Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Uznesenie_16C-174-2015.pdf
PDF · 92.51 KB
Case nature
Subarea
16C/174/2015
Uznesenie
Okresný súd Dunajská Streda v sporovej veci navrhovateľa: O.V.F. M., D.. XX. M. XXXX, bytom O. XXX, proti odporcovi: 1. PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, 2. TESCO STORES SR, a.s., IČO: 31 321 828, so sídlom Kamenné nám. 1/A, Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto:
rozhodol:
I. V konaní prerušenom uznesením č. k. 16 C 174/2015-19 sa pokračuje.
II. Zamieta sa návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia voči odporcovi v 1. rade tohto znenia: „Odporca je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 16.08.2012 č. zmluvy XXXXXXXXXX... do právoplatného skončenia vo veci samej. Odporca je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 16.08.2012 č. zmluvy XXXXXXXXXX... do právoplatného skončenia vo veci samej.“
III. Nariaďuje sa toto neodkladné opatrenie:
Odporcovi v 2. rade sa zakazuje vykonávať zrážky zo mzdy navrhovateľa na základe dohôd o zrážkach zo mzdy XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX uzavretých medzi navrhovateľom a odporcom v 1. rade 16. augusta 2012 a predložených odporcovi v 2. rade listami odporcu v 1. rade z toho istého dňa.
IV. Odporcovi v 1. rade sa nepriznáva voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania.
V. Navrhovateľovi sa nepriznáva voči odporcovi v 2. rade nárok na náhradu trov konania.
VI. Navrhovateľ je povinný do jedného mesiaca od doručenia tohto uznesenia podať ako žalobca proti odporcovi v 1. rade ako žalovanému žalobu vo veci samej, ktorou sa bude voči odporcovi domáhať vrátenia bezdôvodného obohatenia v dôsledku neplatnosti zmlúv o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX alebo určenia neplatnosti týchto zmlúv (neexistencie nárokov odporcu v 1. rade z nich).
odôvodnenie:
1. Návrhom došlým tunajšiemu súdu 26. marca 2015 sa navrhovateľ domáhal nariadenie predbežného opatrenia podľa § 74 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. júna 2016. V návrhu predniesol, že s odporcom v 1. rade uzavrel dve zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX, ktorých súčasťou je aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Odporca v 1. rade už nároky z týchto dohôd uplatnil voči zamestnávateľovi navrhovateľa - odporcovi v 2. rade, ktorému tak vznikla povinnosť zrážky vykonávať. Navrhovateľ považuje samotné úverové zmluvy za neplatné pre rozpor so zákonom. Okrem toho považuje aj dojednanie dohody o zrážkach zo mzdy za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľských zmluvách, ktorá (s odkazom na mnohé rozsudky Súdneho dvora Európskej únie a
rakúsky zákon o ochrane o ochrane spotrebiteľa) zasahuje do jeho práv a žiada preto uložiť zákaz odporcovi v 2. rade ako svojmu zamestnávateľovi uvedené zrážky vykonávať.
2. Pri výsluchu 8. novembra 2016 navrhovateľ uviedol, že odporca v 2. rade so zrážkami prestal po zrušení odporcom v 1. rade.
3. Súd po oboznámení sa s obsahom návrhu a pripojenými listinnými dôkazmi (zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX, dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX, prehľad zrážok) zistil predbežne tento skutkový stav:
a) Odporca v 1. rade ako veriteľ a navrhovateľ ako dlžník 16. augusta 2012 podpísali listiny označené ako „Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere“ č. XXXXXXXXXX (č. l. 4 a 5) a č. XXXXXXXXXX (č. l. 6 a 7). V časti týchto listín označenej „5. Údaje o požadovanom revolvingovom úvere v EUR (nevypĺňajte)“ sa uvádza, že dlžník žiada veriteľa o poskytnutie úverového limitu 600 € resp. 1.500 € splatného v 42 splátkach (splatných 14. dňa v mesiaci) po 86,39 € resp. 215,75 €, pričom celkovo mal dlžník splatiť 1.350,30 € resp. 3.375,54 €. Predpokladaná ročná percentuálna miera nákladov, ako aj úroková sadzba bola 70,02 %. V časti oboch listín označenej „6. Údaje o schválenom revolvingovom úvere (nevypĺňajte)“ sú uvedené v podstate zhodné údaje, len RPMN bola vyčíslená na 70,37 %. V bode 8 oboch listín je obsiahnutá tzv. „Dohoda o poskytnutí služby“, z ktorej v podstate vyplýva, že táto služba spočíva v záväzku veriteľa poskytnúť na žiadosť dlžníka odklad troch splátok úveru, za čo má dlžník zaplatiť odplatu 44,08 € resp. 132,08 €. Súčasťou listiny je pred podpisom oboch strán vyhlásenie, že „vyplnením a následným podpisom tejto Žiadosti/Zmluvy všetkými zúčastnenými stranami uzatvoril veriteľ s Dlžníkom Zmluvu o revolvingovom úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú zmluvné dojednania (na zadnej strane tejto Žiadosti/Zmluvy)...“
b) V ten istý deň (resp. dni) podpísali navrhovateľ ako dlžník a odporca v 1. rade ako „Spoločnosť“ aj dve listiny označené ako „Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka“ označené zhodným číslom (č. l. 9 a č. l. 11). Z čl. I oboch týchto listín vyplýva, že „Spoločnosť bude mať (má) voči Dlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikne tým, že Spoločnosť poskytne Dlžníkovi na základe... Zmluvy o revolvingovom úvere... Pohľadávky Spoločnosti voči Dlžníkovi zabezpečované touto Dohodou sú tvorené úverom vrátané prípadných všetkých revolvingov..., príslušenstvom úveru..., prípadne uplatnenými zmluvnými pokutami, nákladmi... a ďalšími prípadnými pohľadávkami Spoločnosti voči Dlžníkovi, ktoré vyplynú/ vzniknú na základe alebo v súvislosti so Zmluvou a jej prípadných dodatkov“. Na zabezpečenie týchto pohľadávok bola v čl. II oboch týchto listín dohodnutá dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorú navrhovateľ poberá od platiteľa mzdy (zamestnávateľa).
c) Listami zo 16. augusta 2012 (č. l. 8 a 10) odporca v 1. rade tieto dohody predložil odporcovi v 2. rade so žiadosťou, aby vykonával zrážky zo mzdy v súlade s nimi. Na základe toho odporca v 2. rade vykonával zrážky v celkovej výške 112,52 € (v každom prípade) až do februára 2015. Neskôr však, na žiadosť odporcu v 2. rade, s vykonávaním zrážok prestal (výpoveď navrhovateľa).
4. Podľa § 470 ods. 1 C. s. p. platí, že od 1. júla 2016 sa aj na konanie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia začatom pred 1. júlom 2016 použije Civilný sporový poriadok. Preto sa použije aj v tejto veci, aj keď návrh došiel ešte 26. marca 2015.
5. Súd uznesením č. k. 16 C 174/2015-19 právoplatným 16. mája 2015 konanie prerušil do rozhodnutia ústavného súdu o návrhu tunajšieho súdu. Uznesením č. k. PL. ÚS 13/2016-18 ústavný súd konanie o návrhu tunajšieho súdu zastaviť, v dôsledku čoho zanikol dôvod prerušenia konania. Súd tak podľa § 165 ods. 1 C. s. p. rozhodol o pokračovaní v konaní (výrok I).
6. Civilný súdny poriadok v § 324 až 344 upravuje namiesto doterajších predbežných opatrení neodkladné opatrenia a zabezpečovacie opatrenia. Zabezpečovacie opatrenia sa podľa § 343 v podstate vyčerpávajú v zriadení sudcovského záložného práva. Naopak, doterajší predmet predbežných opatrení (§ 76 O. s. p.) v podstate zodpovedá možným predmetom neodkladných opatrení (§ 325 C. s. p.). Vzhľadom na to, že navrhovateľ v prerokúvanej veci žiada zakázať odporcom určité konanie, teda opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. d) C. s. p., posúdil súd jeho návrh ako návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Pretože nový C. s. p. nerozlišuje v konaniach o neodkladných opatreniach
medzi odporcom (žalovaným) a treťou osobou (v zmysle pôvodného § 76 ods. 2 O. s. p.), treba podľa § 60 v spojení s § 354 C. s. p. všetky osoby, proti ktorým návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, za odporcov (žalovaných). Súd tak v prerokúvanej veci považoval za odporcu nielen veriteľa, ale aj platiteľa mzdy.
7. Ustanovenie § 324 ods. 1 a § 325 ods. 1 C. s. p. umožňuje aj pred začatím konania nariadiť neodkladné opatrenie, ak treba bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa názoru súdu, ktorý podporuje aj § 326 C. s. p., je aj naďalej použiteľná doterajšia judikatúry, v zmysle ktorej „potreba bezodkladnej úpravy pomerov“ si vyžaduje aspoň osvedčenie danosti nároku, ktorý navrhovateľ neodkladného opatrenia uplatňuje (bude uplatňovať) vo veci samej, a osvedčenie bezprostrednej ujmy, ktorá by bez neodkladného opatrenia hrozila. Je na navrhovateľovi, aby existenciu a dôvody takejto ujmy dostatočne osvedčil (spravdepodobnil). Okrem toho však novozavedené ustanovenie § 324 ods. 3 C. s. p. formuluje subsidiaritu neodkladných opatrení voči zabezpečovaciemu opatreniu. K neodkladnému opatreniu teda možno pristúpiť, len ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pri posudzovaní tejto otázky je potrebné skúmať, aký účel sleduje navrhovateľ neodkladného opatrenia, a či taký účel možno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Ak ho možno dosiahnuť, nemožno na tento účel nariadiť neodkladné opatrenie. Zabezpečovacím opatrením súd podľa § 343 ods. 1 C. s. p. zriadi záložné právo v zmysle § 151 a nasl. Občianskeho zákonníka, čím sa navrhovateľovi (veriteľovi pohľadávky) zabezpečí postavenie záložného veriteľa. Tým sa zabezpečí vymožiteľnosť jeho neskôr v konaní priznaného nároku voči odporcovi (dlžníkovi). Z tohto hľadiska je teda potrebné vykladať aj subsidiaritu upravenú v § 324 ods. 3 C. s. p. Ak veriteľ - navrhovateľ neodkladného opatrenia nesleduje iný cieľ než zabezpečiť si vymožiteľnosť svojej pohľadávky voči dlžníkovi - odporcovi, je tento cieľ vždy možné dosiahnuť zabezpečovacích opatrením podľa § 343 C. s. p. V dôsledku toho v týchto prípadoch nikdy nemôže byť dôvodný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže sledovaný účel možno vždy dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 C. s. p.).
8. V prerokúvanej veci však nejde o takýto prípad. Navrhovateľ nesleduje svojím neodkladným opatrením potrebu zabezpečiť si vymožiteľnosť svojej pohľadávky na majetku odporcu. Naopak, jeho cieľom je v zabrániť tomu, aby odporca v 2. rade na základe predloženej dohody o zrážkach zo mzdy mu zrážal a nevyplácal časť mzdy, na ktorú má nárok. Ďalej je jeho cieľom zabrániť, aby tieto prostriedky boli poukázané odporcovi v 1. rade ako veriteľovi na uspokojovanie jeho pohľadávok, ktoré navrhovateľ považuje za neopodstatnené (založené na neplatnej zmluve). Tento účel sa nedá dosiahnuť zriadením záložného práva na majetku odporcu v 1. rade alebo v 2. rade. Tým by sa totiž len zabezpečila prípadná budúca vymožiteľnosť pohľadávky navrhovateľka na vrátenie bezdôvodného obohatenia, nezabránilo by sa však ďalšiemu ukracovaniu navrhovateľa o jeho nárok na vyplatenie mzdy od odporcu v 2. rade za prácu, ktorú preňho vykonal. Podľa názoru súdu je teda splnená podmienka subsidiarity neodkladného opatrenia podľa § 324 ods. 3 C. s. p. Rovnako sú v prerokúvanej veci osvedčené tak danosť nároku, ktorý navrhovateľ neodkladného opatrenia uplatňuje (bude uplatňovať) vo veci samej, ako aj bezprostredná ujma, ktorá by bez neodkladného opatrenia hrozila. Napriek tomu je však návrh dôvodný len voči odporcovi v 2. rade.
9. Predovšetkým je v oboch žiadostiach/zmluvách o revolvingovom úvere dohodnutá ročná úroková sadzba vo výške 70,02 % ročne. Podľa názoru súdu však takáto výška úroku odporuje dobrým mravom, a to napriek tomu, že pohľadávka na splatenie poskytnutého úveru nie je zabezpečená žiadnym zabezpečovacím prostriedkom okrem dohody o zrážkach zo mzdy a že je poskytnutá v relatívne nízkej sume, takže aj každý úrok sa prejaví relatívne vyššou percentuálnou sadzbou (porov. napr. uzn. NS SR 6 M Obdo 5/2009). Podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. 5 Cdo 26/2011) totiž pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Úroková sadzba 70,02 % je podľa názoru súdu jednoznačne úžernícka, pretože predstavuje viac než dvojtretinové zhodnotenie peňažných prostriedkov, teda viac než dvojtretinové zvýšenie ceny tovaru oproti prípadu, kedy by žalovaný ako kupujúci zaplatil tovar ihneď. V relevantnom čase sa pritom podľa všeobecne známych údajov inflácia v Slovenskej republike pohybovala na jednocifernej úrovni (1-3 %
ročne). Takto vysoká úroková sadzba nie je odôvodnená ani žiadnymi osobitnými dôvodmi kreditného rizika dlžníka, ani hospodárskou alebo inou situáciou v slovenskej ekonomike. Navyše, úver poskytnutý žalovanému má pomerne dlhé trvanie (42 mesiacov), v dôsledku čoho je celkový podiel úrokovej zložky na výnose žalobcu nadmerne vysoký.
10. Ďalšou súčasťou žiadostí/zmlúv bola v bode 8 aj tzv. dohoda o poskytnutí služby. Z obsahu tejto dohody je zrejmé, že ide o dohodu o odklade splatnosti splátok. V skutočnosti tak ide len o dohodu o opcii na predĺženie lehoty splatnosti nároku, teda dohoda o tom, že za určitých podmienok môže dlžník svojím jednostranným úkonom zmeniť obsah pôvodnej dohody o termínoch splátok. Jej dôsledkom však nie je nič iné, než predĺženie času, počas ktorého dlžník môže finančné prostriedky z úveru užívať. „Odplata“ za túto službu tak v skutočnosti nepredstavuje nič iné než odplatu za dočasné užívanie peňažných prostriedkov na obdobie tri mesiace (keďže odložiť možno maximálne tri mesačné splátky). Po prepočítaní na sumu úveru zníženú o túto odplatu a čas poskytnutia tak odplata predstavuje ďalších 67, resp. 57,6 % ročne (86,39/513,61 = 16,8 %, resp. 215,75/1.500 = 14,4 % na tri mesiace), počítaných z celej sumy poskytnutej istiny [pričom táto sadzba by bola ešte vyššia, ak by sa táto služba využila v čase, keď už splátky splácajú (amortizujú) istinu, a teda by sa počítala zo sumy aktuálneho zostatku tejto istiny napríklad v poslednom roku splácania]. To spolu s výslovne uvedeným úrokom z úveru 70 % ročne znamená, že celková úroková sadzba úveru dosahuje 130 až 140 % na ročnej báze. Takáto sadzba (viac než dvojnásobné zhodnotenie úveru na ročnej báze) podľa názoru súdu celkom zjavne odporuje dobrým mravom. V dôsledku toho je podľa názoru súdu podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná aj dohoda
11. Vzhľadom na tú súd dospel k záveru, že dohoda o takejto úrokovej sadzbe je právnym úkonom, ktorý sa prieči dobrým mravom, v dôsledku čoho je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná. Podľa vyššie citovanej judikatúry najvyššieho súdu (5 Cdo 26/2011) je pritom dohoda o úroku v zmluve o pôžičke resp. úvere neoddeliteľnou časťou zmluvy v zmysle § 41 Obč. zák., takže neplatnosť tejto časti má za následok celkovú neplatnosť oboch zmlúv o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX. Z čl. I oboch dohôd o zrážkach zo mzdy však vyplýva, že sa nimi majú zabezpečovať nároky odporcu v 1. rade vzniknuté práve z týchto zmlúv o revolvingovom úvere. Ak sú tieto zmluvy neplatné, neexistuje ani záväzok z nej, ktorý má byť dohodou o zrážkach zo mzdy zabezpečovaný. Podľa § 551 ods. 1 Obč. zák. totiž možno dohodou o zrážkach zo mzdy zabezpečiť len uspokojenie pohľadávky veriteľa. Z toho potom ale vyplýva, že ak neexistuje zabezpečovaná pohľadávka, nemôže existovať ani právo veriteľa (odporcu v 1. rade) využívať na jeho uspokojenie právo na zrážky zo mzdy. V dôsledku toho považuje súd za osvedčené, že odporca v 1. rade nemá právo používať na uspokojenie svojej pohľadávky z oboch revolvingových zmlúv zrážky zo mzdy navrhovateľa.
12. Rovnako súd považuje za osvedčenú aj ujmu, ktorá by navrhovateľovi hrozila, ak by nebolo neodkladné opatrenie vydané. Podľa § 551 ods. 2 Obč. zák. totiž veriteľ nadobúda proti platiteľovi mzdy právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila. Od tohto okamihu je teda platiteľ mzdy povinný zrážať časť mzdy dlžníka a poukazovať ju veriteľovi. Platiteľ mzdy nie je oprávnený skúmať, či nárok veriteľ existuje alebo nie, to je otázkou vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom. Platiteľ mzdy teda pripravuje dlžníka - zamestnanca o časť jeho príjmu za vykonanú prácu a, naopak, veriteľ získava peňažné prostriedky, z ktorých môže uspokojovať svoju pohľadávku. Dochádza teda k postupnému presunu rizika z veriteľa na dlžníka - veriteľ má pravidelný „prísun“ peňažných súm na uspokojovanie jeho (neexistujúcej) pohľadávky a dlžníkovi zostáva len prípadná pohľadávka na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorú si musí od veriteľa sám vymáhať s rizikom, že veriteľ môže medzičasom upadnúť do konkurzu, zmeniť svoje majetkové pomery a pod. Zastavením zrážok zo mzdy sa zabráni týmto následkom - dlžník nebude prichádzať o časť mzdy a veriteľ nebude na jeho úkor získavať bezdôvodné obohatenie, ktoré by si dlžník musel následne vymáhať. Za týmto účelom považuje súd za potrebné nariadiť neodkladné opatrenie voči odporcovi v 2. rade a zakázať mu ďalšie pokračovanie vo vykonávaní zrážok zo mzdy (výrok III). Je to totiž odporca v 2. rade, ktorý zrážky zo mzdy voči navrhovateľovi reálne vykonáva. Podľa názoru súdu na potrebe neodkladnej úpravy pomerov nemení nič ani to, že odporca v 2. rade nateraz zrážky zo mzdy nevykonáva. Z už cit. § 551 ods. 2 Obč. zák. totiž vyplýva, že už samotným predložením dohody o zrážkach zo mzdy platiteľovi vzniká tomuto platiteľovi voči veriteľovi povinnosť zrážky vykonávať a vyplácať mu zrazené sumy. Toto právo nezanikne tým, že veriteľ oznámi platiteľovi mzdy, aby zrážky nevykonával. Naopak, veriteľ sa môže kedykoľvek na predloženú dohodu podľa § 551 ods. 2 Obč. zák. odvolať a žiadať pokračovanie zrážok zo mzdy. V dôsledku toho podľa
názoru súdu ani dočasným pozastavením zrážok neodpadlo riziko obnovenia týchto zrážok, kvôli čomu sa neodkladné opatrenie nariaďuje.
13. Na druhej strane však súd nepovažuje za dôvodné zakázať odporcovi v 1. rade (veriteľovi) „zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy“. Veriteľ totiž „používa“ dohodu tým spôsobom, že ju podľa cit. § 551 ods. 2 Obč. zák. predloží platiteľovi mzdy, čo už nesporne urobil. K ďalšiemu vykonávaniu a výplate zrážok dochádza už úkonmi odporcu v 2. rade ako platiteľa mzdy. Podľa názoru súdu teda na strane odporcu v 1. rade ako veriteľa už neexistuje „konanie“, ktoré by mohlo napĺňať podstatu pojmu použitia dohody o zrážkach zo mzdy a ktorého by sa mohol zdržať. Preto súd voči nemá návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v tom znení, v akom bolo navrhované, zamietol (§ 328 ods. 1 druhá alternatíva C. s. p.) bez nariadenia pojednávania a vyjadrenia ostatných strán (§ 329 ods. 1 C. s. p.; výrok III).
14. O trovách rozhodol súd bez návrhu podľa § 257 v spojení s § 354 C. s. p., keďže konanie o neodkladnom opatrení sa týmto rozhodnutím končí. Navrhovateľ nemal úspech vo vzťahu k odporcovi v 1. rade, tomu však pre neúčasť na konaní trovy nevznikli (výrok IV). Naopak, voči odporcovi v 2. rade síce navrhovateľ úspech mal, súd však prihliadol na to, že tento odporca nezapríčinil vzniknutú situáciu, keďže po predložení dohôd o zrážkach zo mzdy nemal inú možnosť než zrážky začať vykonávať (porov. § 551 ods. 2 Obč. zák.). Tieto skutočnosti súd považoval za dôvody hodné osobitného zreteľa, kvôli ktorým nárok na náhradu trov navrhovateľovi nepriznal (výrok V).
15. Podľa § 336 ods. 1 v spojení s § 344 C. s. p. súd uložil navrhovateľovi aj podať žalobu vo veci samej, pretože sám zákaz zrážok zo mzdy nedáva predpoklad, že by sa ním dosiahla trvalá úprava pomerov. Preto súd uložil navrhovateľovi túto povinnosť v lehote jedného mesiaca (výrok VI), čo je dostatočné vzhľadom na to, že všetky podstatné údaje a dôkazy už navrhovateľ uviedol aj v samotnom návrhu na neodkladné opatrenie. Pri vymedzení predmetu konania (§ 336 ods. 2 C. s. p.) súd poskytol navrhovateľovi dostatočný priestor zohľadňujúc zmenu zákonnej úpravy [§ 137 C. s. p.] a z toho vyplývajúce otázky prípustnosti žalôb o neplatnosť zmluvy.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je adresované, dátume a podpise odvolateľa uviesť tiež, v akom rozsahu sa toto uznesenie napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny (odvolacie dôvody, § 365 C. s. p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).