Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Cb/496/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudcom JUDr. Ivanom Bartekom, v spore žalobcu: Keller špeciálne zakladanie, spol. s r.o., IČO: 30 775 442, Hraničná 18-AB 6, 821 05 Bratislava, v konaní zast. JUDr. Dagmar Malaschitzovou, advokátkou v Bratislave, Seberíniho 9, proti žalovanému: TUBAU, a.s., IČO: 35 801 999, Pribylinská 12, 831 04 Bratislava, v konaní zast. JUDr. Peter Kubík, advokát, s.r.o., Staré Grunty 162, 841 04 Bratislava, o zaplatenie 206.208,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žaloba sa zamieta.

Žalovaný má nárok na plnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 29.12.2015 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 206.208,- eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania od 6.2.2012 do zaplatenia, zmluvnú pokutu 0,125% zo sumy 206.208,- eur za každý deň omeškania od 6.2.2012 do zaplatenia spolu s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy zmluvnej pokuty od 6.6.2012 do zaplatenia, ako aj povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania.

2. Žalobca tvrdil, že na základe písomnej zmluvy o dielo č. SUB/2/2010 zo dňa 1.12.2010 vykonával v čase od januára 2010 do marca 2012 ako subdodávateľ pre žalovaného stavebné práce na stavbe diela

- stavebného objektu SO 209 Most nad Priemyselnou ulicou v Nitre, ktorý je súčasťou rýchlostnej cesty R1. Žalovaný bol v priamom v zmluvnom vzťahu s hlavným zhotoviteľom - maďarskou spoločnosťou A- Híd Zrt., podnikajúcou na Slovensku prostredníctvom organizačnej zložky. Aby na stavbe nedochádzalo ku kráteniu subdodávateľov zo strany spoločnosti A-Híd, ako aj za účelom riadneho riešenia budúcich reklamácii, prevzal investor - spoločnosť Granvia Construction, s.r.o., ručenie za záväzky spoločnosti A-Híd voči žalovanému. Spoločnosť Granvia ku dňu 28.5.2012 splnila svoj ručiteľský záväzok voči žalovanému vo výške 2.119.806,25 eur. Žalovaný ani po úhrade záväzkov spoločnosti A-Híd investorom neuhradil žalobcovi vystavené faktúry v celkovej výške 919.784,28 eur. Žalobou zo dňa 31.8.2012 si žalobca nárok na zaplatenie tejto sumy uplatnil súdnou cestou. Nezaplatením tejto sumy sa žalobca ocitol v ťažkej finančnej situácii, ktorá vážne ohrozovala jeho existenciu a bol nútený pristúpiť k prepúšťaniu zamestnancov a k predaju časti svojich nehnuteľností. Za tejto situácie žalovaný navrhol žalobcovi uzatvorenie mimosúdnej dohody. V tejto dohode zo dňa 16.1.2013 sa žalobca v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok so žalovaným dohodol, že celková výška všetkých jeho pohľadávok (bez faktúry č. 26/2012), vrátane príslušenstva, je 570.000,- eur za predpokladu, že žalovaný uhradí žalobcovi: sumu 370.000,- eur nasledujúci deň po podpise dohody, sumu 100.000,- eur do 31.12.2013 a sumu 100.000,- eur do 31.12.2014 - v prípade, ak nebude začatý súdny spor voči žalovanému zo strany A-Híd, alebo Granvie v súvislosti s prácami vykonávanými žalobcom. V bodoch 4 a 5 dohody sa strany dohodli, že žalobca po zinkasovaní sumy 370.000,- eur vezme späť žalobu o zaplatenie 919.784,20 eur a že žalovaný poskytne žalobcovi plnú moc a všetku potrebnú súčinnosť, aby si žalobca mohol fakturovať a zinkasovať od A-Híd, prípadne od Granvie, finančné prostriedky vo výške 206.208,- eur za práce realizované žalobcom. Z dôvodu, že žalobca si neplnil riadne záväzky vyplývajúce z dohody, a až dňa 25.1.2015 vystavil a predložil spoločnosti A-Híd k úhrade faktúru za práce realizované žalobcom v roku 2012 a neposkytol žalobcovi súčinnosť, žalobca listami zo dňa 20.11.2013, 12.5.2014 a 16.6.2014 vyzval žalovaného na plnenie dohody. Strany sporu sa preto opakovane stretli na rokovaní v dňoch 11.12.2014 a 21.1.2015, kde podpísali ďalšie mimosúdne dohody 2 a 3. So zreteľom na všetky tieto okolnosti bol žalobca v dobrej viere, že žalovaný v súlade s pravidlami slušnosti, poctivosti a daného slova splní svoj záväzok podľa bodu 5 dohody 1. Žalobca preto vyhotovil a dňa 3.7.2015 predložil žalovanému všetky dokumenty potrebné k súdnemu vymáhaniu pohľadávky žalovaného vo výške 206.208,- eur, spolu s uznaním záväzku a s dohodou o úhrade záväzku, v ktorej bol upravený spôsob úhrady záväzku žalovaného voči žalobcovi. K predloženým dokladom sa vyjadril právny zástupca žalovaného, ktorý uviedol, že tieto dokumenty žalovaný nebude podpisovať, pretože obsahujú uznanie záväzku, ktorý žalovaný neuznáva, pretože žalobcovi na základe uzatvorenej dohody 1 len umožnil tento domnelý dlh vymáhať. Žalobca ďalej v žalobe uviedol skutočnosti, ktoré sa týkali samotnej dlžnej sumy 206.208,- eur. Poukázal na body 6.6, 6.7 a 7.9 zmluvy o dielo, v zmysle ktorých dňa 19.3.2012 vystavil žalovanému za dokončovacie práce a štetovnice faktúru č. 26/2012, na sumu 206.208,- eur, prílohou ktorej bol aj súpis vykonaných prác a dodávok potvrdený žalovaným. Žalovaný až do 20.1.2015 opakovanie odmietal prevziať faktúru. Svoj postoj odôvodnil tým, že v súvislosti s fakturovaným plnením spoločnosť A-Híd vytýka žalovanému nedostatky a vyhradila si právo na náhradu škody spôsobenú vadným plnením. Žalobca však odmietal, že ním zhotovené dielo má vady, v žalobe poukazoval na jednotlivé ustanovenia zmluvy o reklamácií vád a tiež na to, že príslušný úsek cestnej komunikácie R1 už bol skolaudovaný a je fakticky užívaný, čo je všeobecné známy a nesporný fakt. Investor Granvia v máji 2012 vykonal za spoločnosť A-Híd úhradu žalovaným vystavených faktúr a zadržaných súm. Na základe skutočnosti, že žalovanému boli uhradené faktúry za dielo, sa nárok žalobcu na zaplatenie faktúry stal splatným a žalovanému vznikla povinnosť uhradiť žalobcovi v zmysle bodu 7.3 a 7.5 zmluvy žalovanú sumu najneskôr do 6.6.2012.

3. Žalobca v žalobe označil a spolu s ňou predložil listinné dôkazy - zmluvu o dielo č. SUB/2/2010, zápisy z rokovania - mimosúdne dohody zo dňa 16.1.2013, 11.12.2014 a 21.1.2015, písomnú korešpondenciu strán v období od 27.9.2012 do 22.9.2015, faktúru žalobcu č. 26/2012, súpis vykonaných prác a dodávok a expertízne správy a posudky o sadaní pilierov mosta. V priebehu konania ďalej predložil faktúru žalovaného zo dňa 25.1.2015 so sprievodnými listom a ďalšiu korešpondenciu medzi stranami sporu a spoločnosťou A-Híd.

4. Žalovaný navrhoval žalobu zamietnuť a zaviazať žalobcu na zaplatenie trov konania. Tvrdil, že medzi stranami bola formou zápisov z rokovaní uzavretá mimosúdna dohoda. Poukázal na to, že medzi stranami pôvodne vznikol spor v zásade z dvoch dôvodov: a) Žalovaný dodával stavebné práce spoločnosti A-Híd, žalobca dodával niektoré stavebné práce ako subdodávateľ žalovaného. Z časti išlo o práce, ktoré žalovaný prevzal, avšak príslušné faktúry neboli uhradené, nakoľko odberateľ A-Híd nezaplatil žalovanému s poukazom na údajné nedostatky vykonaných prác (sadanie mostných pilierov), ktoré sa dotýkali aj subdodávok žalobcu. b) Žalovaný neuznával nárok žalobcu na časť ním uplatnených súm, konkrétne na sumu 206.208,- eur, ako údajný nárok za dodané dočasné štetovnice, ktoré žalobca dodal, avšak po ukončení stavebných prác ich neodstránil tvrdiac, že za ich vytiahnutie a odstránenie by mu mal či už žalovaný, alebo A-Híd zaplatiť nejaké dodatočné plnenie. Žalobca fakturoval domnelú dodávku štetovníc žalovanému, žalovaný však faktúru žalobcovi vrátil. Keďže štetovnice neboli majetkom žalovaného, spor o ich odstránenie/neodstránenie prebiehal medzi žalobcom a A-Híd. Začiatkom roka 2012 spoločnosť A-Híd bez akejkoľvek účasti žalovaného tieto štetovnice vytiahla, pričom podľa žalobcu boli znehodnotené, a žalobca ich preto zo staveniska neprevzal. Žalobca si voči A-Híd v tejto súvislosti uplatnil nárok na náhradu škody, pričom ako mimosúdne vyrovnanie navrhoval A-Hídu buď dodanie náhradných štetovníc, alebo zaplatenie finančnej kompenzácie. Sporné otázky a) a b) boli medzi stranami urovnané tak, že žalovaný zaplatí žalobcovi sumu 570.000,- eur v troch splátkach, čo sa aj stalo, a žalobca si bude na vlastné náklady a vo vlastnej réžii vymáhať pohľadávku voči A-Híd z titulu zničených štetovníc. Ďalej sa strany dohodli, že žalovaný poskytne žalobcovi súčinnosť pri vymáhaní jeho pohľadávky voči A-Hídu.

Žalovaný ďalej uviedol, že údajnú tieseň pri podpisovaní dohody žalobca nijako nepreukazuje a nie je jasné, v čom má spočívať nevýhodnosť podmienok dohody. Ide pritom o tvrdenie irelevantné s poukazom na § 267 ods. 2 Obchodného zákonníka. Neskôr začal žalobca zmätočne, a nad rámce dohody, požadovať od žalovaného, aby žalovaný vystavil faktúru spoločnosti A-Híd za dodané štetovnice. Žalovaný namietal, že na vystavení faktúry sa nedohodli a žalovaný fakturovať nič nemôže, keďže on žiadne štetovnice spoločnosti A-Híd nedodal. Na opakované naliehanie žalobcu súhlasil žalovaný s tým, že faktúru vystaví, avšak za podmienky, že žalobca zaplatí žalovanému všetky sankcie, vrátane súdnych poplatkov a trov, za neoprávnené vystavenie faktúry. Žalobca s týmto súhlasil a písomne to potvrdil v zápise z rokovania dňa 11.12.2014. Žalovaný súhlasil, že žalobca mu opätovne zašle faktúru za dodané štetovnice na sumu 206.800,- eur. Strany sa však súčasne dohodli, že pre vylúčenie pochybností je žalovaný povinný zaplatiť túto faktúru jedine v prípade, že ju zinkasuje od A-Híd, a to vo výške prijatej sumy. Nakoľko k inkasu pohľadávky od A-Híd nedošlo, žalovaný nie je povinný faktúru zaplatiť a žalobou uplatnený nárok je neoprávnený. K neposkytnutiu súčinnosti žalovaný uviedol, že právna zástupkyňa žalobcu dňa 3.7.2015 zaslala právnemu zástupcovi žalovaného e-mail obsahujúci päť príloh, medzi ktorými bolo aj uznanie záväzku, podľa ktorého mal žalovaný nad rámec uzavretých dohôd uznať záväzok voči žalobcovi na zaplatenie 206.800,- eur, a viaceré z týchto dokumentov sa odvolávali na nejakú príkaznú zmluvu, ktorá však zaslaná nebola. Žalovaný e-mailom zo dňa 18.8.2015 oznámil žalobcovi, že uznanie záväzku podpisovať nebude, keďže záväzok neuznáva a nikdy neuznával. Právna zástupkyňa žalobcu bola upozornená na nezrovnalosti a žalovaný ju požiadal o ich odstránenie. Tiež jej oznámil, že plnomocenstvo potrebné na uplatnenie nárokov voči A-Híd v zmysle dohody je podpísané a pripravené. Právna zástupkyňa žalobcu si ho mohla a môže kedykoľvek u žalovaného vyzdvihnúť, čo však neurobila. Žalobca preto mohol svoj domnelý nárok uplatniť v mene žalovaného, tak ako sa na tom strany dohodli, a v prípade úspešného vymoženia výnos inkasovať v plnej výške. Žalobca to však neurobil, namiesto toho žaluje zaplatenie faktúry, o ktorej sa strany výslovne písomne dohodli, že ju žalovaný platiť nemusí. Dohody strán zo dňa 16.1.2013, 11.12.2014 a 21.1.2015 sú platnými dojednaniami a menovite bod 1 dohody zo dňa 21.1.2015 žalobou uplatnený nárok výslovne vylučuje. Uplatnená pohľadávka žalobcovi doteraz nevznikla, môže mu vzniknúť iba v budúcnosti v prípade, ak A- Híd zaplatí žalovanému, a iba v rozsahu, v akom zaplatí žalovanému. Nič z toho nenastalo, a zrejme ani nenastane, keďže právna zástupkyňa žalobcu si neprevzala žalovaným pripravenú a podpísanú plnú moc, na základe ktorej mohla domnelé nároky voči A-Híd v mene žalovaného uplatniť.

5. Žalovaný predložil e-mailovú korešpondenciu medzi právnymi zástupcami a ako ďalšie dôkazy označil list žalobcu spoločnosti A-Híd zo dňa 20.3.2013 zaslaný žalovanému na vedomie a zápis z rokovania zo dňa 21.1.2015. V priebehu konania predložil ďalšie dôkazy - rozhodnutia Okresného súdu v Komárne a ďalšiu korešpondenciu strán a právnych zástupcov.

6. Na prejednanie sporu bolo nariadené pojednávanie.

7. Zo zhodných tvrdení strán a predložených dôkazov súd určil za preukázaný a nesporný tento skutkový stav: V zápise z rokovania - mimosúdnej dohody zo dňa 16.1.2013 sa strany písomne dohodli, že: (1, 2) Žalovaný pripraví do 17.1.2013 dohodu o mimosúdnom vysporiadaní s nasledovným obsahom: celková výška všetkých pohľadávok vrátane príslušenstva KELLER voči TUBAU je 570.000,- eur za predpokladu, že ich TUBAU uhradí nasledovne: 370 tis. eur nasledujúci deň po podpise dohody, 100 tis. eur do 31.12.2013 - v prípade, ak nebude začatý súdny spor voči TUBAU zo strany A-Híd, alebo Granvie v súvislosti s prácami vykonanými zo strany KELLER v zmysle zmluvy, 100 tis. eur do 31.12.2014 - v prípade, ak nebude začatý súdny spor voči TUBAU zo strany A-Híd, alebo Granvie v súvislosti s prácami vykonanými zo strany KELLER v zmysle zmluvy. (3) KELLER sa zaväzuje že v prípadnom súdnom spore s A-Híd, alebo Granviou v rozsahu ním vykonávanými prácami na stavbe R1 bude zastupovať TUBAU v plnom rozsahu na vlastné náklady a zároveň sa zaväzuje, že prevezme na seba všetky súdne poplatky a prípadné finančné dopady z právoplatného súdneho rozhodnutia bez nároku na odplatu a uhradí ich riadne a včas v sume zníženej o aktuálne skutočne zadržané prostriedky podľa bodu 2 tohto zápisu. (5) Štetovnice - TUBAU poskytne KELLERU plnú moc a všetku potrebnú súčinnosť, aby KELLER mohol vyfakturovať a zinkasovať od A-Híd, prípadne od Granvie prostriedky vo výške cca 206 tis. eur za použité štetovnice na stavbe R1. TUBAU súhlasí, že celý prípadný výnos za štetovnice patrí KELLERU. (7) Ak nebude dodržaný ktorýkoľvek z vyššie uvedených bodov povinnou stranou, protistrana môže odstúpiť od dohody. (8) V prípade, že aj napriek preukázateľnej snahe a vôli oboch strán nedôjde k podpisu mimosúdnej dohody podľa bodu 1 tohto zápisu z akýchkoľvek dôvodov najneskôr do siedmich dní, strany sa dohodli, že tento zápis nahrádza túto dohodu a vzťahy strán budú vysporiadané v zmysle tohto zápisu. V zápise z rokovania - mimosúdnej dohody zo dňa 11.12.2014 sa strany dohodli, že (6) TUBAU vyfakturuje štetovnice uvedené v bode 5 pôvodného zápisu na A-Híd ihneď po tom, čo KELLER tieto štetovnice vyfakturuje na TUBAU. KELLER ďalej vyhlasuje, že uhradí TUBAU všetky a akékoľvek náklady spojené s vystavením faktúry na sumu cca 206 tis. eur, v ktorej bude uvedený ako dodávateľ TUBAU, ako odberateľ A-Híd a predmetom zdaniteľného plnenia bude dodávka štetovníc, ako aj náklady spojené s uplatnením fakturovanej pohľadávky. Tieto náklady budú zahŕňať aj (ale nielen) náklady na prípadné sankcie za neoprávnené vystavenie faktúry, súdne a správne poplatky, trovy konaní a 50% prípadných sankcií uplatnených zo strany daňového úradu za oneskorenú fakturáciu. V zápise z rokovania - mimosúdnej dohody zo dňa 21.1.2015 sa strany dohodli že (1) KELLER zašle TUBAU faktúru za realizované štetovnice na stavbe R1 v rozsahu vymedzenom v zmluve o dielo č. SUB/2/2010 zo dňa 1.12.2010 v sume 206.208,00 eur s DPH. Pre vylúčenie pochybnosti sa strany dohodli, že TUBAU je povinný uhradiť túto faktúru jedine v prípade, že ju zinkasuje od A-Híd a to vo výške prijatej sumy. Ďalej potvrdili (4), že bod 6 mimosúdnej dohody zo dňa 16.1.2013 bol riadne splnený a budú aj naďalej spolupracovať. Ďalej prehlásili (5), že ustanovenia mimosúdnej dohody zo dňa 16.1.2013, ktoré nie sú dotknuté týmto zápisom, zostávajú aj naďalej platné a stranám nevznikol k dnešnému dňu nárok na odstúpenie od nej.

8. Na základe tohto skutkového stavu súd podľa § 181 ods. 2 Civilného sporového poriadku (CSP) ďalej uviedol, že podľa jeho predbežného právneho poúdenia ide o dohody o urovnaní.

9. Podľa § 585 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sa netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať. Ak bol doterajší záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o urovnaní uzavrieť písomne: to isté platí, ak sa dohoda týka premlčaného záväzku. Doterajší záväzok je nahradený záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania. Podľa § 586 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka omyl o tom, čo je medzi stranami sporné alebo pochybné, nespôsobuje neplatnosť dohody o urovnaní. Ak však omyl bol vyvolaný ľsťou jednej strany, môže sa druhá strana neplatnosti dovolať. Urovnanie dojednané dobromyseľne nestráca platnosť ani v prípade, že dodatočne vyjde najavo, že niektorá zo strán dohodnuté právo v čase dojednania urovnania nemala. Podľa § 587 Občianskeho zákonníka, i keď strany vyhlásia, že urovnaním sú medzi nimi upravené všetky vzájomné práva, týkajú sa tieto účinky iba právneho vzťahu, v ktorom vznikla medzi nimi spornosť alebo pochybnosť, ibaže z obsahu urovnania nepochybne vyplýva, že sa urovnanie týka aj iných vzťahov. Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, obchodné záväzkové vzťahy sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, tento upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Podľa § 267 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, ak je neplatnosť právneho úkonu ustanovená na ochranu niektorého účastníka, môže sa tejto neplatnosti dovolávať iba tento účastník. To neplatí pre zmluvy uzatvorené podľa druhej časti tohto zákona. Vo vzťahoch upravených týmto zákonom neplatia ustanovenia § 49 Občianskeho zákonníka.

10. Ako vyplýva z citovaných ustanovení, vzťah medzi stranami vzniknutý zo subdodávateľskej zmluvy o dielo a z následných mimosúdnych dohôd bol vzťahom obchodným, ktorý sa riadi Obchodným zákonníkom. Keďže úprava zániku a zmeny záväzkov nie je v Obchodnom zákonníku úplná, bolo potrebné na dohody strán uzavreté v zápisoch z rokovaní použiť aj Občiansky zákonník, a to konkrétne ustanovenia o urovnaní.

11. V preambule prvej mimosúdnej dohody, ktorú strany uzavreli po podaní žaloby o zaplatenie sumy 919.784,28 eur, žalobca a žalovaný jasne určili okolnosti uzavretia tejto dohody - pochybnosti o kvalite prác vykonaných žalobcom podľa zmluvy č. SUB2/2010, hoci žalobca bol presvedčený, že ich vykonal v súlade so zmluvou. Následne uviedli, že dohoda sa týka všetkých sporných nárokov. Na základe toho mal súd za to, že strany platne uzavreli dohodu o urovnaní podľa cit. § 585 Občianskeho zákonníka. Z toho dôvodu nebolo možné prijať argument žalobcu, že dohoda sa netýkala faktúry č.26.2012. Táto faktúra bola vystavená už pred podpísaním dohody dňa 19.3.2012, a hoci ju žalovaný vrátil žalobcovi, podľa súdu nie je možné ju z urovnania vylúčiť. Aby platilo to, čo tvrdil žalobca, muselo by byť v dohode výslovne uvedené, že sa nevzťahuje na túto faktúru. Vyplýva to jednak zo samotnej preambuly dohody, ako aj z citovaného § 585 ods. 1.

12. K uzavretiu osobitnej dohody v lehote siedmych dní už nemuselo prísť, lebo v bode 8 sa strany jasne dohodli, že ak nedôjde z akýchkoľvek dôvodov k podpisu mimosúdnej dohody, tento zápis nahrádza túto dohodu a vzťahy strán budú vysporiadané v zmysle tohto zápisu.

13. Nebolo sporné, že žalovaný si splnil povinnosti vyplývajúce z mimosúdnej dohody a žalobcovi v lehote do 31.12.2014 zaplatil dohodnutých 570.000,- eur. V tretej mimosúdnej dohode zo dňa 21.1.2015 strany prehlásili, že k tomuto dňu nevznikol nárok na odstúpenie od nej.

14. Podľa súdu žalobcovi nevzniklo právo na odstúpenie od mimosúdnej dohody ani neskôr. Skutočnosti uvádzané žalobcom v liste zo dňa 22.9.2015 nezakladajú dôvody na odstúpenie v zmysle bodu 7 mimosúdnej dohody, nie je z neho ani zrejmé, akú konkrétnu povinnosť mal žalovaný porušiť. Súd mal za to, že žalobca neporušil žiadnu svoju povinnosť týkajúcu sa súčinnosti. E-mailom zo dňa 3.7.2015 žalobca požiadal žalovaného o podpísanie plnomocenstva, uznania záväzku, dohody o úhrade záväzku a zmluvy o prevzatí záväzku. Žalovaný e-mailom zo dňa 18.8.2015 poukázal na svoj predchádzajúci e-mail zo dňa 31.7.2015, ktorým už reagoval na urgenciu vyjadrenia k dokumentom, a zopakoval, že plnomocenstvo na zastupovanie je prichystané a podpísané štatutármi, ale dohodu o úhrade a uznanie žalovaný podpisovať nebude, lebo žalovaný záväzok neuznáva, a iba sa dohodol so žalobcom, že mu umožní tento domnelý dlh vymáhať. Na základe toho žalovaný navrhol upraviť zmluvu o prevzatí záväzku tak, aby sa neodvolávala na dohodu o úhrade záväzku a aby neobsahovala uznanie dlhu, a následne môžu uzavrieť zmluvu o prevzatí záväzku a odovzdať žalobcovi plnomocenstvo. Žalobca v konaní neuviedol, čo ďalej vykonal ohľadne vymáhania pohľadávky voči A-Híd, nevysvetlil, prečo si neprevzal plnomocenstvo a nepodal voči A-Híd žalobu, či už vo vlastnom mene alebo v mene žalovaného, neuviedol, aké skutočnosti mu v tom bránili. Následne iba zaslal žalovanému uvedený list zo dňa 22.9.2015, v ktorom uviedol, že postoj žalovaného považuje za neplnenie dohody a tým dohodu za neplatnú, preto žiadal o úhradu faktúry č. 26/2012. Z tejto korešpondencie strán a ich právnych zástupcov však vyplývalo, že žalobca vyžadoval od žalovaného písomné uznanie záväzku a dohodu o jeho uhradení, čo však nebolo dohodnuté. V rámci súčinnosti žalobca nemohol oprávnene žiadať podpísanie dokumentu, ktorý je v rozpore s ich predchádzajúcou dohodou, ktorý ju podstatným spôsobom mení, ide nad jej rámec a výrazne zhoršuje právne postavenie žalovaného. Strany si bližšie nešpecifikovali povinnosti žalovaného, dohodli sa len, že žalovaný poskytne žalobcovi plnú moc a všetku potrebnú súčinnosť. Žalovaný oznámil žalobcovi, že plná moc je podpísaná a pripravená, tým si splnil svoju povinnosť. Žalobu voči A-Híd mal podať žalobca, preto on mal aktívne konať a žalovaný bol povinný konať len na požiadanie žalobcu. Nakoľko žalobca ani nepredložil súdu znenie navrhovaných dokumentov, ani neuviedol ich znenie, mal súd za to, že pripravené plnomocenstvo bolo dostatočné na podanie žaloby voči A-Híd. Pokiaľ si strany nedohodli, že v rámci súčinnosti má predložiť aj uznanie záväzku a dohodu o úhrade, nebolo to možné od žalovaného spravodlivo požadovať. Súd preto uznal námietku žalovaného, že je to v rozpore s obsahom dohody o urovnaní. Okrem toho žalobca podľa súdu uznanie záväzku k vymáhaniu alebo zinkasovaniu sumy 206 tis. eur od A-Híd ani nepotreboval.

15. Mimosúdna dohoda o urovnaní obsahovala dva hlavné záväzky žalovaného, že: (i) zaplatí žalobcovi dohodnutú sumu 570 tis. eur a (ii) poskytne žalobcovi súčinnosť, aby si žalobca mohol nároky za štetovnice fakturovať, vymáhať a zinkasovať priamo od A-Híd. Touto dohodou boli nahradené pôvodné sporné práva a povinnosti, a žalobca preto nemohol od žalovaného vyžadovať, aby mu v rámci súčinnosti poskytol aj uznanie záväzku, lebo tento záväzok zanikol.

16. Tým, že žalovaný dňa 21.1.2015 prijal faktúru žalobcu č. 26/2012 a sám vystavil faktúru za štetovnice na A-Híd, žalovaný neuznal svoj záväzok voči žalovanému. Žalovaný iba plnil svoje dohodnuté záväzky týkajúce sa súčinnosti, ktorú si strany dňa 16.1.2013 dohodli, a ktoré si postupne špecifikovali v ďalších mimosúdnych dohodách zo dňa 11.12.2014 a 21.1.2015.

17. Odstúpenie od mimosúdnej dohody v dôsledku tiesne neprichádzalo do úvahy. Citované ustanovenie § 267 ods. 2 Obchodného zákonníka vylučuje možnosť odstúpiť od obchodných záväzkov v dôsledku tiesne. Takáto možnosť by spochybnila právnu istotu v obchodných vzťahoch, pri ktorých je bežné, a v investičnej výstavbe obzvlášť, že podnikatelia uzatvárajú zmluvy a dohody pod určitým tlakom.

18. Žalobca v liste zo dňa 22.9.2015 tvrdil, že mimosúdnu dohodu považuje za neplatnú. Žalobca však v liste neuviedol, a ani v konaní netvrdil, z akého konkrétneho dôvodu by mala byť dohoda neplatná (napr. podľa § 37 až 40 Občianskeho zákonníka). V konaní takéto dôvody ani nevyšli najavo.

19. Ako vyplýva z citovaného § 586 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ani prípadný omyl žalobcu pri uzatváraní dohody o urovnaní by nespôsobil jej neplatnosť. Neplatnosti by sa žalobca mohol dovolávať len v prípade, že by tento omyl bol vyvolaný ľsťou, teda úmyselným konaním zo strany žalovaného. Nič také však žalobca netvrdil, ani z dôkazov nevyplynulo.

20. V mimosúdnej dohode zo dňa 21.5.2015 strany zaplatenie sumy 206.208,- eur výslovne podmienili tým, že žalobca túto sumu zinkasuje od A-Híd. K splneniu podmienky nedošlo, povinnosť platiť preto žalovanému nevznikla. V kontexte s predchádzajúcou dohodou o urovnaní, ktorou už boli sporné vzťahy a nároky vysporiadané, nemožno takúto podmienku považovať za odporujúcu zásadám poctivého obchodného styku alebo dobrým mravom. Z toho dôvodu sa súd už bližšie nezaoberal otázkou neplatnosti jednotlivých ustanovení subdodávateľskej zmluvy o dielo, ani otázkou prípadného premlčania, a žalobu v celom rozsahu zamietol.

21. Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto mu bol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 priznaný nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia, na tunajšom súde, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 a 2) a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinná strana nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, oprávnená strana môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.