovaného 1/ vyzýval na zaplatenie dlžnej sumy výzvami z 18.01.2006 a 12.04.2006 a žalovaného 2/ výzvou z 10.08.2007, pričom im určil lehotu na zaplatenie 15 dní od doručenia. Obaja žalovaní doručenie výziev spochybnili. Žalobca predložil súdu predmetné výzvy adresované žalovaným, avšak ani tejto časti nepreukázal, že predmetné výzvy boli žalovaným 1/ a 2/ skutočne doručené. Žalovanému 1/ bola žaloba doručená 09.11.2010 a žalovanému 2/ 23.04.2010. Keďže žalovaní 1/ a 2/ boli k plneniu zaviazaní solidárne, za prvý deň omeškania možno považovať až deň, nasledujúci po dni, kedy bola žaloba doručená poslednému zo žalovaných, t.j. 10.11.2010. Preto súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť úrok z omeškania od 10.11.2010 a žalobu v časti úroku z omeškania za obdobie od 01.05.2006 do 09.11.2010 ako nedôvodnú zamietol.
55. V oboch častiach uplatneného práva žalobcu na úroky z omeškania výška základnej úrokovej sadzby ECB ku dňu vzniku omeškania činila 1%, t.j. žalobcovi dňom vzniku omeškania vzniklo právo na úroky z omeškania vo výške 9% v zmysle nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Keďže si žalobca uplatnil iba úroky z omeškania v oboch častiach žaloby iba vo výške 7% ročne, súd mu ich priznal v tejto výške s poukazom na ustanovenie § 216 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“).
56. Ďalšie argumenty súd považoval pre rozhodnutie v predmetnej veci už za nerozhodné, bez potreby sa s nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Preto na ostatnú argumentáciu strán sporu zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, no už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou (porovnaj uznesenie Krajského súdu v Trnave, č.k. 10CoP/29/2016 z 28.09.2016).
57. Podľa § 255 ods. 1 a 2 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
58. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
59. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
60. Podľa § 218 ods. 1 O.s.p., obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.
61. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania vo vzťahu žalobcovi si súd vymienil na samostatné konanie s poukazom na § 218 ods. 1 veta druhá C.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje - na Okresnom súde Piešťany, v písomnom vyhotovení 3x.
Odvolanie môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.