Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11CoE-29-2017.pdf
PDF · 115.82 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoE/29/2017
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek senátu JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Evy Šiškovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o., advokátskou kanceláriou, Grösslingova 4, Bratislava, proti povinnému: W. F., nar. XX. XX. XXXX, K. č. XXX/XX, J., o vymoženie pohľadávky oprávneného v sume 681,14 eur s príslušenstvom, trov notára za spísanie NZ v sume 83,32 eur, trov právneho zastúpenia v sume 45,41 eur, poplatku za zasielanie upomienok v sume 2,99 eur a trov exekúcie, vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 10Er/18/2005 a u súdneho exekútora Mgr. Kataríny Baňarovej, Nám. Ármina Vámbéryho 54/13, Dunajská Streda pod sp. zn. EX 13/05, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 10/Er/18/2005-18 zo dňa 22. júna 2012, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a v časti o zastavení konania p o t v r d z u j e .
Odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a .
Povinný má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol, vyhlásil exekúciu za neprípustnú a konanie zastavil, priznal súdnemu exekútorovi Mgr. Kataríne Baňarovej trovy exekúcie v sume 105,75,- eur a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť titulom trov exekúcie súdnemu exekútorovi Mgr. Kataríne Baňarovej sumu 105,75 eur.
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil citáciou ustanovenia § 103 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“), ustanovení § 41 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. g/, § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), ustanovenia § 47, § 48 ods. 1, 2 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (ďalej len „NP“) a ustanovení § 34, § 39, § 54 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.
3. Uviedol, že v predmetnej veci je exekučným titulom notárska zápisnica N 2861/2004, Nz 74435/2004, spísaná notárkou JUDr. Jarmilou Kováčovou so sídlom v Bratislave dňa 20. 10. 2004.
4. Dňa 25. 05. 2009 predložil oprávnený súdu prvej inštancie návrh na zmenu súdneho exekútora a žiadal, aby súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Pôvodný súdny exekútor Mgr. Katarína Baňarová dňa 22. 06. 2009 doručil súdu prvej inštancie stanovisko k návrhu oprávneného, v ktorom uviedol, že návrh na zmenu súdneho exekútora je dispozičným právom
oprávneného a zároveň žiadal, aby súd rozhodol o doterajších trovách exekúcie, ktorých vyúčtovanie predložil spolu so svojim Ex spisom.
5. Vzhľadom na to, že exekučný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex officio skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania, súd preskúmal exekučný titul, ktorým je notárska zápisnica N 2861/2004, NZ 74435/2004 spísaná notárkou JUDr. Jarmilou Kováčovou na notárskom úrade so sídlom v Bratislave dňa 20. 10. 2004. Preskúmaním exekučného titulu bolo zistené, že notárska zápisnica bola spísaná osobou oprávnenou, ale nebola podpísaná osobou povinnou, nakoľko v notárskej zápisnici je uvedený splnomocnenec Mgr. Tomáš Kušnír, advokát, uvedený ako splnomocnený zástupca, ktorého povinná osoba splnomocnila na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu.
6. Vychádzajúc aj z uznesenia Ústavného súdu SR z 12. 05. 2011 č. k. IV. ÚS 181/2011-16 bol súd prvej inštancie toho názoru, že takto spísaná notárska zápisnica v danom prípade nezodpovedá požiadavkám, ktoré na ňu ako na spôsobilý exekučný titul kladie § 41 ods. 2 Ex. poriadku, podľa ktorého exekučným titulom je notárska zápisnica, ktorá obsahuje právny záväzok a v ktorej je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Súd prvej inštancie považoval za dôležité poukázať aj na skutočnosť, že najdôležitejšou náležitosťou exekučnej notárskej zápisnice je práve súhlas povinného s jej vykonateľnosťou, pretože tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu spôsobilú byť exekučným titulom na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu. Súd prvej inštancie bol tiež toho názoru, že daný prejav vôle nie je možné urobiť v zastúpení a to ani na základe udeleného plnomocenstva splnomocnenému zástupcovi. Ďalej poukázal na to, že plnomocenstvo udelené Mgr. Tomášovi Kušnírovi, advokátovi, na spísanie notárskej zápisnice bolo obsiahnuté v už vopred pripravenej formulárovej zmluve, pričom povinnému tak bola odňatá možnosť ovplyvniť jej obsah, prípadne nesúhlasiť s týmto ustanovením zmluvy a už podpisom zmluvy sa vopred vzdal svojich práv ( ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti) namietať akúkoľvek skutočnosť týkajúcu sa predmetnej zmluvy a svojho záväzku. A teda táto zmluva obsahuje s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka neprijateľnú podmienku, pričom úkon vychádzajúci z neprijateľnej podmienky je neplatný. Zároveň považoval za potrebné poukázať aj na skutočnosť, že takýmto konaním došlo k porušeniu ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v platnom znení, podľa ktorého sa spotrebiteľ, v danom prípade povinný, najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Takýmto konaním oprávneného bola povinnému odňatá možnosť ovplyvniť obsah notárskej zápisnice aj keď práve jeho účasť, uznanie dlhu a súhlas s jej vykonateľnosťou robia z notárskej zápisnice exekučný titul. Vzhľadom na to je možné vychádzať z toho, že ak neexistuje notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania a preto súd rozhodol tak ako je to uvedené v II. výroku tohto uznesenia. Preto súd prvej inštancie zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora a rozhodol priamo o zastavení exekúcie.
7. O trovách exekúcie súdneho exekútora Mgr. Kataríny Baňarovej rozhodol súd prvej inštancie podľa § 196, § 200 ods. 1, 2, § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a podľa ustanovení vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30. 04. 2008 tak, že súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie v sume 105,75 eur vrátane DPH, ktoré pozostávali z odmeny súdneho exekútora vo výške 23,90 eur za 3 hodiny exekučnej činnosti, vo výške 47,81 eur za vykonané úkony exekučnej činnosti a z náhrady hotových výdavkov vo výške 34,04 eur, na náhradu ktorých zaviazal oprávneného.
8. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote odvolanie.
9. Namietal, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, že svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, nedostatočné zistenie skutkového stavu a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa. Uviedol, že v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku exekučný súd už preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti. Namietal, že zák. č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov presne vymedzuje, kedy je notár povinný odmietnuť vykonanie požadovaného úkonu, a preto táto právomoc nemôže byť na základe extenzívnej interpretácie prenášaná na súd, nakoľko by dochádzalo k zásahu do princípu právnej istoty
a princípu ochrany dôvery subjektov práva v právny poriadok. V prípade, ak notár neodmietne vykonať úkon, zaniká právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a dobrými mravmi a inú chýbajúcu zákonnú úpravu revízneho postupu nemôže nahrádzať svojimi rozhodnutiami exekučný súd. Všeobecný súd teda nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými predpismi, pretože platná notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu a exekučný súd s ňou musí nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu, nakoľko nedisponuje právomocou rušiť, či meniť obsah notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom. V prípade, ak sa všeobecný súd nestotožní s ústavne súladnou interpretáciou ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, oprávnený žiadal, aby všeobecný súd postupom podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b/ OSP prerušil konanie a podal Ústavnému súdu SR návrh na konanie o súlade ust. § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR, a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Oprávnený bol toho názoru, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o právnom postavení účastníkov notárskeho úkonu ignoroval procesné zásady súdneho rozhodovania v právnom štáte spojené s exekučnou vecou, s poukazom na to, že odlišné zaobchádzanie s oprávneným nemožno ospravedlniť jeho iným postavením, pretože takýto dôvod je priamo Ústavou SR s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd špecifikovaný ako dôvod zakázaného odlišného zaobchádzania. Na základe uvedeného potom oprávnený tvrdil, že porušením princípu rovnosti zbraní bol exekučným súdom uvedený do takého postavenia, ktoré bolo podstatne nevýhodnejšie ako postavenie iných strán konania a iných osôb v porovnateľnom postavení. Následne potom oprávnený nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení, nemal možnosť ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia a nebol oboznámený s tým, že exekučný súd vedie konanie, v ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach. Tvrdil, že exekučný súd rozhodnutím vylúčil akúkoľvek možnosť podania opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci. K plnomocenstvu na spísanie notárskej zápisnice oprávnený uviedol, že toto nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutú v ust. § 53 Občianskeho zákonníka. Žiadne z ustanovení zmluvy nestanovuje, že povinný nemôže po udelení plnomocenstva sám dlh uznať vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu, pričom zástupca povinného žiadnym spôsobom neprekročil udelené plnomocenstvo, nakoľko bol na základe plnomocenstva oprávnený uznať dlh vo forme notárskej zápisnice. V závere svojho odvolania oprávnený konštatoval, že nie sú dané dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú, pretože od vydania exekučného titulu ani od vydania poverenia na vykonanie exekúcie nenastali žiadne nové právne ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu.
10. S poukazom na vyššie uvedené oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
11. Písomným podaním zo dňa 26. 07. 2012 oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu navrhol, aby súd konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c/ OSP prerušil a Súdnemu dvoru EÚ predložil prejudiciálne otázky, a to či je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda, aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky vyplývajúcej z tejto zmluvy. Druhá prejudiciálna otázka znie, či je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi.
12. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (ust. § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“), viazaný rozsahom odvolania oprávneného, odvolacími dôvodmi, ako i zisteným skutkovým stavom (ust. § 379, § 380 ods. 1, 2, § 383 CSP), prejednal podané odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP), pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a v časti o zastavení konania zo dňa 22. 06. 2012 podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne správne, pričom sa stotožnil i odôvodením napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie.
13. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 10. 01. 2005, kedy bol súdnemu exekútorovi Mgr. Kataríne Baňarovej doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, a to notárskej zápisnice N 2861/2004, NZ 74435/2004, spísanej
notárkou JUDr. Jarmilou Kováčovou so sídlom v Bratislave dňa 10. 10. 2004. Následne súd prvej inštancie poveril dňa 23. 03. 2005 súdneho exekútora Mgr. Katarínu Baňarovú vykonaním exekúcie na základe vyššie uvedeného exekučného titulu. Písomný podaním zo dňa 18. 05. 2009 oprávnený požiadal o zmenu súdneho exekútora z Mgr. Kataríny Baňarovej na súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. K tomuto návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora sa dňa 15. 06. 2009 písomne vyjadril súdny exekútor Mgr. Katarína Baňarová a vyúčtoval si trovy exekúcie v sume 187,38,- eur. Dňa 22. 06. 2012 súd prvej inštancie, obsadený vyšším súdnym úradníkom, vydal napadnuté uznesenie, ktorým návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol, vyhlásil exekúciu za neprípustnú a konanie zastavil, priznal súdnemu exekútorovi Mgr. Kataríne Baňarovej trovy exekúcie v sume 105,75 eur a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť titulom trov exekúcie súdnemu exekútorovi Mgr. Kataríne Baňarovej sumu 105,75 eur z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto uznesenia. 14. Podľa § 240 ods. 1 exekučného poriadku, konania začaté pred 1. decembrom 2006 sa dokončia podľa doterajších právnych predpisov, ak odseky 2 až 4 alebo osobitný predpis neustanovujú inak.
15. Podľa § 41 ods. 1, 2 písm. c/ Exekučného poriadku v znení účinnom do 30. 11. 2006, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.
16. Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku v znení účinnom do 30. 11. 2006, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
17. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 30. 11. 2006, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
18. Podľa § 22 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
19. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
20. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
21. Podľa § 470 ods. 1, 2 prvá veta CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
22. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil i správny právny záver o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a zastavenia konania z toho dôvodu bolo potrebné jeho rozhodnutie v časti druhého výroku ako vecne správne potvrdiť. Na doplnenie však odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že predpokladom na vykonávanie exekúcie proti povinnému je vykonateľný exekučný titul. Okruh exekučných titulov, na základe ktorých je možné realizovať nútený výkon rozhodnutia, bol uvedený v ust. § 41 ods. 1, 2 Exekučného poriadku v znení platnom do 30. 11. 2006, ktoré je potrebné v predmetnej veci aplikovať, pretože exekučné konanie sa začalo doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, čo bolo 10. 01. 2005.
23. Oprávnený ako exekučný titul predložil notársku zápisnicu zo dňa 10. 10. 2004 spísanú notárom JUDr. Jarmilou Kováčovou pod sp. zn. N 2861/2004, NZ 74435/2004, na ktorú sa vzťahuje ust. § 41 ods. 2 vyššie citovaného zákona a v ktorej advokát Mgr. Tomáš Kušnír na základe splnomocnenia spísaného v úverovej zmluve vystupujúci ako zástupca povinnej osoby uznal dlh voči oprávnenej osobe v sume 24.488,- Sk, z čoho úver a poplatok predstavujú sumu 20.520,- Sk, ktorá sa bude úročiť úrokom
z omeškania vo výške 0,25 % denne od 20. 04. 2004 do zaplatenia a celý dlh pozostáva z istiny nesplateného úveru, poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia a trov za spísanie zápisnice. Notárska zápisnica bola spísaná na základe úverovej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 04. 03. 2004, súčasťou ktorej bola predtlač splnomocnenia, v zmysle ktorého dlžník splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v jeho mene uznal záväzok z úveru a aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia podľa Občianskeho súdneho poriadku, resp. pre exekúciu podľa Exekučného poriadku na celý jeho majetok, do výšky vzniknutej pohľadávky (resp. jej zostatku v prípade čiastočného splatenia jeho dlhu) a jej príslušenstva.
24. Povinnosťou exekučného súdu, ako i súdneho exekútora, bolo preveriť vykonateľnosť spísanej notárskej zápisnice po formálnej a materiálnej stránke. Formálna stránka spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice tak, ako je upravená v ust. § 47 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Materiálna stránka je priamo predpísaná zákonom a notárska zápisnica má obsahovať právny záväzok, oprávnenú osobu a povinnú osobu, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Notárska zápisnica podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku je rýdzo procesnoprávnym inštitútom, ktorý nadväzuje na hmotnoprávny základ, teda na ustanovenia občianskeho práva o uznaní dlhu (§ 558 Občianskeho zákonníka) a obchodného práva o uznaní záväzku (§ 323 Obchodného zákonníka). V oboch prípadoch ide o jednostranný adresovaný právny úkon, konkrétne o jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi. Rozdiel medzi uznaním dlhu, resp. záväzku podľa hmotného práva, a notárskou zápisnicou obsahujúcou právny záväzok podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, teda podľa procesného práva, je v dvoch náležitostiach. Predovšetkým nemôže ísť o jednoduchý písomný právny úkon, ale o písomný právny úkon v kvalifikovanej forme, teda vo forme notárskej zápisnice. Okrem toho notárska zápisnica musí obsahovať výslovný súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou právneho záväzku. Práve tento súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jej najdôležitejšou náležitosťou ako exekučného titulu. Totiž až tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu. Uvedeným prejavom vôle povinného sa teda završuje vznik exekučného titulu, čo znamená, že až v dôsledku tohto právneho úkonu sa z notárskej zápisnice stáva exekučný titul. Zákonodarca teda hlavný dôraz kládol na výslovný "súhlas povinnej osoby s exekúciou". Exekúciu by nebolo možné vykonať na základe notárskej zápisnice (najmä vzhľadom na jej mimosúdny spôsob vzniku) vtedy, ak by sa ňou mohli porušiť také princípy zákonnej alebo ústavnej hodnoty, na ktorých treba bezpodmienečne trvať.
25. V predmetnej veci však povinný nebol osobne prítomný pri spisovaní notárskej zápisnice ako exekučného titulu, ktorý potom neobsahuje jeho osobné vyhlásenia, ale zastupoval ho advokát Mgr. Tomášom Kušnírom na základe splnomocnenia udeleného mu povinným v zmluve o úvere zo dňa 04. 03. 2004. Splnomocnenie je súčasťou formulárovej predtlače zmluvy, ktorú používa oprávnený ako veriteľ pri poskytovaní úverov pre dlžníkov. Notárska zápisnica musí mať písomnú formu, musí byť v nej uvedený súhlas povinnej osoby s exekúciou. Odvolací súd je toho názoru, že pokiaľ dlžník nebol priamo prítomný pri spisovaní notárskej zápisnice ako exekučného titulu, ale konal prostredníctvom zástupcu, mal tomuto zástupcovi udeliť plnomocenstvo, ktorého náležitosti musia zodpovedať ust. § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka s dôrazom na presné vymedzenie rozsahu plnomocenstva. Uvedené znamená, že takéto plnomocenstvo musí spĺňať všetky požiadavky, ktoré sú kladené na samotnú notársku zápisnicu, t. j. musí byť určité a zrozumiteľné. Plnomocenstvo udelené dlžníkom pre advokáta Mgr. Tomáša Kušníra v zmluve o úvere zo dňa 04. 03. 2004 tieto náležitosti nemá, nie je v ňom žiadnym spôsobom špecifikovaný dlh, resp. záväzok, ktorý mal splnomocnenec za povinného uznať a táto okolnosť robí podľa názoru súdu predmetné plnomocenstvo neurčitým a nepoužiteľným pre spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Plnomocenstvo zo dňa 04. 03. 2004 ako súčasť úverovej zmluvy je nejasné a neurčité a nemožno na základe neho ustáliť, v akej výške mal splnomocnenec záväzok, resp. dlh uznať. Odvolací súd je toho názoru, že predmetné plnomocenstvo potom neoprávňovalo advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na základe splnomocnenia zo dňa 04. 03. 2004 ako zástupcu povinného uznať dlh vo forme notárskej zápisnice a súhlasiť s jej vykonateľnosťou.
26. K veci je potrebné uviesť, že zmluva o úvere zo dňa 04. 03. 2004 je predtlačený formulár, ktorý sa vypĺňa pri jej uzavretí medzi oprávneným ako veriteľom a dlžníkom. Zároveň ale táto zmluva už obsahuje i predtlačený text, že dlžník splnomocňuje advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Už táto skutočnosť preukazuje, že advokát Mgr. Tomáš Kušnír ešte pred vyhotovovaním tlačiva zmluvy musel jednať so spoločnosťou veriteľa (oprávneného), čo oprávnene vyvoláva pochybnosť o tom, či záujmy zástupcu advokáta Mgr. Tomáša Kušníra nie sú v rozpore so záujmami povinného, ktorého by podľa plnomocenstva mal zastupovať pri spísaní notárskej zápisnice ako exekučného titulu. V prípade nesplnenia podmienok uvedených v § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka je právny úkon takejto osoby absolútne neplatný (§ 39 Občianskeho zákonníka) a to bez ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli. Vzhľadom na uvedené a množstvo obdobných prejednávaných vecí je nepochybné, že tento súčasne vystupuje opakovane ako splnomocnenec povinných ako aj splnomocnenec spoločností, ktorých predmetom činnosti je poskytovanie úverov.
27. Súd prvej inštancie ako exekučný súd správne posúdil predloženú notársku zápisnicu zo dňa 10. 10. 2004 ako nespôsobilý exekučný titul, a to z toho hľadiska, že advokát Mgr. Tomáš Kušnír nemohol pri jej spisovaní konať s dôsledkami a účinkami pre povinnú v zmysle vzniku a platnosti exekučného titulu. Túto otázku je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať v každom štádiu exekučného konania a v prípade zistenia, že exekúcia bola nesprávne nariadená (na základe exekučného titulu, ktorý nespĺňal zákonom stanovené náležitosti), musí byť podľa § 57, § 58 Exekučného poriadku vyhlásená za neprípustnú a konanie musí byť zastavené, pretože jej ďalšie pokračovanie by sa priečilo zásadám exekučného konania.
28. V časti výroku o zmene súdneho exekútora odvolací súd bez toho, aby v tejto časti rozhodol, vracia vec súdu prvej inštancie. Včas podané odvolanie oprávneného smeruje proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie aj v časti výroku, ktorým bol zamietnutý návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Predmetný výrok sa zrušil priamo zo zákona, a to podaním odvolania. O zmene súdneho exekútora totiž v danom prípade napadnutým uznesením rozhodol vyšší súdny úradník. O tomto návrhu na zmenu súdneho exekútora tak musí meritórne rozhodnúť zákonný sudca súdu prvej inštancie.
29. Oprávnený podal odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie zo dňa 22. 06. 2012 v celom rozsahu, teda napadol i výrok o trovách exekúcie, avšak s poukazom na ust. § 9a ods. 1, § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinné od 01. 11. 2013, prechodné ust. § 243b ods. 3, veta za bodkočiarkou Exekučného poriadku a § 470 ods. 2 prvej vety CSP, ktoré bolo potrebné v danej veci aplikovať, sa odvolací súd dôvodmi odvolania proti výroku o trovách exekučného konania nezaoberal. Súd prvej inštancie odvolaciemu súdu predložil na rozhodnutie odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca. V takom prípade je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné postupovať pri rozhodovaní o trovách konania podľa aktuálnej právnej úpravy Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 11. 2013, ktorá odvolanie proti výroku o náhrade trov exekučného konania nepripúšťa (avšak podľa zákona takéto rozhodnutie môže vydať i vyšší súdny úradník.
30. Uvedené znamená, že podaním odvolania proti takému rozhodnutiu súdneho úradníka sa napadnuté rozhodnutie súdneho úradníka v časti o trovách exekúcie zrušilo a o trovách exekučného konania opätovne rozhodne sudca súdu prvého stupňa, ktorému je vec pridelená na rozhodnutie podľa platného rozvrhu práce na príslušnom okresnom súde.
31. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
32. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 255 ods. 1 a§ 262 ods. 1 CSP tak, že povinná má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
33. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
34. Krajský súd v Nitre dáva oprávnenému do pozornosti, že Exekučný poriadok neumožňuje súdu prerušiť exekučné konanie (§ 36 ods. 5) a v súvislosti s prerušením konania (§ 109 ods. 1 písm. c/ OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016) považuje za potrebné uviesť, že súd môže, ale nemusí prerušiť konanie. Preskúmaním návrhu oprávneného zo dňa 26. 07. 2012 súd nezistil žiadnu okolnosť,
ktorá by odôvodňovala možnosť vyhovieť tomuto návrhu na prerušenie konania, a to i z toho dôvodu, že skutočnosti uvádzané oprávneným v jeho podaní už boli riešené judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 3Cdo/164/1996 zo dňa 27. 01. 2007) i Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp. zn. IV. ÚS 285/2010-12 zo dňa 30. 08. 2010).
35. Naviac je potrebné uviesť, že zmyslom riešenia predbežnej otázky nie je rozhodnúť konkrétny spor, ktorý spadá do výlučnej kompetencie súdu členskej krajiny, ale zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva, pričom prejudiciálna otázka nastolená Súdnemu dvoru EÚ nesmie byť zjavne neopodstatnená a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, jej potenciálne zodpovedanie musí mať reálny dosah na prebiehajúci spor, a zároveň nesmie ísť o otázku akademickú v tom zmysle, že táto otázka nemá reálny základ v prejednávanom spore.
36. V súvislosti s prvým návrhom oprávneného na prejudiciálnu otázku odvolací súd poukázal na judikatúru Súdneho dvora (rozsudok Súdneho dvora Pannon C-243/08, rozsudok Súdneho dvora Freiburger Kommunalbauten C-237/02), z ktorej vyplýva, že je vecou členských štátov, aby sa vyrovnali s otázkou, či v konkrétnom prípade ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Čo sa týka druhého návrhu oprávneného na prejudiciálnu otázku, odvolací súd poukázal na judikáty Súdneho dvora vo veci Elisa María Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL (C-168/05), Océano Grupo Editorial a Salvat Editores (C-240/98 až C-244/98, Pohotovosť (C-76/10), z ktorých je zrejmé, že ustálená judikatúra Súdneho dvora EÚ pripúšťa i vo fáze výkonu rozhodnutia posudzovať nekalosť podmienok v spotrebiteľských zmluvách s tým, že v prípade, ak posudzujúci súd dospeje k záveru o nekalosti takejto podmienky, je povinný vyvodiť z uvedeného posúdenia všetky relevantné dôsledky, ktoré z toho vyplývajú z vnútroštátneho práva. Uvedeným následkom v zmysle práva Slovenskej republiky je zamietnutie žiadosti o vydanie poverenia podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku alebo zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, obe spočívajúce v tom, že pohľadávku veriteľa voči spotrebiteľovi nie je možné v danom exekučnom konaní vymôcť. Možno konštatovať, že vnútroštátny súd môže svojím rozhodnutím zabrániť vymožiteľnosti pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi, pričom toto zabránenie nie je v rozpore s článkom 17 Charty základných práv EÚ o ochrane vlastníckeho práva a ani v rozpore s článkom 47 tejto Charty o práve na spravodlivý proces. Uvedené posúdenie bol súd spôsobilý uskutočniť sám, bez potreby predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru EÚ, keď toto jeho posúdenie a zhodnotenie neexistencie potreby zahájiť prejudiciálne konanie je plne v súlade s doktrínou acte éclaire (konanie objasnené alebo konanie už rozsúdené) ako aj s doktrínou acte clairé (konanie jasné alebo konanie zrozumiteľné), ktoré stanovujú výnimky z povinnosti predkladania predbežných otázok Súdnemu dvoru EÚ.
37. K návrhu oprávneného na prerušenie tohto exekučného konania postupom podľa § 109 ods. 1 písm. b/ OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016 odvolací súd poznamenáva, že tento návrh nie je dôvodný a poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. 05. 2002 sp. zn. PL.ÚS 16/02 a opätovne i na ustanovenie § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania. Exekučný poriadok tak vylučuje použitie ustanovení OSP, ktoré umožňujú súdu za určitých okolností konanie prerušiť. Exekučné konanie sa prerušuje iba ak to výslovne určuje osobitný predpis, pričom v ostatných prípadoch prerušenie konania prípustné nie je. V tomto prípade žiadny osobitný predpis možnosť prerušenia konania neupravuje, preto nebolo možné vyhovieť návrhu oprávneného na prerušenie konania postupom podľa § 109 ods. 1 písm. b/ OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016. V zmysle ustanovenia § 251 ods. 4 OSP, na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením. Exekučný poriadok je vo vzťahu k Občianskemu súdnemu poriadku zákonom osobitným, kde platí zásada „lex specialis derogat legi generali“, tzn. že ak iba ak Exekučný poriadok nemá špeciálnu právnu úpravu, platia ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. V danej veci možnosť prerušenia exekučného konania vylučuje samotný Exekučný poriadok (§ 36 ods. 5), ktorým je potrebné sa riadiť, preto z uvedeného dôvodu neprichádza v exekučnom konaní do úvahy možnosť prerušenia konania ani podľa § 109 ods. 1 písm. b/ OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.